Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206903
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216206903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobkyne: F.X. L.,

bytom O. XXX/XX, S., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka v Dunajskej
Strede, proti žalovanému: Dražobná EPPA, s.r.o., IČO: 45 296 456, so sídlom Legionárska 5265,
Malacky, zastúpenému splnomocnenkyňou: L.I.B. legal s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, o
upustenie od dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba, aby žalovaný upustil od dobrovoľnej dražby v zmysle úverovej zmluvy č. XX/XX a zmluvy o
záložnom práve č. XX/XX, sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu 27. apríla 2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému, aby

upustil od dražby nehnuteľností v zmysle výroku (týkajúcej sa nehnuteľností v k. ú. S. zapísaných na LV
XXX). V žalobe predniesla, že 1. júna 2015 dostala oznámenie o začatí výkonu tohto záložného práva
dražbou, hoci už 26. mája 2015 podala na súd žalobu o neplatnosť oboch zmlúv. Veriteľ - spoločnosť
Prima Credit, s.r.o., poverila dražbou žalovaného - dražobníka, ktorý má totožných konateľov a sídlo,
čo žalobkyňa považuje za účelový svojpomocný spôsob zabezpečenia výkonu záložného práva napriek
prebiehajúcemu konaniu o neplatnosť oboch zmlúv (úverovej a záložnej, sp. zn. 6 C 285/2015). Ďalej
sa žalobkyňa venuje naliehavému právnemu záujmu, ktorý odôvodňuje tým, že na 31. mája 2016 je

určený termín dražby. Žalobkyňa tento výkon považuje za nezákonný. Na pojednávaní doplnila, že do
vyriešenia veci sp. zn. 6 C 285/2015 je zmluva o vykonaní dražby predčasná, a preto neplatná.

2. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, pretože nie sú splnené podmienky na uloženie
žalovanej povinnosti v zmysle § 80 písm. b) O. s. p. Uznesením Krajského súdu v Trnave bol zamietnutý
návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 6 C 285/2015, takže dražbe
nič nebráni. Prepojenie navrhovateľa dražby a dražobníka zákon nezakazuje, okrem toho však osoby

konateľov už tri roky nie sú totožné.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavili obaja
účastníci. Na ňom vykonal dokazovanie
- listinnými dôkazmi, a to: výpisy z obchodného registra (č. l. 5 až 9), oznámenia o dražbe z 19. apríla
2016 (č. l. 10 a 11), výzva z 1. februára 2016 (č. l. 12), protokol z 3. marca 2016 (č. l. 13 a 14), oznámenie
z 28. mája 2015 (č. l. 15), časť znaleckého posudku č. 27/2016 (č. l. 16 a 17), žiadosť o odklad z 2. marca

2016 (č. l. 18), námietka z 21. marca 2016 (č. l. 20), email z 11. mája 2016 (č. l. 32), odpoveď k stanovisku
z 3. mája 2016 (č. l. 33), odpoveď z 5. mája 2016 (č. l. 34), správa o trhovej cene nehnuteľnosti zo 6.
mája 2016 (č. l. 37), riešenie dražby (č. l. 38),ako aj obsahom spisu tun. súdu sp. zn. 6 C 285/2015: úverová zmluva č. XX/XX (č. l. 12 až 17), zmluva
o záložnom práve č. XX/XX (č. l. 18 až 23), úverová zmluva č. XX/XX (č. l. 24 až 29), uznesenie č. l. 60,
uznesenie č. k. 24 Co 823/2015-121, zápisnica o pojednávaní z 12. mája 2016

a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil
tento

skutkový stav:

4. a) Žalobkyňa ako dlžníčka a spoločnosť Prima Credit s.r.o. (vtedy pod obchodným menom SOS financ
plus, s.r.o.) ako veriteľ podpísali 6. marca 2012 listinu označenú ako „Úverová zmluva č. XX/XX“ (spis
6 C 285/2015, č. l. 12 až 17), ktorou mal veriteľ poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský zabezpečovací úver
15.638 € (suma nesprávne uvedená ako „15 638 000,00 EUR“) s úrokovou sadzbou 36 % splatný do 6.
septembra 2012 navýšený o 2.814 € v celkovo šiestich splátkach. V čl. II zmluvy žalobkyňa vyhlásila,
že prijaté prostriedky použije na vyplatenie záväzku voči veriteľovi z predošlej úverovej zmluvy č. XX/

XX zo 14. februára 2012 (spis 6 C 285/2015, č. l. 24 až 29), ktorou veriteľ pôvodne požičal žalovanej
14.000 € a tá sa zaviazala splatiť mu do 6 mesiacov 16.520 €. Zároveň s úverovou zmluvou č. XX/XX
podpísali veriteľ a žalobkyňa zmluvu o záložnom práve č. XX/XX (spis 6 C 285/2015, č. l. 18 až 23),
ktorou zriadila záložné právo na nehnuteľnosti v k. ú. S. zapísané na liste vlastníctva č. XXX (pozemky
parc. č. XXXX, XXXX a XXXX, ako aj dom súp. č. XXX) na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úverovej

zmluvy č. XX/XX.

b) Žalobkyňa zrejme chcela od úverovej zmluvy č. XX/XX odstúpiť (v odstúpení však odkázala na
úverovú zmluvu č. XX/XX z „14.02.2012“), čo spoločnosť Prima Credit, s.r.o., neakceptovala (list č. l.
11 spisu 6 C 285/2015). V každom prípade však žalobkyňa splátky neplatila. Preto po márnej výzve

uvedená spoločnosť 16. júla 2012 oznámila, že začína výkon svojho záložného práva dražbou, ktorý
jej však bol zakázaný predbežným opatrením Okresného súdu Malacky č. k. 6 C 122/2012-36 na návrh
žalobkyne. Po zastavení tohto konania uvedená spoločnosť opätovne 28. mája 2015 (oznámenie č. l.
15) oznámila, že začína vykonávať svoje záložné právo dražbou, ktorú organizuje dražobník - žalovaný.
Žalovaný a spoločnosť Prima Credit, s.r.o., boli pritom do 28. mája 2013 personálne prepojení, keďže

mali toho istého spoločníka a konateľa v osobe J. D. (výpisy č. l. 5 až 9).

c) Žalobkyňa však už 26. mája 2015 podala tunajšiemu súdu žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy č. XX/
XX a neplatnosť zmluvy o záložnom práve č. XX/XX proti spoločnosti Prima Credit, s.r.o., ako aj žalobu o
určenie neplatnosti výkonu záložného práva podľa tejto záložnej zmluvy. Toto konanie sa vedie pod sp.

zn.6C285/2015.Návrhomz18.júna2015sažalobkyňavuvedenomkonanídomáhalaprotispoločnosti
Prima Credit, s.r.o., nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by sa zakázalo tejto spoločnosti alebo
tretiemu subjektu ňou poverenému nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Tun. súd návrhu vyhovel
uznesením č. k. 6 C 285/2015-60, no Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24 Co 823/2015-121
tento návrh zamietol. V odôvodnení poukázal najmä na to, že nateraz absentuje nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy, pretože na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. S. je vyznačená poznámka
podľa § 44a O. s. p. o prebiehajúcom konaní. Tá bude mať za následok, že rozsudok bude podľa § 159a
O. s. p. záväzný aj pre ďalších nadobúdateľov, čím v podstate nahrádza funkciu predbežného opatrenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. decembra 2015.

d) Listom z 1. februára 2016 (č. l. 12) žalovaný vyzval žalobkyňu na sprístupnenie už uvedených
nehnuteľností dňa 25. februára 2016 za účelom ich ohodnotenia, čo žalobkyňa odmietla (protokol č. l.
13) a požiadala o odklad z dôvodu rodinných problémov (úmrtie otca) a prebiehajúceho konania 6 C
285/2015 (žiadosť č. l. 18), preto znalci odhadli hodnotu nehnuteľností na 43.600 € (výpis z posudku č. l.
16 a 17). Proti takto určenej cene vzniesla žalobkyňa námietky (listy z č. l. 20, 32, 33, 34), keďže trhová

cena nehnuteľností je podľa nej 70 až 80.000 € (správa č. l. 37).

e) Listom z 19. apríla 2016 (č. l. 10) žalovaný oznámil žalobkyni, že dražba sa bude konať 31. mája 2016
o 11.00 hod. v Hoteli Diplomat v Dunajskej Strede. V nadväznosti na to žalobkyňa podala túto žalobu a
3. mája 2016 podala aj návrh na nariadenie nového predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanému

zakázali v podstate rovnaké úkony, akých zakázania sa domáhala predbežným opatrením v konaní 6 C
285/2015. Uznesením č. k. 16 C 177/2016-44 súd návrh zamietol, proti čomu sa žalovaná odvolala. Dňa
12.mája2016savoveci6C285/2015konalopojednávaie,naktoromžalobkyňavzalaspäťsvojužalobuv časti týkajúcej sa určenia neplatnosti výkonu záložného práva. Toto pojednávanie bolo po výsluchu
žalobkyne odročené na neurčito a do dňa vyhlásenia tohto rozsudku vo veci nebolo rozhodnuté.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.). Jednotlivé skutkové zistenia (medzi účastníkmi inak v podstate nesporné) vyplývajú z
jednotlivých listinných dôkazov, ktoré sú uvedené v zátvorkách a medzi ktorými neboli žiadne rozpory.
Súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom žalobkyne, keďže sa ním malo dokázať len to, že
žalobkyni hrozí bezprostredná ujma. To však v podstate nebolo predmetom konania, keďže sporné bolo

predovšetkým to, či žalobkyňa môže proti hroziacej ujme uplatniť tu podanú žalobu. Ako bude ďalej
uvedené, podľa názoru súdu nemôže, preto je irelevantné, či žalobkyni skutočne hrozí alebo nehrozí
ujma prípadným konaním dražby.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobkyňa predovšetkým na pojednávaní 24. mája 2016 navrhla pristúpenie ďalšieho účastníka, čo
však súd uznesením tam vyhláseným zamietol. Vyhlásením tohto uznesenia sa ním súd stal viazaný (§
170 ods. 1 O. s. p.), a to bez ohľadu na to, že nie je právoplatné, a musel vychádzať z jeho existencie a
obsahu. Žiadna norma Občianskeho súdneho poriadku pritom neurčuje, že predpokladom pokračovania
v konaní je, že uznesenie o nepripustení pristúpenia účastníka musí nadobudnúť právoplatnosť (O. s. p.

to pritom na niektorých miestach robí, pozri napr. § 96 ods. 2 za bodkočiarkou). Preto súd po vyhlásení
tohto uznesenia mohol pokračovať v pojednávaní a aj vyhlásiť rozsudok v merite veci. Pokiaľ by odvolací
súd (na prípadné odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o nepripustení pristúpenia) dospel k inému záveru
o prípustnosti pristúpenia spoločnosti Prima Credit, s.r.o., nič mu nebráni v odvolacom konaní vyvodiť
z toho dôsledku aj pre rozsudok v merite veci.

7. V merite veci sa žalobkyňa domáhala rozsudkového výroku, ktorým sa uloží žalovanému upustiť od
„výkonu záložného práva... formou dražby“. Z takto formulovaného petitu, ale aj z celého obsahu žaloby
je zrejmé, že žalobkyňa žiada, aby sa žalovanému - dražobníkovi - zakázalo vykonať dobrovoľnú dražbu
jej nehnuteľností v k. ú. S.. Takáto žaloba (smerujúca v podstate na zdržanie sa konania - negatórna) je

žalobou v zmysle § 80 písm. b) O. s. p., podľa ktorého sa možno žalobou domáhať splnenia povinnosti
zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva. Predpokladom úspechu žaloby o plnenie je
teda preukázanie, že žalobcovi podľa hmotného práva svedčí nárok, ktorému na strane žalovaného
korešponduje určitá povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha. Ak takýto nárok neexistuje, žaloba
nemôže byť úspešná.

8. Z obsahu žaloby žalobkyne nevyplýva, z čoho žalobkyňa odvodzuje svoje právo domáhať sa voči
žalovanému dražobníkovi upustenia od dražby, teda z čoho (z akého právneho predpisu, právneho
vzťahualeboporušeniaprávabytakéniečomalovyplývať).Organizáciuakonaniedobrovoľnýchdražieb
upravuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

sa dobrovoľnou dražbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia
na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a
pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo
k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené

ani najnižšie podanie [§ 2 písm. a) cit. zákona]. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. dražbu organizuje dražobník, a
to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby (§ 16 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z. z.). Navrhovateľom dražby pritom môže byť aj záložný veriteľ, ktorý vykonáva svoje záložné
právo (§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z.).

9. Z uvedeného vyplýva, že dražobník ako len „technický vykonávateľ dražby“ nie je v právnom vzťahu
so záložcom (vlastníkom predmetu dražby) alebo dlžníkom, ale s navrhovateľom dražby - záložným
veriteľom. V prerokúvanej veci teda žalovaný ako dražobník nie je v právnom vzťahu so žalobkyňou,
keďže nekoná na základe zmluvy (alebo iného úkonu) uzavretej s ňou, ale na základe zmluvy uzavretej s
navrhovateľom dražby - spoločnosťou Prima Credit, s.r.o. Už to samo osebe podľa názoru súdu vylučuje

aktívnu legitimáciu majiteľa predmetu dražbu voči dražobníkovi domáhať sa zdržania, resp. upustenia
od dražby na základe právneho vzťahu. K oprávneniam dražobníka totiž nepatrí samostatne rozhodovať
o tom, či je dražba ako forma výkonu záložného práva prípustná alebo nie, ale konať na základe zmluvy
o vykonaní dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z., ktorú uzatvoril s navrhovateľom dražby. Lennavrhovateľ dražby môže na základe zmluvy žiadať od dražobníka, aby v dražbe nepokračoval [porov. aj
§ 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 527/2002 Z. z]. Keďže žalobkyňa nie je navrhovateľkou dražby, takéto právo
jej z právneho vzťahu (zmluvy) nepatrí a nemôže mať preto aktívnu legitimáciu žiadať jeho splnenie

podľa § 80 písm. b) O. s. p.

10. Žalobkyni takéto právo nepatrí ani zo zákona. Podmienky upustenia od dražby inak než na žiadosť
navrhovateľa dražby taxatívne vymedzuje § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. a len v týchto v prísne
ohraničených prípadoch by sa žalobkyňa mohla od dražobníka prípadne domáhať, aby od dražby

upustil. Ide predovšetkým o prípad § 19 písm. b) a c) cit. zákona, ktoré však vždy vyžadujú existenciu
vykonateľného súdneho rozhodnutia o tom, že buď navrhovateľ dražby nemôže dražbu navrhnúť, alebo
že zmluva o vykonaní dražby je neplatná. Ďalším dôvodom je § 19 ods. 1 písm. h) zák. č. 527/2002 Z. z.,
ktorý však predpokladá existenciu vykonateľného rozhodnutia, sám však neposkytuje súdu dostatočný
základ pre vydanie takého rozhodnutia. Inak povedané, súd nemôže len na základe § 19 ods. 1 písm.
h) zák. č. 527/2002 Z. z. zakázať dražobníkovi nakladať s predmetom dražby, ale môže tak urobiť len

na základe iného (osobitného) oprávnenia, a až takýto zákaz vyvolá povinnosť dražobníka podľa cit.
ustanovenia o dražby upustiť. Žiadne z uvedených dôvodov upustenia od dražby však v tomto konaní
preukázané neboli. Uznesenie č. k. 6 C 285/2015-60, ktorým sa navrhovateľovi dražby (spoločnosti
Prima Credit s.r.o.) zakázalo vykonávať záložné právo formou dražby, bolo uznesením odvolacieho
súdu zmenené, takže v čase rozhodovania tunajšieho súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.) žiadne vykonateľné

rozhodnutie v zmysle uvedených ustanovení neexistovalo. Naopak, z ustanovení zákona č. 527/2002 Z.
z. nevyplýva, že by žalovaný bol povinný upustiť od dražby len na základe rýdzej pochybnosti žalobkyne
o platnosti úverovej alebo záložnej zmluvy, prípadne len na základe toho, že prebieha súdne konanie
o určení ich neplatnosti.
Žalovaný teda v danom čase nebol podľa § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. povinný od dražby upustiť,

a žalobkyňa nemala právo žalovať ho o splnenie takejto povinnosti.

11. Žalobkyňa žiadne ďalšie právne dôvody, z ktorej by jej takýto nárok mohol vyplynúť, neuviedla. Vo
všeobecnosti však k negatórnej žalobe treba povedať, že táto žaloba má obmedzené uplatnenie. Z
právneho poriadku totiž nevyplýva žiadne „všeobecné právo“ domáhať sa na súde, aby sa komukoľvek

tretiemu zakázalo vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorú žalobca považuje za škodlivú alebo obťažujúcu.
Negatórnou žalobou sa možno takéhoto zákazu domáhať len tam, kde to výslovne vyplýva zo zákona,
resp. kde zákon takúto žalobu poskytuje ako prostriedok ochrany práva. Vo všeobecnosti môže ísť napr.
o § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (negatórna vlastnícka žaloba), § 127 ods. 1 Obč. zák., prípadne
§ 3 Obč. zák. (zákaz výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi).

Ustanovenie § 126 Obč. zák. predpokladajú faktické zásahy do vlastníckeho práva (odňatie veci,
zasahovanie, rušenie držby a pod.). Nepostačujú ideálne úkony (napr. právne konanie), ktoré len
potenciálne môže viesť k vzniku situácií, ktoré by prípadne mohli vlastnícke právo ohroziť. V
prerokúvanej veci už z definície dobrovoľnej dražby v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.
vyplýva, že ide o konanie, teda o sústavu právnych úkonov, resp. právne relevantných činov, ktoré môžu

vyvolať určité právne následky. Samotná činnosť dražobníka ako technického organizátora dražby však
do vlastníckeho práva vlastníka nijako nezasahuje. Preto ani z § 126 Obč. zák. nemožno vyvodiť nárok
žalobkyne ako vlastníčky domáhať sa voči žalovanému dražobníkovi zdržania sa organizácie, prípravy
a vykonania dobrovoľnej dražby ako verejného konania definovaného v § 2 písm. a) zákona č. 527/2002
Z. z.

12. Pokiaľ ide o nárok z § 3 ods. 1 Obč. zák., citované ustanovenie zakazuje výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi. Ako však už bolo viackrát uvedené, v prerokúvanej veci vykonávaným právom nie je
právo žalovaného ako dražobníka, ale záložné právo. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho
zákonníka o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Záložný veriteľ teda

rozhodne, či, kedy a akým spôsobom záložné právo vykoná. Záložné právo pritom vykonáva na základe
záložnej zmluvy uzavretej s vlastníkom zálohu (záložcom). Výkon samotného záložného práva môže
byť za istých okolností v rozpore s dobrými mravmi, avšak vykonávateľom tohto práva je v zmysle už
citovaných ustanovení záložný veriteľ. Len voči nemu by sa teda žalobkyňa prípadne mohla domáhať
zdržania sa výkonu záložného práva. Dražobník na základe zmluvy o vykonaní dražby nevykonáva

záložného právo, ale len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov jeho výkonu (§ 151j ods. 1 Obč.
zák.). Preto je podľa názoru súdu vylúčené považovať jeho konanie za výkon záložného práva v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. a ani záložcovi nemožno preto priznať právo domáhať
sa negatórnou žalobou zdržania výkonu tohto práva priamo voči dražobníkovi. Ako už bolo uvedená,žalobkyňa ako záložca a vlastník predmetu dražby by tak mohla urobiť voči spoločnosti Prima Credit,
s.r.o., ako navrhovateľovi dražby a záložnému veriteľovi. Žalobu smerujúcu v podstate na takýto výrok
však v konaní sp. zn. 6 C 285/2015 vzala späť.

13. Žalobkyňa počas konania a pojednávania okrem toho viackrát poukazovala na to, že dôvodom,
o ktorý svoju žalobu opiera, je prebiehajúce konanie sp. zn. 6 C 285/2015 a že zastavenie dražby
je potrebné, kým sa v tomto konaní nevyrieši otázka platnosti či neplatnosti úverovej a záložnej
zmluvy. Tým však žalobkyňa v podstate zamieňa žalobu s predbežným opatrením. Predpokladom

úspechu žaloby podľa § 80 písm. b) O. s. p. je existencia hmotnoprávneho nároku, o ktorom je možné
meritórne rozhodnúť v konaní pred súdom. Treba si totiž uvedomiť, že rozsudkom sa určitý právny
vzťah rieši právoplatne s účinkami podľa § 159 ods. 3 O. s. p., teda účinkami veci rozhodnutej, a
tieto účinky sú v zásade nezrušiteľné (s výnimkou mimoriadnych opravných prostriedkov). Nie je teda
prípustné rozhodnúť o veci rozsudkom „dočasne“, pokiaľ takáto možnosť výslovne nevyplýva z právnych
predpisov. Rozsudok sa teda nemôže opierať len o potrebu „dočasnej úpravy pomerov účastníkov

konania“. Takáto potreba je podľa § 102 ods. 1 O. s. p. dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré nemusí mať hmotnoprávny základ, ale je ním možné ukladať povinnosti len na základe citovaného
procesného ustanovenia. Nemožno však na základe § 102 ods. 1 O. s. p. vydať o dočasnej úprave
pomerov účastníkov meritórny rozsudok.
Žalobkyňa sa v tomto smere podľa názoru súdu celkom zjavne snaží obísť neúspech jej predbežného

opatreniavočispoločnostiPrimaCredit,s.r.o.,vkonanísp.zn.6C285/2015,čojevšakneprípustné.Ako
už bolo uvedené, uznesením krajského súdu č. k. 24 Co 823/2015-121 bolo právoplatne rozhodnuté, že
tu niet podmienok na dočasnú úpravu, ktorou by sa záložnému veriteľovi zakázalo vykonávať záložné
právo vo všeobecnosti, vrátane dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba vykonávaná žalovaným je však
práve spôsobom výkonu tohto záložného práva. Nie je teda možné neúspech dočasnej úpravy pomerov

v konaní sp. zn. 6 C 285/2015 obchádzať tým, že sa bude žalobkyňa domáhať takejto dočasnej úpravy
samostatnou žalobou, ako keby takáto dočasná úprava mala hmotnoprávny základ.

14. Žalobkyňa v tejto súvislosti prehliada tiež to, že podľa judikatúry (R 110/2003) má rozsudok na
plnenie účinky rei iudicatae aj vo vzťahu k právnemu vzťahu, z ktorého takéto plnenie vyplýva. Ak teda

v prerokúvanej veci žalobkyňa žiada zakázať realizáciu dražby z dôvodu, že úverová zmluva a záložná
zmluva je neplatná (čo sa inak rieši v konaní 6 C 285/2015), potom by prípadný vyhovujúci rozsudok
mohol zakladať v tomto smere prekážku rei iudicatae aj v otázke existencie resp. platnosti záložnej
zmluvy. Súd by si teda v tu prejednávanej veci mal a musel posudzovať otázku platnosti tejto zmluvy ako
otázku predbežnú (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Keďže však táto otázka sa rieši už v konaní 6 C 285/2015, bolo

by uvedené konanie skôr dôvodom na prerušenie tohto konania 16 C 177/2016 podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O. s. p., keďže v konaní sp. zn. 6 C 285/2015 sa celkom zjavne rieši prejudiciálna otázka - otázka, či
je platná záložná zmluva, z ktorej Prima Credit, s.r.o., odvodzuje svoje záložné právo, ktoré vykonáva,
v rámci čoho poverila žalovaného realizáciou dobrovoľnej dražby. Logickým dôsledkom argumentácie
žalobkyne, ktorá odôvodňuje tu podanú žalobu práve prebiehajúcim konaním sp. zn. 6 C 285/2015, by

teda mal byť presný opak toho, čo žiada - prerušenie tunajšieho konania do vyriešenia prejudiciálnej
otázky, nie uloženia žalovanému upustiť od dražby. Tým by sa totiž v zmysle judikátu R 110/2003 stalo
konanie 6 C 285/2015 v podstate zbytočným.

15. Pokiaľ sama žalobkyňa viackrát poukazovala na personálne prepojenie žalovaného a spoločnosti

Prima Credit, s.r.o., treba dať za pravdu žalovanej, že takéto personálne prepojenie navrhovateľa
dražby a dražobníka podľa zákona č. 527/2002 Z. z. nie je neprípustné. Naopak, z § 16 ods. 1 cit.
zák. výslovne vyplýva, že dražobníkom môže byť aj sám navrhovateľ dražby, ak pravda spĺňa ďalšie
zákonnépredpoklady(§6cit.zákona).Tátoskutočnosťtedasamaosebenemôžepredstavovaťanivadu
priebehu predmetu dražby, a už vôbec nemôže založiť (inak neexistujúce) právo žalobkyne domáhať sa

oddražobníkaupusteniaoddražby.Pokiaľideonámietkyžalobkyneprotiohodnoteniupredmetudražby,
treba povedať, že sama odoprela obhliadku nehnuteľností. Potom ale nemôže namietať, že ohodnotenie
bolo vykonané len na základe § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. z dostupných údajov. Okrem toho však
samo sporné ohodnotenie predmetu dražby taktiež nemôže byť dôvodom, aby sa dražobníkovi uložilo
upustiť od dražby. Nemožno totiž vylúčiť, že dražba nakoniec vôbec neprebehne (keďže nikto nebude

ochotnýurobiťanipodanievovýškenajnižšiehopodania)alebonaopak,predmetdražbybudevydražený
za výrazne vyššiu cenu než je aj žalobkyňou tvrdená hodnota. Nesprávne ohodnotenie predmetu dražby
by tak mohlo byť eventuálne dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ak by sa preukázalo, že týmžalobkyňa bola reálne dotknutá na svojich právach (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.). Kým však dražba
neprebehla, nemožno vplyv nesprávneho ohodnotenia na jej výsledok vôbec posúdiť.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá za daného skutkového
a právneho stavu aktívnu legitimáciu, keďže zo žiadneho právneho predpisu, právneho vzťahu ani
porušenia práva [porov. § 80 písm. b) O. s. p.] jej nepatrí právo domáhať sa od žalovaného, aby upustil
od dražby. Toto právo môže patri iným osobám (navrhovateľovi dražby v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z. z.) a žalobkyni by podobné právo mohlo patriť len za iných podmienok, ktoré však nie sú

dané. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Plne úspešnému žalovanému by
síce patrila náhrada trov v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., súd však dospel k záveru, že proti takémuto
priznaniu hovoria dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo zisteného skutkového stavu je totiž zrejmé, že
žalovaný ako dražobník bol v čase uzatvárania úverovej zmluvy a záložnej zmluvy č. 04/12 personálne

prepojený (cez osobu konateľa) a takto personálne prepojený zostal až do roku 2013. Žalobkyňa pritom
už v roku 2012 začala konanie na Okresnom súde Malacky týkajúce sa tej istej zmluvy. Žalovaný ako
dražobník teda už v čase, kedy začal na základe zmluvy organizovať dražbu pre spoločnosť Prima
Credit, s.r.o., vedel, že platnosť záložnej zmluvy, ktorá je základom tejto dražby, je sporná. Na základe
toho podľa názoru mohol a mal pri konaní s odbornou starostlivosťou (§ 33 zákona č. 527/2002 Z.

z.) podľa názoru súdu odoprieť vykonať dražbu na základe žiadosti spoločnosti Prima Credit, s.r.o. Zo
žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. totiž nevyplýva, že by dražobník bol povinný uzavrieť
zmluvu o vykonaní dražby s každým, kto sa naňho obráti. Naopak, dražobník môže odmietnuť jej
uzavretie, ak môže a má zistiť, že daný výkon záložného práva je sporný alebo je opodstatnene sporná
platnosť úverovej zmluvy alebo záložnej zmluvy. V prerokúvanej veci žalovaný vzhľadom na personálne

prepojenie so spoločnosťou Prima Credit, s.r.o., v čase podpisu oboch zmlúv musel a mal vedieť o tom,
že ich platnosť je sporná a že je teda sporný aj samotný výkon záložného práva na ich základe. Podľa
názoru súdu by teda odporovalo zásadám slušnosti, ak by žalovaná mala následne znášať náklady
svojich (hoci vo výsledku neúspešných) pokusov o obranu proti tomuto výkonu vzniknutých tým, ktorí sa
o vzniknutú situáciu sami pričinili a mohli jej ľahko zabrániť. Preto bolo o trovách rozhodnuté v zmysle

výroku II.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,

v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.