Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219822
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113219822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci žalobkyne: M.. Q. Z., bytom Y. pri
A. XXX, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad
Topľou, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904, zast. Advokátska kancelária JUDr. DANIEL BLYŠŤAN s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 29C/180/2013-188 zo dňa 04.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Potvrdzuje uznesenie č.k. 29C 180/2013-244b zo dňa 16.04.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 2220/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 29C 180/2013. Zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 2220/2012 zo dňa 19.01.2012.

Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo/1/2012 pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rpv5052/2012. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 390,06 Eur na účet právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods.
1 až 3; 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 40 ods. 1, 2; 41; 43 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol
podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, lebo
rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 28.06.2013 a žaloba bola podaná 03.07.2013. Súd
prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, ako
formulovanú vo všeobecných poistných podmienkach (čl. XV) v neprehľadnom texte písanom malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných

podmienkach. Rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu berie možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je preto neprijateľné, aby rozhodcovskékonanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov v akejkoľvek spotrebiteľskej
zmluve. Zmluvná podmienka s vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky, podľa ktorej
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené dodávateľom zvoleným rozhodcom, je v hrubom

nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takáto zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. Spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu Smernicou 93/13/EHS sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so
Všeobecnými poistnými podmienkami vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu. Rozhodcovský

rozsudok sa nevyporiadal s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom nič nemení ani to, že boli podpísané aj osobitné zmluvné
dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, ktorá je uvedená v poistných podmienkach.
Rozhodcovská doložka v článku XV. Všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, lebo ju nútila k rozhodcovskému
konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobkyne podieľať sa

na jeho kreovaní. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod
sp. zn. II. ÚS 2164/2010, z ktorého vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v
podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu

slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý
proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní
spotrebiteľovho práva). Podmienky rozhodcovského konania v zmysle jeho rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti nespĺňajú. Pri tzv. skrátenom
konaní, kedy predmet sporu je pohľadávka nepresahujúca 66.500,- Eur, sa spotrebiteľ o začatí

rozhodcovského konania dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku. Aj keď v zmysle ust. § 29b
rokovacieho poriadku je spotrebiteľ oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, vzhľadom na
hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia tohto ustanovenia pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.
Navyše, požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov v prípade, ak by spotrebiteľ žiadal jeho uskutočnenie v mieste svojho trvalého bydliska

mimo sídla rozhodcovského súdu. V prípade podania odporu sa spotrebiteľovi priznáva krátka lehota
5 dní oproti 15-dňovej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu vydanému v rámci
súdneho konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba po zaplatení
požadovaného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného
spotrebiteľskéhosporunezaručujeporovnateľnéprocesnéprávasosúdnymkonanímaspôsobujehrubú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachvovzťahudodávateľaspotrebiteľvneprospechspotrebiteľaako
slabšej procesnej strany. Preto súd prvej inštancie predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti, a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

2. Súd prvej inštancie s poukazom na výpoveď svedkyne Q. Z., pôsobiacej ako sprostredkovateľky
poistenia žalovaného, ktorá so žalobkyňou predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala, a ktorá jednoznačne
potvrdila, že za svojho pôsobenia zo strany žalovaného nebola upozornená na zmluvné dojednanie
rozhodcovskej doložky a nepamätá si, aby niektorému z klientov uviedla, že prípadné spory z poistných
zmlúv sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a že bola zaškoľovaná iba vo vzťahu k jednotlivým

poistným produktom, vyplnenia poistných zmlúv a podávala informácie týkajúce sa iba toho - ktorého
poistného produktu, neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou
individuálne vyjednaná.

3. V konaní žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17CoE

209/2012 zo dňa 30.01.2013, kde sa zaoberal otázkou individuálneho vyjednania rozhodcovskej doložky
k poistnej zmluve zo dňa 23.02.2009, ktorej súčasťou bolo aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008,
kde v bode 3 bolo dohodnuté podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných
poistných podmienok, čo je treba chápať ako rozhodcovskú doložku so záverom, že povinná mala
možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah poistnej zmluvy, preto považoval

rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. K uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval,
že zmluvné dojednania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17CoE209/2012 sú
diametrálne rozdielne oproti osobitným zmluvným dojednaniam v predmetnom konaní, lebo tietoneumožňovali žalobkyni ako spotrebiteľke vylúčiť pôsobnosť rozhodcovskej doložky bez vplyvu na
obsah celej poistnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie na podporu správnosti jeho záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky čo
sa týka rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. XV všeobecných poistných podmienok a osobitných
zmluvných dojednaniach poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co2/2014,
podľa ktorého rozhodcovská doložka žalovaného spĺňa kritéria neprijateľnej podmienky, je obsiahnutá
v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

a to v neprospech spotrebiteľa. Tzv. nevýhradná rozhodcovská doložku je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. Ak niektorý spotrebiteľ uplatňuje svoje práva,
tak využíva štátny súd. Aj keď sa stotožnil s názorom žalovaného, že slovenský preklad smernice 93/13/
EHS v časti prílohy pod bodom q) je nesprávny, no ostatné verzie ukazujú, že atribút „neupravenosti
právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. Znamená to, že zmluva nesmie od spotrebiteľa
vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi

predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo.
Poukázal na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky. Arbitráž totiž môže fungovať
iba za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie,
o čo v prípade rozhodcu ide. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a nevenujú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom

vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovnania
doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Je neakceptovateľné, aby porušiteľ práva presúval zodpovednosť na
slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

5. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie tiež konštatoval, že podaním zo dňa 24.01.2014 bol súdu
zo strany žalovaného doručený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku až do rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 Rvp5052/2012 o
uznesení NS SR 6Cdo1/2012. Súd prvej inštancie však nevidel dôvod na prerušenie predmetného
konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

pod sp. zn. 6Cdo1/2012, ktoré sa malo zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k
žalovanému s poukazom na to, že v obdobnej veci už Ústavný súd SR, konkrétne nálezom zo dňa
10.07.2013 pod sp. zn. II. ÚS 49/2012 konštatoval porušenie jeho základného práva na spravodlivý
proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012. V predmetnom náleze Ústavný súd SR usúdil, že
bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje

právo na kontradiktórne konanie, rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne
primeraná možnosť oboznámiť sa so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými
osobami alebo obstaranými súdom s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú
do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou. Ústavný súd SR vyčítal Najvyššieho
súdu SR, že nevyužil prostriedky na nápravu nesprávneho postupu okresného aj krajského súdu a

vykonal dôkaz rozhodujúci vo veci bez toho, aby dal žalovanému akúkoľvek možnosť sa k nemu
vyjadriť. Ústavný súd SR vytýkal porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu
SR odňatím práva žalovaného vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho
záverov nevyplýva nesprávnosť posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v
poistných zmluvách žalovaného uzatvorených so spotrebiteľmi. Súd prvej inštancie preto nevidel dôvod

na prerušenie konania.
6. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za tieto 3 úkony právnej
pomoci:
- prevzatie a príprava 13.12.2013 - 60,07 EUR

- účasť na pojednávaní 24.01.2014 - odročené bez prejednania 15,47 EUR
- účasť na pojednávaní 04.04.2014 - 61,87 EUR a
- režijný paušál 1 x 7,81 EUR, 2 x 8,04 EUR
- cestovné náhrady Vranov nad Topľou - Prešov a späť pozostávajúce z náhrady PHM 0,065 l/1 km x
104 km x 1,370 EUR a základnej náhrady 0,183 EUR x 104 km vo výške 28,29 EUR a za účasť na

pojednávaní 04.04.2014 pozostávajúce z náhrady PHM 0,065 l/km x 104 km x 1,365 EUR a základnej
náhrady 0,183 EUR x 104 km vo výške 28,26 EUR
- náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní 24.012014 a 04.04.2014 Vranov nad Topľou - Prešov
a späť 8 x 13,40 EUR vo výške 107,20 EUR- 20 % DPH zo sumy 325,05 EUR vo výške 65,01 EUR, teda žalobkyni bola priznaná celková náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 390,06 EUR podľa § 11, § 13a, § 16, § 17 a § 18 vyhl. č. 655/2004
Z. z.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Vyslovil nesúhlas so
závermi súdu prvej inštancie, ktoré podľa neho nemajú oporu ani v skutkovom stave, vychádzajú z
nesprávneho zistenia skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti a na tom nič nemení ani tá

skutočnosť, že ako žalobca vystupuje subjekt, ktorý v konaní vo veci samej by mal postavenie
spotrebiteľa. Pokiaľ súd prvého stupňa vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok,
porušil tým zásadu rovnosti účastníkov konania. Záver prvostupňového súdu o oslobodení od súdnych
poplatkov je nepreskúmateľný. Podľa žalovaného k porušeniu rovnosti a porušeniu procesných práv
žalovaného došlo aj tým, že súd si nesplnil povinnosti podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, čo vyplýva zo zápisníc z vykonaných pojednávaní dňa 24.01.2014 a 04.04.2014, čo malo

za následok, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Súd prvého stupňa neuviedol, ktoré skutkové
tvrdenia ostali sporné. Žalovaný nemal možnosť sa so spornými otázkami dôkazne vysporiadať a bola
mu odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o výrok rozsudku o odklade vykonateľnosti, tento
je nepreskúmateľný. V odôvodnení rozsudku absentuje odôvodnenie, prečo súd odložil vykonateľnosť,
resp. aké skutkové a právne okolnosti prípadu zvažoval pri svojom rozhodnutí o odklade vykonateľnosti.

Jediným dôkazom, o ktorý oprel zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c)
Zákona o rozhodcovskom konaní je záver o absencii individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky
na základe výpovede svedkyne Q. Z.. Samotná výpoveď svedkyne nemôže byť v danom prípade
dostatočným podkladom pre záver o absencii individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Je
potrebné preskúmať tento právny úkon z pohľadu prejavov vôle účastníkov konania. Svedkyňa Q.

Z. nebola účastníkom právneho vzťahu a jej výpovede nesvedčia resp. nepreukazujú, že by neboli
splnené podmienky individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, a teda že spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť rozhodcovskú doložku pri jej uzavretí. Súd sa nevysporiadal s listinnými dôkazmi,
ktoré preukazujú individuálnosť dojednania. Z výpovedí žalobkyne aj svedkyne vyplýva, že tieto si na
mnohé okolnosti uzavretia poistnej zmluvy nespomínajú. V poisťovníctve je zakotvená obligatórna

písomná forma, súd prvej inštancie ignoroval právny úkon žalobkyňa a žalovaného - podpísanie
Osobitnýchzmluvnýchdojednaníč.01/2007kpoistnejzmluveXXXXXXXXXXavychádzalzhypotetickej
konštrukcie, že rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v časti XV.
Žalobkyňa však podpísala osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská
doložka, ktorá nesplynula so žiadnymi ustanoveniami VPP. Žiadny dôkaz nenasvedčuje tomu, že

žalobkyňa nemala na výber. Žalobkyňa mohla túto podmienku dodatočne odmietnuť v súlade s
Dodatkom č. 2 k VPP. Je irelevantné, či táto podmienka bola pripravená vopred a na formulári. Žalovaný
neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Nesprávne je preto vykladaný listinný
dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý bol vyhotovený v súlade so zákonom
č. 340/2005 Z. z. Žalobkyňu nikto nenútil, aby čokoľvek podpísala a už vôbec nie, aby to nebolo

v súlade s jej vôľou a takýto dôkaz v konaní nebol predložený. Žalobkyňa súhlasila so znením
rozhodcovskej doložky svojim podpisom. Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom
žalobkyne, neboli súčasťou či pokračovaním VPP, ani s VPP nikdy nesplynuli a nie sú nečitateľné.
Poukázal na zákon č. 340/2005 Z. z. ktorý popisuje postup uzavretia poistnej zmluvy. Žalovaný sa
procesu uzatvárania poistnej zmluvy nezúčastnil a nemohol vo vzťahu k žalobkyni pochybiť. Žalobkyňa

sama v čase uzatvárania poistenia osobne mohla dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo
neprijať. Žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu na uzavretie zmluvy, a týmito dokumentmi
disponoval sprostredkovateľ poistenia. Poukázal, že v Smernici č. 2002/92/ES je obsiahnutá povinnosť
členských štátov zabezpečiť, aby do vnútroštátneho právneho poriadku členské štáty zahrnuli pri
sprostredkovaní poistenia aj poučenie o mimosúdnom riešení sporov. Preto bolo povinnosťou oznámiť

žalobkyni osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov. Podľa žalovaného zo Záznamu
vyhotoveného pred uzavretím poistenia vyplýva, že žalobkyňa bola osobitne upozornená na zákon
č. 244/2002 Z. z., ako aj na časť XV. VPP. Sprostredkovateľ mal informovať klienta s odbornou
starostlivosťou o všetkých súvislostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy. V závere Záznamu je uvedené,
že žalobkyni boli podané vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľné informácie sprostredkovateľom poistenia.

Žalovaný nemal najmenší dôvod pochybovať o skutočnostiach, ktoré sú obsiahnuté v Zázname.
Odvolateľ ďalej tvrdil, že až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania
Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka. Tieto boli graficky
umiestnené na konci listu, pod deklaratórnym podpisom žalobkyne potvrdzujúcim prevzatie VPP. Tietonemusela podpísať a vtedy by platná rozhodcovská doložka nevznikla. Ak nečítala to, čo podpísala,
nejde o neprijateľnosť podmienok, ale o tom, že nepostupovala ako priemerne vnímavá a obozretná
spotrebiteľka. Žalovaný doložil dva písomné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaná tvrdenie o

neplatnosti rozhodcovskej doložky založila len na ústnych tvrdeniach. Súd sa nedostatočne zaoberal,
či rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku nielen vo vzťahu k výroku o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ale aj vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Ak súd prvej

inštancie konštatoval, že pred arbitrážnym súdom došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, tieto
skutočnosti sú nadbytočné a rozsudok je nepreskúmateľný, lebo s dôvodom, pre ktorý bol rozhodcovský
rozsudok súdom zrušený, tieto skutočnosti nesúvisia a ani ich žalobkyňa nenamietala. Súd prvej
inštancie prekročil návrhy účastníkov konania. Tvrdenie, že spotrebiteľ je „slabšou“ procesnou stranou,
je v rozpore so zákonom stanovenou zásadou rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rokovací
poriadok rozhodcovského súdu je v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, a neodporuje

žiadnemu právnemu predpisu. K porušeniu rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní nedošlo.
Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice bol vydaný v skrátenom konaní postupom obdobným
ako v konaní pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu, pričom včasným podaním
odporu zo strany žalobkyne by došlo ku jeho automatickému zrušeniu. Namietal tiež, že dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku nebol uvedený v petite ani žaloby ani rozsudku. Žiadal preto napadnutý

rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy
odvolacieho aj prvostupňového konania.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorým
spochybnilrozhodnutie.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuprávnemunázoruvprospechžalobkyne

ako slabšej strany v konaní. V rozsudku konštatoval, že v rámci predmetného spotrebiteľského sporu
nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa. Bola neprijatá
argumentácia žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná s poukazom na
výpoveď svedkyne Q. Z., sprostredkovateľky poistenia. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že zo strany

žalovaného nebola upozornená na zmluvné dojednanie rozhodcovskej doložky a ani si nepamätala,
aby niektorému klientovi uviedla, že prípadné spory z poistných zmlúv sa budú riešiť v rozhodcovskom
konaní. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za situácie, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie

doložky do všeobecných zmluvných podmienok, resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva posúval zodpovednosť na
slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Žiadala preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Uplatnila si zároveň nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 46,76 Eur.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t.j.
zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 30.06.2015 potvrdil napadnutý rozsudok a to rozsudkom č.k.
19Co/138/2014-226 zo dňa 29.01.2015. Uvedený rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu SR č.k.
8Cdo/450/2015-269 zo dňa 14.04.2016 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Krajskému súdu
bolo vytknuté, že žalovanému nebolo doručené písomné vyjadrenie žalobkyne z čl. 218e spisu a teda

nemal možnosť sa o tom dozvedieť, prípadne k nemu sa vyjadriť. Krajský súd uvedené pochybenie
odstránil tým, že vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného nachádzajúce sa na čl. 218e spisu doručil
žalovanému s možnosťou vyjadriť sa k nemu. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34

zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) opätovne preskúmal napadnuté
rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stráne dňa 23.11.2016, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,ako aj s dôvodmi uvedenými v rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza:

13. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Dodávateľomjeosoba,ktorápriuzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).

14. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), to
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).

15. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu
skončiť súdnym zmierom (§ 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

16. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§
40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z.).

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci
v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (§ 43 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z.).

17. Zo spisu bolo zistené, že účastníci konania uzavreli dňa 29.06.2008 poistnú zmluvu č.

XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v predmetnej
zmluve. Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená
so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných
podmienoksúajosobitnédojednaniač.01/2007kzmluve.Podľatýchtoosobitnýchzmluvnýchdojednanížalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP s tým, že toto ustanovenie chápu ako

rozhodcovskú doložku. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve žalobkyňa podpísala v deň
podpisu poistnej zmluvy. V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol žalobkyňou spísaný aj Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX. Záznam podpísala žalobkyňa. V záhlaví
predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského

konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 01.01.2007 (XV. časť).
18. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje správny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa toho,
že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú
osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má
za to, že v predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom

podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej

formulárovej zmluvy, hoci by to bolo na samostatnej listine neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal
osobitné vyjednanie.

19. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.).
Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodcovská

doložka bola v danom prípade jednoznačne individuálne dojednaná, odvolací súd konštatuje, že
žalovaný tak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal
individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Ani odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným
označením inštitútu „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“. Z vykonaného dokazovania

nepochybne vyplýva a žalobkyňa to namietala aj v priebehu celého konania, že žalovaným nebola
poučená o rozhodcovskej doložke a ani o jej následkoch z nej vyplývajúcich. Odvolací súd má za
to, že nebol daný dôvod na spochybnenie výpovede svedkyne Q. Z., sprostredkovateľky poistenia,
ktorá jednoznačne potvrdila, že za svojho pôsobenia nebola zo strany žalovaného upozornená na
zmluvnédojednanierozhodcovskejdoložkyanepamätási,abyniektorémuklientoviuviedla,žeprípadné

spory z poistných zmlúv sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Nebolo teda preukázané, aby bola
rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky nemožno považovať iba podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

20. Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je

vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre veľký
počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Zo znenia rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky spory sa mali
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

21. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v
štandardnej formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“, odvolací súd konštatuje,
že vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne
obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecnýchpoistných podmienkach. Zo znenia VPP aj ustanovenia zmluvy „Osobitné zmluvné dojednanie č.
01/2007“ nevyplýva nič iné, len povinnosť žalobkyne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

23. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že Osobitné zmluvné dojednania
žalobkyňa nemusela podpísať a v prípade ich nepodpísania by platná rozhodcovská doložka nebola
vznikla a žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a ak
nečítala to, čo podpísala, táto okolnosť nesvedčí o neprijateľnosti podmienok, ale o tom, že žalobkyňa
nepostupovala ako priemerne vnímavá a obozretná spotrebiteľka, odvolací súd konštatuje to, čo už

uviedol vyššie a zároveň k Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta uvádza, že v predmetnej listine
je iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite
objasnené rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. O pravdivosti
výpovede žalobkyne a svedkyne - sprostredkovateľky poistenia nevznikla pochybnosť ani v odvolacom
konaní. Samotnú skutočnosť, že žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
doložky a o dôsledkoch riešenia sporu v rozhodcovskom konaní žalobkyňa opätovne namietala vo

vyjadreniu k odvolaniu žalovaného. K odvolacej námietke žalovaného, že sprostredkovateľ poistenia
mal v zmysle zákona splniť zákonnú povinnosť, a to vyhotoviť tzv. záznam o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve, ktorý obsahuje aj upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú
žalobkyňa mohla, ale nemusela podpísať, odvolací súd konštatuje, že aj keď sprostredkovateľ poistenia
je osobou nezávislou od žalovaného, nepochybne poistné zmluvy, VPP aj Záznam o požiadavkách

klienta sú formulármi žalovaného a postavenie sprostredkovateľa vo vzťahu k žalovanému nemôže
rozhodujúce okolnosti zmeniť, alebo inak ovplyvniť. Sama sprostredkovateľka nebola informovaná o
rozhodcovskom konaní, ťažko o ňom mohla informovať žalobkyňu. žalovaný v odvolacej námietke tiež
uviedol, že záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve obsahuje aj upozornenie
na existujúcu rozhodcovskú doložku. Sám žalovaný v odvolacej námietke tiež uviedol, že záznam

o požiadavkách a potrebách klienta k poistenej zmluve obsahuje aj upozornenie na existujúcu
rozhodcovskú doložku. Uvedené svedčí v prospech záveru, že rozhodcovská doložka bola žalovaným
vopred naformulovaná.

24. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že v konaní pred rozhodcovským súdom a v občianskom

súdnom konaní sú rovnako zabezpečené procesné práva účastníkov, odvolací súd konštatuje, že ide
o nedôvodnú odvolaciu námietku, pričom v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie náležite s touto otázkou vysporiadal, a k čomu odvolací
súd len na doplnenie správnosti tohto záveru prvoinštančného súdu konštatuje, že pre spotrebiteľa
je konanie pred rozhodcovským súdom nepochybne nevýhodnejšie, než je konanie pred všeobecným

súdom. Okolnosť, či v rozhodcovskom konaní rozhodoval rozhodcovský súd kreovaný žalovaným, alebo
nie, nespochybňuje záver o tom, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nemal právomoc.
25. Rovnako ani ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný,
odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, lebo tvrdenia, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje,
nemôžu objektívne založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza

z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci a aj jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke
náležitého odôvodnenia.

26. Odvolací súd preto má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a žalovaný
neuviedol v odvolacom konaní také relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

napadnutého rozsudku. Ani žalovaným tvrdené, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 118 ods. 2
O.s.p. nie je namieste. Žalovaný, ktorý sa pojednávania na súde prvej inštancie nezúčastnil, nemôže
konštatovať, že súd prvej inštancie uvedené v zápisnici nepoznamenal, resp. nerealizoval postup v
uvedenom ustanovení. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok je dostatočne preskúmateľný,
jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda právneho predpisu, účinného

v čase jeho vydania. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup je v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený a to rovnako čo sa týka
skutočností zistených vykonaným dokazovaním a tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. K
tvrdeniu žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo nemal možnosť sa so
spornými otázkami vysporiadať, odvolací súd uvádza, že toto nebolo v konaní zistené.

27. Nie je dôvodná námietka žalovaného, že v rozsudku súdu prvej inštancie v petite výroku chýba dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko dôvod zrušenia je uvedený v odôvodnení rozhodnutia.
Dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je preto potrebné uvádzať do výroku.28. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porovnajrozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.05.1997,

sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; uznesenie Ústavného súdu SR z
23.05.2004, sp. zn. III.ÚS/209/2004). Preto odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku
nepovažoval za potrebné zaoberať sa všetkými ostatnými odvolacími námietkami.

29. Z obsahu spisu navyše jednoznačne vyplýva, že účastníci konania boli súdom prvej inštancie

poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pritom prehlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.
Udialo sa tak aj na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 04.04.2014, čo vyplýva z obsahu zápisnice
o pojednávaní z uvedeného dňa. Preto v odvolacom konaní už nie je možné navrhovať ďalšie dôkazy,
ktoré neboli navrhnuté pred súdom prvej inštancie.
30. Z ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016 vyplýva možnosť prerušenia konania,
ak výsledok iného sporu začatého na podnet účastníka môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu, v

ktorom sa má konanie prerušiť. Uvedený postup upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. také
ktoré pre konanie nie je nevyhnutné. Dôvodom pre takýto postup je predovšetkým otázka hospodárnosti
konania. Prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná
možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, až
keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prerušenie konania preto treba vo všeobecnosti považovať

skôr za výnimku ako pravidlo. V prejednávanom prípade odvolací súd má za to, že neboli splnené
podmienky na prerušenie konania podľa návrhu žalovaného. Posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy
či rozhodcovskej doložky si konajúci súd môže vyriešiť a nie je jej vyriešenie závislé na rozhodnutí v
konaní vedenom na ústavnom súde tak, ako to sa domnieva žalovaný. Navyše, Ústavný súd SR dňa
30.09.2014 vo veci vedenej pod sp. zn. II.ÚS/382/2013 o sťažnostiach obchodnej spoločnosti Rapid

life životná poisťovňa, a.s. rozhodol tak, že a) základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life životná
poisťovňa, a.s. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/171/2011 a 1CoE/418/2011 a postupom
a rozhodnutiami NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 a 5Cdo/112/2012 porušené neboli a b) sťažnostiam

obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. vo zvyšnej časti nevyhovuje. Teda v konaní
Ústavného súdu SR pod sp. zn. II.ÚS/382/2013 žalovaný úspešný nebol, jeho návrh na prerušenie
konania sa stal bezpredmetným. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania.

31. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, t.j. aj vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania na odôvodnenie ktorého odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje a sa s ním stotožňuje, aj čo do výroku o trovách konania správne, preto
bolo postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené.

32. O trovách odvolacieho konania oblo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a nasl. tak, že v
odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude
rozhodnutésúdomprvéhostupňasamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

33. Súd prevej inštancie uznesením č.k. 29C/180/2013-244b zo dňa 24.04.2015 uložil žalovanému
povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za návrh - skončenú vec,
ktorý je vo výške 331,50 eur (položka č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov).

34. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. a namietol, že súd prvej inštancie rozhodol
vo veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá. Namietal teda prekážku res judicata, lebo napadnutým
uznesením bolo rozhodnuté v právoplatne skončenej veci. Súd nemôže uznesením dopĺňať či meniť
rozsudok. Vydaním rozsudku sa prvostupňové konanie končí, preto už nie je možné, aby po jeho vydaní
bola uložená účastníkom akákoľvek povinnosť uznesením. Takýto postup je nezákonný. Napadnuté

rozhodnutie navyše nemá oporu v zákone a preto je nesprávne a nezákonné. Bolo už rozhodnuté aj o
povinnosti nahradiť trovy prvostupňového konania. Keďže súd nemôže po rozhodnutí vo veci rozsudkom
vydať uznesenie, ktorým uloží povinnosť niektorému účastníkovi konania, účastník doplnenie rozsudku
nenavrhoval, o povinnosti nahradiť trov konania už rozhodol a výrok o trovách konania zrušený nebol.Namietal preto, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol po právoplatnom rozhodnutí vo
veci samej a rozhodol aj o trovách konania. Navyše, rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Navrhol
preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť postupom podľa § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. alebo

predložiť vec odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil.

35. Sudca súdu prvej inštancie na čl. 252 sa vyjadril k odvolaniu podanému žalovaným proti uzneseniu
vydanému vyšším súdnym úradníkom tak, že tomuto nevyhovuje.

36. Odvolací súd preskúmal aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a bez nariadenia pojednávania zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V zmysle
ust. § 4 ods. 2 písm. zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch spotrebiteľ domáhajúci sa o
hrany svojho práva je oslobodený od súdneho poplatku. Keďže v zmysle citovaného ustanovenia bola
žalobkyňa oslobodená od súdneho poplatku a súd jej návrhu vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok
podľa výsledku konania prechádza na žalovaného. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, položky 3 písm. c/

Sadzobníka súdnych poplatkov výška súdneho poplatku v konaní o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
a o zrušení rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom je 331,50 eur. V zmysle vyššie uvedeného
preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za návrh. Odvolacie námietky žalovaného nie sú preto dôvodné.

37. Odvolací súd ešte uvádza, že ak povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch nebola žalovanému uložená v rozhodnutí o veci samej, možno túto povinnosť
uložiťajosobitnýmrozhodnutím.Takétoosobitnérozhodnutiemožnovydaťajpoprávoplatnomskončení
konania o veci samej. Vznik povinnosti žalovaného je závislé od rozhodnutia vo veci samej, preto možno
povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložiť najskôr v rozhodnutí o veci samej. Ak nedošlo k uloženiu

povinnosti zaplatiť poplatok v rozhodnutí o veci samej, možno túto povinnosť uložiť aj dodatočne,
osobitným uznesením, a to aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takéto uznesenie je
samostatnými rozhodnutím a nie rozhodnutím dopĺňajúcim, ktoré by bolo možné vydať iba do vtedy,
pokiaľ sa rozhodnutie vo veci samej nestalo právoplatným (zo stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.03.1976, sp. zn. Cpj 70/75, R 14/1976). Odvolací súd preto po tom, čo

rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo napadnuté odvolaním, ktoré mu sudca v zmysle
ust. § 374 ods. 4 O.s.p nevyhovel, potvrdil ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

38.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.