Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209033
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816209033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. F., T.. XX.XX.XXXX, H. G. W. XXX/XX, Š. B.Z. G. M.,
o zaplatenie 2059,35 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
31.05.2017, č. k. 7Csp/141/2016-61, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.
k. 7Csp/141/2016-61 žalobu zamietol. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.059,35 eur
s úrokom z omeškania 8,15 % ročne a náhrady trov konania titulom získania postúpenej pohľadávky.
Právny predchodca žalobcu G. G., Z..G.., ako veriteľ, uzavrel so žalovanou Zmluvu o kreditnej karte č.
XXXXXXXXX dňa 11.08.2011 a žalovanej poskytol peňažné prostriedky. Postúpená pohľadávka G. G.,
Z..G.. v rozsahu 2.059,35 eur predstavuje na istine 2.001,25 eur a úroku z omeškania 58,10 eur. Podľa

pôvodnej zmluvy bol poskytnutý úverový rámec 1.800,- eur. Debetné operácie na účte karty predstavujú
výbery kartou v celkovej výške 2.936,33 eur, poplatky 275 eur. Žalovaná uhradila 1.968,90 eur.
Oznámenieopostúpenípohľadávkyboložalovanej04.07.2014.Samotnýúverovývzťahsúdposudzoval
podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ na
požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Úverový vzťah sa z hľadiska spotrebiteľského
charakteru riadi Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské zmluvy sú

upravené v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky), pričom podľa odseku 5/
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 92 ods. 8

Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách umožňuje bankám postúpenie pohľadávky po predchádzajúcej
výzve banky voči klientovi, ktorý je v omeškaní s platením svojich peňažných dlhov po dobu dlhšiu ako
90 kalendárnych dní. Súd mal preukázané uzavretie F. B. G. Ú. medzi právnym predchodcom žalobcu
G. G., Z..G.. a žalovanou ako spotrebiteľom, kde bol poskytnutý úverový rámec a možnosť čerpaniafinančných prostriedkov kreditnou kartou. Súd konštatoval, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy,
pretože žalovaná žiadala uzavretie zmluvy o kreditnej karte, pričom podľa ustanovenia § 9 Zákona č.
129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Akceptácia návrhu žalovanej

na uzavretie spotrebiteľského úveru má byť v písomnej forme. Zo všeobecných podmienok úverového
vzťahu vyplýva, že akceptácia zmluvy zo strany banky môže byť aj zaslaním kreditnej karty a PIN-kódu,
ale to nenapĺňa obligatórne náležitosti platnosti zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyžadujúcej
v zmysle § 9 písomnú formu. V danom prípade neexistuje písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy zo
strany banky. Ak banka poskytla možnosť čerpania na kreditnú kartu 2.936,33 eur a žalovaná uhradila

1.968,90 eur, vzniklo tu prípadné bezdôvodné obohatenie 967,43 eur u dlžníka. Súd sa ďalej zaoberal
aktívnou legitimáciou žalobcu. Banka mohla postúpiť svoju pohľadávku podľa Zákona č. 483/2001 Z.z.
aj na základe predchádzajúcej výzvy vo vzťahu ku klientovi - dlžníkovi. Keďže takáto výzva absentuje,
neboli splnené podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na postúpenie takejto pohľadávky žalobcovi.
Preto u žalobcu nie je aktívna legitimácia na konanie v spore. Vzhľadom na to súd žalobu proti žalovanej
zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej

priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti neúspešnému žalobcovi.

2. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. V prvom rade poukázal na postúpenie
pohľadávky medzi žalobcom a postupcom G. G.B., Z..G... Ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
riešia otázku bankového tajomstva a nie je možné podľa nej riešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu z

postúpenej pohľadávky. Zákon v § 92 neobmedzuje možnosť postúpenia bankovej pohľadávky, pričom
postúpenie takejto pohľadávky nemôže byť spojené so sankciou neplatnosti takéhoto postúpenia,
ak absentuje výzva voči dlžníkovi. Čo sa týka písomnej formy zmluvy, nedodržanie písomnej formy
nespôsobí neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska § 11 ods. 1 Zákona 129/2010 Z.z..
Keďže súd nesprávne vec posúdil a nesprávne rozhodol, navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého

stupňa a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov celého konania.

3. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

4. Žalobca v konaní uplatnil právo z postúpenej pohľadávky od G. G., Z..G.., ktorá žalovanej 11.08.2011
predložila návrh na uzavretie zmluvy o kreditnej karte, kde bol povolený úverový rámec 1.800,- eur s
úrokov sadzbou 19,5 % ročne pre D. X. J. Y. a dohodnutý úrok z omeškania 8 % ročne. V záverečných

ustanoveniach II. ods. 2 sa uvádza, že tento návrh je neodvolateľným návrhom. Klient vyhlasuje, že ak
mu do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto návrhu banke nebude zo strany banky doručené jeho
písomné prijatie alebo písomné odmietnutie, uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty návrh klienta
zaniká. Na druhej strane obchodné podmienky pre kreditné karty G. G., Z..G.., v bode 3. podmienky
pre vydanie Kreditnej karty, pod bodom 3.1 uvádzajú, že doručením návrhu banke prejavuje klient

vôľu uzatvoriť s bankou zmluvu o kreditnej karte. Tento návrh je neodvolateľným návrhom, pričom
dňom doručenia akceptácie tohto návrhu bankou klientovi alebo doručením kreditnej karty a PIN-kódu
držiteľovi karty, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastane skôr, vzniká zmluva o kreditnej
karte. V danom prípade ustanovenia obchodných podmienok pre kreditné karty v bode 3.1 sú o tom,
že úverová zmluva vznikne aj tým, že je zaslaná kreditná karta a PIN-kód, pričom zmluvné ustanovenia

návrhu na uzavretie zmluvy jasne uvádzajú v bode II. záverečné ustanovenia, povinnosť písomného
prijatia alebo odmietnutia zo strany banky, inak návrh klienta zaniká. Vzhľadom na rozpornosť momentu
vzniku zmluvného vzťahu, je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb., ktoré v § 37 ods. 1 uvádza, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. V danom prípade ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch v §

9 ods. 1 jasne uvádzajú pre platnosť zmluvného vzťahu písomnosť, a tomu zodpovedá aj záverečné
ustanovenie II., že banka musí písomne prijať alebo odmietnuť návrh na uzavretie zmluvy a ak takýto
návrh nebude doručený do jedného mesiaca od doručenia návrhu, návrh klienta na uzavretie zmluvy
zaniká. To nekorešponduje s textom obchodných podmienok pre kreditné karty, ktoré uvádzajú, že
zmluva vzniká akceptovaným spôsobom zaslania kreditnej karty a PIN-kódu. Preto závery okresného

súdu sú správne, že pre neurčitosť momentu uzavretia zmluvného vzťahu nedošlo k platného uzavretiu
zmluvy v písomnej forme medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovanou ako klientom.
Potom je možné poskytnuté peniaze a nevrátené klientom riešiť skôr, ako otázku bezdôvodného
obohatenia. Na druhej strane s tým, že ak napriek písomnej výzve banky, keď je klient v omeškaní splatením dlhu po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta.
Je dôraz na to, že ak je napriek písomnej výzve banky možnosť postúpenia pohľadávky pri omeškaní
viac ako 90 dní, obligatórne predpokladá prv písomnú výzvu banky. Ak nie je dokladovaná písomná

výzva banky klientovi na plnenie, potom nie sú splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách
na postúpenie takejto pohľadávky z prípadného bezdôvodného obohatenia na žalobcu. Keď nedošlo
k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, zo strany banky neboli splnené podmienky na
postúpenie pohľadávky, potom žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca nie je
nositeľom práva, ktorého plnenia sa žalobca v konaní domáha. Ustanovenie § 524 ods. 1 Obchodného

zákonníka rieši možnosť veriteľa pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému,
pričom na postúpenie pohľadávky musia byť zákonné predpoklady, vyžadované zákonom o bankách v §
92 ods. 8 Zákona o bankách, že bola písomná výzva voči klientovi na splnenie svojho záväzku, že klient
bol v omeškaní s plnením dlhu po výzve viac ako 90 dní. Až potom môže dôjsť k platnému uzavretiu
zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky,
potom z neplaného postúpenia pohľadávky nemôže žalobcovi vyplývať právo požadovať plnenie z

postúpenej pohľadávky od G. G., Z..G... Preto krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, pokiaľ je zamietnutý návrh žalobcu vo vzťahu k úverovému dlžníkovi - žalovanej.
Krajský súd ďalej potvrdil rozhodnutia súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade
trov konania. Úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi z
hľadiska § 255 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že úspešná
žalovaná má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Keďže žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto súd sporovým stranám nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).