Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211621
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211621.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705 , proti
žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K. XXX, štátny občan SR, zastúpenému
právnou zástupkyňou JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX P. A., v konaní
o zaplatenie zmenkovej sumy 1.300,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-227 zo dňa 10.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-227 zo dňa 10.1.2017 v napadnutom

výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom čiastočne zastavil konanie o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.300,91 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia. Druhým
výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu

doručenú okresnému súdu dňa 28.03.2013, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu zmenkovú sumu 1.300,91 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
od 01.01.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z dlžnej sumy od 28.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy teda 4,34 Eur a nahradiť trovy konania, a to podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.04.2010 na zmenkovú sumu 1.300,91 Eur a zaviazal sa k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
30.04.2010adotextubolpoňatýzáväzokžalovanéhozaplatiťzmenkupripredloženínaradzmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom v mieste sídla prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ nezaplatil a keďže zmenková istina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant vyššie uvedené skutočnosti nechal zistiť verejnou listinou.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, v poradí prvým č.k. 5C/281/2013-58 zo dňa 30.4.2014

žalobu zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že zmenka je neplatná, nakoľko bola v rozpore so
zákonom, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/15/2015-136
zo dňa 7.7.2015. V poradí druhým rozsudkom č.k. 5C/281/2013-154 zo dňa 1.12.2015 okresnýsúd žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
13Co/61/2016-207 zo dňa 30.6.2016 a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. V zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia okresný súd doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď. Žalovaný

vo vyplnenom tlačive zo dňa 14.02.20104 uviedol, že pohľadávku akceptuje čiastočne. Ako dôvod
uviedol, že sú zaplatené štyri splátky po 131 Eur, spolu 524 Eur, istina 800 Eur + úroky 500 Eur,
spolu 1.300 Eur. Ako dôkaz pripojil k tlačivu listinu označenú ako prehľad práv a povinností a záväzkov
vyplývajúcich so zmluvy o úvere a návrh na začatie mediačného konania.
4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že podľa pokynu odvolacieho súdu nariadil pojednávanie

na deň 10.1.2017 o 13,30 hod.. Podľa § 180 CSP vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu
a jeho zástupcu, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Zástupca žalobcu
svoju neúčasť ospravedlnil, uviedol, že nemá námietky, aby sa otvorilo pojednávanie bez jeho účasti,
o odročenie pojednávania nežiadal. Poukázal na to, že procesný postup okresného súdu hodnotí ako
nesprávny z dôvodu, že bolo nariaďované ústne pojednávanie, keď podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je zásadne písomné.

5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že okresný súd nariadením pojednávania
odstránil jedinú prekážku, na základe ktorej bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené. Mala
za to, že okresný súd by mal rozhodnúť tak, ako rozhodol v rozhodnutí zo dňa 1.12.2015 a v
súlade so stanoviskom NS SR. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť žaloby. Dohoda a
zabezpečenie záväzku zmenkou bola urobená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Z.z.. Zmluva

o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným mala byť vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov.
V ďalšom poukázala na to, že podanie žalobcu doručené okresnému súdu dňa 6.10.2016 nezohľadňuje
spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodného kolégia NS SR, naopak, žalobca
sa odvoláva na českú judikatúru. Pokyn odvolacieho súdu považovala za jasný, a to vykonať dôkaz
oboznámením sa so spisom sp. zn. 7Er/2115/2012, aby nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred

súdom, ktorej možnosti sa žalobca vzdal.
6. Okresný súd skonštatoval, že dňa 30. 04. 2010 v Liptovskom Mikuláši žalovaný vystavil zmenku
na sumu 1.300,91 Eur. Žalovaný sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1.300,91 Eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 01.01.2011. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený nasledovne: splatné:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol na žalobcu. V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č.
505800230.
7. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/2115/2012 bolo zistené,

že dňa 10.09.2012 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v
Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnému B. G. nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie sumy 1.300,91 Eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy od 01.01.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z

dlžnej sumy od 28. 02. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená
sp. zn. EX 16368/12. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný pred
súdnym exekútorom dňa 08.08.2012. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia bol exekučný titul, a to
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 05000/11 zo dňa 30.06.2011. Zo Zmluvy o úvere
zo dňa 30.04.2010 č. 505800230 mal okresný súd preukázané, že týmto dňom obchodná spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli uvedenú zmluvu o úvere. Žalovaný ako
dlžník je v zmluve označený menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Súčasťou zmluvy o úvere
sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. V zmysle čl. 14 všeobecných
podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil

vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Na základe všeobecných obchodných podmienok vystavil žalovaný dňa 30.04.2010
neúplnú zmenku (tzv. blankozmenku), kde spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent.Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 1.300,91 Eur a dátum začiatku úročenia od
01.01.2011. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17.10.2012, č.k. 7Er/2115/2012-13

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.04.2013, č.k. 6CoE/17/2013-30 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.06.2013.
8. Okresný súd aplikoval ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a),
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010

Z.z., čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, ust.§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP.
9. Okresný súd zastavil konanie, čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.300,91 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý v tejto časti
zobral žalobu späť pred začatím prvého pojednávania.
10. Zároveň okresný súd poukázal na to, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom dňa 28.5.2015
do dňa vyhlásenia rozsudku okresným súdom, t.j. do dňa 10.1.2017 došlo k zmene právneho stavu

v dôsledku prijatia stanoviska č. 93 Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015, preto okresný súd vo veci
postupoval a rozhodoval v ďalšom konaní v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR.
11. Okresný súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný
uzatvorili dňa 30.04.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 800 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s

poplatkom 772 Eur, t.j. celkovú sumu 1.572 Eur v mesačných splátkach vo výške 131 Eur, v počte
splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou, ktorú vystavil žalovaný v zmysle bodu
14 všeobecných podmienok poskytovania úverov. Z výpisu z obchodného registra, ktorý bol súčasťou
exekučného spisu, okresný súd zistil, že predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Uzatvorená zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodným

záväzkovým vzťahom v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na právnu formu je
súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Okresný súd mal preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
je dodávateľom, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V úverovej zmluve je uvedené, že žalovanému sa

poskytol úver na výkon zamestnania, žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Žalovaný je v zmluve
jednoznačne označený ako fyzická osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku. Uzavretý záväzkový
vzťah spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov právny vzťah,
ktorý vznikol medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným je vzťahom

spotrebiteľským, a preto na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Či
medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah, okresný súd skúmal
v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR.
12. Okresný súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované
v ustanovení § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pod ktorého režim

tento právny vzťah spadá, zmluva o úvere, neobsahovala dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej
percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote RPMN, konečnú splatnosť úveru, preto v zmysle
uvedeného zákona sa predmetný úver považuje za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Indosovanie
zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z
predmetného záväzkového vzťahu. V prejednávanej veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny

prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Z európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vyplýva súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny
charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami napríklad obchodného práva, či zákona o zmenkách
a o šekoch a inými právnymi normami. Z vyššie uvedených skutočností, ako aj súdnych rozhodnutí

vyplýva, že nie je možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný
vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne
v ustanovení § 4 ods. 6. Citované ustanovenie rieši nielen vzájomný vzťah zmenky a záväzkov
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ale súčasne vyjadruje limity, podľa ktorých je možné dlh,
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou. Z predložených dôkazov vyplynulo, že

podmienky, pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené zákonom, neboli splnené. Podľa § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase vystavenia zmenky, bolo možné
zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku azmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci istina

poskytnutého úveru predstavovala sumu 800 Eur, zmenku bolo možné vystaviť na sumu 240 Eur, pričom
zmenkabolavystavenánasumu1.300,91Eur.Navyše,okresnýsúdpovažovalzmluvnédojednanie,ato
dohodu o vyplnení zmenky, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že primárnym cieľom uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať
ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je

v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi,
ktorépodľauváženiaveriteľavzniknúkudňuvyplneniazmenky.Takétozmluvnédojednaniezazisteného
skutkového stavu je neprijateľné, a tým aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto
výkon práva zo strany žalobcu je v rozpore aj s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých

mravoch. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), b), h) CSP. Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho
rozsudku uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Takéto dokazovanie žalovaný nenavrhol. Žalobca súdu
predložil platnú zmenku, z ktorej uplatňoval nároky, a preto z tejto zmenky sa malo pri rozhodovaní

vychádzať. Žalovaný mohol podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ
tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu aj uplatnenej koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho
z nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením ani
jednej zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a

preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca
namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a
šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že
ten, kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je
na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v

danom prípade spočívalo na žalovanom a ak toto dôkazné bremeno neuniesol, tak potom nie je možné
pri kauzálnych námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovaného na žalobcu ako oprávneného.
Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo
1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co79/2013, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a zvýraznil zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov,

čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových
vzťahov,ktoréviedlikjejvzniku,čoplatíajprezmenkyzabezpečovacie.Vzhľadomktomutozákladnému
východisku preto okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal
aj na závery Stanoviska Najvyššieho súdu SR 93/2015, ktoré podľa jeho názoru vychádza z viacerých
nepravdivýchpremís.VsúvislostisoStanoviskomNajvyššiehosúduSRč.93/2015Zb.žalobcapoukázal

na niekoľko prípadov rozhodnutí Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach,
a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof,
sú tieto rozhodnutia považované za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani
nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti
prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH,

25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze). Žalobca v
podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom,
že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa
zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného

konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní zmenky, či už na námietku dlžníka alebo
bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. naďalej platí v celej svojej šírke,
že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy aleboneprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu
ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo až zmenou zákona zmenkového
a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto

dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať ochranu zmenkového dlžníka
voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany
dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť
kauzálnehoúkonu,čomávšeobecnýsúdokremprieskumuzmenkovéhonárokuvintenciáchneplatného
kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu

po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu
uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa
pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa, ako
aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987. Žalobca zdôraznil,
že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť
zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom tak, že by chránil

zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré by mohol
namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len
tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky 30%
(§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,

ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia,t.j.naosobnýchvzťahochmedziveriteľomadlžníkom.Neplatnosťzmenkyjeregulovanávýlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by

svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71

z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.
15. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať

žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou

o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode
o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25% denne samotné stanovisko NS
SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad

rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný
úrok z omeškania vo výške 6% ročne. Žalobca vzhľadom ku komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.
16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. §
219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bolažaloba zamietnutá a závislom výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/37/2017-267 zo dňa
13.09.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.10.2017, na základe čoho boli, v
spojenísustanovením§378ods.1CSP,splnenéprocesnépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudku

krajským súdom.
19. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že bol v odvolacom konaní povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP v ďalšom svojom postupe odvolací súd bol viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania žalobcu v zmysle podaného odvolania zo dňa 15.2.2017, pretože nebol preukázaný
ani jeden z dôvodov podľa ustanovenia § 379 pod písmenom a) až c) CSP. Krajský súd uvádza, že
odvolaním žalobcu obsiahnutom v písomnom podaní zo dňa 15.2.2017, bola namietaná len druhá
výroková časť, ktorou vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, ako aj závislý tretí výrok týkajúci sa trov

súdneho konania. Prvý výrok rozsudku okresného súdu nebol napadnutý odvolaním žalobcu, keďže
týmto výrokom bolo konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku nad 0,19% denne zo
sumy 1.300.91 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, čo bolo v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu, a to
úkonom zo dňa 21.12.2015, ktorý je súčasťou spisového materiálu č.l. 152 spisu. Ak okresný súd prvým
výrokom čiastočne konanie o zaplatenie zmenkového úroku nad 0,19% denne zastavil, keďže žalobca

žiadal priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne oproti pôvodne uplatnenému 0,25% denne, tak
je zrejmé, že týmto výrokom vyhovel čiastočnej dispozícii žalobcu, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu
nesmerovalo voči prvej výrokovej časti rozsudku okresného súdu.
22. Z odvolacích dôvodov žalobcu pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu boli vzaté
do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých v konaní pred

okresným súdom. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným
postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v
postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd v
súvislosti s týmto svojim záverom poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13Co/61/2016 zo
dňa 30.06.2016, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-154 zo dňa

1.12.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/281/2013-198 zo dňa 11.05.2016 zrušený a vec
vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie so zaujatím stanoviska odvolacieho súdu okrem iného aj v
tom, že vo vecno-právnej rovine bude okresný súd vykonávať dokazovanie na nariadenom pojednávaní
s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, za vzatia do
úvahy spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho

kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky, vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 8/2015 pod č. 93. Okresný súd v súlade s týmto zrušujúcim
uznesením krajského súdu ďalej vo veci postupoval, keď nariadil pojednávanie na deň 10.1.2017, na
ktorom bolo vykonávané dokazovanie a umožnené tak žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj

žalovanému a jeho právnej zástupkyni k vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Pokiaľ toto právo žalobca,
právny zástupca žalobcu nevyužili, tak uvedené je bez zásahu do prijatých vecne správnych záverov
okresného súdu na základe vykonaného dokazovania.
23. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky
ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď
podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,

ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky
voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal
závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu, podstate odvolacích dôvodov žalobcuprimárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne
závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom a
výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti s priznaním práva na náhradu

trov konania žalovanému.
24. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu
došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,
ani po právnej stránke. Okresný súd v súlade s vyššie uvedeným zrušujúcim uznesením krajského
súdu vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, na ktorom okrem iného vykonal dokazovanie

oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/2115/2012.
Ak okresný súd nariadením pojednávania vo veci zachoval tak práva žalobcu, ako aj žalovaného,
nebolo možné sa relevantným spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že postupom vykonávaného
dokazovania bolo zasiahnuté do práv žalobcu, prípadne žalovaného. Okresný súd práve z dôvodov, že
je potrebné vo veci vykonať dokazovanie, nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanému,
t.j. obidvom sporovým stranám vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu ich práv a

oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v
zmysle Nariadenia.
25. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred

20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov

SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací

bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.
26. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení
s ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného

Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93,
podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí

bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených

námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné

preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď
zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového

vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského,
súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom
zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom
zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.27. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu,ktorévsúvislostispredtýmvedenýmexekučnýmkonanímvočižalovanémusp.zn.7Er/2115/2012,
viedli k zamietnutiu zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného

ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý
spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý
spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver
bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných
spotrebiteľom.

28. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že

navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského

vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

29. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.

§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.
30. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a

prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v

takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.
31. Okresný súd vecne správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky,

ktorá bola vystavená dňa 30. apríla 2010 na sumu 1.300,91 Eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s 0,25% denným úrokom od 1. januára 2011, za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý
prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do

úvahy aj Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa
tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej
istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenskárepublika, za akceptovania aj vysloveného záveru krajským súdom v zrušujúcom uznesení krajského
súdu sp. zn. 13Co/61/2016 zo dňa 30.06.2016.
32. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na

zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo
zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka,
táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti

sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo
v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu
spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu
samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola
suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo

zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť
postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy
bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v
časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval
minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do

výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa
prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je

neplatnádohodaovyplňovacomprávezmenky,právonavyplneniezmenkyremitentovinevzniklo.Pokiaľ
došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo
a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným
spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto
vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

33. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu
právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany
spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového

právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní.
Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo
z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej
veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým

výrokom o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
34. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane

spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu
na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorý sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, pričom z obsahu
spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovaného nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.