Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/748/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204942
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611204942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: PMPstav s.r.o., so sídlom Batkova
9, Bratislava, IČO: 31 404 847, zastúpeného advokátom: JUDr. László Lengyel, so sídlom Ružová
dolina 6, Bratislava, proti žalovanému: O.. W. G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. Č.. XXX, zastúpenému:
Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 961, o zaplatenie 5.699,47
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 23.
septembra 2015, č.k. 4C/221/2011-138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.699,47 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.699,47 eura od 21.04.2011
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 341,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške
1.999,55 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca pre
žalovaného (na meno A.. B.), M., dňa 21.06.2010 vypracoval cenovú ponuku na nasledovné práce : 1.
Masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200 mm sumou 1.137,60 eur, 2. Masívne drevené parkety

M. 15x70x300-600 mm sumou 9.725 eur, 3. Úprava podkladu v spodnej miestnosti sumou 326,31 eur,
4. Demontáž jestvujúcich parkiet 1,55 eur/m2 laminátové parkety, 3 eurá/m2 masívne drevené parkety,
ktorú mal vykonať v rodinnom dome žalovaného v M.. V tejto cenovej ponuke bolo uvedené, že ceny
sú bez DPH a úpravy podkladov pod jestvujúcimi parketami, záloha vo výške 8.000 eur, splatná na
účet XXXXXXXXXX/XXXX, S.: XXXXX. Z výsluchu žalovaného zistil, že A.. B. bola jeho partnerkou a
aktuálne je jeho manželkou. Z listiny Súhrnné vyúčtovanie zistil, že žalobca dňa 08.07.2010 vystavil
žalovanému vyúčtovanie zrealizovaných prác: 1. Masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200 mm

v sume 1.152 eur, 2. Masívne drevené parkety M. 15x70x300-600 mm v sume 9.875 eur, 3. Úprava
podkladu v spodnej miestnosti sumou 485,16 eur, 4. Demontáž parkiet a úprava povrchov v sume 5.411
eur, celková suma 16.923,12 eur. V predmetnom vyúčtovaní je tiež uvedený údaj "cash" 4.221,45 eur,
údaje o fakturácii : Fa 12.701,67 eura, DPH 2.413,31 eura, celkom 15.114,98 eura, uhradená záloha
8.000 eura, k úhrade 7.114,98 eura. K úhrade celkom súčtom 4.221,45 eura + 7.144,98 eura =11.366,43
eura. V tejto súvislosti mal tiež preukázané, že v hotovosti ("cash") bola skutočne uhradená len suma
1.371,75 eura, a suma 4.221,45 eura tiež označená ako "cash" zaplatená v hotovosti nebola. Ďalej z

faktúry Č.. XXXXX zo dňa 08.09.2010 splatnej dňa 22.09.2010 zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému
sumuvovýške5.699,47eura,ktorápozostávazpoložiek:masívnedrevenéparketyM.15x90x450-1200
mm 1.137,60 eura, masívne drevené parkety M.N. 15x70x300-600 mm 11.751,25 eura, úprava podkladu
v spodnej miestnosti 577,34 eura, celkom fakturovaná suma 13.699,47 eura s odúčtovaním zálohy 8.000eura, k úhrade 5.699,47 eura. Z faktúry Č.. XXXXX zo dňa 08.07.2010 splatnej dňa 11.07.210 ustálil,
že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 4.806,72 eura, pozostávajúcu z položiek: strojové
brúsenie betónu 136,85 eura, penetrácia podkladu E. I. 2.369,59 eura, penetrácia pod nivelizačnú hmotu

A. 280 966,88 eura, nivelizačná hmota D. XXX D. 1.333,40 eura. Z obsahu informatívneho výpisu detailu
pohybu na bankovom účte žalovaného mal preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 22.06.2010
sumu vo výške 8.000 eur pod variabilným symbolom XXXXX a dňa 12.07.2010 sumu vo výške 4.806,72
eur pod variabilným symbolom XXXXX. Poukázal tiež na to, že žalobca zaslal žalovanému list zo dňa
14.09.2010, ktorým reagoval na jeho výhrady voči obsahu doručených písomností Protokol o prevzatí

dokončených prác datovaný 05.08.2010 a faktúra Č.. XXXXX, nakoľko predmetom diela bola dodávka
a montáž masívnych podláh z exotickej dreviny M., spevnenie podkladu epoxidovou penetráciou a
nivelizácia podláh a odstúpil od zmluvy s poukazom na skutočnosť, že je zrejmé, že dielo nebude
zhotovené včas a nie je vykonané riadne, a to ani v dodatočnej lehote piatich týždňov, ktorá bola
dohodnutá dňa 30.08.2010. Žalobca žalovanému zaslal tiež prípis zo dňa 20.01.2011, ktorým ho vyzval
na oznámenie termínu za účelom realizácie dohodnutej úpravy zhotovenej podlahy do 10.02.2011,

pod následkom odstúpenia od zmluvy, a následne prípis zo dňa 03.03.2011, ktorým od zmluvy o dielo
na dodávku a montáž drevených masívnych parkiet M. 15x90x450-1200 mm a 15x70x300-600 mm v
rodinnom dome žalovaného v M. odstúpil. Skutkový stav veci ustálený vykonaným dokazovaním posúdil
po právnej stránke podľa § 43a, § 43c ods. 1,2, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1,2, § 635 ods. 1, §
638 ods. 1, § 641, § 642, § 48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru,

že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku sa v prvom
rade zaoberal právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že medzi žalobcom
ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom
bola dodávka a montáž drevených podláh z masívnych parkiet Jatoba. Zmluva bola uzatvorená v súlade
s § 43a Občianskeho zákonníka zaslaním cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, ktorej obsahom bol

predmet diela a jeho cena a jej prijatím zo strany žalovaného, ktorý v súlade s cenovou ponukou uhradil
dňa 22.06.2010 zálohu vo výške 8.000 eur na účet uvedený v ponuke Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, s
uvedením variabilného symbolu v súlade s ponukou S.:XXXXX. Poukázal na to, že cena za dielo bola
dohodnutá rozpočtom, a to v časti diela pod bodom 1. Masívne drevené parkety M. 15x90x450-1200
mm, súčtom položky 1 až 9 sumou 1.137,60 eura bez DPH, v časti diela pod bodom 2. Masívne drevené

parkety M. 15x70x300-600 mm súčtom položky 1 až 9 sumou 9.725 eura bez DPH, v časti diela pod
bodom 3. Úprava podkladu v spodnej miestnosti súčtom položky 1 až 4 sumou 326,31 eura bez DPH,
v časti diela pod bodom 4. Demontáž jestvujúcich parkiet, položky 1 a 2, v cene 1,55 eura bez DPH/m2
laminátové parkety, 3 eurá bez DPH/m2 masívne drevené parkety. Nakoľko sa v cenovej ponuke, ktorú
žalovaný akceptoval, výslovne uvádza, že predmetom diela nie je úprava podkladov pod jestvujúcimi

parketami, vychádzal z toho, že strany sa až v priebehu vykonávania diela (po demontáži jestvujúcich
parkiet) ústne dohodli na vykonaní ďalšieho diela, a to vyrovnanie podláh v horných miestnostiach.
Nakoľko nebola dohodnutá výška ceny ani jej splatnosť, táto bola splatná po dokončení diela a potom,
keď jej výška bola objednávateľovi oznámená zaslaním faktúry Č.. XXXXX. Z textu faktúry Č.. XXXXX
zo dňa 08.07.2010 splatnej dňa 11.07.2010 pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca vyúčtoval strojové

brúsenie betónu sumou 136,85 eura, penetráciu podkladu E. I. v sume 2.369,59 eura, penetráciu pod
nivelizačnú hmotu A. 280 v sume 966,88 eura, nivelizačnú hmotu D. XXX D. sumou 1.333,40 eura,
spolu v sume 4.806,72 eura. Žalobcovi preto vzniklo právo na zaplatenie ceny za úpravu podláh, teda
povrchov pod parketami, vykonaním diela, pričom dohoda o cene za úpravu povrchov pod parketami
vyplynula z konkludentného konania žalovaného, spočívajúceho v zaplatení ceny diela zaplatením

faktúry Č.. XXXXX dňa 12.07.2010, ktorou žalobca vyúčtoval cenu za úpravu povrchov. Táto pohľadávka
žalobcu na zaplatenie ceny za úpravu povrchov zanikla splnením a nie je predmetom tohto sporu. S
poukazom na uvedené vyhodnotil ako účelovú i obranu žalovaného, že cena v cenovej ponuke zo dňa
21.06.2010 bola celková cena a zahŕňala aj cenu za úpravu povrchov pod parketami. Z predloženej
cenovej ponuky totiž jednoznačne vyplýva, že rozpočtovaná cena je cenou za dielo v rozsahu dodávku

a montáž masívnych drevených parkiet M. 15x90x450-1200 mm, masívnych drevených parkiet M.
15x70x300-600 mm, cenou za úpravu podkladu v spodnej miestnosti a demontáž jestvujúcich parkiet
(kalkulovaná podľa jednotlivých položiek cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010), teda v rozsahu, ktorého
súčasťou nebola dohoda o úprave povrchov v miestnostiach a ani dohoda o cene za vykonanie úpravy
podkladov pod jestvujúcimi parketami. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že úhradou sumy

4.806,72 eura pod S.: XXXXX zaplatil žalobcovi oznámenú splátku ceny za dielo dodávka a montáž
masívnych drevených parkiet M. podľa cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010. Žalovaný totiž pravdivosť
tohto tvrdenia nepreukázal, keď aj z jeho výpovede účastníka konania vyplýva, že za sumu 13.699,47
eura mal žalobca demontovať staré parkety a položiť nové v miestnostiach hosťovská, horná chodba,pracovňa, spálňa, detská izba, avšak už neuviedol, že v cene bola aj úprava podláh. Zdôraznil, že
nakoľko pohľadávka žalobcu vo výške 4.806,72 eura na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce v úprave
povrchov pod parketami zanikla splnením (zaplatením faktúry Č.. XXXXX), a splnením zanikla i jeho

pohľadávka na zaplatenie ceny za demontáž parkiet 1.371,75 eura (zaplatením v hotovosti dodávateľovi
žalobcu), predmetom tohto sporu bola iba pohľadávka žalobcu na zaplatenie faktúry Č.. XXXXX zo dňa
08.09.2010 splatnej dňa 22.09.2010 na sumu 5.699,47 eura, ktorou žalobca vyúčtoval doplatok ceny
za skutočne vykonané práce pri zhotovení časti diela špecifikované v bode 1, 2 a 3 cenovej ponuky vo
výške 13.699,47 eura, po odpočítaní zaplatenej zálohy vo výške 8.000 eur. Vo vzťahu k tejto pohľadávke

dospel k záveru, že žalobcovi patrila odmena za vykonanie diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej
na základe akceptácie cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, pričom nakoľko z celkovej ceny diela v sume
13.699,47 eura žalovaný uhradil 8.000 eur, žalobca dôvodne žiada doplatenie zvyšku ceny diela vo
výške žalovanej istiny. Nestotožnil sa s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného, ktorý
namietal, že žalobca zmenil skutkové tvrdenia od ktorých odvodzuje uplatnený nárok v priebehu konania
až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby, keď žalobca v spore od počiatku tvrdil a preukazoval,

že jeho pohľadávka vznikla nezaplatením časti ceny za dielo dohodnutej na základe akceptácie cenovej
ponuky zo dňa 21.06.2010, a so zreteľom na ustálenú judikatúru (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1M Obdo V 19/2007) nemožno za zmenu žaloby považovať rozpory medzi tvrdeniami sporových
strán ohľadne účelového určenia platieb a ceny za dielo, ktoré boli predmetom dokazovania, neskorších
podaní a vyjadrení žalobcu. Z uvedených dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku ceny za dielo

považovalzauplatnenývčas.Napokon,pokiaľideoukončeniezmluvnéhovzťahumedzistranamisporu,
poukázal pre úplnosť na to, že medzi stranami nebolo sporné, že k predčasnému ukončeniu zmluvy
došlo. Konštatoval však v tejto súvislosti, že žalovaný ničím nepreukázal, že jeho odstúpenie od zmluvy
(z dôvodu, že je zrejmé, že dielo nebude zhotovené včas a nie je vykonané riadne) bolo uskutočnené
opodstatnene, a treba vychádzať z toho, že žalobcovi ako zhotoviteľovi patrí celá dojednaná cena diela,

keďže bol ochotný dielo vykonať a zabránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa - žalovaného,
ktorý neplatne od zmluvy odstúpil; hoci dielo bolo v rozsahu jeho predmetu dohodnutého zmluvou o
dielo zo dňa 22.06.2010 vykonané celé a cena nevykonanej časti bola dohodnutá ústne ako naviac
práce a nebola žalobcom uplatnená. Napokon konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s
úhradou doplatku ceny za dielo dňom nasledujúcim po splatnosti vyúčtovacej faktúry dňom 23.09.2010

(pri splatnosti 22.09.2010), keď doručenie faktúry vyplýva z písomnosti žalovaného zo dňa 14.09.2010,
ktorý v úvode uvádza, že mu bola táto doručená dňa 13.09.2011. Nakoľko však žalobca uplatnil úroky
z omeškania až počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie (poskytnutej do
20.04.2011) vo výzve zo dňa 11.04.2011, priznal mu tieto iba za uplatnené obdobie, t.j. až od 21.04.2011.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo

výške zaplateného súdneho poplatku v sume 341,50 eura a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v
sume 1,999,55 eura podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Vytkol
súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozsudku sa náležite nevysporiadal so skutkovým a
právnym posúdením prípadu, keď konštatoval, že jeho konkludentným konaním došlo k akceptácii ceny

zadielo,ktoráneboladohodnutávcenovejponukeatedajepovinnýuhradiťčasťcenyzadielo,ktoráním
bola údajne akceptovaná a dohodnutá v cenovej ponuke. Nesprávne tiež rozčlenil predmetnú zmluvu
o dielo na niekoľko čiastkových zmlúv o dielo bez aplikácie na konkrétnu situáciu existujúcu medzi
ním a žalobcom. Namietal, že prvoinštančný súd vôbec neposúdil záväzkový vzťah medzi stranami
sporu v režime spotrebiteľskej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci

je nepochybné, že žalobca vystupoval v rámci predmetu svojho podnikania a obchodnej činnosti ako
dodávateľ a on bol jednoznačne v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle ust. § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, musia byť vyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne. Poukázal na to, že v danom prípade nebola vyššie uvedená podmienka
naplnená, nakoľko žalobca svoje zmluvné podmienky ohľadne uzatvorenej zmluvy o dielo vyjadril
zmätočne, nejasne a nezrozumiteľne, keď od neho požadoval v čase vykonávania diela úhradu ceny za
časť diela, ktorá nebola dohodnutá v cenovej ponuke bez toho, aby ho preukázateľne vopred a písomneupozornil, že sa jedná o platbu, ktorá nebola zahrnutá do rozpočtovanej ceny za dielo, a bez písomného
schválenia tejto ceny z jeho strany. Týmto úmyselným konaním spôsobil žalobca medzi zmluvnými
stranami značnú nerovnováhu, a to v jeho neprospech, a preto sa mal súd prvej inštancie okrem iného

zaoberať posúdením prejednávaného prípadu v intenciách spotrebiteľskej zmluvy a náležité odôvodniť,
či podmienky predmetnej zmluvy o dielo neboli určené v jeho neprospech. Zároveň prvoinštančnému
súdu vytkol, že sa nedostatočne vysporiadal so vznesenou námietkou pre-mlčania, na ktorej v plnom
rozsahu trvá i naďalej, nakoľko žalobca sa žalobou podanou na konajúci súd dňa 07.06.2011 domáhal
zaplatenia istiny vo výške 5.699,47 eura spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 21.04.2011 až

do zaplatenia, pričom v časti opisu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie právneho nároku tvrdil,
že uzavreli ústnu zmluvu o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola dodávka
a montáž drevených parkiet, a dohodli cenu diela vo výške 13.699,47 eura, z ktorej bola uhradená
výlučne suma 8.000 eura. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca odvodzoval svoj peňažný nárok uvedený
v žalobe výlučne a jedine z toho titulu, že mu neuhradil časť ceny diela vo výške 5.699,47 eura z
dohodnutej celkovej ceny diela vo výške 13.699,47 eura. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2015

mu však bolo krátkou cestou doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.04.2015, doručené súdu dňa
21.04.2015, v ktorom opis rozhodných skutočnosti absolútne nekorešponduje s opisom rozhodných
skutočností uvedených v žalobe zo dňa 07.06.2011, a teda ide o nové skutočnosti a zmenu žaloby,
uplatnenú až po márnom uplynutí premlčacej doby. Zdôraznil v tejto súvislosti, že z listu žalobcu zo
dňa 14.09.2010 a tiež z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 04.07.2013 vyplýva, že žalobca ho uviedol

do omylu s úmyslom docieliť úhradu ceny za úpravu podkladov pod jestvujúcimi parketami, bez toho,
aby sa s ním na tejto cene vopred písomne dohodol alebo mu preukázateľne oznámil, že suma vo
výške 4.806,72 eura je v skutočnosti cenou za úpravu podkladov a nie cenou za časť diela dohodnutou
pod bodmi 1-4 cenovej ponuky, ako si v dobrej viere myslel on. Takýto postup žalobcu označil tiež
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Napriek

uvedenému súd prvej inštancie v tomto smere v rozsudku konštatoval iba to, že žalobca počas celého
súdneho konania od počiatku uplatňoval a preukazoval, že jeho pohľadávka vznikla nezaplatením časti
ceny za dielo dohodnutej na základe akceptácie cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010. Nesúhlasil so
záverom prvoinštančného súdu, že sporové strany uzavreli dve nezávislé a samostatné zmluvy o dielo
(prvá zmluva na zhotovenie diela podľa cenovej ponuky a druhá na úpravu podkladu pod jestvujúcimi

parketami), nakoľko v skutočnosti uzatvorili iba jednu zmluvu o dielo, pričom úprava podkladu pod
jestvujúcimi parketami bola súčasťou tejto zmluvy ako práce naviac. Namietal, že nie je možné zistiť
akými úvahami sa súd riadil, keď konštatoval, že akceptáciou cenovej ponuky neprišlo k dohode o tom,
že žalobca zhotoví aj úpravu podkladov a z akého titulu považoval úpravu podkladov za druhé dielo a
nie ako súčasť zmluvy o dielo. V rozpore so závermi súdu totiž v cenovej ponuke nie je uvedené, že

súčasťou diela nebude úprava podkladu pod jestvujúcimi parketami, avšak iba to, že úpravu podkladu v
cene nie je zahrnutá. Na základe uvedeného konštatoval, že nepochybne v danom prípade boli zo strany
žalobcu vykonané práce vyplývajúce z jednej zmluvy o dielo. V súvislosti s úhradou ceny za úpravu
podkladu poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by náklady na úpravu podkladu
pod jestvujúcimi parketami písomne schválil alebo ich písomne objednal, pričom za takýto jeho úkon

nemožno považovať ani vystavenie faktúry č. XXXXX žalovaným. Úhradu sumy vyplývajúcej z danej
faktúry je potrebné považovať za úhradu ďalšej časti ceny zo zmluvy o dielo v zmysle cenovej ponuky
(ako vyplýva aj z popisu v informatívnom výpise z internetbankingu), ktorej súčasťou je v konečnom
dôsledku aj úprava podkladu. Namietal tiež, že žalobca v spore nepreukázal existenciu údajnej dohody
medzi stranami o cene diela zo dňa 21.06.2010, keďže nepreukázal akceptáciu cenovej ponuky z jeho

strany. Vo vzťahu k súhrnnému vyúčtovaniu zo dňa 08.07.2011 uviedol, že položky v ňom uvedené
nikdy neakceptoval/neodsúhlasil, a to písomne ani ústne. S poukazom na uvedené žiadal podanému
odvolaniu vyhovieť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že námietky žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní zo dňa
08.10.2015 sú nesprávne a sú motivované iba snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci.
Stotožnil sa so zistením súdu prvej inštancie, že cena za vykonanie prác uvedených v bodoch 1. až 3.
cenovej ponuky žalobcu zo dňa 21.06.2010, bola dohodnutá ústne, nikdy nedošlo k jej podstatnému
prekročeniu, a cena za vykonanie prác, ktoré sú uvedené v bode 4. cenovej ponuky a v bode 4. jeho

súhrnného vyúčtovania zo dňa 08.07.2010, nebola v predmetom tohto sporu, pretože túto cenu žalovaný
bez akejkoľvek námietky akceptoval a uhradil. Cenu za vykonanie týchto prác žalovanému vyfakturoval
faktúrou zo dňa 08.07.2010 č. 10122 (cena bez DPH 4.039,25 eura; DPH vo výške 767,47 eura; cena
s DPH 4.806,72 eura) za montážne práca faktúrou spoločnosti M.K. Profi s.r.o. zo dňa 11.07.2010 Č..XX XXX (cena vo výške 1.371,75 eura). Súčet sumy uvedenej vo faktúre žalobcu zo dňa 08.07.2010
Č.. XXXXX ako cena bez DPH (t. j. sumy vo výške 4.039,25 eura) a sumy vyfakturovanej faktúrou
spoločnosti M.K. Profi s.r.o. zo dňa 11.7.2010 Č.. XX XXX (t. j. sumy vo výške 1.371,75 eura) sa rovná

sume, ktorá podľa bodu 4. súhrnného vyúčtovania zo dňa 08.07.2008 predstavuje cenu za vykonanie
prác vymedzených v tejto bode bez DPH (t. j. sumu 5.411 eura). Žalovaný faktúru zo dňa 08.07.2010
Č.. XXXXX uhradil dňa 12.07.2010 prevodom na účet žalobcu a faktúru spoločnosti M.K. Profi s.r.o. zo
dňa 11.7.2010 Č.. XX XXX uhradil v hotovosti. Námietky žalovaného v odvolaní preto nemôžu obstáť.
Stotožnil sa i s posúdením námietky premlčania vznesenej v spore žalovaným, keď z obsahu podanej

žaloby plynie, že sa domáha zaplatenia "ešte nezaplatenej časti diela vo výške 5.699,47 €" a toto
skutkové vymedzenie svojho nároku nikdy v priebehu sporu nezmenil. Za nepravdivé a zavádzajúce
označil tvrdenie žalovaného, že sa až v priebehu súdneho konania dozvedel, že si nárokuje zaplatenie
ceny za položky uvedené v bodoch 1 až 4 cenovej ponuky, nakoľko z cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010,
ktorú mal žalovaný k dispozícii v čase prevzatia faktúry zo dňa 08.09.2010, mu bolo známe, že cena
časti predmetného diela vymedzená v bodoch 1. až 3. cenovej ponuky žalobcu zo dňa 21.06.2010

podľa súhrnného vyúčtovania zo dňa 08.07.2010 predstavuje s DPH sumu 13.699,47 eura, a teda si
bol vedomý toho, aké práce sú vyfakturované touto faktúrou. Pretože žalovaný už zaplatil žalobcovi
preddavok vo výške 8.000 eura na základe faktúry zo dňa 08.09.2010 Č.. XXXXX, mal zaplatiť ešte
sumu vo výške 5.699,47 eura. Naviac, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom listu žalovaného zo dňa
14.09.2010, v ktorom uviedol, že disponuje zaslanou cenovou ponukou, s požadovanou zálohou 8000

eur, ktoré odoslal dňa 22.6.2010, keď danú cenovú ponuku akceptoval a preddavok riadne zaslal.
Na základe uvedeného, keď žalovaný bez akýchkoľvek námietok akceptoval aj jeho faktúru zo dňa
08.07.2010 Č.. XXXXX, ktorú uhradil dňa 12.07.2010 prevodom na účet konštatoval, že súd prvej
inštancie dôkazy vyhodnotil správne a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozsudok
je správny, a odvolanie žalovaného proti nemu je v plnom rozsahu neopodstatnené.

4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 5.699,47 eura s príslušenstvom, ako doplatku odmeny za zhotovenie diela
spočívajúceho v dodávke a montáži parkiet do rodinného domu žalovaného, ako aj na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a

na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené všetky podmienky
vzniku nároku žalobcu na zaplatenie celej odmeny za zhotovenie diela, a teda i na zaplatenie jej
neuhradenej časti uplatnenej podanou žalobou, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia §
43a, § 43c ods. 1,2, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1,2, § 635 ods. 1, § 638 ods. 1, § 641, § 642, §
48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel aj

dostatočne odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil
opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom
konania, vrátane námietky premlčania vznesenej žalovaným, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia
presvedčivé. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v
odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v spore.

6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval predpoklady vzniku nároku žalobcu

na zaplatenie odmeny za zhotovenie daného diela v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, a
dospel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej ceny
za dielo v celej výške, keď so zreteľom na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním je správny
záver prvoinštančného súdu, že predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami, ktorá tvorí právny
základ nároku uplatneného podanou žalobou v danom spore, bola v súlade s obsahom cenovej ponuky

zo dňa 21.06.2010 dodávka a montáž masívnych drevených parkiet M., úprava podkladu v spodnej
miestnosti a demontáž jestvujúcich parkiet, nie však už úprava podláh, ktorú činnosť žalovaný u žalobcu
objednal až dodatočne. Nebolo pritom sporné, že žalobca všetky práce vykonal, a preto je nepochybné,že má právo aj na úhradu zvyšnej časti ceny vykonaného diela, zodpovedajúcej rozdielu celkovej ceny
diela a žalovaným uhradenej zálohy vo výške 8.000 eur.

7. Osobitne je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi
stranami došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmlúv o dielo (prvá v rozsahu žalovaným akceptovanej
cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010 a druhá v rozsahu prác tak, ako boli sumarizované vo faktúre
Č.. XXXXX, za stavu, keď rozsah vykonaných prác žalovaný relevantne nepoprel a nebol sporný).
Rovnako je správny jeho záver, že odmena za vykonanie diela týkajúca sa úpravy podláh v rodinnom

dome žalovaného v sume 4.806,72 eura bola v celom rozsahu uhradená, avšak z dohodnutej celkovej
odmeny za zhotovenie diela v rozsahu cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, bola uhradená iba časť vo
výške 8.000 eur; a zvyšná časť doposiaľ zo strany žalovaného uhradená nebola a tento záväzok trvá i
naďalej. Nedôvodná je preto argumentácia žalovaného v odvolaní, že medzi sporovými stranami bola
uzavretá len jedna zmluva o dielo, resp. druhá zmluva, bola uzavretá iba ohľadne naviac prác, ktoré
neboli vykonané, keď toto tvrdenie je v zjavnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, ako ich

správne (a úplne) zhrnul súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z totožných dôvodov
nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že všetky ním uskutočnené úhrady (v sume 8.000 eur, 1.371,75
eura a 4.806,72 eura) je potrebné započítať na úhradu ceny diela, ako vyplýva z cenovej ponuky zo
dňa 21.06.2010. I v tomto prípade je totiž tvrdenie žalovaného v rozpore s vykonanými dôkazmi, a to
najmä pokiaľ ide o úhradu sumy 4.806,72 eura, keďže z ním predloženého informatívneho výpisu z

účtu v banke je zjavné, že túto sumu previedol na účet žalobcu v úmysle splniť záväzok; úhrady ceny
diela spočívajúceho v úprave podláh; ktorý mu žalobca vyúčtoval faktúrou Č.. XXXXX. Účel prevodu
daných peňažných prostriedkov (identifikáciu plneného záväzku) celkom jednoznačne žalobca definoval
uvedením variabilného symbolu v tejto faktúre (Č.. XXXXX), a teda jeho tvrdenie, že s uvedením tohto
variabilného symbolu mienil uhradiť cenu diela za zhotovenie diela v rozsahu cenovej ponuky zo dňa

21.06.2010, ktorej doplatok mu žalobca vyúčtoval faktúrou Č.. XXXXX, treba považovať za zavádzajúce
a účelové.

8. Neopodstatnená je tiež námietka žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie vytýka nesprávne posúdenie
vznesenej námietky premlčania s poukazom na skutočnosť, že žalobca v priebehu sporu zmenil

rozhodujúce skutočnosti o ktoré opiera dôvodnosť podanej žaloby, a teda z procesného hľadiska zmenil
žalobu, a to až po márnom uplynutí premlčacej doby. Z obsahu podanej žaloby, ani ostatného obsah
spisu v preskúmavanej veci totiž nevyplýva, že by žalobca svoje skutkové tvrdenia zmenil, keď už v
žalobe doručenej súdu dňa 07.06.2011; avšak i v ďalšom priebehu konania; tvrdil, že žalovaný mu za
zhotovené dielo nezaplatil celú odmenu v sume 13.699,47 eura, avšak len jej časť vo výške 8.000 eur.

Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že v priebehu sporu žalobca v reakcii na obranu žalovaného
uviedol ďalšie vysvetľujúce tvrdenia a na preukázanie dôvodnosti žaloby predložil aj ďalšie dôkazy. Súd
prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca svoj nárok proti žalovanému uplatnil včas
a námietka premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne.

9. Nedôvodná a bez právneho významu je námietka žalovaného, ktorý v odvolaní súdu prvej
inštancie vytkol, že v spore rozhodol bez toho, aby zohľadnil právnu úpravu Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa, hoci je nepochybné, že medzi ním a žalobcom išlo o spotrebiteľský zmluvný
vzťah a zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho práv. Odhliadnuc od skutočnosti, že ani v
odvolaní žalovaný neuvádza, akou neprijateľnou zmluvnou podmienkou mal žalobca vo vzťahu k nemu

porušiť jeho spotrebiteľské práva, totiž z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadne také konanie
žalobcu v rozpore so zákonom, ktoré by mohlo mať relevanciu z hľadiska vzniku a existencie nároku
uplatneného podanou žalobou. Za takúto skutočnosť nemožno považovať ani fakt, že zmluvy o
dielo neboli medzi stranami uzavreté písomne, keď ich uzavretie i obsah vyplývajú z vykonaného
dokazovania. V tejto súvislosti pritom odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami bol dojednaný

len nevyhnutný obsah zmluvy o dielo v rozsahu špecifikácie predmetu a ceny diela, keď dojednanie
akýchkoľvek (potenciálne neprijateľných) zmluvných podmienok v spore preukázané nebolo. Naviac
však argumentáciu žalovaného v tomto smere možno považovať za účelovú. Žalovaný totiž v čase,
kedy zo strany žalobcu prebiehalo zhotovenie diela, žiadne výhrady k obsahu zmluvného vzťahu; z
hľadiska predmetu plnenia, ceny diela ani iných podmienok; neprezentoval a porušenie spotrebiteľských

práv namieta až za stavu, keď je dielo vykonané a žalobca od neho požaduje doplatenie zvyšnej časti
ním akceptovanej ceny diela. Za daného stavu tak nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, ktorý
naznačil, že žalobca sa voči nemu správal nečestne.10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní v súvislosti s úhradou ceny za úpravu podkladu poukázal na to, že z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by náklady na úpravu podkladu pod jestvujúcimi parketami
písomne schválil alebo ich písomne objednal, pričom za takýto jeho úkon nemožno považovať ani

vystaveniefaktúryČ..XXXXXžalobcom,odvolacísúdpovažujetútoargumentáciutaktiežzanedôvodnú.
Za stavu, keď je vylúčené, že poukázaním sumy 4.806,72 eura mienil žalovaný uhradiť žalobcovi časť
odmeny za zhotovenie diela podľa cenovej ponuky zo dňa 21.06.2010, treba považovať za preukázané,
že strany sporu sa na zhotovení tohto diela i na jeho cene (teda na uzavretí zmluvy o dielo) dohodli.
Hoci k uzavretiu písomnej zmluvy nedošlo, je zjavné, že žalovaný nemal žiadnu pochybnosť o uzavretí

zmluvy o dielo, o vzniku nároku žalobcu na odmenu za vykonanie úpravy podláh a o výške ceny za
zhotovenie tohto diela (úpravy podláh). Preto jeho argumentáciu treba i v tomto smere považovať za
nedôvodnú a účelovú.

11. Napokon, nedôvodná je i námietka žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie; ako už bolo uvedené; v odôvodnení

rozsudku logicky, prehľadne a zrozumiteľne zhrnul tvrdenia žalobcu i obranu žalovaného, vysvetlil
podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spor posúdil, a; so zreteľom na všetky relevantné
čiastkové predbežné otázky; dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, aj náležite vysvetlil, keď sa dôsledne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci,

a tiež dôkladne posúdil relevantnosť argumentácie strán, vrátane námietky premlčania vznesenej
žalovaným. Nepochybne preto súd prvej inštancie svojim postupom, resp. nedostatočným odôvodnením
napadnutého rozsudku, nezasiahol do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

12. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, ani pochybenie pri

skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu na doplatenie ceny diela, ktorý mu vznikol
voči žalovanému a ktorý nebol uspokojený, pričom žalovaný ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.

13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1,2 CSP).

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).