Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/482/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202429
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116202429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátuJUDr.IviceHanuskovejaJUDr.AlexandraMojšavprávnejvecižalobcuK.G.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. J., L. D. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, Advokátska kancelária
Banská Bystrica, Horná 41, proti žalovanej G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., C. XX, zastúpenej
advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL. M., Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, o
zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželke, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 9C/35/2016-84 zo dňa 24. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení povinnosti žalobcu prispievať na výživu rozvedenej

manželky a vo výroku o zročnom príspevku, p o t v r d z u j e ;

II. Vo výroku, ktorým okresný súd zrušil povinnosť žalobcu prispievať na výživu rozvedenej manželky za
obdobie od 28. 12. 2015 do 08. 05. 2016 a vo výroku o náhrade trov konania, zostáva n e d o t k n u t ý.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil povinnosť žalobcu (v rozsudku označeného ako
„navrhovateľ“) prispievať na výživu rozvedenej manželky stanovenej rozsudkom tamojšieho súdu

35P/39/2012 sumou 150,- eur mesačne za obdobie od 28. 12. 2015 do 08. 05. 2016. Ďalším výrokom
súd žalobcovi uložil povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky mesačne sumu 150,- eur vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 09. 05. 2016 bez časového obmedzenia. Tretím výrokom
okresný súd zročný príspevok za obdobie od 09.05.2016 do 24.06.2016 v sume 300,- eur súd žalobcovi
povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným príspevkom na výživu počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Súd ďalej deklaroval, že o
trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd povinnosť žalobcu prispievať na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 28. 12. 2015
do 08. 05. 2016 zrušil z toho dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok
na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode. Táto doba uplynula dňa 28. 12. 2015. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania
žalovaná podala vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že vyživovacia povinnosť trvá aj po
uplynutí doby 5 rokov, okresný súd skúmal, či sú v súdenej veci splnené podmienky na predĺženie

povinnosti žalobcu prispievať na výživu rozvedenej manželky. Vychádzal pritom z toho, že výživné
je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom mal za to, že príspevok na výživu
rozvedenej manželky má charakter výživného. Vzájomný návrh žalobkyne došiel okresnému súdu
dňa 09. 05. 2016. Súd skúmal, či existujú vo veci objektívne skutočnosti, ktoré bránia oprávnenému(bývalému) manželovi živiť sa aj po uplynutí doby 5 rokov sám. Takéto objektívne dôvody sú najmä u
toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva do osobnej starostlivosti zverené dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Žalovanej bola zverená do starostlivosti dcéra strán sporu

C., ktorá je trvale zdravotne ťažko postihnutá, telesne aj duševne a vyžaduje si celodennú starostlivosť
aj keď je už plnoletá. Súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že v konaní bola sporná otázka, či táto
starostlivosť je nutná aj počas vzdelávacieho procesu na strednej odbornej škole, ktorú navštevuje
dcéra v čase od 08.00 hod. do 12.00 hod., pričom v prípade, ak by táto starostlivosť nebola potrebná
a nutná, či v tomto období je žalovaná schopná si aspoň čiastočne svojou prácou zabezpečovať krytie

svojich životných nákladov. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že škola v II. stupni (strednej
školy) nezabezpečuje prostredníctvom asistentov starostlivosť o žiakov pri vyučovacom procese. Aj
keby títo asistenti boli v triede, ktorú navštevuje C., asistovali by pri vyučovacom procese, nie pri
samoobslužných činnostiach, ktoré zabezpečuje vo vzťahu k dcére žalovaná. Taktiež bolo preukázané,
že dcéra strán sporu C., hoci je plnoletá, je fixovaná na žalovanú a odmieta žalobcu. Tvrdenie žalobcu,
že on sám by bol ochotný a schopný tieto činnosti vykonávať, súd považoval len za účelové vo vzťahu

k predmetu sporu. Žalobca nepreukázal od rozvodu manželstva strán sporu žiadnu snahu o pomoc
žalovanej so starostlivosťou o dcéru, nezaujímal sa o ňu osobne ani v škole. Pokiaľ jej telefonoval,
telefonoval jej len na narodeniny. Samotná dcéra odmieta s ním kontakt, reálne by teda nebolo možné
zabezpečiť z jeho strany takú starostlivosť, akú táto vyžaduje akú jej poskytuje žalovaná. Súd vo veci
posudzoval aj príčinu rozvratu manželstva strán sporu a zistil, že žalobca opustil žalovanú s dvomi deťmi

v ťažkej životnej situácii a nadviazal známosť s inou ženou. Požiadavka priznania príspevku na výživu
rozvedenej manželky teda nebola v rozpore s dobrými mravmi. V konaní nebolo sporné, že žalovaná
bola zamestnaná naposledy pred narodením detí strán sporu - dvojičiek. Tieto od narodenia mali zlý
zdravotný stav a vyžadovali zvýšenú starostlivosť, najmä zo strany žalovanej. Z týchto dôvodov sa táto
nezamestnala, hoci predtým jej kvalifikácia bola detská zdravotná sestra. V konaní nebolo zistené, že by

žalovaná vlastnila majetok, z ktorého by si mohla hradiť náklady na svoju výživu. Súd dospel k záveru,
že sú tu dané objektívne dôvody, pre ktoré žalovaná nie je schopná sama sa živiť, naposledy stanovený
príspevok na jej výživu zodpovedá aj súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam žalobcu a
predstavuje primeraný príspevok na krytie jej nevyhnutných životných nákladov. Súd prvej inštancie
preto vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej, a to od doby, odkedy si uplatnila tento príspevok súdnou

cestou a bez časového obmedzenia do budúcnosti.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 72 ods. 3, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa § 82 ods. 1 O. s. p. a pokiaľ ide o náhradu trov konania, rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 151 ods. 3 O. s. p.

4. Žalobca v zákonnej lehote podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva najmä z dôvodu, že zo
zákona uplynutím 5 rokov od rozvodu manželstva došlo k zániku jeho povinnosti plniť vyživovaciu
povinnosť rozvedenej manželke. Súd tomuto návrhu vyhovel, zároveň ale rozhodol o vzájomnom návrhu
žalovanej, ktorým sa domáhala určenia trvania tejto vyživovacej povinnosti po uplynutí doby 5 rokov.

Súd rozhodol nesprávne, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), vo svojom rozhodnutím dostatočným spôsobom neprihliadol
na všetky okolnosti prípadu, komplexne nepreskúmal osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej,
dostatočne nepreskúmal a nevyhodnotil výsledky dokazovania vo vzájomných súvislostiach a zároveň
žiadnym relevantným spôsobom nepreskúmal tvrdenia žalovanej o jej výdavkoch. Súd bližšie neskúmal

konkrétne dôvody pre priznanie príspevku rozvedenej manželke ani jej prístup ku nemu ako k otcovi ich
spoločných dcér. Súd jednoznačne posúdil jeho tvrdenia strany sporu ako účelové. Nevyhodnotil jeho
odôvodnené výdavky spojené s dennými potrebami, údržbou domácnosti, zdravotným stavom a pod.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V konaní nebolo sporné, že dcéra strán sporu C. potrebuje pomoc

pri samoobslužných činnostiach. Podľa vyjadrenia žalovanej tieto činnosti nemôže vykonávať otec, lebo
dcéra ho odmieta. Jej tvrdenie súd nepovažoval za účelové, naopak jeho tvrdenie o tom, že je možné,
aby prišiel za dcérou na vyučovanie, áno. Rovnako súd nezvážil dôvody rozhodnutia vo vzťahu k
všetkým priznaným kompenzáciám pre dcéru C.. Súd sa v odôvodnení rozsudku odvoláva na závery
predchádzajúcich rozsudkov, ktoré ale rozhodovali o inom predmete konania, resp. časovým odstupom

minimálne štyroch rokov. Žalovaná v zásade nepredložila vo veci žiadny nový dôkaz o odôvodnených
potrebách a celý svoj návrh opiera o už predložené dôkazy v iných konaniach. Okrem toho všetky
predložené a odôvodnené výdavky žalovanej úzko súvisia s výdavkami na plnoletú dcéru C. a tieto sú
už zahrnuté v jej výživnom a zároveň pokryté invalidným dôchodkom. Chýbajú konkrétne dôkazy a tiežvyhodnotenie ním predložených dôkazov. V tomto smere je rozsudok súdu nejasný a nepreskúmateľný.
Nie je jasné, z akých nových skutočností a dôkazov vlastne rozhodujúci súd vychádzal. Pokiaľ súd
poukázal na dôvod rozpadu manželstva strán sporu, tento nie je možné považovať za niektorú zo

subjektívnych okolností u oprávneného pre priznanie výživného rozvedenému manželovi v zmysle § 72
ods. 1 Zákona o rodine. Taktiež namietal, že nie je pravdou, že nevyužíva dostatočne svoje vedomosti a
schopnostinazískanielepšieplatenejpráce.Trvátiežnapresvedčení,žežalovaná nemázáujemzlepšiť
svoju finančnú situáciu, či situáciu rodiny. Do spisu predložil dostatočné množstvo pracovných ponúk,
ktoré by žalovanú zvlášť nezaťažili, ale boli by pre ňu prínosom. Žalovaná prenáša svoju animozitu

voči nemu na dcéry, lebo podľa jeho názoru sa doteraz nevysporiadala s rozvodom. Rozhodnutie súdu
o priznaní príspevku rozvedenej manželke odo dňa podania protinávrhu považuje za rozhodnutie v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je jasné a zrozumiteľné. Okrem toho nie je v jeho materiálnych
možnostiach a schopnostiach takúto sumu spolu s ostatnými povinnými výdavkami mesačne platiť.
Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrh žalovanej ako nedôvodný zamietnuť, alternatívne vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa §
387 CSP ako vecne správne. Uviedla, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil súdu
také prostriedky procesnej obrany, ktoré by popreli skutkové tvrdenia žalovanej. Žalovaná predložila
súdudôkazy svedčiaceoneschopnostisamasaživiťzobjektívnychdôvodovspočívajúcichvcelodennej

starostlivosti o dieťa z dlhodobo nepriaznivým zdravotným stav. Vykonanými prostriedkami procesného
útoku(výsluchžalovanej,výsluchsvedka C..C.-riaditeľkyškolskéhozariadenia,ktorénavštevujedcéra
strán sporu, posudok ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 28. 10. 2011) má súd za preukázané na plnenie
hmotnoprávnej podmienky § 72 ods. 3 druhej vety Zákona o rodine o tom, že na jej strane existujú
vyššie uvedené objektívne dôvody, pre ktoré nie je schopná sama sa živiť. Žalobca od rozvodu dcéru

C. G. osobne nenavštívil. Žalobca opakuje svoju obranu z predchádzajúceho konania v tom smere, že
plnenie uvedenej povinnosti je pre jeho osobu likvidačné. V tomto smere na strane žalobcu (žalovaného)
nedošlokžiadnejzmenepomerovoprotipredchádzajúcemukonaniu.Rozsudokokresnéhosúdužiadala
ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi prispievať na výživu rozvedenej
manželky a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu v súdenej veci existujú dôvody na uloženie povinnosti žalobcovi prispievať na výživu
rozvedenej manželky aj po uplynutí zákonnej 5-ročnej lehoty odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode. V zmysle § 72 ods. 3 vety druhej Zákona o rodine súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť,

ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám
sa živiť ani po uplynutí tejto lehoty, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. V
konaní bolo preukázané, že po rozvode strán sporu žalovanej boli zverené maloleté deti do osobnej

starostlivosti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý u dcéry Martiny, hoci je už plnoletá,
pretrváva. Z dôvodu starostlivosti o ňu sa žalovaná nemôže riadne zamestnať, a teda nie je schopná sa
samostatne živiť. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, pričom
poukazuje zároveň na to, že žalobca v odvolaní tvrdil rovnaké skutočnosti ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie, a ktoré skutočnosti okresný súd náležite v rozsudku posúdil. Skutočnosti a dôkazy

ním tvrdené a predložené riadne vyhodnotil v konaní a len tá skutočnosť, že žalobca sa s dôvodmi
rozsudku okresného súdu nestotožňuje, ešte neznamená, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je správne.
Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
aj právne posúdil, rozsudok okresného súdu je náležitým spôsobom odôvodnený, nie je nejasný anepreskúmateľný tak, ako to tvrdí žalobca. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná nemá záujem
zlepšiť si svoju finančnú situáciu, ani že by bol rozsudok okresného súdu rozhodnutím v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko nie je jasný a zrozumiteľný.

9. Keďže odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu o uložení povinnosti žalobcu prispievať na
výživu rozvedenej manželky mesačným príspevkom po 150,- eur počnúc dňom 09. 05. 2016, správne
okresný súd rozhodol aj o zročnom príspevku za obdobie od 09. 05. 2016 do 24. 06. 2016, t. j. do
dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok potvrdil aj v tomto výroku, ako vo

výroku závislom od rozhodnutia o povinnosti žalobcu prispievať na výživu rozvedenej manželky.

10. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zrušil povinnosť navrhovateľa prispieva
na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 28. 12. 2015 do 08. 05. 2016 ostal nedotknutý ako
odvolaním nenapadnutý.

11. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná (viď. § 255 ods. 1 CSP), odvolací
súd rozhodol o nároku o náhradu trov konania aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§
262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).