Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612217511.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrhy žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/131/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012,
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp.zn. 4C/131/2012, 4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/166/2012, 4C/168/2012,

4C/169/2012, 4C/196/2012, 4C/197/2012, 4C/207/2012, 4C/214/2012, 4C/226/2012, 4C/235/2012,
4C/259/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012, 4C/283/2012, 4C/292/2012, 4C/293/2012, 4C/315/2012,
4C/331/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/131/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.

Majetkovú škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na

súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný
postupsúdujetakejintenzity,ktorámázanásledokzmarenievymožiteľnostimajetkovéhoprávažalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobcauplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci

exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu

majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ

ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,

že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy

narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní

súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho

exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného

súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom

titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku

žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančnéhozadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie nariadené na deň 26.01.2015 nedostavili. U oboch mal súd

doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná
nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal
návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/55/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.zn.
11NcC/55/2012-14 zo dňa 19. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen
pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR,

ako aj základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal opätovne podaním zo dňa
23.01.2015 a pred pojednávaním nariadeným na deň 26.01.2015 žiadal pojednávanie zrušiť. K tomuto
podaniu na prerušenie konania zo dňa 23.01.2015 predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súd
SR vo veci sp.zn. 11NcC/55/2012. O pôvodnom návrhu na prerušenie konania zo dňa 17.05.2013 súd

rozhodol uznesením sp.zn. 4C/131/2012-69 zo dňa 24.5.2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/322/2013-87 zo dňa 07.04.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014.
Vzhľadom na uvedené a na to, že súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol
a to uznesením sp.zn. 4C/131/2012-69 zo dňa 24.05.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za
dôležitý dôvod odročenia pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo

rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči
uzneseniuKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.11NcC/55/2012bolaodmietnutáprenedostatokprávomoci
Ústavného súdu SR na jej prerokovanie.

Okrem návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/55/2012 podal žalobca ďalší návrh na prerušenie konania.
V tomto návrhu na prerušenie konania uviedol, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn. 7C/6/2010
vediekonanieonáhraduškodypreporušenieprávaEÚ,ktoréhosamalpodľažalobnéhonávrhudopustiť
okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore

so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa
na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade SR, zastúpená
MS SR, v 2. rade Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS Bratislava. V tomto konaní Okresný
súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodol

o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
žalovaná v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Táto navrhla
položiť otázku, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva
predtým ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia a vzhľadom na skutkový stav veci môže v

tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon
rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V
prípade ak áno, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový stav najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a
nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu. Ak ide o

dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú
má zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,
ktorá je bezdôvodným obohatením a či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok
nápravy prednosť pred náhradou škody. Žalobca tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnychotázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove sp.zn. 7C/6/2010 má zásadný význam pre
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalobca navrhol prerušiť

konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.

Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11NcC/55/2012 je
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v

ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na
skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že
dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/55/2012 pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na

prerušenie konania, ktorý bol podaný 23.01.2015 opätovne zamietol ako návrh nedôvodný. O ďalšom
návrhu na prerušenie konania, ktorý žalobca podal v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd taktiež
rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Prejudiciálne otázky, ktoré Okresný súd
v Prešove v konaní sp.zn. 7C/6/2010 predložil Súdnemu dvoru EÚ, majú vplyv na rozhodnutie vo veci
sp.zn. 7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť, že tento súd sa má zaoberať aj činnosťou resp. nečinnosťou

žalobkyne v tomto konaní a skutkovým stavom, aký v tomto konaní popisuje žalobkyňa. Okrem toho v
týchto spojených veciach pod sp.zn. 4C/131/2012 sa nerieši iba správnosť postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu, ale i iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca považuje za postup
v rozpore s exekučným poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nezodpovie.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že Okresný súd v Prešove iba podľa
informácie žalobcu (nebolo predložené žiadne uznesenie) o prerušení konania rozhodol uznesením zo
dňa7.10.2013,pričomnatunajšomsúdesavediemnožstvožalobnýchnávrhovžalobcuPOHOTOVOSŤ
s.r.o., o ktorých už prvostupňový súd v merite veci rozhodol a žalobca nepodával návrhy na prerušenie
konania z tohto dôvodu. Súd i tento návrh na prerušenie konania považuje za návrh nedôvodný, a preto

tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a u žalobcu
nebol dôvod na zrušenie pojednávania, vzhľadom na zamietnutie návrhov na prerušenie konania. Preto
súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový

stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného a
exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu a v konaniach ZE aj notárske zápisnice.
Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie

exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a
povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Vo väčšine
exekučných konaní súd žiadal o predloženie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok
poskytnutiaúverovazisťovalúčelposkytnutiaúveruvexekučnýchkonaniach,vktorýchmalpochybnosť,
že bol úver poskytnutý pre účely povolania.

Z registra a príslušných uznesení spisu 2Er/643/2010 (týka sa spisu 4C/135/2012 - žaloba označená
ISTINA RS, v súčasnosti pripojený pri 9C/312/2012) bolo zistené, že dňa 19.7.2010 bol u súdneho
exekútora JUDr. Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej C. M. pre vymoženie
312,67 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR č.
03765/2010 zo dňa 13.5.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu 23.09.2010. Dňa 20.10.2010 súd vyzval oprávneného na špecifikáciu účelu
poskytnutia finančných prostriedkov. Odpoveď bola doručená 6.12.2010 spolu s úverovou zmluvou.
Uznesením zo dňa 27.05.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený nevyužil možnosť podania opravného prostriedku proti uzneseniu a tak toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť ku dňu 21.06.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa

20.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2011.

Z exekučného spisu 2Er/485/2011 (týka sa spisu 4C/157/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil,
že dňa 17.05.2011 bola u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. D. pre vymoženie istiny 676,-- eur s príslušenstvom

a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR sp.zn. 02350/10 zo
dňa 16.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2010 a vykonateľnosť 27.05.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 21.07.2011. K
žiadosti súdneho exekútora bola priložená zmluva o úvere a zmenka na sumu 676,-- eur. Uznesením
sp.zn. 2Er/485/2011-10 zo dňa 18.10.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Oprávnený nevyužil možnosť podania opravného prostriedku a tak uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 12.05.2012. Následne uznesením zo dňa 06.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
28.06.2012, bolo exekučné konanie zastavené.

Z registra a príslušných uznesení spisu 2Er/522/2011 (týka sa spisu 4C/196/2012 - žaloba označená

ISTINA RS, exekučný spis v súčasnosti pripojený k spisu 6C/284/2012) bolo zistené, že súdu bola
3.8.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej T. J. pre vymoženie 543,- eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu SR č. 20647/09 zo dňa 7.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.1.2010 a
vykonateľnosť 7.1.2010. K žiadosti súdneho exekútora bola okrem exekučného titulu predložená aj

zmluvaoúverez20.02.2009.Uznesenímzodňa14.10.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť05.11.2011,
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne uznesením zo dňa
09.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.03.2012, bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu 2Er/521/2011 (týka sa spisu 4C/197/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil,
že dňa 26.05.2011 bola u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému S. G. pre vymoženie istiny 276,-- eur s príslušenstvom
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR sp.zn. 02487/11 zo
dňa 27.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011 a vykonateľnosť 19.05.2011. Žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 03.08.2011. K
žiadosti súdneho exekútora bola priložená zmluva o úvere zo dňa 17.02.2010. Uznesením sp.zn.
2Er/521/2011-10 zo dňa 14.10.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený nevyužil možnosť podania opravného prostriedku a tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť
09.11.2011. Následne uznesením zo dňa 20.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.03.2012, bolo

exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu 2Er/848/2010 (týka sa spisu 4C/226/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil,
že dňa 18.11.2010 bola u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica obsahujúcanávrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C. Č. pre vymoženie istiny 927,77 eur s príslušenstvom
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR sp.zn. 07870/2010 zo
dňa 17.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2010 a vykonateľnosť 07.10.2010. Žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 22.12.2010. K
žiadosti súdneho exekútora bola priložená zmluva o úvere zo dňa 16.03.2009, zmenka a exekučný titul.
Uznesením sp.zn. 2Er/848/2010-10 zo dňa 21.02.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Oprávnený nevyužil možnosť podania opravného prostriedku a tak uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 16.03.2011. Následne uznesením zo dňa 01.04.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 12.04.2011, bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu 2Er/668/2010 (týka sa spisu 4C/235/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil,
že dňa 27.07.2010 bola u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C. T. pre vymoženie istiny 804,-- eur s príslušenstvom
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR sp.zn. 20433/09 zo

dňa 03.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2010 a vykonateľnosť 28.01.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 07.10.2010. K
žiadosti súdneho exekútora bola priložená zmluva o úvere a exekučný titul. Výzvou zo dňa 20.10.2010
bol oprávnený vyzvaný na špecifikáciu účelu poskytnutých finančných prostriedkov a predloženie
žiadosti o úvere. Oprávnený odpovedal podaním zo dňa 30.11.2010, doručeným súdu 03.12.2010 a

uviedol, že oprávnený neskúma účel využitia úverových prostriedkov a predložil žiadosť o poskytnutie
úveru. Uznesením sp.zn. 2Er/668/2010-14 zo dňa 22.02.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený nevyužil možnosť podania opravného prostriedku a
tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.03.2011. Následne uznesením zo dňa 01.04.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 12.04.2011, bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu 2Er/585/2011 (týka sa spisu 4C/259/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil,
že dňa 14.07.2011 bola u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému W.. I. P. pre vymoženie istiny 892,87 eur s príslušenstvom
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR sp.zn. 04256/11 zo

dňa 07.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2011 a vykonateľnosť 30.06.2011. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 07.09.2011.
K žiadosti súdneho exekútora bola priložená zmluva o úvere zo dňa 30.04.2010, zmenka na sumu
892,87 eur a exekučný titul. Uznesením sp.zn. 2Er/585/2011-10 zo dňa 14.10.2011 súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený nevyužil možnosť podania

opravného prostriedku a tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.11.2011. Následne uznesením zo
dňa 07.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.06.2012, bolo exekučné konanie zastavené.

Z registra a príslušných uznesení spisu 2Er/823/2010 (týka sa spisu 4C/207/2012 - žaloba označená
ako NZP, v súčasnosti exekučný spis pripojený k spisu 6C/258/2012) súd zistil, že dňa 09.12.2010

bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému C. C. pre vymoženie istiny 375,-- eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 05631/2010 zo dňa 08.07.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 23.08.2010 a vykonateľnosť 26.08.2010. Uznesením zo dňa 20.05.2011
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov, že šlo o spotrebiteľský

úver zabezpečený zmenkou a bola namietaná nezrozumiteľnosť a neurčitosť rozhodcovského rozsudku.
Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2011 nebolo
napadnuté opravným prostriedkom a k 21.06.2011 nadobudlo právoplatnosť. Následne uznesením z
24.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.02.2012, bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu 2Er/658/2010 (týka sa spisu 4C/283/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
26.07.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnej S. T. pre vymoženie istiny 1 359,-- eur s príslušenstvom a
to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 20725/09 zo
dňa 25.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.12.2009 a vykonateľnosť 10.12.2009. K žiadosti

súdneho exekútora bola pripojená zmluva o úvere a exekučný titul. Žiadosť súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 30.09.2010. Uznesením zo dňa 11.02.2011 súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený nevyužil možnosť podania opravnéhoprostriedku a tak uznesenie dňa 17.03.2011 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením zo dňa 01.04.2011
bolo exekučné konanie ku dňu 11.04.2011 právoplatne zastavené.

Zo spisu 2Er/860/2009 (týka sa spisu 4C/292/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
07.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnej E. I. pre vymoženie istiny 608,79 eur s príslušenstvom a to
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 14888/09 zo dňa
18.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.10.2009 a vykonateľnosť 22.10.2009. Žiadosť súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 26.11.2009. Výzvou zo dňa 27.11.2009 súd žiadal
oprávneného predložiť zmluvu o úvere č. 7281390 a všeobecné zmluvné podmienky, oprávnený výzvu
prevzal 04.01.2010. Na výzvu súdu nereagoval a preto súd uznesením zo dňa 25.03.2010 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosť oprávnený
podal dňa 14.04.2010 odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
3CoE/361/2010-28 zo dňa 26.08.2010. Týmto uznesením bolo prvostupňové uznesenie potvrdené

a následne uznesením zo dňa 19.10.2010 bolo exekučné konanie ku dňu 28.10.2010 právoplatne
zastavené.

Zo spisu 2Er/611/2009 (týka sa spisu 4C/293/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
13.08.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnej S. K. pre vymoženie istiny 262,90 eur s príslušenstvom a to
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 06420/09 zo dňa
10.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.07.2009 a vykonateľnosť 23.07.2009. Žiadosť súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 25.09.2009. Súd vyzval exekútora a oprávneného
dňa 07.10.2009 na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere s riadne

čitateľnými úverovými podmienkami a súčasne ho vyzval na preukázanie výšky uhradenej pohľadávky,
predloženie obchodných podmienok úverových produktov s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Výzvu exekútor a oprávnený prevzali 22.12.2009. Exekútor odpovedal podaním, ktoré bolo doručené
04.01.2010 tvrdiac, že spolu so žiadosťou boli doručené všetky potrebné doklady na vydanie poverenia.

Oprávnený na výzvu nereagoval. Uznesením sp.zn. 2Er/611/2009-13 zo dňa 16.06.2010 bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosť oprávnený
podal dňa 12.07.2010 odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
2CoE/456/2010-26 zo dňa 24.11.2010. Týmto uznesením bolo prvostupňové uznesenie potvrdené.

Z registra a príslušných uznesení spisu 2Er/596/2009 (týka sa spisu 4C/331/2012 - žaloba označená ako
NZP, v súčasnosti spis pripojený k 9C/210/2012) súd zistil, že 04.08.2009 bol na Exekútorskom úrade
JUDr.KrutéhopodanýnávrhnavykonanieexekúcieoprávnenéhoprotipovinnejC.W.T.E.prevymoženie
219,08 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 03112/09 zo dňa 03.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.07.2009 a vykonateľnosť

30.07.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 18.09.2009. Uznesením zo dňa 22.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach,
ktorý uznesením zo dňa 19.07.2010 uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie potvrdil. Následne uznesením zo dňa 27.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.10.2010,

bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu 2Er/10/2009 (týka sa spisu 4C/131/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
10.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému W. Y., W.: XXXXXXX pre vymoženie

istiny 13 880,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09117/08 zo dňa 23.09.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 09.01.2009.
Dňa 23.01.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie okrem dvoch úkonov trov právneho

zastúpenia. Dňa 14.05.2009 súd žiadal exekútora o predloženie zmluvy o úvere, exekútor odpovedal
25.06.2009podanímdoručenýmsúdu06.07.2009,vktoromodmietolpredložiťžiadosťoúverezdôvodu,
že medzi návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom neexistuje žiaden rozpor. Podaním zo
dňa08.07.2009súdžiadalopredloženiezmluvyoúverezodňa02.06.2008oprávnenéhospoukazomnaustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. Predloženie listín urgoval 01.10.2009. Oprávnený podaním, ktoré došlo súdu
30.09.2009, požiadal o predĺženie lehoty na zaslanie listín na 60 dní. Podaním, ktoré došlo súdu

13.01.2010, bola zaslaná zmluva o úvere. Dňa 17.05.2011 bol spis uložený do spisovne z dôvodu, že
v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľa.

Zo spisu 2Er/11/2009 (týka sa spisu 4C/214/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
15.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. G. pre vymoženie istiny 32 960,-- Sk s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09298/08 zo dňa 02.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 20.10.2008 a vykonateľnosť dňa 23.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 09.01.2009. Dňa 23.01.2009 bolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie okrem dvoch úkonov trov právneho zastúpenia. Uznesením zo dňa 25.02.2009

bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia 42,02 eur
zamietnutá. Následne uznesením zo dňa 14.04.2009 bolo v tejto časti konanie zastavené.

Zo spisu 2Er/14/2009 (týka sa spisu 4C/260/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
17.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N. G. pre vymoženie istiny 18 340,-- Sk s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 09813/08 zo dňa 08.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.10.2008 a vykonateľnosť dňa 30.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 09.01.2009. Dňa 23.01.2009 bolo vydané

poverenie na vykonanie exekúcie okrem dvoch úkonov trov právneho zastúpenia. Uznesením zo dňa
25.02.2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia
32,06 eur zamietnutá. Následne uznesením zo dňa 14.04.2009 bolo v tejto časti konanie zastavené.
Podaním zo dňa 02.06.2009 žiadal súd za účelom kontroly v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní predložiť zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok, listiny boli

predložené 21.09.2009. Ďalším podaním bol exekútor dňa 28.11.2011 vyzvaný na oznámenie, v akom
štádiu sa nachádza exekučné konanie. V prípade, že boli vymožené finančné prostriedky na základe
vydaného poverenia bol vyzvaný na vrátenie poverenia, v opačnom prípade mal vyčísliť trovy exekúcie
v prípade zastavenia exekučného konania. Exekútor bol na oznámenie týchto skutočností urgovaný,
doposiaľ súdu nebolo vrátené poverenie.

Zo spisu 2Er/7/2009 (týka sa spisu 4C/282/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
06.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému G. P. pre vymoženie istiny 10 970,-- Sk s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 08612/08 zo dňa 09.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29.09.2008 a vykonateľnosť dňa 02.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 09.01.2009. Dňa 23.01.2009 bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie okrem dvoch úkonov trov právneho zastúpenia. Uznesením zo dňa
26.02.2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia

22,10 eur zamietnutá. Následne uznesením zo dňa 14.04.2009 bolo v tejto časti konanie zastavené.
Výzvou zo dňa 02.06.2009 žiadal súd za účelom kontroly v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní predložiť zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok, listiny boli
predložené 21.09.2009. Ďalším podaním bol exekútor dňa 16.12.2010 vyzvaný na oznámenie, v akom
štádiu sa nachádza exekučné konanie. V prípade, že boli vymožené finančné prostriedky na základe

vydaného poverenia bol vyzvaný na vrátenie poverenia, v opačnom prípade mal vyčísliť trovy exekúcie
v prípade zastavenia exekučného konania. Exekútor podaním zo dňa 14.01.2011 oznámil aktuálny
stav exekučného konania, pričom zostalo vymôcť pohľadávku vo výške 99,98 eur. Dňa 17.05.2011
súd opätovne žiadal správu o stave exekučného konania. Exekútor dňa 08.07.2011 vrátil poverenie na
vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia celej pohľadávky.

Zo spisu 2Er/118/2010 (týka sa spisu 4C/315/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
18.01.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. E. pre vymoženie istiny 1 001,75 eur spríslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 21074/09 zo dňa 07.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 04.01.2010 a vykonateľnosť dňa 07.01.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 19.02.2010. Súd vyzval oprávneného výzvou z
24.02.2010napredloženiezmluvyoúvereč.7152986avšeobecnýchúverovýchpodmienok.Oprávnený
tieto listiny zaslal 06.04.2010. Po zaslaní listín súd dňa 03.09.2010 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie na časť vymáhaného peňažného plnenia a uznesením z toho istého dňa v časti žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania

proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia rozhodoval vo veci
Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp.zn. 14CoE/144/2010-34 zo dňa 27.01.2011 uznesenie
zrušil pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Súd opätovne vo veci rozhodol uznesením sp.zn.
2Er/118/2010-41 zo dňa 28.11.2011, pričom výrok uznesenia je totožný s výrokom uznesenia zo dňa
03.09.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.12.2011. Uznesením zo dňa 21.08.2012 bolo
exekučné konanie v časti, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutá, zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2012.

Zo spisu 2Er/88/2007 (týka sa spisu 4C/166/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľáka na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 23.02.2007. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR č.

4508/06 zo dňa 27.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.11.2006 a vykonateľnosť 30.11.2006
pre vymoženie istiny 27 500,- Sk s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
09.03.2007 a uznesením zo dňa 20.03.2007 súd čiastočne zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Uznesením zo
dňa 04.05.2007 bolo exekučné konanie v časti, v ktorej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutá, zastavené. Dňa 5.10.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora tak,
aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súd žiadal pôvodného exekútora správu o
stave exekučného konania a podaním zo dňa 08.06.2011 vyzval oprávneného na predloženie úverovej
zmluvy. Dňa 30.06.2011 oprávnený predložil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Uznesením z 28.11.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora, vykonaním exekúcie

pôvodne vedenej u Ing. Mgr. Radoslava Kešeľaka poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol
o trovách priznaných pôvodnému exekútorovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2011. Ďalší
obsah spisu 2Er/88/2007 súd neoboznamuje z dôvodu, že tento nárok je žalovaný ako náhrada škody
z dôvodu, že súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.

Zo spisu 2Er/516/2006 (týka sa spisu 4C/168/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 25.09.2006. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR č. 0953/06 zo
dňa 20.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.05.2006 a vykonateľnosť 03.06.2006 pre vymoženie
istiny 32 640,- Sk s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie vydané 26.02.2007. Dňa

18.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého. Súd žiadal pôvodného exekútora správu o stave exekučného konania a podaním
zo dňa 02.02.2011 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy. Pôvodný súdny exekútor,
ktorý dal podnet na zastavenie exekúcie, podaním zo dňa 31.03.2011 vyslovil súhlas so zmenou
exekútora, oznámil stav exekučného konania, keď k vymoženiu pohľadávky ani jej časti nedošlo a

vyčíslil trovy exekúcie. Oprávnený zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru predložil
30.03.2011. Uznesením z 19.05.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora, vykonaním
exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a exekúciu čiastočne čo do istiny 539,06 eur s
príslušenstvom zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach,
ktorý uznesením sp.zn. 15Co/33/2011-39 zo dňa 01.12.2011 potvrdil uznesenie zo dňa 19.05.2011.

Zo spisu 2Er/552/2005 (týka sa spisu 4C/169/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená 19.12.2005. Exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná u notára I.. M. Ď. pod
sp.zn. N 3165/2005, Nz 30702/2005 dňa 02.07.2005. Súčasťou notárskej zápisnice bola zmluva o

úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dňa 13.1.2006 bolo vo veci vydané poverenie. Dňa
18.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého. Súd žiadal pôvodného exekútora o vyčíslenie trov exekučného konania a
zaslanie spisu EX 2224/05. Exekútor JUDr. Karol Mihal trovy exekúcie vyčíslil 30.12.2010. Vyslovilsúhlas so zmenou exekútora a podal informáciu o exekučnom konaní, v ktorom nebola vymožená
ani časť pohľadávky. Uznesením zo dňa 03.06.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu
zastavil, návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto

uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
6CoE/29/2011-39 dňa 29.05.2013. Týmto uznesením odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí
návrhu oprávneného na zmenu exekútora, potvrdil prvostupňové uznesenie vo výrokoch o vyhlásení
exekúciezaneprípustnú,ojejzastaveníatrováchexekúcieazamietolnávrhoprávnenéhonaprerušenie
konania, ktorý bol podaný v odvolacom konaní. Tiež rozhodol o trovách odvolacieho konania. Voči

rozhodnutiu krajského súdu podal oprávnený odvolanie a Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 2OboE
156/2013 zo dňa 19.03.2014 odvolacie konanie zastavil.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil znalecký
posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda,

ktorá bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými

postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného

systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur

- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur

- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý

preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.
Poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom
participovať pri postupe na vypracovaní posudku, a preto odpovedá na otázky výlučne kladené
žalobcom, náklady na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku
nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné

disponovať odbornými znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri
vyhotovení tohto posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
žalobcom. V ďalšom vyjadrení podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením
záveru,ženárokžalobcoviniejemožnépriznaťatoanizapredpokladu,žebysúdmalzobsahuposudku
za preukázané, že k vzniku škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.
ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.Zo zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody súd cituje:

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému

vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc

na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorýchuplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku v žiadnom zo spojených konaní označených ako ISTINA RS, NZP a
ZE nedošlo. Pri žalobách označených ISTINA-RS sp.zn. 4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/196/2012,
4C/197/2012, 4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012 a v žalobách označených NZP - sp.zn.

4C/207/201, 4C/283/2012, 4C/292/2012, 4C/293/2012, 4C/331/2012, premlčacia lehota na podanie
žaloby na náhradu škody začína plynúť dňom doručenia uznesenia o zamietnutí žiadosti na
vydanie poverenia oprávnenému. Vo veciach NP - sp.zn. 4C/131/2012, 4C/214/2012, 4C/260/2012,
4C/282/2012, 4C/315/2012, začína plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody
dňom, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že poverenie je vydané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Pri
žalobách ZE - sp.zn. 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C169/2012 premlčacia lehota na podanie návrhu na

náhradu škody začala plynúť od doručenia rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vo
všetkých týchto exekučných konaniach, okrem exekučného konania vedeného pod sp.zn. 2Er/7/2009
- 4C/282/2012, 2Er/10/2009 - 4C/131/2012, 2Er/11/2004 - 4C/214/2012 a 2Er/14/2009 - 4C/260/2012
žaloby označené ako NP, bolo rozhodované v priebehu r. 2010-2011 a keďže všetky žalobné návrhy
boli doručené tunajšiemu súdu 27.9.2012, boli podané v premlčacej lehote a nároky uplatnené týmito

žalobnými návrhmi nie sú premlčané.
Premlčané sú nároky žalobcu uplatnené v konaniach označených ako NP - 4C/282/2012, 4C/260/2012,
4C/214/2012, 4C/131/2012.
V konaní 4C/282/2012 - žaloba NP exekučnému konaniu zodpovedá exekučné konanie vedené
pod sp.zn. 2Er/7/2009, keď na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie doručenú 09.01.2009, bolo vydané poverenie 23.01.2009 okrem dvoch úkonov trov právneho
zastúpenia. V tejto časti bola žiadosť súdneho exekútora uznesením zo dňa 28.02.2009 zamietnutá a
následne uznesením zo dňa 14.04.2009 exekučné konanie v tejto časti zastavené. Žalobný návrh na
náhradu škody v konaní 4C/282/2012 podal žalobca 27.09.2012. V tejto súvislosti súd podotýka, že tento
nárok je žalovaný ako nárok NP, teda nárok na náhradu škody za poverenie vydané po zákonnej 15-

dňovej lehote, pričom žiadosť exekútora na vydanie poverenia bola doručená 09.01.2009 a poverenie
bolo vydané 23.01.2009, teda v zákonnej lehote. Okrem toho, že ide o nárok premlčaný, ide o nárok
nedôvodný.
V konaní 4C/131/2012 - žaloba NP exekučnému konaniu zodpovedá exekučné konanie vedené
pod sp.zn. 2Er/10/2009, keď na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie doručenej 09.01.2009, bolo vydané poverenie 23.01.2009 okrem dvoch úkonov trov právneho
zastúpenia. Žalobný návrh na náhradu škody v konaní 4C/131/2012 podal žalobca 27.09.2012. Tento
nárok je žalovaný ako nárok NP, teda nárok na náhradu škody za poverenie vydané po zákonnej 15-
dňovej lehote, pričom žiadosť exekútora na vydanie poverenia bola doručená 09.01.2009 a poverenie
bolo vydané 23.01.2009, teda v lehote. Okrem toho, že ide o nárok premlčaný, ide o nárok nedôvodný.

Premlčaný je nárok žalobcu uplatnený v konaní 4C/214/2012 - žaloba NP. Tomuto konaniu zodpovedá
exekučné konanie 2Er/11/2009, keď na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenej 09.01.2009, bolo vydané poverenie 23.01.2009 okrem dvoch úkonov trov právneho
zastúpenia a v tejto časti bola žiadosť súdneho exekútora uznesením zo dňa 25.02.2009 zamietnutá.
V tejto časti bolo exekučné konanie zastavené 14.04.2009 a žalobný návrh na náhradu škody v konaní

4C/214/2012 podal žalobca 27.09.2012. Aj v tomto prípade je tento nárok žalovaný ako nárok NP, teda
nárok na náhradu škody za poverenie vydané po zákonnej 15-dňovej lehote, pričom žiadosť exekútora
na vydanie poverenia bola doručená 09.01.2009 a poverenie bolo vydané 23.01.2009, v lehote. Okrem
toho, že ide o nárok premlčaný, ide o nárok nedôvodný.
Konaniu 4C/260/2012 zodpovedá exekučné konanie 2Er/209/2009, keď na žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej 09.01.2009, bolo vydané poverenie 23.01.2009
okremdvochúkonovtrovprávnehozastúpeniaavtejtočastibolažiadosťsúdnehoexekútorauznesením
zo dňa 25.02.2009 zamietnutá a následne bolo exekučné konanie čiastočne zastavené uznesením zo
dňa 14.04.2009. Žalobný návrh na náhradu škody v konaní 4C/260/2012 podal žalobca 27.09.2012.
Opätovne tento nárok je žalovaný ako nárok NP, teda nárok na náhradu škody za poverenie vydané po

zákonnej 15-dňovej lehote, pričom žiadosť exekútora na vydanie poverenia bola doručená 09.01.2009
a poverenie bolo vydané 23.01.2009. Okrem toho, že ide o nárok premlčaný, ide o nárok nedôvodný.K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza
nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie

troch podmienok:
1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.
protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným

postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym

konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú
vedené pod sp. zn. 4C/131/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/196/2012, 4C/197/2012, 4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012 ).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/207/201, 4C/283/2012, 4C/292/2012,

4C/293/2012, 4C/331/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spisy 4C/131/2012, 4C/214/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012, 4C/315/2012)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C169/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/135/2012, 4C/157/2012, 4C/196/2012, 4C/197/2012,
4C/226/2012, 4C/235/2012, 4C/259/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA RS). Žalobca
poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu
tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo

všetkých veciach označených ako ISTINA RS bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. V týchto exekučných konaniach exekučným titulom boli rozsudky
rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol
hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to či už na základe predložených
úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. K

exekučným titulom boli priložené úverové zmluvy exekútorom, v niektorých prípadoch aj s fotokópiami
zmeniek. V jednom prípade 2Er/643/2010 súd žiadal oprávneného na predloženie úverovej zmluvy
a vyzval oprávneného na špecifikáciu a oznámenie účelu poskytnutia úveru dlžníkovi. Poukazujúc
na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielenoprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j.
rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn.

5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV.
ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,

že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky

vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho
súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v
žiadnom z exekučných konaní 2Er/643/2010, 2Er/485/2011, 2Er/522/2011, 2Er/521/2011, 2Er/848/2010,
2Er/668/2010, 2Er/585/2011 nevyužil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov.

Vkonaniach4C/207/201,4C/283/2012,4C/292/2012,4C/293/2012,4C/331/2012(návrhyoznačenéako

NZP) žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora zamietol. Oboznámením sa
s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou,
že došlo k zamietnutiu žiadosti po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.
Vo veci 2Er/823/2010 - 4C/207/2012 bola podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 09.12.2012 a
uznesením zo dňa 20.05.2011 zamietnutá z dôvodu zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou a
nezrozumiteľnosti a neurčitosti rozhodcovského rozsudku.
Vo veci 2Er/658/2010 - 4C/283/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie doručená 30.09.2010 a zamietnutá uznesením zo dňa 11.02.2011 po predchádzajúcom
preskúmavaní exekučného titulu.
Vo veci 2Er/860/2009 - 4C/292/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená 26.11.2009 a po tom, čo oprávnený nereagoval na žiadosť súdu o predloženie
zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 29.03.2010 zamietnutá. Prvostupňové rozhodnutie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3CoE/361/2010-28 zo dňa 26.08.2010.
Vo veci 2Er/611/2009 - 4C/293/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená súdu 25.09.2009 a po tom, čo oprávnený a exekútor odmietli predložiť zmluvu
o úvere s riadne čitateľnými úverovými podmienkami a preukázať výšku uhradenej pohľadávky

tvrdiac, že predložili všetky podklady pre vydanie poverenia, bola žiadosť exekútora uznesením zo
dňa 16.06.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V odvolacom konaní bolo
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdené.Voveci2Er/596/2009-4C/331/2012bolažiadosťexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
doručená18.08.2009atátožiadosťbolazamietnutáuznesenímzodňa22.02.2010popredchádzajúcom
preskúmavaní exekučného titulu. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v

Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 19.07.2010 uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie potvrdil.

Súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí
v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti
s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj
podľa Smernice č. 93/13/EHS. Z exekučných spisov bolo jednoznačne preukázané, že súd vyzýval
oprávneného na predloženie relevantných listinných dôkazov, zmlúv o úvere, všeobecných obchodných
podmienok poskytnutia úveru, žiadal o oznámenie účelu poskytnutia úveru v exekučných konaniach,

kde existovala pochybnosť o úvere na účely povolania, urgoval predloženie týchto listinných dôkazov,
na čo oprávnený i exekútor reagovali zamietavo s tým, že exekučný súd nemá oprávnenie tieto listiny
žiadať a exekučný titul preskúmavať.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka

oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daných exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Žalobca
žiadal tunajší súd informáciu o stave konaní v jednotlivých konaniach, na ktoré mu sudca konajúci v tej
ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, ktoré boli sťažnosťami
na prieťahy zapísanými v Spr 22/2010, 34/2010 a 12/2011 bolo žalobcovi odpovedané, že zo strany
vedenia súdu nie sú konštatované vzhľadom na činnosť sudcov prieťahy v konaniach. V neposlednom

rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo
dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že
porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci
Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Vo vzťahu ku konaniam vedeným pod sp.zn. 4C/131/2012, 4C/214/2012, 4C/260/2012, 4C/282/2012,
4C/315/2012 (návrhy označené ako NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu
spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Zo spisu 2Er/10/2009 - 4C/131/2012 bolo zistené, že dňa 09.01.2009 bola podaná žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a 23.01.2009 bolo vydané poverenie. Uznesenie o

čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (dva úkony právneho zastúpenia) bolo vydané
v deň poverenia taktiež 23.01.2009. Okrem toho, že nárok žalobcu je premlčaný, nebol ani dôvodne
podaný, pretože poverenie bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote.
Zo spisu 2Er/11/2009 - 4C/214/2012 bolo zistené, že dňa 09.01.2009 bola podaná žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a 23.01.2009 bolo vydané poverenie. Uznesenie o

čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (dva úkony právneho zastúpenia) bolo vydané
v deň poverenia taktiež 23.01.2009. Okrem toho, že nárok žalobcu je premlčaný, nebol ani dôvodne
podaný, pretože poverenie bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote.Zo spisu 2Er/14/2009 - 4C/260/2012 bolo zistené, že dňa 09.01.2009 bola podaná žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a 23.01.2009 bolo vydané poverenie. Uznesenie o
čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (dva úkony právneho zastúpenia) bolo vydané

v deň poverenia taktiež 23.01.2009. Okrem toho, že nárok žalobcu je premlčaný, nebol ani dôvodne
podaný, pretože poverenie bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote.
Zo spisu 2Er/7/2009 - 4C/282/2012 bolo zistené, že dňa 09.01.2009 bola podaná žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a 23.01.2009 bolo vydané poverenie. Uznesenie o
čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (dva úkony právneho zastúpenia) bolo vydané

26.02.2009. Okrem toho, že nárok žalobcu je premlčaný, nebol ani dôvodne podaný, pretože poverenie
bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote.
Zo spisu 2Er/118/2010 - 4C/315/2012 bolo zistené, že dňa 19.02.2010 bola podaná žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie nebolo možné vydať v lehote, pretože k žiadosti
o udelenie poverenia nebola predložená zmluva o úvere a všeobecné úverové podmienky, ktoré boli
zaslané až na výzvu a po zaslaní listín dňa 03.09.2010 bolo vydané poverenie a to iba na časť

vymáhaného plnenia a v časti bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá.

V exekučných konaniach 2Er/10/2009, 2Er/11/2009, 2Er/14/2009, 2Er/7/2009, 2Er/18/2009, okrem
konania 2Er/118/2010, bolo o vydaní poverenia rozhodnuté v zákonnej 15-dňovej lehote, keď žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli doručené 09.01.2009 a poverenie

bolo vydané 23.01.2009. V konaní 2Er/118/2010 bolo poverenie vydané po uplynutí 15-dňovej zákonnej
lehoty z dôvodu žiadania listín a to zmluvy o úvere a všeobecných úverových podmienok, ktorých
predloženie bolo potrebné pre rozhodnutie o žiadosti exekútora.

Vo všetkých prípadoch vzhľadom na skutočnosť, že exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského

súdu, sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu z dôvodu, že
sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení exekučného
poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa smernice č. 93/2013

EHS.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp.zn. 4C/166/2012, 4C/168/2012, 4C/169/2012 (návrhy označené
ako ZE) malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30 dní od doručenia

návrhu na zmenu exekútora (ZE).

Z oboznámeného exekučného spisu 2Er/88/2007 - 4C/166/2012 mal súd preukázané, že návrh na
zmenu exekútora bol súdu doručený 05.10.2010. Súd žiadal pôvodného exekútora Ing. Bc. Radoslava
Kešeľaka o podanie správy o stave exekučného konania a vyzval oprávneného na predloženie úverovej

zmluvy. O návrhu oprávneného na zmenu exekútora bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 28.11.2011 po
tom, čo sa súd zaoberal zmluvami o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Uznesenie
o zmene exekútora nadobudlo právoplatnosť 28.12.2011.
Z oboznámeného exekučného spisu 2Er/516/2006 - 4C/168/2012 mal súd preukázané, že návrh na
zmenu exekútora bol súdu doručený 18.11.2010. Súd žiadal pôvodného exekútora Ing. Bc. Karola

Mihala o podanie správy o stave exekučného konania a vyzval oprávneného na predloženie úverovej
zmluvy. Pôvodný exekútor, ktorý dal podnet na zastavenie exekúcie, podaním zo dňa 31.03.2011 vyslovil
súhlas so zmenou exekútora a oznámil stav exekučného konania. O návrhu oprávneného na zmenu
exekútora bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 19.05.2011 po tom, čo sa súd zaoberal zmluvami o
úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Okrem výroku, ktorým súd vyhovel žiadosti

oprávneného o zmenu exekútora, týmto uznesením exekúciu čiastočne čo do istiny s príslušenstvom
zastavil a rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 15CoE/33/2011 z 01.12.2011.
Z oboznámeného exekučného spisu 2Er/552/2005 - 4C/169/2012 mal súd preukázané, že návrh na
zmenu exekútora bol súdu doručený 18.11.2010. Súd žiadal pôvodného exekútora Ing. Bc. Karola

Mihala o vyčíslenie trov exekučného konania a zaslanie exekučného spisu. Po zaslaní exekučného
spisu a podaní informácie o exekučnom konaní, v ktorom nebola vymožená ani časť pohľadávky,
súd uznesením zo dňa 03.06.2011 po tom, čo sa zaoberal zmluvou o úvere, všeobecnými zmluvnými
podmienkami poskytnutia úveru a exekučným titulom t.j. notárskou zápisnicou spísanou na Notárskomúrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, zamietol návrh na zmenu exekútora uznesením zo dňa 03.06.2011.
Súčasne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o trovách exekúcie. V odvolacom konaní Krajský
súd v Košiciach uznesením sp.zn. 6CoE/29/2011 z 29.05.2013 bolo odmietnuté odvolanie proti výroku

o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania
podaný v odvolacom konaní a potvrdené prvostupňové uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení.

Aj vo vzťahu k žalobám ZE vo veciach nárokov žalobcu na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o

návrhu oprávneného na zmenu exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote súd opakovane poukazuje už
na vyššie uvádzané skutočnosti týkajúce sa žalobcom namietaných prieťahov v exekučných konaniach,
keď všeobecný súd nemá právomoc posudzovať existenciu prieťahov, čo patrí do právomoci Ústavného
SR. Iba Ústavný súd SR môže posúdiť, či exekučný súd porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a teda právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. I keď exekučný súd o žiadosti oprávneného na zmenu
exekútora nerozhodol v 30-dňovej lehote, realizoval úkony, ktoré boli efektívne a viedli k rozhodnutiu o

žiadosti oprávneného na zmenu exekútora.

V ďalšom súd opakovane poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov
v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Čo sa týka
sťažností podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, všetky sťažnosti boli považované
za neopodstatnené.

Z vyššie uvádzaného odôvodnenia tohto rozhodnutia ku každej kategórii žalôb označenej značkami

ISTINA RS, NZP, NP, ZE súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v exekučných konaniach
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu a ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody a priznanie nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu
nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. I keď bol žalobcom predložený listinný

dôkaz a to znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej žalobcom, z
dôvodu, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady škody a to nesprávny
úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre nepreukázanie existencie podmienok
náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, návrh žalobcu v plnom rozsahu vo všetkých
spojených konaniach zamietol.

Súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené všetky tri podmienky
súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu, výška škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal v žiadnom zo spojených konaní, že žalobcovi vznikla škoda nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Žalobca v žalobnom petite v niektorých spojených veciach žiadal najskôr o veciach rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup podľa §
152 ods. 2 O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak takémuto

návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku súd nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne
rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 20.3.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy
nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote

trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu
výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania
zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.