Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203977
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203977.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: R. R., V.. XX.X.XXXX, P. Š.
XXXX/XX, X., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO:
42309166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka
Kráľa 7, o zaplatenie 420,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 18C/124/2013-122 zo dňa 15.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti, o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej i o priznaní náhrady trov konania
Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z..

Sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. nepriznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„Zastavuje konanie v sčasti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 420,-eur od 28.2.2010
do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.
ZdruženiunaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,IČO:42176778,sosídlomNám.legionárov5,Prešov,
nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, žalobca sa podaným návrhom podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd na základe zmenky zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 420,- eur s príslušenstvom. Žalobca si uplatňuje právo zo zmenky.
Ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 26.10.2009
na zmenkovú sumu 420,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 28.2.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa
- Y., T..I..N... Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú
zmenkovú sumu nič a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobcapodaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 čiastočne zobral návrh späť, a to v časti zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne, čím si žalobca uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Keďže žaloba
bola vzatá v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť, nevyžaduje sa súhlas

žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, prvoinštančný súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie v
rozsahu späťvzatia zastavil.

3. Zo zmenky predloženej žalobcom prvoinštančný súd zistil, že listina je označená ako zmenka, je
vystavená v Humennom dňa 26.10.2009 s textom: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Y.,

T..I..N.. S.: XX XXX XXX, P., sumu 420,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 28.2.2010. Splatné Y.,
T..I..N.., P.. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Vystaviteľom je žalovaný.
Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Zo
zmluvyoúvereuzavretejmedziY.N.,T..I..N..,P.(predchádzajúciveriteľ)ažalovaným,zodňa20.10.2009
vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 196,- eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 396,- eur v 12-tich mesačných

splátkach po 33,- eur počnúc od 23.11.2009 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky
z úveru, ani RPMN.

4. Predmetom konania je spor zo zmenky. Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené

zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, spĺňa všetky
náležitosti podľa tohto právneho predpisu. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné,
sp. zn. 21Er/1006/2010 vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho
istéhospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,sinazákladerozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
uplatnil plnenie voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Y., T..I..N... Z

uznesenia exekučného Okresného súdu Humenné zo dňa 8.7.2011 č.k. 21Er/1006/2010 vyplýva, že
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo,
že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne
normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté
v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Následne bolo

exekučné konanie uznesením exekučného súdu zastavené.

5. V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj iné
exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie
dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je

preto potrebné použiť, okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR. Návrhom sa uplatňuje
nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, a to dokonca z indosovanej zmenky podľa zákona č.191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím zmenky
obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo
všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť,
že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to bez možnosti súdnej kontroly
(VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ). V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho
dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi), v ktorom

samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci poukázal aj na nemecký rozsudok
Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý

zmenkovýveriteľY.,T..I..N..,jupreviedolnažalobcu)apritomjestvujúindície,žezmenkazabezpečovala
úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi,
lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom,
či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, a to hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od
subjektov (v tomto prípade Y., T..I..N..), o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je

poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

6. Prvoinštančný súd dodal, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa
zákona o zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosťdojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa
týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť
zmluvných podmienok alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj

zmenka sú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch.
Keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné
podmienky nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

7. V tomto konkrétnom prípade okresný súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení

zmenky, ako aj následne vystavenú samotnú zmenku, a to z dvoch samostatných dôvodov. Dohoda
o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení s
ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým podľa § 53

odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky
upravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné. Jezrejmé,žedohodaovyplnenízmenkyanásledná
vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje vymáhať od spotrebiteľa aj

neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená
zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Y., T..I..N..,
na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a
jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať jeho práva. Taký záver vyplýva už z

charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo
ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

8. Taktiež je zrejmé, že tento právny úkon, a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej
vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor

s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, resp. snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského
práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa,
a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007
zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39

Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň NS SR konštatoval, že z absolútne
neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. V tomto
prípade je zrejmé, a to vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená v
tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 Nariadenia nasledujúceho s

poukazom na bod 13 preambuly Nariadenia a článok 4 odsek 4 Nariadenia, návrh žalobcu zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § ´255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v tomto konaní
plný úspech, preto by mal nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému a Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal.

V konaní do 1.7.2016, t.j. do účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. vystupovalo Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z. v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka. Tomuto za obdobie do 1.7.2016 vznikli trovy
konania, preto mu prvoinštančný súd priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu podľa § 255 ods.
1 CSP, keďže sa vo veci vyjadril a v konaní bol úspešný. Išlo totiž o účelne vynaložené trovy konania,
lebo vedľajší účastník si plnil svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo z predpisov

SR a EÚ.

10. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí návrhu, voči výroku o priznaní trov konania, podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v odvolaním napadnutých častiach zmeniť, návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že
vykonal dokazovanie o. i. aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p.dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil
súdu ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne

náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe

čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení. Súd
samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter

žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval
a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v
tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa
neho, nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Y., T..I..N..
uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné
skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty

vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že
predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd predovšetkým ignoroval

§ 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Keďžetakvsporovomkonanínemôžečiniťžalovaný,týmmenejtakmôžečiniťsámsúd.Vtejtosúvislosti
odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí

byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázaniesvojichtvrdení.Niejeprípustné,abytútoúlohuprevzalsúdasuplovalaktivitužalovaného.V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom

konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní súd vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti. Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa obsahu podaného odvolania odvolateľ nenamieta výrok o
čiastočnom zastavení konania, preto tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

13. Výrok rozsudku, ktorým prvoinštančný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nebol namietaný týmto združením. Preto odvolací súd v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie podrobil prieskumu len ako výrok súvisiac s napadnutými výrokmi
odvolateľom.14. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom
17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného
práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok
„odvolanie“ (§ 355 a nasl. CSP) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním
podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva

Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

15. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie odvolaním napadnutých výrokov
rozsudku. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z
nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého

rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP a v
podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.

16. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je vecne správne, odvolací súd sa
s ním v celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

19. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami vo vzťahu k záverom vo veci samej odvolací súd

snáď môže uviesť len nasledovné.

20. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený
navrhovateľom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie

cezhraničného konania v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4
Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.
Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych
prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych
predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii

(bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal
rozsudok vydaný v jednom členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
uznať a byť vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek
možnostinamietaťprotijehouznaniu(bod30PreambulyNariadenia).Jemožnečiastočnesodvolateľom
súhlasiť, že konanie podľa uvedeného Nariadenia má v zásade písomnú povahu (viď čl.5 ods.1, čl.

8, čl. 9 ods.1 Nariadenia). Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná),
alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť
ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné
vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci
prvostupňový súd sám i bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených

zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol
priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s
Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym procesným právom.

21. Nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu o porušení rovnosti procesných strán

pri vykonávaní dôkazov v tomto konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie zaslal sporovým stranám výzvu zo dňa 3.6.2016, v ktorej vyzval sporové strany, aby sa v
lehote 15 dní vyjadrili k obsahu listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené pripojením exekučného spisu
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. a zároveň im oznámil, že nepovažuje za potrebné nariaďovať voveci pojednávanie a aj vzhľadom na ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p. rozhodne vo veci bez nariadenia
pojednávania. V tejto výzve prvoinštančný súd taktiež konštatoval, že na základe doposiaľ predložených
listinných dôkazov sa súdu javí predbežné právne posúdenie veci ako sporu zo zmenky a zároveň sporu

vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 15.8.2016,
v ktorom vyslovil svoj názor na vykonávanie dôkazov, predostrel súdu svoje právne tvrdenia a poukázal
na judikatúru, z ktorej vychádzal. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
na základe listinných dôkazov po tom, čo poskytol možnosť obom sporovým stranám vyjadriť sa k
týmto dôkazom, takýmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu princípov kontradiktórnosti

a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie.
Neporušil tým vyššie uvedené zásady konania dané Nariadením uvedeným v bode 20 dôvodov tohto
rozhodnutia, ani ust. § 115a O.s.p..

22. Taktiež opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na
poskytnutí ochrany spotrebiteľovi bola súdom prvej inštancie jasným, zrozumiteľným a najmä

presvedčivým zdôvodnením napadnutého rozhodnutia vysvetlená.

23. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú
aj závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého:

„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku

podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

24. K tomuto odvolací súd tomu dodáva, že v zmluve o úvere zo dňa 26.10.2009 (č.l. 23 pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Er/1006/2010 niet identifikačných údajov o
žalovanej, ktoré by svedčili o tom, že žalovaná je podnikateľkou. Správne konštatoval prvoinštančný súd,

že zmluvný vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Z vykonaného
dokazovania je evidentné, že predmetná zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia
z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí o tom rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené
na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie zdôrazňuje znenie § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku

prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný
ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť
vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia, k čomu však nedošlo, pretože zmenková suma
presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

25. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd
i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy apostavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

26. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano

Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS

zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS
C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať

a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu
myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady
93/13/EHS.

27. Z uvedených dôvodov správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

28. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani pri rozhodovaní o trovách konania a preto
z vyššie rozpísaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutých
výrokoch, potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

29. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej, po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku od 1.7.2016, v konaní nevystupuje ako intervenient, preto mu nemôže byť priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania za úkony advokáta realizované po 1.7.2016. Preto odvolací súd o

trovách odvolacieho konania rozhodol podľa čl. 16 v spojení s čl. 19 Nariadenia a § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 CSP tak, že sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).