Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/262/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203670
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117203670.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu M. proti žalovanému R.,
zastúpenému V., o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 25. mája 2017, č.k. 24C/9/2017-52, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný m á voči

žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o vylúčení veci z exekúcie a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa

žalobou zo dňa 08.08.2016 domáhal proti žalovanému vylúčenia veci z exekúcie. Súd prvej inštancie
po predbežnom právnom posúdení dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná a v zmysle § 138
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval žalobcu na jej späťvzatie. Na
základe výzvy žalobca podaním zo dňa 28.04.2017, doručeným dňa 04.05.2017, zobral žalobu v celom
rozsahuspäťažiadalkonaniezastaviť,pričomžiadalajooslobodeniespodpovinnostináhradynákladov
zdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolspoukazom

na § 257 CSP. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
I keď žalobca zobral žalobu späť na základe výzvy súdu prvej inštancie, možno konštatovať, že procesne
zavinil zastavenie konania, nakoľko podal nedôvodnú žalobu, v dôsledku čoho ho súd vyzval na jej
späťvzatie. Napriek tomu, že boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
žalovanému, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste neprihliadať na toto

procesné zavinenie žalobcu a následne aplikoval ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje náhradu trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa bral
do úvahy najmä skutočnosť, pre ktorú žalobca podal žalobu. Touto skutočnosťou bolo predovšetkým
správanie druhej osoby - dlžníka, za ktorého žalobca z dôvodu ručenia platil, respektíve aj naďalej platí
jeho záväzky. Chovanie inej osoby tak donútilo žalobcu nielen domáhať sa ochrany na súde (i keď z
právneho hľadiska nedôvodne) a zároveň ho dostalo do zlej finančnej situácie. Súd prvej inštancie má

za to, že už samotné plnenie žalobcu ako ručiteľa je dosť zaťažujúce a nebolo by spravodlivé zaťažiť
ho ďalšou povinnosťou platenia v podobe náhrady trov konania.

2. Protitomutouzneseniuvovýrokuonáhradetrovkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný
a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nepriznaní trov konania žalovanému
zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že

žalobca je značne finančne zaťažený. S uvedenou záťažou však žalobca ako ručiteľ musel počítať
pri prevzatí ručiteľského záväzku. Nesúhlasí s tým, že správanie dlžníka možno považovať za dôvodpodaniažaloby.Niktožalobcunenútilžalobupodať.Žalobcasatakrozhodolsámaurobiltakdobrovoľne.
Žalobca si na svoju obranu vybral tú najhoršiu možnosť, keď sa rozhodol žalovať žalovaného, nakoľko
tým tretiemu subjektu spôsobil nutnosť vynaložiť náklady na obranu voči nedôvodnému nároku. Žalobca

mal aj iné možnosti sa brániť. V prvom rade mal odmietnuť plniť na úverový účet dlžníka a dohodnúť
so stavebnou sporiteľnou splácanie na jej vlastný účet, ktorý nebol zaťažený exekúciou. V druhom rade
mal možnosť vyhľadať odborníka - právnika a poradiť sa s ním o tom, či je žaloba, ktorú sa chystá podať,
dôvodná.Žalovanýnepovažujezaspravodlivé,žesúdprirozhodovaníotrováchkonaniaprihliadollenna
záujmy žalobcu a celú výšku trov preniesol na žalovaného, ktorý sa týmto stal obeťou. Žalovaný vyjadril

porozumenie, že z pohľadu toho, že žalobca platil za dlžníka, sa môže zdať nespravodlivé, aby zaplatil aj
trovy právneho zastúpenia žalovaného, ale dodal, že súd v tomto prípade jednu nespravodlivosť napravil
spáchaním inej nespravodlivosti a trovy nechal zaplatiť subjektu, ktorý nič neinicioval, len sa bránil proti
nedôvodnému nároku. Žalobu súd posúdil ako nedôvodnú až po vyjadrení žalovaného k žalobe (ak
by tak súd urobil po podaní žaloby pred jej zaslaním žalovanému, tak by trovy právneho zastúpenia
nevznikli). Z hľadiska skutkového stavu pre rozhodnutie žalovaný namietal tiež skutočnosť, že pomery

žalobcu neboli v konaní predmetom žiadneho dokazovania a jeho vyhlásenie o tom, že je v zlej finančnej
situácii, by nemali pre súd byť dostatočným dôvodom na zbavenie ho zodpovednosti za vlastné činy
a následky, ktoré tým spôsobil. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca pred podaním žaloby nekontaktoval
žalovaného a svoj zámer podať žalobu mu neoznámil. Ak by k tomu došlo, žalovaný by mu vysvetlil svoj
právny názor a je pravdepodobné, že žaloba by vôbec nebola podaná.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v odvolaním napadnutej časti podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti -
vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Výrokuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmbolokonaniezastavené,nebolodvolanímnapadnutý,
preto nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

8. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu,

ktorejprocesnýúkonmalzanásledokzastaveniekonania.Preto,akžalobcavezmenávrhspäť,vzásade
platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania žalovaného z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aplikujúc § 257
CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania
a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V zmysle dôvodovej správy k § 257 CSP
je potrebné vykladať dôvody hodné osobitného zreteľa prísne reštriktívne.

9.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257CSPvyžadujevždykumulatívne

spojenie dvoch podmienok a to: a) dôvody hodné osobitného zreteľa a
b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje. To však neznamená, že tým sa vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu.
K aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych. Dôvodom, spočívajúcim v
pomeroch strán, je napr. skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne sa v takej závažnej,

sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné
prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu.10. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami. Použitie ustanovenia § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto

ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre
strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

11. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej

právnej problematiky, e) osobné pomery strany sporu.

12. Súd prvej inštancie ako dôvod hodný osobitného zreteľa bral do úvahy skutočnosť spočívajúcu v
správaní druhej osoby - dlžníka, za ktorého žalobca z dôvodu ručenia platil, respektíve aj naďalej platí
jeho záväzky, čo žalobcu dostalo do zlej finančnej situácie. Odvolací súd preto preskúmal tieto dôvody a
má za to, že správanie tretej osoby nemožno v takomto prípade považovať za dôvod hodný osobitného

zreteľa v zmysle § 257 CSP. Žalovaný svojím konaním predmetný spor nevyvolal. Podiel na vzniku sporu
nemožno pričítať žalovanému, ale v celom rozsahu iba žalobcovi.

13. K dôvodnosti podanej žaloby žalobcu, rovnako ako uvádza súd prvej inštancie, je vzhľadom na
všetky okolnosti možné predpokladať, že žalobca by nebol v konaní úspešný. Predmet sporu o vylúčenie

veci z exekúcie, vzhľadom na existenciu početnej judikatúry v tomto smere, tiež nemožno považovať za
doposiaľ neriešenú a zložitú právnu problematiku, ktorá by zakladala dôvod hodný osobitného zreteľa.

14. Z okolností sporu ďalej vyplýva, že motívom podania žaloby žalobcu bol jeho ručiteľský záväzok
k tretej osobe - dlžníkovi. Tento ručiteľský záväzok sa však nijako nedotýka žalovaného. Z podstaty

ručiteľského vzťahu vyplýva, že v prípade, ak dlžník neplní svoj záväzok, povinnosť plnenia preberá
ručiteľ. Žalobca ako ručiteľ musel s touto možnosťou pri vzniku ručiteľského záväzku počítať. V prípade,
že ručiteľ za dlžníka plnil z ručiteľského záväzku, ručiteľ je z tohto plnenia finančne zaťažený, no zároveň
získava vo vzťahu k dlžníkovi postavenie veriteľa a tieto finančné prostriedky môže od dlžníka
vymáhať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že okolnosti splácania dlhu z dôvodu ručiteľského

záväzkuručiteľomveriteľovisúpredmetomsúkromnoprávnehovzťahu zpredmetnéhozáväzku
medzi zmluvnými stranami. Zhoršenú finančnú situáciu žalobcu ako ručiteľa tak nemožno posúdiť ako
dôvod na aplikáciu § 257 CSP. Zároveň treba dodať, že skutočnosť plnenia žalobcu ako ručiteľa za
dlžníka z ručiteľského záväzku nemožno považovať za výnimočnú okolnosť v zmysle § 257 CSP.

15. Odvolací súd, vzhľadom na uvedené, nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
a výnimočných okolností v zmysle § 257 CSP vyznievajúcich v prospech žalobcu, a preto podľa
ustanovenia § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. l, §
396 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu voči neúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O vyčíslení náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).