Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214638
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115214638.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnej veci žalobkyne: E., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom XXX XX Stretava XXX, prechodne bytom F. X/E/byt X B. zastúpená JUDr. želmíra
Varjassyová,sosídlomKpt.Nálepku20,07101Michalovce,protižalovanej:I.,rod.G.j,nar.XX.X.XXXX.,
bytom Q. ako opatrovníčke zomrelého domnelého otca C. o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I.Určuje,žeC.,nar.XX.X.XXXX.,zomrelýdňaXX.X.XXXX je otcomžalobkyneE.j,nar.XX.X.XXXX.
z matky R., nar. X.X.XXXX.

II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 66,- Eur na účet Okresného
súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2015 domáhala určenia, že nebohý C., nar.
XX.X.XXXX, je jej otcom. Uviedla, že jej matka R. sa zoznámila s nebohým C. v práci v roku 1978. Začali
sa stretávať a následne aj intímne stýkať. Otcovstvo nebolo nikdy určené vzhľadom k tomu, že C. bol

v tom čase ženatý. O tomto vzťahu vedela jeho rodina, ako aj jej stará matka, ktorá je už nebohá. Matka
jej od malička vravela, že C. je jej otcom, otec ju od malička navštevoval v J., často za ním chodila aj do
Košíc. Oslovovala ho ocko, nikdy nemala pochybnosti o tom, že je to jej otec a zapísanie do rodného
listu neriešila, ani po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko jej otec sľuboval, že to doriešia s matkou. Obaja
mali záujem na určení otcovstva, no C. dňa XX.X.XXXX. náhle zomrel. O tom, že je jeho dcéra, vedela
aj žalovaná - jeho sestra a dcéra J.. Pretože zákonná domnienka otcovstva ( v poradí tretia ) svedčí
nebohému C., žiada aby súd určil, že C. je jej otcom.

2. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 7.10.2015 uviedla, že o vzťahu matky žalobkyne R. a nebohého
brata C. mala vedomosť, ale vzhľadom k tomu, že brat zomrel, nemôže potvrdiť otcovstvo svojím
vyhlásením a žiadala, aby súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie.

3. Na pojednávaní konanom dňa 11.1.2016 žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu. ďalej uviedla, že s
matkou bývala asi do dvoch rokov v Košiciach, C. považovala za svojho otca, oslovovala ho otec. Keď sa

presťahovali do J., otec ju navštevoval, aj keď menej často. Počas návštevy škôlky a začiatkom nástupu
na základnú školu sa ich kontakty prerušili. Neskôr sa obnovili, buď cestovala do Košíc, alebo otec
chodil za nimi. S domnelým otcom chodila na dovolenky, dvakrát boli pri mori a pravidelne absolvovali
dovolenky v Maďarsku. Keď chodila na vysokú školu do Bratislavy stretávali sa menej, ale stále boliv telefonickom kontakte. Vzťah k otcovi po nadobudnutí plnoletosti neriešila z dôvodu, že s mamou
dospeli k presvedčeniu, že tento vzťah netreba zverejňovať, nakoľko bol C. v tom čase ženatý. Pozná
nevlastnú sestru J. A., s ktorou nebola v bližšom kontakte, zopárkrát si zavolali a kontakt bol udržiavaný

prostredníctvom otca, prípadne jej matky. Od otca dostávala maličkosti - kvety, sladkosti, kupoval jej
oblečenie, pozval ju na obed, daroval jej prvý telefón a brával ju na dovolenky. Žalovanú pozná len z
maminho alebo otcovho rozprávania, prvýkrát ju videla na pohrebe otca.

4. Žalovaná na pojednávaní dňa 11.1.2016 uviedla, že počula o tom, že jej nebohý brat by mal mať

nemanželskédieťa.Dozvedelasaotomasivroku1988naspoločenskejakciivKamenici,kdejejbratbol
vedúci reštaurácie a matka žalobkyne tam pracovala ako prevádzkarka. Vedela o tom, že sa stretávajú,
že si telefonujú, ale s bratom sa o tom nikdy nerozprávala. So žalobkyňou sa prvýkrát stretla na pohrebe.
Jej brat bol ženatý s E. a z ich manželstva pochádzajú dcéry J. a J., a ešte mal nemanželské dieťa
I., rod. J., ktoré sa narodilo pred uzavretím manželstva s E.. Otcovstvo k I.j rod. J. uznal, platil na ňu
výživné a zabezpečoval jej osobnú starostlivosť. V roku 1994 sa jej nebohý brat presťahoval k matke,

u ktorej aj prespával. S matkou žalobkyne sa pozná z práce nebohého brata, kde chodila príležitostne,
tam sa spoznali a skamarátili. Brat mal zdravotné problémy so srdcom, mal vysoký krvný tlak, cukrovku,
zomrel v nemocnici dňa XX.X.XXXX.. Uviedla, že trvá na znaleckom dokazovaní.

5. Svedkyňa R. na pojednávaní dňa 11.1.2016 uviedla, že s C. sa zoznámila asi v roku 1978 na prvom

pracovisku v Kamenici, kde pôsobil ako vedúci. V tom čase boli vzťahy medzi nimi čisto pracovné.
Keď sa otvoril hotel v Herľanoch, začala tam robiť prevádzkarku. S C. sa zblížila asi v roku 1985 na
základe obojstrannej citovej náklonnosti. C. bol od nej starší o 12 rokov, on vyvinul iniciatívu bližšieho
zoznámenia a ich intímny vzťah trval až do jeho smrti. Vedela, že je ženatý, poznala aj jeho bývalú
manželku. Intímny vzťah udržiavala len s ním, iného partnera nemala. O tehotenstve mu povedala na

začiatku, bol rád, dieťa chcel. Dohodli sa na tom, že to zostane v utajení, nechcela byť príčinou rozvodu.
S bývalou manželkou C. boli kamarátky, navštevovali sa, kým sa nepresťahovali do Michaloviec . Bývalej
manželke, chcela oznámiť, že má s nebohým dieťa, ale tá ju zastavila, nechcela sa o tom rozprávať a
nakoniec jej to ani nepovedala. V čase, keď bol C. ženatý, netlačila na neho, aby určil otcovstvo. Keď
žalobkyňa ukončila vysokú školu, chcela dať veci do poriadku, C. súhlasil s určením otcovstva, lebo v

tom čase už bol rozvedený, ale vždy sa riešili závažnejšie veci. C. jej výživné neplatil, ona ho o to ani
nežiadala, uhrádzal spoločné dovolenky, žalobkyni dal peniaze, kupoval jej darčeky.

6. Svedkyňa J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná, nakoľko sa stretávali a
vie aj od nebohého otca, že je jej nevlastnou sestrou. Otec jej to povedal po návrate z dovolenky z

Grécka, kde bol so žalobkyňou a jej mamou. Uviedla, že o mimomanželskej známosti otca vedela aj
jej matka a jej sestra J. G. Mama sa niekoľkokrát doma vyjadrila k tomu, že otec má nemanželské
dieťa s matkou žalobkyne. Rodičia sa rozviedli v roku 2009, ich manželstvo bolo harmonické, chodili
na spoločné dovolenky, otec ich zabezpečil, ale v roku 1997 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti
a odvtedy žili oddelene. Otec sa po odchode zo spoločnej domácnosti stretával s matkou žalobkyne,

boli na spoločných dovolenkách, jej deti brával k matke žalobkyne na návštevy. Od otcovej smrti si je
so žalobkyňou dosť blízka, navštevujú sa, telefonujú si.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením
sa listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, tiež znaleckým posudkom č. ČES: PPZ-KEU-KE-

EXP-2016/1870, jeho doplnením č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2017/630 Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Z rodného listu vydaného Obvodným národným výborom v Košiciach II, okres Košice mesto, zväzok

XX., ročník XXXX., strana XX., por. č. XX. vyplýva, že žalobkyňa sa narodila dňa XX.X.XXXX. Ako matka
je zapísaná R., nar. X.X.XXXX. a otec je v rodnom liste neuvedený.

9. Uznesením zo dňa 10.6.2016 vydaným pod č.k. 34C/312/2015-70 súd vo veci nariadil
znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Košiciach, odbor

prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kuzmányho 8, 041 02 Košice. úlohou
znalca bolo určiť príbuzenský vzťah medzi osobami E., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom F., a
nebohým domnelým otcom C., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX, či C., narodený dňaXX.X.XXXX,zomrelýdňaXX.X.XXXX.,jealeboniejeotcomžalobkyne,prípadneurčiťpravdepodobnosť
biologického otcovstva.

10. Zo znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2016/1870 doručeného súdu dňa 9.12.2016,
vyplýva, že nebolo možné určiť príbuzenský vzťah medzi žalobkyňou a C., nakoľko z predložených
predmetov nebol získaný interpretovateľný DNA profil osoby mužského pohlavia, a teda nebolo ho
možné porovnať s profilom žalobkyne.

11. Uznesením zo dňa 3.3.2017 vydaným pod č.k. 34C/312/2015-110 súd vo veci nariadil doplnenie
znaleckéhodokazovaniaKriminalistickýmaexpertíznymústavomPolicajnéhozboruvKošiciach.Úlohou
znaleckého ústavu bolo na základe analýzy DNA stanoviť pravdepodobnosť príbuzenského vzťahu
medzi dcérami po nebohom otcovi C.i ( E., J., I., J.) a to odobratím bukálnych výterov a následne ich
porovnaním.

12. Z doplneného znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2017/630 doručeného súdu dňa
5.6.2017,súdzistil,žepravdepodobnosť,žeosobaodktorejbolzaistenýporovnávacímateriáloznačený
„ E., nar. XX.X.XXXX “, je polovičnou sestrou osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál
označený „ J. nar. XX.X.XXXX“ je 23 krát väčšia, ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby.
Pravdepodobnosť, že osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ E., nar. XX.X.XXXX

“, je polovičnou sestrou osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ H., nar.
X.X.XXXX.“ je 30,92 krát väčšia, ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. Pravdepodobnosť,
že osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ E., nar. XX.X.XXXX. “, je polovičnou
sestrou osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ I., nar. XX.X.XXXX“ je 847 krát
väčšia, ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. Znalecký ústav uviedol, že vzhľadom na

zákony dedičnosti nie je možné vylúčiť osobu „ C.“ ako biologického otca osôb - E., J., I., J..

13. Podľa ust. § 94 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej

ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa ust. § 95 ods. 1 Zákona o rodine ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa
podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
určenie otcovstva bol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že žalobkyňa sa narodila mimo manželstva
a otcovstvo k nej nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Vzhľadom k tomu, že v čase podania
návrhu už domnelý otec C. nežil, návrh bol podaný voči ustanovenej opatrovníčke žalovanej, ktorá
je sestrou domnelého nebohého otca. Žalobkyňa trvala na tom, že jej otcom môže byť len C., čo

odôvodňovala tým, že počas celého života s ním bola v kontakte, trávili spolu dovolenky a to, že je to jej
otec, jej potvrdila aj jej matka. Opatrovníčka domnelého otca uviedla, že by jej nebohý brat mohol byť
otcom žalobkyne, s matkou žalobkyne sa poznala a potvrdila, že matka žalobkyne mala intímny vzťah s
jej nebohým bratom. Trvala však na vykonaní znaleckého dokazovania. Z výpovedí vypočutých svedkov
bolo zistené, že rodinní príslušníci domnelého nebohého otca mali vedomosť o tom, že by tento mal mať

dieťazmimomanželskéhovzťahu.Súdvovecinariadilznaleckédokazovaniezodborugenetiky(analýza
DNA) a zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že otcovstvo označeného domnelého
otca - nebohého C. voči žalobkyni je potrebné považovať za prakticky dokázané. Vzhľadom k výsledkom
znaleckého dokazovania, ako aj výpovediam účastníkov a svedkov súd vo veci rozhodol tak, že návrhu
žalobkyne vyhovel a určil, že nebohý C., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX je otcom žalobkyne.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
V danom prípade súd nevidel dôvod pre použitie ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku. Ako
už bolo uvedené, žalobkyňa mala v konaní o určenie otcovstva úspech, avšak podľa názoru súdu
v danej veci nemožno spravodlivo požadovať, aby opatrovníčka domnelého otca bola zaviazaná k

náhrade trov konania. Žalovaná nedala na jeho začatie podnet, ani ho svojim konaním nevyvolala. Ona
sama bola iba ustanovená na zastupovanie svojho nebohého brata v konaní s tým, že jej povinnosťou
bolo chrániť jeho záujmy. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že v konaní bolo potrebné vykonať
znalecké dokazovanie. Až výsledky znaleckého dokazovania mohli byť presvedčivým dôkazom o tom,že domnelý nebohý otec je skutočne otcom žalobkyne najmä s ohľadom na to, že v konaní domnelý
otec nemohol byť vyslúchnutý, a súd by tak rozhodol vo veci len na základe nepriamych dôkazov.
Vzhľadomktomu,žeoznačenýotecužnežije,bolopotrebnévykonaťajširšiedokazovanie,t.j.ajvýsluch

svedkov. Opatrovníčka domnelého nebohého otca si teda v konaní plnila len svoju povinnosť, keď podľa
jej dostupných informácií hájila záujmy svojho nebohého brata. Tiež je potrebné uviesť, že žalobkyňa
od dosiahnutia svojej plnoletosti, t.j. odo dňa 18.1.2006 mohla podať takýto návrh voči vtedy žijúcemu
C.i, čo však neurobila. Skutočnosť, že tak neurobila ešte za života C., nemôže byť na príťaž žalovanej,
ktorá bola uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 20.4.2015 vydaným v konaní vedenom na súde

po sp.zn. 18P/189/2014 - 16 ustanovená za opatrovníčku nebohému C.. Podľa názoru súdu teda za
takýchto okolností nemožno od opatrovníčky spravodlivo požadovať, aby bola povinná hradiť trovy, ktoré
žalobkynivkonanívznikli.Súdpretorozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

17. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vo výške 623,43
Eur ( odmena vo výške 275,31 Eur priznaná uznesením zo dňa 4.1.2017 vydaným pod č.k.

34C/312/2015-101 a odmena vo výške 348,12 Eur priznaná uznesením zo dňa 8.6.2017 vydaným pod
č.k. 34C/312/2015-136 ). V súvislosti s tým má štát postavenie účastníka v časti týkajúceho sa trov
konania. V zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania a podľa ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaniach vo
veciach určenia rodičovstva súd môže priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci

úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Štát však v danej
veci nemá postavenie účastníka v celom konaní, jeho účasť v konaní vznikla len v súvislosti s úhradou
odmeny znalca, a preto ide o špecifické postavenie ako účastníka v konaní. Preto by mal mať v zásade
nárok na náhradu vynaložených trov, a to podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, ktorého
ustanovenia sa použijú aj na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku (§ 2 ods. 1 Civilného

mimosporovéhoporiadku).Vdanomprípadevšaksúdzastávanázor,že,vzhľadomnaokolnostiprípadu,
nie je možné spravodlivo požadovať ani od jedného z účastníkov konania, aby štátu nahradili trovy.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto nie je dôvod, aby bola zaviazaná k náhrade trov konania štátu.
Opatrovníčka domnelého otca síce v konaní úspech nemala, ale podľa názoru súdu ani v jej prípade
nemožno spravodlivo žiadať, aby trovy štátu uhradila. Opatrovníčka domnelého otca bola ustanovená na

zastupovanie nebohého v konaní a jej úlohou bolo chrániť jeho záujmy. Okrem toho nemala dostatočné
informácie k tomu, aby dokázala posúdiť, či jej nebohý brat je alebo nie je otcom žalobkyne. O otcovstve
nebohého domnelého otca sa mohla presvedčiť až na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Súd
tiež prihliadol k tomu, že opatrovníčka tento spor nevyvolala. Súd preto rozhodol tak, že štátu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa ust. § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom

konaní prípustná.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak

osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).