Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216210518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7216210518.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobkyne E. J., nar. X.X.XXXX, bytom

v T. - E., X. XXX/X, práv. zast. JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Bajzova
2 proti žalovanému C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v T. - E., X. XXX/X, t.č. v T. - E., L.. M. X o
vylúčenie žalovaného z užívania bytu takto

r o z h o d o l :

I. Vylučuje žalovaného z užívania bytu č. X vo vchode č. X na 2. poschodí, nachádzajúceho sa v bytovom
dome súp. č. XXX v T. na ul. X. č. 1, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. E., a to úplne.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobným návrhom, súdu doručeným dňa 2.5.2016 žiadala, aby súd rozsudkom
žalovaného vylúčil z užívania bytu uvedeného vo výroku I. tohto rozsudku a to úplne a uplatnila si
náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedla, že sú so žalovaným od r. 1999 manželia, avšak pre
vážne nezhody podala dňa 24.2.2016 návrh na súd na rozvod manželstva. Uviedla, že v decembri pred
Vianocami bol žalovaný ku nej agresívny, fyzicky ju napadol, chytil ju pod krk, ostali jej modriny na
hrdle i na rukách, to všetko sa odohralo pred dcérou C. J., nar. XX.XX.XXXX. Po skončení sviatkov sa

dostavila na OR PZ v Košiciach, OO PZ Košice - Šaca, kde dňa 28.12.2015 spísali s ňou zápisnicu
a násilné správanie žalovaného posúdili ako priestupok. Uviedla, že žalovaný vo februári 2016 býval
u svojich rodičov v Šaci na Nám. oceliarov a do spoločného bytu nadobudnutého do bezpodielového
spoluvlastníctva občas prišiel, hovoril, že pozrieť dcéru, od bytu mal kľúče. Uviedla, že dňa 7.3.2016 sa
jej žalovaný v byte vyhrážal, že ju zabije, vulgárne jej nadával, opätovne sa to odohralo pred dcérou.
Aj o tomto urobila oznam na polícii a bola s ňou spísaná zápisnica. Dňa 13.4.2016, uviedla žalobkyňa,
že v spoločnom byte jej žalovaný oznámil, že sa do bytu nasťahuje, začal na ňu pred dcérou kričať a

vyhrážať sa fyzickým útokom. Tvrdila, že povedal dcére, že ju - žalobkyňu zabije, on pôjde do basy
a ona - dcéra ostane sama. Žalobkyňa uviedla, že nasledujúceho dňa 14.4.2016 násilné správanie
žalovaného a jeho vyhrážky oznámila polícii a bolo jej vydané potvrdenie o oznámení o podozrení z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák.. Dňa 17.4.2016 jej žalovaný zatelefonoval, že
ide do bytu. Ona z obavy o svoj život rýchlo zbalila veci, takisto aj dcéra, ktorá sa ho bojí, a odišli z
bytu k rodičom žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že predmetný byt, z užívania ktorého žiada žalovaného
vylúčiť, nadobudli počas trvania manželstva na hypotekárny úver, ktorý spláca ona - žalobkyňa vrátane

uhrádzania všetkých platieb týkajúcich sa bytu. Uviedla, že dňa 20.4.2016 vydal tunajší súd uznesenie
sp. zn. 28C/232/2016, ktorým zakázal žalovanému vstúpiť do spoločného bytu a jej uložil povinnosť
podať návrh na vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Žalobkyňa uviedla, že sa žalovaného naďalej bojí,
pretože bol ku nej agresívny, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, obáva sa preto o svoj život azdravie. Aj dcéra sa obáva násilností zo strany žalovaného voči žalobkyni, psychicky situáciu nezvláda,
čo ju ruší v príprave na vyučovanie. Žalovaný na dcéru neberie ohľad a vulgárne žalobkyni nadáva a
vyhráža sa pred dcérou. Uviedla, že spolužitie so žalovaným v tomto byte sa nedá zvládnuť, je pre ňu

neznesiteľné a vytvára stresujúce prostredie nielen pre ňu - žalobkyňu, ale aj pre dcéru C.. Vyhrážky
žalovaného o tom, že jej ublíži na zdraví a že ju zabije, vyvolávajú u nej obavu o život. Preto podľa ust.
§ 146 ods. 2 Obč. zák. žiadala, aby rozsudkom žalovaného z užívania bytu vylúčil.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu, ktorý súdu doručil dňa 17.10.2016 elektronicky,

uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Uviedol, že
žalobkyňu nenapadol ani v jednom prípade. Navrhol, že nakoľko tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé,
aby v konaní boli obe strany vypočuté. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkyne C. J. a
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX - čiastočný, pre kat. úz. E., vyhotovenom dňa 18.4.2016,
mal súd preukázané, že sú v jeho časti B. ako vlastníci bytu č. X vo vchode č. X na 2. poschodí obytného
domu X. 1, 3, 5, súp. č. XXX na parc. č. XXX o výmere 630 m2 - zastavané plochy a nádvoria a to vrátane
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku v rozsahu 384/10000, zapísaní žalovaný a žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 1/1 a to na
základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-12638/2014 zo dňa 22.12.2014 - 805/2014.

5. Podľa potvrdenia OR PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, OO PZ Košice - Šaca, č. ORPZ-
KE-OPP11/2015-P, PU:433/2015 zo dňa 28.12.2015 vykonala žalobkyňa oznámenie o priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

6.Potvrdenímzodňa7.3.2016,č.ORPZ-KE-OPP11/2016-P,PU:061/2016vydanýmORPZvKošiciach,
odbor poriadkovej polície, OO PZ Košice - Šaca tento policajný útvar potvrdil, že žalobkyňa vykonala
ústne oznámenie o vyhrážaní ujmou na zdraví, hrubé správanie zo strany manžela - žalovaného dňa

4.3.2016 a to ku jej škode.

7. Potvrdením zo dňa 14.4.2016, ČVS: ORP-/SA-KE-2016, PU:105/2016 OR PZ v Košiciach, odbor
poriadkovej polície, OO PZ v Košiciach - Šaci potvrdilo, že žalobkyňa vykonala ústne oznámenie o
podozrení z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. zo strany manžela - žalovaného

dňa 13.4.2016.

8. Uznesením tunajšieho Okresného súdu Košice II zo dňa 20.4.2016, č.k. 28C/232/2016-10 v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia na návrh navrhovateľky -tunajšej žalobkyne súd zakázal odporcovi
- tunajšiemu žalovanému vstupovať do bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX na parc.

č. XXX na ul. X. X v T., evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. a to do
času právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľka predbežného
opatrenia sa proti odporcovi bude domáhať jeho vylúčenia z užívania bytu. Uložil zároveň navrhovateľke
predbežného opatrenia podať v určenej lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia návrh na
začatie konania, ktorým sa bude voči odporcovi domáhať jeho vylúčenia z užívania predmetného bytu.

9. Rozhodnutím Okresného úradu Košice zo dňa 20.2.2017, sp. č. OU-KE-OVVS2-2017/004533, č.
priestupku 2016/778/RUS mal súd preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ priestupkového zák., ktorého sa dopustil
tým, že v januári 2016 v presne nezistenom čase počas telefonického rozhovoru s oznamovateľkou E.

J. - svojou manželkou (tunajšia žalobkyňa) jej vulgárne vynadal. Počas opakovaných návštev svojej
dcéry v priebehu februára 2016 v presne nezistenom čase v byte obytného domu na X. X v T. vynadal
oznamovateľke, t.j. tunajšej žalobkyni vulgárnym spôsobom. Dňa 4.3.2016 v presne nezistenom čase
v byte obytného domu na X. X v T. vynadal oznamovateľke - tunajšej žalobkyni vulgárnym spôsobom.
Uvedeným spôsobom úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, ktorého sa

dopustil na blízkej osobe. Za to bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 50 eur.

10. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, sp. č. OU-KE-OVVS2-2017/003645, č. priestupku:
2016/1379/SEN zo dňa 10.1.2017 mal súd preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchaniapriestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ priestupkového zák., ktorého
sa dopustil tým, že dňa 13.4.2016 v čase okolo 19:30 hod. počas cesty od L.. M.. X k X.. X v T. svojej
manželke - oznamovateľke (tunajšej žalobkyni) nadával vulgárnym spôsobom, čím úmyselne narušil

občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, ktorého sa dopustil na blízkej osobe, za čo mu bola
uložená sankcia - pokuta vo výške 35 eur.

11. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.7.2017, č.k. 23P/69/2016-212 bolo o.i. manželstvo žalobkyne
a žalovaného rozvedené a mal. dcéra C. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky

- tunajšej žalobkyne. Rozsudok o rozvode a o zverení maloletej nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2017.

12. Proti výroku o výroku o stanovení výživného, predmetného rozsudku (ad ... ) podal tunajší žalovaný
odvolanie. Žalobkyňa poukázala najmä na tú časť odvolania, v ktorej samotný žalovaný uviedol, že
trpí duševnou poruchou nestálosti v pracovnoprávnych vzťahoch, najmä problémom prijímať pokyny od
zamestnávateľa, byť poslušný. Uviedol o sebe, že je myslením anarchista, ktorý slobodný sa narodil a

slobodný aj zomrie a ktorý nesúhlasí s kapitalistickým usporiadaním spoločnosti. Žalobkyňa uviedla, že
takéto vyjadrenie žalovaného vyvoláva u nej obavu, že žalovaný trpí nejakou duševnou poruchou.

13. Žalobkyňa ako strana sporu vypovedala, že žalovaný odišiel v auguste 2015 pracovať do Čiech. V
novembri 2015 jej napísal, že sa s ňou chce rozviesť, že s ňou nechce žiť kvôli jej dlhom a našiel si tam

známosť. Naliehal na rozvod a tak vo februári 2016 podala návrh na rozvod. Vypovedala, že v decembri
2015 žalovaný prišiel do bytu, pobalil si veci a predal svoje auto. V ten deň sa pohádali, pretože urazila
jeho priateľku. Žalovaný reagoval tým spôsobom, že ju na kuchynskom stole chytil pod krk. Chcela ísť
na políciu, vybehla z dverí, avšak vtiahol ju dnu a teda sa rozhodla na políciu neísť. Odvtedy v byte
žalovaný nebol. Vo februári 2016 vrátil sa zo zdravotných dôvodov na Slovensko, býval pritom u svojich

rodičov. Hádky medzi nimi nastávali vtedy, keď navštevoval dcéru. Pri týchto návštevách jej - žalobkyni
vulgárnym spôsobom nadával. Vypovedala, že sa ho bála. Dcére sa vyhrážal tým, že ju dá do detského
domova. V apríli 2016 jej zatelefonoval, že ide do bytu, aby sa aj s dcérou pobalila a „vypadla“. Odišli
aj s dcérou na týždeň z bytu preč, potom jej žalovaný zatelefonoval, že sa môže vrátiť späť do bytu, že
on odchádza do Holandska. Po tomto žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a

po jeho nariadení súdom vymenila zámok na dverách. Na otázku svojej právnej zástupkyni žalobkyňa
uviedla, že už pred podaním návrhu na rozvod manželstva jej žalovaný zasielal SMS správy, v ktorých
sa jej vyhrážal, že ju zabije a vulgárne jej nadával. Uviedla, že z tohto dôvodu ona aj sa podrobila
psychiatrickému vyšetreniu, pretože nezvládala vyhrážky žalovaného.

14. Žalovaný ako sporová strana vypovedal, že sa v decembri 2015 dozvedel, že má jeho manželka -
žalobkyňa priateľa, vedel, že „to už nebude klapať“ a aj on si našiel priateľku. V decembri 2015, keď
sa pred Vianocami vrátil domov, chcel od žalobkyne vysvetlenie, prečo si našla priateľa, bol zo situácie
šokovaný a priznal, že bol voči žalobkyni vulgárny a vyhrážal sa jej. Bol doma asi dva dni, potom si
pobalil osobné veci, uviedol, že len tie najnutnejšie, a odišiel späť pracovať do Čiech. Tvrdil, že mal

dobrý vzťah so svojou dcérou, kým si žalobkyňa nenašla priateľa. Vo februári 2016, keď sa vrátil z Čiech
domov mu dcéra na jeho otázku, či manželka - žalobkyňa niekoho má, odpovedala kladne. Uviedol, že
on už priateľku nemá, že s ňou bol len tri mesiace. K vydanému neodkladnému opatreniu uviedol, že toto
rešpektoval a do bytu nechodil, vopred žalobkyni oznamoval, keď chcel navštíviť dcéru. Potom, keďže
neboli so žalobkyňou rozvedení, ju žiadal, aby mu nerobila hanbu a aby sa s priateľom neprechádzala

po Šaci, avšak ona ho začala udávať na polícii, aby mal zákaz vstupu do bytu. K tvrdeniam žalobkyne,
že sa bojí ona aj dcéra o svoj život, uviedol, že po návrate z Holandska navštívil dcéru a navrhol jej, že
pôjdu spolu do mesta na nákupy, dcéra sa tešila a dva dni spolu chodili po meste, avšak po nákupoch
sa dcéra s ním prestala baviť. Uviedol, že mu nedáva zmysel, ak niekto tvrdí, že sa bojí o svoj život a
pritom ide s ním na nákupy. Na otázku ohľadom priestupkových konaní žalovaný uviedol, že mu boli

uložené pokuty a to jedna vo výške 16 eur a ďalšia vo výške 35 eur. Uviedol, že následne „bolo ešte
ďalšie oznámenie“, ktoré „podpísal len kvôli tomu, že mu policajt povedal, že či má predviesť dcéru“ a
preto to radšej podpísal. T.j. jednalo sa o ďalšiu pokutu za priestupok. Žalovaný uviedol aj to, že on býva
v súčasnej dobe u svojich rodičov.

15. Svedkyňa C. J., dcéra sporových strán, vypovedala, že so svojim otcom - žalovaným prestala
komunikovať dňa 20.12.2015, keď mala narodeniny. Otec jej kúpil mobil a následne, keď prišli domov, sa
doma s mamou hádali. Uviedla, že mama bola nervózna, pretože si otec našiel niekoho iného. Otca to
nahnevalo,vybeholnaňuachytiljupodkrkom.Čopritomhovoril,sisvedkyňanepamätala.Mamachcelavybehnúť na chodbu a ísť na políciu, avšak ju otec stiahol naspäť. Ona - svedkyňa sa zavrela do izby.
Potom išli spolu s mamou za otcovou babkou a k autobusu rozlúčiť sa s otcom. Vypovedala, že jej rodičia
sa vždy hádali, kričali na seba, vyčítali si všetko a nevedeli sa spolu normálne rozprávať. K hádkam

dochádzalo aj vtedy, keď ju prišiel otec navštíviť, hádali sa kvôli starým záležitostiam. Nadávali si pritom.
Svedkyňa vypovedala, že otec - žalovaný sa vyhrážal aj, že mamu, t.j. žalobkyňu zabije. Vypovedala,
že jedenkrát otec telefonicky vyzval mamu, aby sa zbalili a odišli z bytu preč, lebo bude zle, svedkyňa
toto počula, vtedy sa zbalili a na týždeň išli bývať k babke. Uviedla, že jedenkrát prišiel za ňou žalovaný
do jej izby a povedal jej, že mamu zabije, on pôjde do basy a ona - svedkyňa zostane sama. Zostala

z toho v šoku. Uviedla na otázku súdu, že má z otca - žalovaného strach. Na nákupy s ním išla preto,
lebo ho má rada.

16. Žalobkyňa predložila kópiu lekárskej správy zo dňa 27.4.2016 vydanej MUDr. Miriam Faklovou
Alterovou,psychiatričkouNemocniceKošice-Šacaa.s.,1.súkromnejnemocnice,sajednalookontrolné
psychiatrické vyšetrenie, pri ktorom žalobkyňa lekárke uviedla, že „ ... sa dostavila na vyšetrenie ...

udáva, že chodila ku psychologičke, ale teraz ju to chytilo ... má problémy s manželom ... rozvádzajú
sa ... robí jej problémy ... vyhráža sa jej, že ju zabije ... bola na polícii ... má zákaz vstupu do bytu ...
pred týždňom v nedeľu ju vyhodil aj s dcérou z ich bytu ... on je od tejto nedele v Holandsku, kde má
pracovať, tak sú teraz ony dve s dcérou späť v byte ... teraz sa bojí ... má strach z neho a z toho, ako
to všetko dopadne ... je jej lepšie, keď je preč ... v decembri ju aj škrtil - videla to aj dcéra ... hlásila to

aj na polícii ... úzkosti má, keď si spomenie na manžela ...“

17. Žalobkyňa predložila aj prepis elektronickej komunikácie medzi ňou a žalovaným z času od
30.11.2015 do 25.12.2015na sociálnej sieti Facebook (č.l. 119-123), ktorá komunikácia obsahuje
vulgárne vyjadrenia, nadávky a vyhrážky žalovaného smerujúce, resp. určené žalobkyni.

18. Podľa ust. § 146 ods. 2 Obč. zák., ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby
takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte,
stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo
druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z

jeho užívania úplne vylúčiť.

19. Pojem „fyzické násilie“ a „psychické násilie“ je potrebné pre účely tohto ustanovenia vykladať
rovnako, ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však nemusí dosahovať
intenzitu vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých formách brutality, ale aj vo

formetakéhosprávania,ktorébezprostredneneznamenápoškodeniezdravia,hocispravidlajenásilie(či
už fyzické alebo psychické) sprevádzané rôznymi poruchami, napr. poruchami spánku, bolesťami hlavy,
poruchami stravovania ... Pojem „psychické násilie“ právny poriadok v žiadnom ustanovení nedefinuje,
preto je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného pojmu a jeho prejavov. Môže
spočívať v citovom, ako aj v slovnom týraní, v podobe zosmiešňovania doma alebo na verejnosti,

výbuchmi zlosti, ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase, nepravdivými tvrdeniami,
žiarlivostným správaním a pod..

20. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii fyzického alebo psychického násilia, ale ochranu je
treba poskytovať už pri existencii hrozby tohto násilia.

21. Poskytnutie ochrany je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch
podmienok a to:
- spolužitie sa stalo neznesiteľným a
- násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči osobám v zákone uvedeným (blízka osoba, ktorá býva

spoločne s násilníkom v byte).

22. Spôsob ochrany môže spočívať v dvoch polohách a to v obmedzení užívacieho práva násilníka
alebo dokonca v jeho vylúčení z práva užívať byt.

23. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý manžel, a teda aj
spoluvlastník nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu.24. Právo na ochranu života a zdravia osoby voči ktorej násilie smeruje, a ktoré právo je násilníkom
ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo
spoluvlastníckeho práva k bytu či domu. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za

cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby
ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, na ochranu
zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp.
spoluužívanie domu či bytu.

25. Kedy sa ďalšie užívanie stane neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej
normy, ktorá umožňuje súdu pod túto podradiť stav vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má
za to, že sa vyžaduje naplnenie takej intenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane
odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane
„poškodeného“ manžela.

26. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

27. Podľa ust. § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

28. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli strany sporu, mal súd za to a dospel k záveru, že sú splnené základné zákonné
predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu.

29. V konaní bolo preukázané a to výpisom z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX pre kat. úz. E., že
žalobkyňa a žalovaní sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu č. X vo vchode č.
X na 2. poschodí, nachádzajúceho sa v bytovom dome v T. na ul. X. č. X v spoluvlastníckom podiele
1/1. Aj keď právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.7.2017 č.k. 23P/69/2016-212 o rozvode

ich manželstva dňom 16. 8.2017 bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, v čase rozhodovania
tunajšieho súdu vyporiadané nebolo. Predmetom vyporiadania BSM bude aj predmetný byt, z užívania
ktorého žiadal žalobkyňa žalovaného vylúčiť. V súčasnosti žalovaný v byte síce nebýva, avšak stále
má právo z titulu spoluvlastníka bytu tento byt užívať.

30. Z výpovedí žalobkyne a svedkyne C. J., spoločnej dcéry strán tohto sporu, mal súd preukázanú
existenciu nielen psychického, ale aj fyzického násilia, kedy svedkyňa bola prítomná pri tom, keď
žalovaný, jej otec, žalobkyňu - matku chytil pod krk. Svedkyňa bola prítomná i pri hrozbách žalovaného
žalobkyni fyzickým násilím, keď jej hrozil, že ju zabije. Takéto hrozby fyzickou likvidáciou boli obsiahnuté
aj v odkazoch žalovaného žalobkyni na sociálnej sieti Facebook. Tieto správy či odkazy na sociálnej

sieti obsahovali slovné vyhrážky a vulgárne nadávky. O násilnom správaní sa žalovaného svedčia aj
rozhodnutia Okresného úradu Košice, ktorými bol žalovaný opakovane uznaný vinným zo spáchania
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu za opakované vulgárne nadávky žalobkyni, pričom sa
jednalo o skutky z januára, februára, marca a apríla 2016. T.j. nejednalo sa o jednorazovú záležitosť,
ako sa snažil zľahčiť situáciu žalovaný.

31. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci.

32. Všetky uvedené prejavy násilia zohľadniac ich charakter a ich pretrvávanie či opakovanie v spolužití
žalobkyne a žalovaného robia ich spolužitie v jednom byte neznesiteľným. Súd mal predloženou správou

z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne preukázaný nepriaznivý vplyv násilného a vulgárneho konania
žalovaného na jej psychické zdravie. Z výpovede svedkyne C. J. vyplynulo, že predmetné konfliktné
vzťahy jej rodičov s prvkami násilia u otca - žalovaného, narúšajú aj jej psychickú pohodu a bývanie v
predmetnom byte.33. Skutočnosť, že sa žalovaný toho času v predmetnom byte nezdržiava, a to s ohľadom na nariadené
predbežné opatrenie, neznamená, že by žalovaný bol zmenil svoje násilné prejavy voči blízkym osobám,

spôsobuje tento fakt nebývania žalobkyne a žalovaného spolu v byte to, že toho času z objektívnych
dôvodov k násilnostiam v predmetnom byte nedochádza.

34.Ajkeďžalovanýtvrdil,žeonsiviepredstaviťďalšiesvojebývanievpredmetnombyte,súdnazáklade
zistení z vykonaného dokazovania je presvedčený, že by ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného

v predmetnom byte nebolo možné bez toho, aby sa opäť neobjavilo, resp. neprejavilo medzi nimi
psychické či fyzické násilie v obdobných formách, ako sa toto už prejavilo pri spoločnom užívaní
predmetného bytu do odchodu žalovaného z neho. Tak žalobkyňa, ako aj svedkyňa C. J. vo svojich
výpovediach prejavili obavy o ďalšie spolužitie v predmetnom byte spolu so žalovaným. Súd vyhodnotil
tieto ich obavy z pokračovania žalovaného v násilnom konaní - psychickom násilí za reálne a dôvodné.
Ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v predmetnom byte by bolo ako pre žalobkyňu, tak aj pre

dcéru žalobkyne a žalovaného neznesiteľné a ohrozujúce ich právo na život a zdravie a ich ochranu,
ktoré má prednosť, resp. požíva z hľadiska práva väčšiu ochranu, než právo žalovaného na užívanie
tohto bytu vyplývajúce z jeho spoluvlastníckeho vzťahu. Súd dospel k záveru, že žalovaný musí preto
znášať dôsledky - následky svojho neprimeraného chovania a reakcie počas spoločného užívania bytu
a to v podobe jeho vylúčenia z užívania bytu.

35. Súd zároveň v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj
o nároku na náhradu trov konania a to podľa ust. § 155 ods. 1 C.s.p. priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci
plne úspešná, právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súd
Košice II a to písomne v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).