Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202491
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515202491.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141 proti povinnej: M. o
vymoženie743,43eursprísl.ožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Er/319/2015-37 zo dňa
12.05.2017 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j euznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR XXXXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora, pripojeného návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že na tunajšom súde sa už na podklade predloženého
exekučného titulu viedlo exekučné konanie pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, v ktorom vystupoval oprávnený
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinná M. K.. V konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX bola uznesením
č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.4.2014 právoplatne (dňom 13.2.2017) zamietnutá žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (tam exekúcia vedená taktiež JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD. Exekútorský úrad Bratislava), a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovským súdom rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol
tuto opätovne predložený ako exekučný titul. Uvedeným rozhodnutím bola právoplatne deklarovaná
nulitnosť, teda ničotnosť opätovne v tomto konaní predloženého „exekučného titulu“. Na záveroch a
dôvodochrozhodnutiasúduprvejinštancieč.k.XEr/XXX/XXXX-XXzodňaXX.XX.XXXX,právoplatného
dňa 13.02.2017, sa nič nezmenilo, ani zmeniť objektívne nemôže, pretože uvedené uznesenie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čo do dôvodov jej zamietnutia, ku
zmene ktorých nijako nedošlo, predstavuje tzv. res iudicata vo vzťahu k samotnému vyhodnoteniu
neplatnostirozhodcovskejdoložky,napodkladektorejbolpredložený„exekučnýtitul“vydaný,atedaires
iudicata ohľadne samotnej v dôsledku toho zistenej nulitnosti predloženého rozsudku sp. zn. SR XXXXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. Súd prvej inštancie v tomto konaní súd nemohol dospieť k odlišným záverom a v
celom rozsahu, z dôvodu hospodárnosti konania, odkázal na dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uvedené v uznesení tunajšieho súdu č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, pre ktoré zamieta žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanú v tomto
konaní opätovne súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal,
že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul,
žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej
inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona
o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.
4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
5. Podľa ust. § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy (t. j. k 23.07.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").
6. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 23.07.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
nebola opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny
názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 207/2011 zo dňa
21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po
stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj
materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútenevykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec
prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého
v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská
zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom
formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah vo formulári koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to
najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu.
9. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť
exekučným titulom.
10. Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej
zmluvy. Predložená rozhodcovská zmluva má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol
reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý
bol vopred predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej
blízkosti.
11. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo
veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvujenepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.
12. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa
vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
13. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že uznesenie súdu prvej inštancie
zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu
právneho posúdenia veci.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.