Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 8, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202762
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214202762.10

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: G.D. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, G. - Ď. W., v konaní zastúpená spoločnosťou AK MS s.r.o., so sídlom
Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič proti žalovaným: 1. V. Č.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXXX, C., 2. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, C. 3. O. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C. 4. O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, C.N., v konaní všetky

žalované zastúpené spoločnosťou JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o. so sídlom Forgáchova bašta 7,
Nové Zámky, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

r o z h o d o l :

Súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.12.2013
žalovanými v 1. až v 4. rade, ktoré boli žalobkyni doručené dňa 19.12.2013 z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť každej zo žalovaných v 1. až v 4. rade 100%-nú náhradu trov

konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 13.2.2014 domáhala určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.12.2013, ktoré jej bolo každou zo žalovaných doručené dňa
19.12.2013. Žalované, ktoré pracovali na pozícii predavač, za dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru označili § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, teda nevyplatenie náhrady mzdy za mesiac
október 2013 ani do 15 dní odo dňa splatnosti. Uvedené skončenie pracovného pomeru žalovanými
však žalobkyňa považuje za nedôvodné, keď pracovný pomer medzi žalovanými a žalobkyňou bol
ukončený dňa 6.10.2013, na základe Dohody o skončení pracovného pomeru. Skončenie pracovného
pomeru ku dňu 6.10.2013 dohodou preto vylučuje platnosť jeho okamžitého skončenia žalovanými.
Dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a jej zamestnancami

vyplynula zo zmeny ich zamestnávateľa. S pracovníkmi bola uvedené zmena prerokovaná a spočívala v
ukončení pracovného pomeru dňom 6.10.2013. Následne dňa 7.10.2013 došlo k nastúpeniu žalovaných
k novému zamestnávateľovi, ktorým je T. Y.. Skončenie pracovného pomeru žalovaných súviselo
so zánikom obchodnej prevádzky žalobkyne, vrátane predaja hnuteľných vecí a tovaru na nového
prevádzkovateľa - pána Y.. Tým obchodná prevádzka žalobkyne zanikla a táto inú prevádzku nemala.
Nemáaniakýkoľvekokruhživnostenskéhooprávanenia.Zamestnanciboliozánikuprevádzky,ukončení

výkonu práce u žalobkyne a vzniku novej práce u nového prevádzkovateľa informovaní a z uvedeného
dôvodu došlo k uzavretiu ústnej dohody o skončení pracovného pomeru. Táto skutočnosť bola
opakovane prerokovaná aj medzi žalovanými a novým zamestnávateľom, keď žalobkyňa rokovala
so zamestnancami so zámerom vyvolať účinky skončenia pracovného pomeru so žalovanými a
zabezpečenia nového zamestnania pre žalované u nováho prevádzkovateľa obchodu. Žalované dňa
7.10.2013začalivykonávaťprácupredavačiekunovéhoprevádzkovateľaobchodu,takakoužalobkyne.

Nastúpenie žalovaných do práce pre nového zamestnávateľa a vykonávanie práce treba nepochybne
vykladať ako úkon potvrdzujúci uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru a úkon vyvolávajúciúčinky novej práce. Pracovný pomer medzi žalovanými a žalobkyňou skončil 6.10.2013, na základe
dohody a konkludentného konania. Žalobkyňa si splnila všetky zákonné povinnosti zamestnávateľa
pri skončení pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa vydala žalovaným zápočtové listy s dátumom

skončenia pracovného pomeru ku dňu 6.10.2013. Žalované si uvedené potvrdenia prevzali, s ich
obsahom sa oboznámili a vzhľadom na prácu pre iného zamestnávateľa a poberanie odmeny za
vykonanú prácu u druhého zamestnávateľa možno usudzovať, že žalované ku skončeniu pracovného
pomeru so žalobkyňou dohodou nemali žiadne námietky a ani nevyužili právo uplatniť si v zákonnej
lehote neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde.

2. Žalované vo svojom písomnom vyjadrení zo 6.6.2014 popreli pravdivosť tvrdenia žalobkyne o
konkludentnom skončení ich pracovného pomeru so žalobkyňou dňa 6.10.2013 na základe Dohody o
skončení pracovného pomeru. Popreli aj pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že boli informované o zániku
prevádzky, ukončení výkonu práce u žalobkyne a vzniku novej práce u nového prevádzkovateľa.
Popreli aj pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že tieto skutočnosti boli opakovane prerokované medzi nimi

- žalovanými a novým zamestnávateľom. Taktiež popreli pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že začali
dňa 7.10.2013 vykonávať prácu u nového prevádzkovateľa. Žalované popreli aj pravdivosť tvrdenia
žalobkyne, že skončenie pracovného pomeru dohodou súviselo so zánikom obchodnej prevádzky
žalobkyne, vrátane predaja hnuteľných vecí a tovaru novému prevádzkovateľovi, pánu Y.. Taktiež popreli
tvrdenie, že súhlas so skončením pracovného pomeru bol na oboch stranách, najmä keď ony o ničom

nevedeli, a tak ani súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru dať nemohli. Popreli aj pravdivosť tvrdenia
žalobkyne o tom, že táto si splnila všetky zákonné povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného
pomeru. Žalobkyne taktiež uviedli, že podľa ich názoru, nedošlo k prevzatiu zamestnancov žalobkyne
na základe kúpnej zmluvy predloženej žalobkyňou a neprišlo ani k nástupníctvu podľa § 27 a nasl.
ZP, ako to tvrdí žalobkyňa. Okrem iného poukázali na skutočnosť, že v uvedenej kúpnej zmluve nie

je uvedené meno ani jednej z nich a jej súčasťou nie je ani zoznam zamestnancov, na rozdiel od
inventárneho zoznamu. Kupujúcemu ani neboli odovzadné ich pracovné zmluvy alebo ich kópie, za
účelom pokračovania žalovaných v pracovnom pomere. Žalované konštatovali, že v kúpnej zmluve
predloženej žalobkyňou absentujú všetky zložky predpokladané v § 28 ods. 2 ZP. Žalované poukázali aj
na znenie § 29 ods. 1 ZP a uviedli, že dňa 8.10.2013, teda po tom, ako podľa žalobkyne dňa 6.10.2013

skončil ich pracovný pomer dohodou, sa žalobkyňa dostavila s tým, že im chcela dať výpoveď s
dohodou o skončení pracovného pomeru k 6.10.2013, čo odmietli podpísať a uzavrieť takú dohodu o
skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa ich vôbec neinformovala o tom, čo zamýšľa a až niekoľko
týždňov po 6.10.2013 im zaslala v jednej obálke, podanej na pošte dňa 30.10.2013, prípisy, a to:
Oznámenie zo 7.10.2013, Odpoveď z 24.10.2013, zápočtový list zo 7.10.2013, potvrdenie z 18.10.2013

o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse
na vyživované deti za kalendárny rok 2013. Žalované popreli, že by im žalobkyňa hovorila o predaji
obchodu pánovi Y.. Popreli, že by boli prítomné pri vzájomných rokovaniach žalobkyne s kupujúcim
pánom Y.. Tento im oznámil, že kúpil zásoby, prenajal predajňu a budú mu stačiť niektoré predavačky,
na kratší čas. Podľa žalovaných, žiadna lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru dohodou k 6.10.2013 im plynúť nezačala, lebo k takej dohode ani písomne a ani konkludentne
nedošlo. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo z dôvodu nástupníctva,
takéto nástupníctvo nepreukázala a o ňou tvrdenom nástupníctve sa žalované dozvedeli až začiatkom
novembra 2013. V zápočtovom liste, zaslanom v obálke podanej dňa 30.10.2013, uvádzané paragrafy
nie sú pre ne žiadnou informáciou. Ďalej žalované uviedli, že keď žalobkyňa obdržala list ich právneho

zástupcu, žalobkyňa prišla aj spolu s manželom a kričali, správali sa nedôstojne. Žalované tiež uviedli,
že keď sa prevádza hospodárska jednotka, pričom prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov na preberajúceho zamestnávateľa, zásadne nezaniká pracovný pomer zamestnancov keď
preberajúci zamestnávateľ je povinný zamestnať zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Keďže k
rozviazaniu pracovného pomeru dohodou nedošlo, nemohli ani nastať účinky vyplývajúce z § 77 ZP

o fikcii skončenia pracovného pomeru, ak neplatnosť jeho rozviazania nebola uplatnená v určenej
lehote dvoch mesiacov. Neplatným môže byť len jestvujúci právny úkon. Tým, že žalobkyňa podala
žalobu o neplatnosť ich okamžitého skončenia pracovného pomeru, uznala trvanie pracovného pomeru
žalovaných. Uzatvorením kúpnej zmluvy z 10.10.2013 žalobkyni nezanikli povinnosti, ktoré mala ako
zamestnávateľ. Žalobkyňa tvrdené skončenie pracovného pomeru dohodou k 6.10.2013 nepreukázala.

Pánovi Y. nevznikla povinnosť zamestnávania z titulu nástupníctva. Počas trvania pracovného pomeru
žalovaných u žalobkyne niektoré zo žalovaných uzavreli s pánom Y. dohodu o vykonaní práce.
Žalobkyňaimprácuneprideľovalaanezaplatilaimvzákonnejlehotenáhradumzdy,pretosňouokamžiteukončili pracovný pomer. Žalobkyňa riešila len predaj zásob tovaru a nestarala sa o zamestnancov, keď
sa rozhodla ukončiť prevádzkovanie obchodu. Žalované navrhli žalobu žalobkyne zamietnuť.

3. Súd okrem prednesov právnych zástupcov strán sporu vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom
žalobkyne a výsluchom žalovaných v 1. až v 3. rade, keď žalobkyňa upustila od navrhnutého výsluchu
žalovanej v 4. Rade. Súd na návrh žalobkyne vykonal aj dôkaz výsluchom pána Y. ako svedka. Súd
súčasne vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a s
obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Cpr/2/2014.

4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní vo veci dňa 13.6.2014 uviedol, že z dôvodu, že pracovný
pomer žalovaných u žalobkyne skončil dohodou zo 6.10.2013, žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanými nie v zmysle pracovnoprávnych predpisov, ale
podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vždy ak má
žaloba plniť preventívnu funkciu. Podľa právneho zástupcu žalobkyne, v danom prípade žalobný návrh

žalobkyne takúto funkciu plní vo vzťahu k súdnemu konaniu vedenému Okresným súdom Komárno
pod sp. zn. 15Cpr/2/2014 o žalobe žalovaných v 1. až v 4. rade v postavení žalobkýň proti žalobkyni v
procesnom postavení žalovanej o peňažné plnenie, ktorého sa žalované v 1. až v 4. rade domáhajú ako
žalobkyne za obdobie od 6.10.2013 do 19.12.2013. Ďalej uviedol, že pracovné pomery žalovaných v 1.
až v 4. rade u žalobkyne neskončili na základe kúpnej zmluvy z 10.10.2013, ale ich pracovné pomery

skončili dňa 6.10.2013 dohodou o rozviazaní pracovného pomeru.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní vo veci dňa 11.6.2015 však tvrdil, že v danom prípade
nejde o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Uviedol, že z dôvodu, že sa mení dôkazná situácia,
budú sa meniť aj skutkové tvrdenia žalobkyne a prípadne žalobkyňa navrhne aj zmenu petitu, vzhľadom

na zmenu skutkových tvrdení.

Až do vyhlásenia dokazovania za skončené však žalobkyňa zmenu petitu nenavrhla.

6. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že sporné je skutkové tvrdenie žalobkyne, že medzi stranami

sporu došlo k dohode o rozviazaní pracovného pomeru a nesporné je, že žalované boli aj dňa 6.10.2013
zamestnankyňami žalobkyne. V predbežnom právnom názore súd uviedol, že sa mu zatiaľ javí, že
okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanými je platné.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 13.6.2014 k priebehu uzatvorenia tvrdených dohôd o rozviazaní

pracovnéhopomerusožalovanýmiv1.ažv4.radeuviedla,žedňa4.10.2013sarozprávali,že6.10.2013
prebehne inventúra a žalované zamestnankyne odhlási dňa 6.10.2013 zo Sociálnej poisťovne, aby
7.10.2013 mohli nastúpiť u nového zamestnávateľa. Toto rozprávanie žalobkyňa považovala za dohodu
o rozviazaní pracovného pomeru žalovaných k 6.10.2013. Po porade so svojim právnym zástupcom
v priebehu svojho výsluchu, žalobkyňa priebeh uzavretia dohody opísala tak, že im (žalovaným)

oznámila, že 6.10.2013 končí a končia aj ony vykonaním inventúry a od 7.10.2013 nastupujú u pána
Cselediho. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalované súhlasili s tým, že končia u nej lebo ona končí s
prevádzkou obchodu. Pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru s jednotlivými žalovanými
bola prítomná len ona a tá, ktorá žalovaná, teda boli prítomné len ony dve. Ďalej vypovedala, že
žalovaným dala výstupné formality osobne 7. alebo 8.10.. V zápočtovom liste žalovaných ako dôvod

skončenia pracovného pomeru uviedla dohodu. Taktiež uviedla, že pánovi Y., ktorý od nej kúpil celú
prevádzku, odporúčala, aby prevzal jej zamestnankyne. Pracovné zmluvy žalovaných neodovzadala
pánovi Y..

8. V konaní nebolo sporné, že žalované boli ako predavačky na základe pracovných zmlúv viacročnými

zamestnancami žalobkyne, podnikajúcej aj v predmete podnikania maloobchodná a veľkoobchodná
činnosť s tovarom v rozsahu voľnej živnosti v prevádzkárni Hurbanovo, Komárňanská 56, pričom
oprávnenie na uvedený predmet podnikania podľa výpisu zo živnostenského registra žalobkyni zaniklo
dňa 31.12.2013, kedy bola aj zrušená uvedená prevádzkáreň žalobkyne. Vzhľadom na to, že v danom
prípade žalobkyňa tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané jej každou zo žalovaných

prípismi zo 17.12.2013, ktoré jej boli doručené 19.12.2013, je neplatné z dôvodu, že pracovný pomer
každej zo žalovaných ako jej zamestnancov skončil už dňa 6.10.2013 Dohodou o skončení pracovného
pomeru, ktorej existenciu žalované popreli, súd sa v konaní zameral na zistenie existencie takejto
dohody u každej zo žalovaných.9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala
pravdivosť svojho tvrdenia o existencii jej dohody o skončení pracovného pomeru dňom 6.10.2013

s každou zo žalovaných. Nielenže žalované popreli existenciu takejto dohody, ale žalobkyňa ani
nevedela jednoznačne opísať priebeh uzatvárania takejto dohody s každou zo žalovaných, keď si
žalobkyňa protirečila. Na jednej strane tvrdila, že pri uzatváraní dohody bola prítomná len ona a
konkrétna zamestnankyňa a na druhej strane tvrdila, že žalovaným dňa 4.10.2013 oznámila, že ona
končí (s prevádzkovaním obchodu) a končia aj žalované. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že žalované už

celý september 2013 súhlasili s tým, že u nej končia, pričom žalované popreli, že by mali vôbec
vedomosť o tom, že žalobkyňa hodlá skončiť so svojim prevádzkovaním obchodu, v ktorom pracovali.
Nepochybne oznámenie žalobkyne zo 4.10.2013, že ona končí nespĺňa náležitosti dohody o skončení
pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP), ktorej podstatnou náležitosťou
je nielen dohoda zamestnávateľa a zamestnanca na skončení pracovného pomeru zamestnanca, ale
aj dohoda zamestnávateľa a zamestnanca o dni, ktorým pracovný pomer zamestnanca skončí. Z

takéhoto oznámenia navyše nie je zrejmý ani spôsob skončenia pracovného pomeru, pričom tieto sú
dané kogentne v ustanovení § 59 ods. 1 ZP. Že spôsob tvrdeného skončenia pracovného pomeru
žalovaných ako zamestnancov žalobkyne dňom 6.10.2013 nebol zrejmý ani samotnej žalobkyni vyplýva
aj zo zápočtových listov, ktoré mala žalobkyňa vyhotoviť každej zo žalovaných dňa 7.10.2013. Tieto im
však žalobkyňa doručovala až poštovou zásielkou podanou na pošte dňa 30.10.2013. V každom zo

zápočtových listov žalovaných je ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený § 27 Zákonníka
práce. Uvedené ustanovenie Zákonníka práce však rieši prechod práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov v prípade zániku zamestnávateľa, ktorý má právneho nástupcu.

Žalované dňa 11.10.2013 doručili Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno žiadosť o zaradenie

do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorej každá zo žalovaných uviedla ako posledného
zamestnávateľa žalobkyňu, a to žalované v 2. a v 3. rade ju označili za posledného zamestnávateľa v
dobe do 6.10.2013, resp. v prípade žalovaných v 1. a v 4. rade v dobe do 2013, avšak ani jedna zo
žalovaných neoznačila v uvedenej žiadosti spôsob skončenia ich pracovného pomeru so žalobkyňou.
Preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno prípisom z 22.10.2013 vyzval žalobkyňu, aby

poskytla informáciu, resp. doklad (zápočtový list alebo doklad o skončení pracovného pomeru) pre
žalované v 1. až v 4. rade, ktoré podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne pracovali u žalobkyne v riadnom
pracovnom pomere do 6.10.2013. Súčasne uvedený správny orgán žalobkyňu poučil o prípadných
sankciách v prípade, že v určenej lehote mu nepredloží požadované listiny. Žalobkyňa prípisom z
22.10.2013, ktorý bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno doručený dňa 31.10.2013,

oznámila uvedenému správnemu orgánu, že „spomínané pracovníčky neukončili pracovný pomer ako
taký, len na základe Kúpnej zmluvy z 10.10.2013, podľa § 27 prešli práva a povinnosti na nového
právneho nástupcu p. T. Y..“

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o žiadostiach žalovaných rozhodol rozhodnutiami z

18.11.2013 tak, že žalované nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa odôvodnenia
uvedených rozhodnutí, úrad žalované nezaradil do evidencie z dôvodu nepredloženia dokladov
osvedčujúcich skončenie pracovného pomeru u žalobkyne ako zamestnávateľky.

Podľa Registračného listu FO - odhlášky zamestnanca, žalobkyňa dňa 6.10.2013 označila za deň zániku

poistenia každej zo žalovaných dátum 6.10.2013 s tým, že pracovný pomer každej zo žalovaných bol
dohodnutý na dobu neurčitú.

Žalobkyňa ako predávajúca, identifikovaná aj s IČO: 35048298, uzavrela dňa 10.10.2013 s kupujúcim
T. Y. Kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V záhlaví zmluvy je pri kupujúcom

a jeho identifikačných údajoch, vrátane IČO: 35469854, v zátvorke uvedené „ďalej len kupujúci alebo
právny nástupca.“ . Podľa predmetu zmluvy uvedeného v článku 1 zmluvy, predávajúci ako podnikateľ
prevádzkuje POTRAVINY 24 (ďalej len obchod) a právny nástupca je podnikateľ, ktorý na základe tejto
zmluvy nadobúda všetky práva a povinnosti prechádzajúce z kupujúceho a vyplývajúce z podnikateľskej
činnosti predávajúceho. Predávajúci na základe zmluvy prevádza na kupujúceho vlastnícke právo k

hnuteľnostiampodľainventúrnehosúpisu,ktorýtvoríprílohuč.1zmluvyajejejneoddeliteľnousúčasťou.
Predávajúci dal v uvedenom článku zmluvy aj výslovný súhlas, aby právny nástupca používal na
obchode názov POTRAVINY 24 bez poplatku. Podľa článku IV zmluvy, kupujúci nadobúda vlastnícke
právo k hnuteľným veciam dňom podpisu zmluvy ako aj práva s nimi nakladať. Podľa bodu 5.11. z článkuV zmluvy, „ Na právneho nástupcu prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 27 a
nasl. zákona číslo 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov“.

V oznámení zo 7.10.2013 žalobkyňa každej zo žalovaných oznámila, že „bude podpísaná Kúpna zmluva
so záujemcom, teda právnym nástupcom s pánom T. Y., na základe ktorého všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na záujemcu, kupujúceho“. Aj toto oznámenie
žalobkyňa doručovala žalovaným poštou, zásielkou podanou na poštovú prepravu dňa 30.10.2013.

10. Z uvedeného je zrejmé, ako to už konštatovali aj žalované vo svojom prípise z 27.1.2015, že
žalobkyňa pri svojich úkonoch robených po 6.10.2013 tvrdila, že práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov žalovaných prešli na jej nástupcu podľa § 27 ZP, avšak existenciu takéhoto nástupcu žalobkyňa
nepreukázala, keďže kupujúci zmluvou z 10.10.2013 odkúpil súbor hnuteľných vecí a podnikal pod
vlastným IČO. Navyše je nelogické, aby kupujúci bol počnúc dňom 10.10.2013, teda dňom uzavretia
kúpnej zmluvy so žalobkyňou, ako právny nástupca žalobkyne zamestnávateľom v zmluve nijako

nešpecifikovaných žalovaných, ktorým však na základe odhlášky žalobkyne z 6.10.2013 zaniklo
poistenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni dňom 6.10.2013, a od 7.10.2013 neboli v Sociálnej
poisťovni poistené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ani 10.10.2013, kedy podpísala kúpnu zmluvu
s kupujúcim pánom Y., ale ani 22.10.2013, kedy vyhotovila písomnú odpoveď pre Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno, nemala vedomosť o skončení pracovného pomeru žalovaných u nej dohodou,

či už ústne alebo konkludentne. Aj svedok Y. poprel, že by sa so žalobkyňou dohodol o svojom
právnom nástupníctve vo vzťahu k pracovnoprávnym veciam žalovaných. Poprel, že by žalobkyňa v jeho
prítomnosti oznámila žalovaným, že ona končí s nimi pracovný pomer dohodou. Svedok uviedol, že raz
mu žalobkyňa zatelefonovala, aby prevzal jej predavačky a ona nemusela platiť. Svedok podľa svojej
výpovede žalobkyni oznámil, že v žiadnom prípade. Uviedol, že so žalobkyňou sa bavil len o tovare a

regáloch. Taktiež uviedol, že pracovníčky prišli za ním, chceli pracovať. Svedok, ale nevedel povedať či
prišlizanímstým,žeprišlinasvojepracoviskoaleboprišlistým,abyichzamestnal.Onsnimiuzavrellen
dohodu na 40 hodín mesačne. Do 7.10.2013 so žalovanými nerokoval o ich zamestnaní u neho. Pokiaľ
sú tieto dohody datované dňom 4.10.2013, pomýlil sa v dátume. Dohody uzatváral so zamestnankyňami
žalobkyne 7.10.2013. On chcel otvoriť dňa 7.10.2013 predajňu spolu so svojou priateľkou. Svedok vo

svojej výpovedi uviedol, že zamestnankyne nemali dňa 7.10.2013 kľúče od predajne, lebo on vymenil
zámok.

Podľa výpisu zo živnostenského registra svedka, tomuto dňa 25.9.2013 vzniklo oprávnenie podnikať
v predmete kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným

prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v prevádzkarni Hurbanovo, Komárňanská 56.

11. Vznik (uzavretie) dohody o skončení pracovného pomeru predpokladá podanie návrhu (oferty) a jeho
prijatie (akceptáciu). Návrhom na uzavretie dohody je prejav vôle adresovaný oblátovi, ktorý smeruje k
uzavretiu dohody s uvedeným obsahom, ktorý je dostatočne určitý a z ktorého vyplýva vôľa navrhovateľa

(oferenta) byť návrhom viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a odst. 1 OZ). Návrh pôsobí od doby, kedy
dôjde osobe, ktorej je určený (oblátovi) [§ 43a odst. 2 veta prvá OZ.].

Pokiaľ žalobkyňa v októbri 2013 nemala vedomosť o skončení pracovného pomeru so žalovanými
dňom 6.10.2013 dohodou, ako to vyplýva zo zápočtových listov žalovaných, resp. prípisu žalobkyne

adresovanom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, je vylúčené, aby k takémuto skončeniu
pracovného pomeru žalovaných došlo zo strany žalovaných konkludentne dňom 6.10.2013. Žalobkyňa
totižto neuniesla dôkazné bremeno, že skončenie pracovného pomeru žalovaných dohodou dňom
6.10.2013 žalovaným najneskôr dňa 6.10.2013 navrhla, aby žalované mohli takýto návrh konkludentne
prijať. Žalované výslovne popreli, že by im žalobkyňa oznámila ukončenie prevádzkovania predajne

potravín a popreli, že by im žalobkyňa navrhla skončenie ich pracovných pomerov u nej dohodou dňom
6.10.2013. To, že žalované v 2. až v 4. rade sa dňom 7.10.2013 zamestnali na dohodu o vykonaní práce
usvedkaFrantiškaCselediho,čovyplývazprípisuSociálnejpoisťovne,niejedôkazomokonkludentnom
uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru žalovaných u žalobkyne dňom 6.10.2013, najmä keď
takáto dohoda je systematicky zaradená v deviatej časti Zákonníka práce označenej ako Dohody o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Teda takúto dohodu mohli žalované uzavrieť aj popri
už existujúcom pracovnom pomere u žalobkyne na základe pracovných zmúv. Navyše, žalovaná v 1.
rade dohodu o vykonaní práce so svedkom T. Y. ani neuzavrela, čo uviedla nielen žalovaná v 1. rade vo
svojej výpovedi, ale vyplýva to aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne.12. Keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu tvrdenej dohody o skončení pracovného pomeru

žalovaných dňom 6.10.2013, žalované nemali ani dôvod postupom podľa § 77 ZP žalovať prípadnú
neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou dňom 6.10.2013 v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval, že
neplatným môže byť totiž len jestvujúci právny úkon (5Cdo 90/2010, 5Cdo 36/2000, 1MCdo/5/2010).
Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala existenciu dohody o skončení pracovných pomerov žalovaných u nej

dňom6.10.2013ažalovanétvrdili,žetakútodohodusožalobkyňouneuzavreli,žalobkyňanepreukázala,
že by dohoda o skončení pracovného pomeru žalovaných k 6.10.2013 jestvovala. Preto ani nemohla
nastať fikcia platnosti nejestvujúceho právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru, ako
následok neuplatnenia jej neplatnosti na súde žalovanými postupom podľa § 77 ZP. Súd poznamenáva,
že v prípade preukázania jestvovania žalobkyňou tvrdenej dohody o skončení pracovného pomeru
žalovaných by žalobkyňa už nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby podľa § 77 ZP v súvislosti

s okamžitým skončením pracovného pomeru žalovaných ich listami zo 17.12.2013. V takom prípade by
totižto nastala fikcia platnosti dohôd o skončení pracovného pomeru dňom 6.10.2013 z dôvodu márneho
uplynutia prekluzívnej lehoty na žalovanie prípadnej neplatnosti uvedených dohôd podľa § 77 ZP. Právo
účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného
v § 77 ZP zaniká totižto márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer

skončiť.

13. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu pracovný pomer žalovaných u žalobkyne trval aj po
6.10.2013. Každá zo žalovaných v danom prípade vyhotovila listinu o okamžitom skončení pracovného
pomeru písomne dňa 17.12.2013 a doručila ju žalobkyni ako zamestnávateľovi dňa 19.12.2013. V

písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalované v súlade s § 70 ZP skutkovo
vymedzili dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ ZP tým, že im žalobkyňa
nevyplatila náhradu mzdy za mesiac október 2013 ani do 15 dní od splatnosti. Taktiež uviedli, že od
7.10.2013 im žalobkyňa neprideľovala prácu, a preto má povinnosť poskytnúť im náhradu mzdy z titulu
prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Každá zo žalovaných v závere listiny okamžitého skončenia

pracovného pomeru konštatuje, že žalobkyňa jej náhradu mzdy za mesiac október nevyplatila.

14. Mzda je podľa § 129 ods. 1 ZP splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Žalobkyňa v danom prípade nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia, že mzda

žalovaných bola splatná na konci daného mesiaca. Splatnosť mzdy žalovaných nebola riešená ani v
pracovných zmluvách žalovaných, či v kolektívnej zmluve. Tvrdenie žalobkyne o splatnosti mzdy na
konci daného mesiaca nevyplýva ani z pokladničných dokladov o výberoch, predložených žalobkyňou.
Na pokladničnom doklade zo 16.8.2013, resp. z 3.8.2013, resp. z 1.8.2013 o výbere sumy vo výške
100,- eur, resp. 172,25 eur, resp. 50,- eur je rukou dopísané, že je to výplata za júl, resp. jún, resp.

jún a tieto paragony sú opatrené podpisom žalovanej v 3. rade. Aj na základe týchto dokladov možno
dospieť k záveru, že mzda zamestnancom žalobkyne sa vyplácala pozadu, a to na konci nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

15. Vykonaným dokazovaním, či už z výpovedí strán sporu, alebo z evidencie dochádzky žalovaných,

resp. skutkových tvrdení uvedených v žalobe, mal súd za preukázané, že žalobkyňa po 6.10.2013
neevidovala ani dochádzku žalovaných do zamestnania a ani im neprideľovala prácu, a to napriek
tomu, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru žalovaných a ani k skončeniu podnikateľskej činnosti
žalobkyne, či zrušeniu prevádzkárne žalovanej v Hurbanove. Preto s poukazom na § 142 ods. 3
ZP z dôvodu, že žalované ako zamestnanci žalobkyne nemohli vykonávať prácu pre iné prekážky

na strane zamestnávateľa, žalobkyňa ako zamestnávateľ mala žalovaným poskytnúť náhradu mzdy
v sume ich priemerných zárobkov. Žalobkyňa netvrdila, že by žalovaným za október 2013, a to od
7.10.2013, vyplatila náhradu mzdy, ktorá podľa názoru súdu je splatná v rovnakých termínoch ako mzda.
Preto žalované v súlade s § 69 ods. 1 písm. b/ ZP dôvodne skončili pracovný pomer so žalobkyňou
okamžite, a to v prekluzívnej lehote určenej v § 69 ods. 3 ZP, keď podľa názoru súdu náhrada mzdy

žalovaných za október 2013 bola splatná na konci nasledujúceho mesiaca, a to 30.11.2013. Listina
o okamžitom skončení pracovného pomeru každej zo žalovaných má všetky hmotnoprávne náležitosti
predpokladané v § 69 ods. 1 písm. b/ ZP, § 69 ods. 3 ZP, § 70 ZP. Súd uvedený zrušovací prejav vôle
žalovaných nepovažuje za rozporný s dobrými mravmi, ako to tvrdila žalobkyňa prostredníctvom svojhoprávneho zástupcu, ale o dovolený a zákonom predpokladaný spôsob skončenia pracovného pomeru
zamestnancom, teda považuje ho za platný právny úkon.

16. K tvrdeniu žalobkyne, že jej žaloba je žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (od 1.7.2016 podľa
§ 137 písm. c/ po bodkočiarku CSP) a na požadovanom určení neplatnosti okamžitého skončenia
pracovných pomerov žalovanými má naliehavý právny záujem, lebo jej žaloba plní prevenčnú funkciu vo
vzťahu k súdnemu konaniu vedenému Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 15Cpr/2/2014 o žalobe
žalovaných v 1. až v 4. rade v postavení žalobkýň proti žalobkyni v procesnom postavení žalovanej

o peňažné plnenie, ktorého sa žalované v 1. až v 4. rade domáhajú ako žalobkyne za obdobie od
7.10.2013 do 19.12.2013 súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Pokiaľ na základe žaloby žalovaných v procesnom postavení žalobcov
sa 24.3.2014, teda až po vyše mesiaci od doručenia žaloby žalobkyne (13.2.2014), plniacej údajne
prevenčnú funkciu, začalo voči žalobkyni v procesnom postavení žalovanej súdne konanie vedené
pod sp. zn. 15Cpr/2/2014 o peňažné plnenia súvisiace s okamžitým skončením pracovného pomeru

žalovanými-onáhradumzdypreprekážkynastranezamestnávateľa, ostravné,omzdovézvýhodnenie
zaprácunadčasaprácuvosviatok,opriemernýzárobokzavýpovednúdobudvochmesiacov,onáhradu
mzdy za nevyčerpanú dovolenku - súd si v konaní o peňažné plnenie otázku platnosti zrušovacieho
prejavu žalovaných zo 17.12.2013 môže vyriešiť ako predbežnú otázku (porovnaj k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 193/2005) pri prípadnom namietaní platnosti

zrušovacieho prejavu žalovaných žalobkyňou, ako procesnej obrany v konaní vedenom pod sp. zn.
15Cpr/2/2014. Jezrejmé,žeurčenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeružalovanými
požadované žalobkyňou nie je definitívnym cieľom žalobkyne, ale je len akýmsi medzistupňom pre
konanie o peňažných nárokoch žalovaných ako žalobkýň, vedené Okresným súdom Komárno pod sp.
zn. 15Cpr/2/2014, preto žalobkyňa nemá daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v

samostatnom súdnom konaní.

17. S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti súd žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255
ods. 1 CSP tak, že v konaní každej z procesne úspešných žalovaných v 1. až v 4. rade priznal 100%-
nú náhradu trov konania, keď súd konal v spoločnom konaní o viacerých právnych veciach - žalobe o
určenie neplatnosti právneho úkonu každej zo štyroch žalovaných, pričom každá z týchto vecí (voči
každej zo štyroch žalovaných) je samostatnou vecou. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru

úspechu a neúspechu každej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.