Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/420/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513209991
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513209991.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: N. T. poisťovňa, a.s., so sídlom C., Z. XX, P. XX XXX
XXX proti odporcom: 1/ B. T., bytom E., Q. XXX a 2/ S. H., bytom E., Q. XXX, o zaplatenie 911,10 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 27.decembra 2013, č. k. 12C/189/2013-14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil konanie, vo výroku II. vyslovil, že vec
postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom C., T. 2, a to po právoplatnosti
tohto uznesenia a vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2013 proti
odporcom domáhal, aby súd zaviazal odporcu 1/ na zaplatenie sumy vo výške 455,55 Eur a odporcu 2/

na zaplatenie sumy 455,55 Eur. Uviedol, že právny predchodca odporcov bol poistencom navrhovateľa
a vznikla mu povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. Bolo zistené, že právny predchodca
odporcu neuhrádzal platby na zdravotné poistenie za obdobia od 02/2002 do 11/2009 a tak mu
vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 911,10 Eur. V zmysle Osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 10D/106/2011 zo dňa 10.06.2013 po poručiteľovi nadobudli dedičstvo odporcovia 1/, 2/. V
zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prešli dlhy poručiteľa na odporcov 1/,

2/, ako dedičov. Teda odporcovia 1/, 2/ zodpovedajú za poručiteľove dlhy, ktoré na nich prešli, celým
svojim majetkom až do hodnoty nadobudnutého dedičstva. . S poukazom na ust. § 103 a 104 ods.
1 O.s.p., § 7 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 85h ods. 1, 2, 3, § 87 bod 1, § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3
zákona č. 581/2004 Z. z. vyslovil názor, že jednou z procesných podmienok konania, na ktorú súd
prihliada kedykoľvek za konania, je právomoc súdu. Táto je vymedzená práve citovaným ustanovením
§ 7 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia danosť občianskoprávnej právomoci je daná v

prípade, že predmetom konania sú vzťahy súkromného práva, pre ktoré je charakteristické rovnocenné
postavenie subjektov. Vychádzajú z citovaného ustanovenia je nevyhnutné konštatovať, že právomoc
súdu nie je daná pre prípad prejednávania verejnoprávnych vzťahov vynímajúc len preskúmavanie
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, i to v prípade pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány. O rozhraničenie súkromného a verejného práva sa pokúša mnoho teórií právneho dualizmu.

Rozdielom medzi občianskoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi sa zaoberal aj Najvyšší súd SR
vo svojom uznesení z 30.06.2010 sp. zn. 2Cdo/91/2009, v ktorom konštatoval: "Občianskoprávnymi
vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami
a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy
neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú upravené normami
súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva a povinnosti,

ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z
princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ichúčastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze
autoritatívnosti, sú verejnoprávne. Pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny
alebo verejnoprávny je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje

návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne
právne posúdiť." Všeobecná zdravotná poisťovňa vykonáva verejné zdravotné poistenie ako činnosť,
ktorá je realizovaná vo verejnom záujme a hospodári s verejnými prostriedkami. Verejný záujem
spočíva v zabezpečení riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom sa nejedná o individuálny
záujem, ale o záujem celej spoločnosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa a platca poistného nie sú

v rovnoprávnom vzťahu, ale existuje medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Je orgánom
štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti a vo vzťahu k platcovi poistného je vo verejnoprávnom
postavení. Je preto nevyhnutné konštatovať, že vzťah medzi navrhovateľom a právnym predchodcom
odporcuakoplatcompoistnéhobolvzťahomverejnoprávnym.Akoverejnoprávnyvzťahmávšetkyznaky
vzťahu verejnoprávneho. Vyznačuje sa tiež svojou trvalosťou a jeho zmena nemôže nastať ani po
zániku povinného subjektu. Vychádzajúc zo zákona o zdravotnom poistení je možné konštatovať, že

v prípade úmrtia platcu poistného slovenský právny poriadok nepozná postup, ktorým by bolo možné
uplatniť pohľadávky vyplývajúce z verejnoprávneho vzťahu na jeho právnom nástupcovi. Analógiou však
nie je možné rozširovať právomoc orgánov verejnej moci, a to najmä s ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy.
Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Analógiou však nie je možné dotvárať právo v neprospech účastníka verejnoprávneho vzťahu.

Akceptovanie právomoci civilného súdu pri rozhodovaní sporu vyplývajúceho z pohľadávky, ktorá má
svoj pôvod vo verejnom práve by podľa názoru súdu predstavovalo neprípustné rozširovanie právomoci
orgánov verejnej moci, pričom súčasne by týmto došlo k zhoršeniu postavenia súkromnoprávneho
subjektu, ktorý by bol nútený uspokojiť verejnoprávnu pohľadávku svojho právneho predchodcu. Zmena
verejnoprávneho vzťahu na vzťah súkromnoprávny, kedy by sa na pohľadávku z verejného práva

aplikovali ustanovenia súkromnoprávnych predpisov by podľa názoru súdu predstavovalo neprípustné
dotváranie práva, ktoré by kolidovalo nielen s platným právnym poriadkom, ale tiež so samotnými
právnymiprincípmi, ktoréhosúčasťoujeiprincípprávnejistoty.Pohľadávkauplatňovanánavrhovateľom
titulom poistného dlhu, skúmajúc túto z hľadiska § 7 Občianskeho súdneho poriadku, nemá svoj pôvod
ani v občianskoprávnom, ani v pracovnom, ani v rodinnom, ani v obdobnom, či hospodárskom vzťahu.

Smrť platcu poistného má síce svoje konsekvencie v súkromnom práve, konkrétne v ustanoveniach
siedmej časti Občianskeho práva upravujúcich prechod poručiteľových dlhov, s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti však táto okolnosť nemôže mať za následok zmenu verejnoprávneho vzťahu na
súkromnoprávny. Podľa názoru súdu nemôže dôjsť k analogickému rozšíreniu pôsobnosti Občianskeho
zákonníka a k následnému rozšíreniu právomoci súdu na naďalej vzťah vyplývajúci z verejného práva

a preto v danom prípade je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom v Bratislave. V uvedených súvislostiach súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou právomoci,
na základe žiadosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v spore o právomoc, sa zaoberal i
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 6RKS1/2010 zo dňa 21.04.2010, v ktorom vyslovil názor,
že nárok vznikol ako následok oneskoreného plnenia nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z

práva súkromného s tým, že tento charakter uvedenej pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže
sa zmeniť ani v prípade, že pohľadávku postupuje, resp. prechádza zo zákona na iné subjekty,
teda ani použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s ňou neznamená,
že sa zmenila na pohľadávku súkromnoprávnu, a preto pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či
poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie nie je žalobca so žalovaným

v súkromnoprávnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalobcovi zo vzťahov z práva vereného nemožno
považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného. Najvyšší súd vo svojom
rozhodnutí konštatuje: "... pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti
oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne
hopoverilvýkonomdohľadunadverejnýmzdravotnýmpoistením,potomtentoorgán(úrad)jeoprávnený

a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil." V závere
svojho rozhodnutia s poukazom na námietku Úradu, že platobný výmer môže uplatniť na úrade len
zdravotná poisťovňa uvádza, že otázka aktívnej legitimácie môže byť posudzovaná až v konaní v merite
veci. V nadväznosti na uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd poukazuje na
skutočnosť, že postúpenie pohľadávky i prechod dlhov na dediča upravuje Občiansky zákonník, pričom

pri postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, pri prechode dlhov vyplývajúcich z § 470
Občianskeho zákonníka k zmene v osobe dlžníka. Pokiaľ zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na zmenu
verejnoprávneho vzťahu na súkromnoprávny a prípadná aktívna legitimácia môže byť posudzovaná v
merite veci, rovnako je podľa názoru súdu vylúčená zmena verejnoprávneho vzťahu na súkromnoprávnypri zmene na strane dlžníka, pričom prípadná pasívna legitimácia, či vôbec existencia verejnoprávneho
vzťahu, resp. akéhokoľvek ďalšieho vzťahu v dôsledku smrti poistenca by mali byť tiež posudzované v
merite veci, avšak v konaní na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.

S poukazom na zistené skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení, keď v danom prípade je zrejmé,
že poisťovňa uplatňuje pohľadávku, pričom rozhodnutie nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil s
tým, že po právoplatnosti postúpi vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v
Bratislave. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Dôvodil tým, že pohľadávka, ktorá síce vznikla voči poručiteľovi titulom neplatenia
poistného na zdravotné poistenie podľa zák. č. 273/1994 Z. z., ale smrťou poručiteľa zanikol pasívne
legitimovaný subjekt - poistenec, a preto jeho záväzky voči navrhovateľovi prešli na jeho dedičov podľa §

460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si uplatňuje pohľadávku voči dedičom poručiteľa podľa
§ 470 Občianskeho zákonníka a zastáva názor, že ide o vec patriacu do právomoci súdu a nie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad rozhoduje v správnom konaní o pohľadávkach na
poistnom na zdravotné poistenie voči poistencom poisťovne a nie voči ich dedičom, pričom úrad v konaní
aplikuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, nie

však ustanovenia Občianskeho zákonníka o prechode dlhov poručiteľa na dedičov a rozsahu dedičovej
zodpovednosti za tieto dlhy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Rks/7/2009 z
15.04.2009, z ktorého záverov vyplýva, že takáto veci patrí do právomoci okresného súdu. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporcovia1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, ktorým zastavil konanie a vec postúpil na rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave odôvodnil tak, že vychádzajúc zo
zákona o zdravotnom poistení a zákona o zdravotných poisťovniach je možné konštatovať, že v prípade
úmrtia platcu poistného slovenský právny poriadok nepozná postup, ktorým by bolo možné uplatniť
pohľadávky vyplývajúce z verejnoprávneho vzťahu na jeho právnom nástupcovi. Analógiou však nie

je možné rozširovať právomoc orgánov verejnej moci, a to najmä s ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy.
Akceptovanie právomoci civilného súdu pri rozhodovaní sporu vyplývajúceho z pohľadávky, ktorá má
svoj pôvod vo verejnom práve by podľa názoru súdu predstavovalo neprípustné rozširovanie právomoci
orgánov verejnej moci, pričom súčasne by týmto došlo k zhoršeniu postavenia súkromnoprávneho
subjektu, ktorý by bol nútený uspokojiť verejnoprávnu pohľadávku svojho právneho predchodcu. Zmena

verejnoprávneho vzťahu na vzťah súkromnoprávny, kedy by sa na pohľadávku z verejného práva
aplikovali ustanovenia súkromnoprávnych predpisov by podľa názoru súdu predstavovalo neprípustné
dotváranie práva, ktoré by bolo v rozpore nielen s platným právnym poriadkom, ale tiež so samotnými
právnymiprincípmi, ktoréhosúčasťoujeiprincípprávnejistoty.Pohľadávkauplatňovanánavrhovateľom
titulom poistného dlhu, skúmajúc túto z hľadiska § 7 Občianskeho súdneho poriadku, nemá svoj pôvod

ani v občianskoprávnom, ani v pracovnom, ani v rodinnom, ani v obdobnom, či hospodárskom vzťahu.
Smrť platcu poistného spôsobuje právne následky v súkromnom práve, konkrétne v ustanoveniach
siedmej časti Občianskeho práva upravujúcich prechod poručiteľových, s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti však táto okolnosť nemôže mať za následok zmenu verejnoprávneho vzťahu na
súkromnoprávny. Podľa názoru súdu nemôže dôjsť k analogickému rozšíreniu pôsobnosti Občianskeho

zákonníka a k následnému rozšíreniu právomoci súdu na naďalej vzťah vyplývajúci z verejného práva
a preto v danom prípade je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom
v Bratislave.

Odvolacísúdsastýmtoprávnym názoromsúduprvéhostupňanestotožňuje,vzhľadomnaužvyslovený

právny názor v uznesení Najvyššieho súdu SR z 15.04.2009, sp. zn. 1 RKS 7/2009, v ktorom už bola
riešená otázka právomoci Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade zodpovednosti
dedičov za dlhy poručiteľa - poistenca, z titulu neplatenia poisteného na zdravotné poistenie podľa
zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Odvolaciemu súdu je síce známe, že uvedenú otázkuriešil aj Najvyšší súd Českej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach tak ako súd prvého stupňa v
danej veci, avšak pre odvolací súd je smerodajné stanovisko vyslovené v hore uvedenom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR. Odvolaciemu súdu naopak nie je známe, že by bol uvedený názor Najvyššieho

súdu SR prehodnotený inak, a pokiaľ súd prvého stupňa poukazuje na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6RKS 1/2010 z 21.04.2010, možno len konštatovať, že sa nevzťahuje na tento konkrétny
prípad, a to zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa - poistenca.

V rozhodnutí sp. zn. 1 RKS 7/2009 najvyšší súd v súvislosti s právomocou súdu konať v obdobnej

veci vyslovil ten právny názor s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p., že právny vzťah, obsahom
ktorého je nárok navrhovateľa na úhradu dlhu poručiteľa voči jeho dedičovi, je súkromnoprávnym /
občianskoprávnym/ vzťahom. Smrťou poručiteľa zanikol jeho verejnoprávny vzťah zo zdravotného
poistenia, teda právny vzťah medzi poručiteľom a poisťovňou. Smrť poistenca /poručiteľa/ je právna
skutočnosť, ktorá má za následok v zmysle § 460 v súvislosti s § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi

veriteľom a dedičom, ktorý vznikol v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti, t. j. dedenia
a tento vzťah má súkromnoprávnu /občianskoprávnu/ povahu. O verejnoprávny vzťah by v danom
prípade mohlo ísť len vtedy, ak by bol takýto nárok voči dedičom výslovne predmetom úpravy vo
verejnoprávnych predpisoch. Rozhodovanie o nárokoch právneho vzťahu, ktorý tu vznikol dedením
- patrí do právomoci súdu, pričom nie je rozhodujúca samotná povaha dlhu, t. j. že vznikol z

verejnoprávneho vzťahu poručiteľa a poistenca. Ide tu teda o vzťah súkromnoprávny /občianskoprávny/.
Na konanie o predmetnom nároku navrhovateľa je preto príslušný okresný súd.

Uvedený právny názor potom platí aj pre danú vec, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje proti odporcom
ako dedičom po poistencovi R. H. svoju peňažnú pohľadávku ako dlh na poistnom na zdravotné

poistenie. Navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku voči odporcom ako dedičom po platiteľovi poistného
s poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že na odporcov ako dedičov
prešli záväzky poručiteľa poručiteľovou smrťou.

Podľa ustálenej súdnej praxe teda právny vzťah, obsahom ktorého je nárok navrhovateľa na úhradu dlhu

poručiteľa voči jeho dedičom, je súkromnoprávnym /občianskoprávnym/ vzťahom. Smrťou poručiteľa
zanikol jeho verejnoprávny vzťah zo zdravotného poistenia, teda právny vzťah medzi poručiteľom R. H.
a poisťovňou. Smrť poistenca je právnou skutočnosťou, ktorá mala za následok v zmysle § 460 a § 470
ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik povinnosti dediča uhradiť jeho dlhy.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie /§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p../.

Vďalšomkonanísúdprvéhostupňavzmyslehorevyslovenéhoprávnehonázoru,onávrhunavrhovateľa
rozhodne vecne.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania / § 224 ods. 3 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.