Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814203969.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141 proti povinnému: H. U., bytom A. XXX, o vymoženie 144,00 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XEr/XXX/XXXX - 15 zo dňa 22.
decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titul mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.sp.zn.SR10324/11zodňa28.03.2012.
S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vo vzťahu

k spotrebiteľským zmluvám, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neplatná a nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto jeho rozsudok je nulitným právnym aktom. K tomuto záveru
dospel na základe toho, že možnosť výberu súdu ktorý rozhodne spor zo zmluvy je len zdanlivá, v

skutočnosti znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ
predtým podá žalobu na rozhodcovskom súde, vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
na štátnom súde.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd
prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, musí
sa obmedziť len na výrok exekučného titulu. V inej časti uviedol, že súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na skutkovo zjavné dôvody.

Exekučný súd svojím postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom
a účelom tohto zákona. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, v niektorých prípadoch v rámci všeobecných podmienok, ktoré sú pre
zmluvné strany záväzné. Exekučný titul bol vydaný orgánom v konaní podľa osobitného predpisu, na
čom sa strany zmluvy dohodli, navyše doložka umožňovala spotrebiteľovi uplatniť svoje práva aj pred

všeobecným súdom.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti
uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného povinný skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
skúma, či rozhodcovský orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mal právomoc vo veci konať. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného
súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Súd prvej inštancie správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa
10.01.2011 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
(Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

7. Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy, čl. II bod 1., sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred
stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde, alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky.

8. Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na

základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič

nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

9. V predmetnej veci súdna kontrola neprijateľnosti, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bola
opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú

(Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

10. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považujeza nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je
podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ

pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,
formulárovou zmluvou.

11. Takouto vopred pripravenou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva, jej obsah, a to
aj keď bola pripravená vo forme samostatnej listiny, pretože tá je formulárová, spotrebiteľ nemal

možnosť ovplyvniť jej obsah, oprávnený ju používa v nespočetných prípadoch a ako súčasť zmluvného
úverového vzťahu ju predkladá spotrebiteľom na podpis v deň podpisu úverovej zmluvy. Ide o formu
rozhodcovskej zmluvy k úverovej zmluve, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním, čo svedčí o
tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne. Takáto
formulárová rozhodcovská zmluva ako faktická i právna súčasť formulárovej úverovej zmluvy, bez
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Takúto zmluvu preto treba považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, preto nevyvoláva právne účinky, a keďže mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
na jej základe vydal rozsudok, spôsobuje vo svojich dôsledkoch nulitnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý nemožno vykonať.

12. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom

alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme skutočnosť, že
rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť,
nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie
exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného
konania.

13. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosť miesta konania. Uvedený názor je aj v súlade s judikatúrou Európskej únie, napr. podľa
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.

V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej

obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za nečestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

14.Neprimeranávzdialenosťodmiestarozhodcovskéhokonaniajeskutočnosťou,ktorámáodradzujúce
účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva a aj v tomto prípade bola tzv. geografická
neprijateľnosť zrejmá, keďže o právach spotrebiteľa s bydliskom v okrese Vranov nad Topľou mal
podľa rozhodcovskej zmluvy rozhodovať (a napokon neúčinne rozhodol) rozhodcovský súd so sídlom
v Bratislave.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania ( § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ), t.j. v rozhodnutí, ktorým
sa exekučné konanie končí.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).