Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010482
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513010482.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného M. L., pre pokračovací obzvlášť
závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
4T/72/2013 zo dňa 15. 07. 2016 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného M. L., nar. XX. XX. XXXX
v Z., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 79 ods. 3, § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zamietol žiadosť obžalovaného M. L. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň podľa § 80 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že obžalovaný stíhaný za obzvlášť závažný zločin
páchaný viacerými skutkami a po dlhšiu dobu, čo aj v súčasnosti zakladá obavu z pokračovania v
trestnej činnosti. Obava z nedosiahnuteľnosti obžalovaného vyplýva zo skutočnosti, že tento napriek
nariadenému probačnému dohľadu vycestoval do Thajska a súdu nezanechal žiadne kontaktné údaje.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ku ktorej po porade s
obhajcom uviedol, že ju nemieni on ani jeho obhajca odôvodňovať.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti
oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce

týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného M. L. nie je
dôvodná.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného
spisového materiálu zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/72/2013 zo dňa 26.
05. 2016 bol obžalovaný M. L. podľa § 73 ods. 5 Trestného poriadku opätovne vzatý do väzby, a to z

dôvodov uvedených v § 71 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť
dňa 25. 05. 2016 o 10:00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Bratislave.

Obžalovaný M. L. je na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, Odboru
kriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP - 804/1-OVK-B5-2012 zo dňa 13. 09. 2012

stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1,ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na
skutkovom základe uvedom v uznesení o vznesení obvinenia.

Pôvodne bol obžalovaný vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0Tp/601/2012
zo dňa 16. 09. 2012 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku z tým,
že väzba začala plynúť dňa 13. 09. 2012. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Tos/82/2013
bol obžalovaný dňa 23. 07. 2013 prepustený z väzby na slobodu za súčasného nariadenia probačného
dohľadu, ktorého obsahom bol o.i. zákaz vycestovania do zahraničia a povinnosť oznámiť súdu zmenu

miesta pobytu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na M. L. dňa 10. 07. 2013 na Okresný súd Bratislava
V obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
v súbehu so zločinom podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na

skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Vo veci boli nariadené viaceré hlavné pojednávania, ktorých sa obžalovaný riadne zúčastňoval,
zároveň sa podroboval nariadenej probácii. Následne sa na hlavné pojednávanie i na probáciu prestal
dostavovať, jeho mobilné telefónne číslo bolo nedostupné a operatívnym zisťovaním polície vyšlo

najavo, že sa zdržiava v Thajsku, a to od 26. 08. 2015. Súd prvého stupňa vydal na obžalovaného
postupne príkaz na zatknutie, európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný zatýkací rozkaz.

Dňa 03. 05. 2016 bol obžalovaný na základe rozhodnutia thajských imigračných úradov deportovaný z
Thajska s príletom na letisko v Rakúsku, kde bol o 06:00 hod. zadržaný rakúskou políciou.

Následne bol realizovaný európsky zatýkací rozkaz, keď dňa 25. 05. 2016 o 10:00 hod. došlo k vydaniu
obžalovaného orgánom Slovenskej republiky rakúskymi orgánmi, obžalovaný bol dodaný súdu, ktorý ho
dňa 26. 05. 2016 v čase o 10:30 hod. vypočul a rozhodol o jeho vzatí do väzby.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 07. 2016 obžalovaný predložil súdu písomnú žiadosť o

prepustenie z väzby. V žiadosti uvádza, že došlo k omylu pri lehotách, v ktorých musí byť obžalovaný
odovzdaný súdu pri realizovaní zatýkacieho rozkazu. Počas extradičného konania bol obžalovaný dňa
25. 05. 2016 o 10:00 hod. vydaný orgánom Slovenskej republiky a až dňa 26. 05. 2016 o 10:30 hod.
bol dodaný Okresnému súdu Bratislava V. Vyslovil názor, že bol odovzdaný súdu po 24 hodinách a 30
minútach od jeho zatknutia na hraničnom priechode Jarovce - Kitsee. Poukázal na znenie § 494 ods. 2, §

73 ods. 4 Trestného poriadku, § 8 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, ako
aj na chyby v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Tos/51/2016, kde bolo opomenuté, že polícia
nedodala obžalovaného súdu v lehote 24 hodín, čo je dôvod na okamžité prepustenie obžalovaného
z väzby.

O žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby súd prvého stupňa konal a rozhodoval na hlavnom
pojednávaní dňa 15. 09. 2016, kedy obžalovaný zotrval na obsahu žiadosti a prokurátor navrhol žiadosť
zamietnuť s poukazom na to, že obžalovaný porušil podmienky probácie a odišiel do zahraničia.

Podľa § 71 ods. 3 Trestného poriadku ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci

vzatý do väzby, ak
a) je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava sa
na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, nepreberá zásielky alebo
nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, alebo inak vedome marí
vykonávanie nariadených úkonov,

b) pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností závažných
pre trestné stíhanie,
c) pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval alebo ktorým hrozil,
d) bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti,

ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1,
e) je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení z väzby, alebo
f) ide o väzbu podľa odseku 2.Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na
slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, preloží ju bez meškania so svojim
stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného

a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju
obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c),

môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo
prepustiť ho na slobodu, ak

a)záujmovézdruženieobčanovalebodôveryhodnáosobaponúkneprevzatiezárukyzaďalšiesprávanie
obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že
vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v

prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na
povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že
splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre

prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočný a prijme ho, alebo

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad

obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku, alinea tretia, ak je obvinený
stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71
ods. 2 písm. a) až c) alebo e) ,aleboobvinenýbolvzatýdoväzbypodľaodseku
3 alebo podľa § 81 ods. 4 , možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to
odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

K dôvodom žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu sťažnostný súd poznamenáva,
že konanie o žiadosti o prepustenie z väzby nemôže byť mimoriadnym opravným konaním vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu o väzbe, pretože revíziu právoplatných súdnych
rozhodnutí o väzbe upravujú ustanovenia VIII. hlavy Trestného poriadku o mimoriadnych opravných
prostriedkoch, konkrétne § 371 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré sťažnostnému súdu v konaní o žiadosti
o prepustenie z väzby nepriznáva žiadnu právomoc. Je neprípustné, aby krajský súd ako nadriadený
orgán prvostupňovému súdu plnil úlohu dovolacieho súdu a revidoval právoplatné rozhodnutie o vzatí

do väzby nielenže bez zákonného podkladu, ale dokonca contra legem. Úlohou sťažnostného súdu v
konaní o žiadosti o prepustenie z väzby je preskúmať, či od posledného rozhodnutia o väzbe nastala
taká zmena okolností, ktorá by spočívala v pominutí materiálnych alebo formálnych podmienok väzby,
prípadne v porušení základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému došlo po právoplatnosti posledného
rozhodnutia o väzbe. Na základe týchto skutočností sťažnostný súd dospel k záveru, že skutočnosťami

uvedenými obžalovaným v žiadosti o prepustenie z väzby (ktoré už boli uplatnené v rámci konania o
vzatí do väzby, teda nejde o nové dôvody prepustenia z väzby a zároveň majú význam len vo vzťahu k
vzatiu do väzby) sa nemôže meritórne zaoberať, preto preskúmal splnenie zákonných podmienok pre
väzobné stíhanie obžalovaného len od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Tos/51/2016 zo
dňa 02. 06. 2016.

Sťažnostný súd uvádza, že pri rozhodovaní o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní, musia byť predovšetkým
dané materiálne podmienky spočívajúce v dôvodnosti obvinenia a jeden alebo viacero dôvodov väzby
podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku, resp. pri opätovnej väzbe podľa § 71 ods. 3 Trestnéhoporiadku, ktoré musia byť založené na konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa osoby obvineného
alebo okolností prípadu. Následne je potrebné skúmať možnosť nahradiť väzbu iným spôsobom a
dodržanie zásad o plynulosti konania.

Dôvodnosť obvinenia je daná vtedy, ak existuje dostatok informácií faktov a dôkazov umožňujúcich
urobiť úsudok o tom, že konkrétna osoba spáchala trestný čin, pričom je potrebné prihliadať na všetky
známe okolnosti prípadu.

Po preskúmaní veci sťažnostný súd dospel k záveru, že podozrenie, že obžalovaný M. L. spáchal
obzvlášť závažný zločin sa ani po čiastočnom vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní
nerozptýlilo do takej miery, aby bolo potrebné konštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť. Hoci doposiaľ
boli produkované tak usvedčujúce dôkazy, ako aj dôkazy, ktoré podozrenie nepotvrdzujú, dôvodnosť
podozrenia možno aj v tomto štádiu konania vyvodiť z výpovedí svedkov M., L., M., N., ktorí
obžalovaného usvedčujú z účastí na lúpežiach, resp. z manipulácie s odcudzeným zlatom, ako aj z

listinných dôkazov. Sťažnostný súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní neboli zatiaľ produkované
také dôkazy, ktoré by vyvrátili skutočnosti zistené z usvedčujúcich dôkazov, alebo iným spôsobom
vyvracaliskutkovúvetu,pretopreúčelyrozhodovaniaoväzbebezambícierobiťnezvratnézáveryovine,
sťažnostný súd dospel k záveru, že trestné stíhanie obžalovaného M. L. je naďalej vedené dôvodne.

Aj sťažnostný súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného po prepustení z väzby aj v súčasnosti
odôvodňuje obavu z jeho nedosiahnuteľnosti a z vyhýbania sa trestnému konaniu. Obžalovaný bol
opätovne vzatý do väzby preto, že porušoval podmienky probačného dohľadu, bez súhlasu probačného
úradníka opustil územie Slovenskej republiky, hoci to mal uznesením o prepustení z väzby výslovne
zakázané, nezanechal kontaktné údaje, a pri jeho zadržaní v Thajsku nebol na ceste na územie

Slovenskej republiky dobrovoľne, aby sa podrobil prebiehajúcemu trestnému konaniu, ako sám dôvodí,
ale sa jednalo o vyhostenie z Thajského kráľovstva z dôvodov, ktoré nastali mimo územia Slovenskej
republiky a nesúviseli s prebiehajúcim trestným konaním. Obžalovaný vedome maril nariadené hlavné
pojednávania potom, čo bol prepustený z väzby, preto je naďalej dôvodná obava, že svoje konanie
zopakuje.

Sťažnostný súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k záveru o pretrvávaní obavy z
pokračovania v trestnej činnosti podľa § 71 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku obžalovaným. Jedná sa
o totožné dôvody, ktoré boli uvádzané v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí o väzbe, a to fakt, že je
dôvodne podozrivý z účasti na rozsiahlej majetkovo - násilnej trestnej činnosti, ktorej spôsob spáchania

bol strategicky rozpracovaný, a ktorá zrejme predstavovala výrazný zdroj zvýšenia životnej úrovne
obžalovaného po dlhšiu dobu. Tieto konkrétne skutočnosti neumožňujú ani po uplynutí dlhšej doby od
spáchania skutkov urobiť záver o tom, že obžalovaný už nepredstavuje vážne riziko pre spoločnosť
z hľadiska ochrany pred osobnej slobody a majetku osôb, pričom nemožno opomenúť závažnosť a
pokračovací charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný stíhaný. Z uvedeného rezultuje, že

obava, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti je daná aj v súčasnosti.

Správe súd prvého stupňa postupoval aj v časti skúmania možnosti nahradiť väzbu obžalovaného
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa v § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je jednak stíhaný za obzvlášť závažný zločin, a jednak sa jedná

o opätovnú väzbu v tej istej veci v zmysle § 71 ods. 3 Trestného poriadku, bolo v zmysle citovaného
ustanovenia § 80 ods. 2 Trestného poriadku primárne potrebné skúmať existenciu výnimočných
okolností prípadu, bez ktorých nie je možné nahradiť žiadnym inštitútom nespojeným s obmedzením
osobnej slobody. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti prípadu
posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Pod pomermi páchateľa treba

rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia
s páchanou trestnou činnosťou a musia existovať v čase rozhodovania. Pod okolnosťami prípadu treba
rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil obzvlášť závažného zločinu v afekte, úzkosti,
strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré
sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. V prejednávanom prípade ani sťažnostný súd

takéto okolnosti nezistil.

Sťažnostnýsúdskúmalajotázkudoterajšiehopostupusúduprvéhostupňazhľadiskarýchlostikonaniaa
dodržania občianskych práv garantovaných ústavou, nadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a na ustanovenie § 2 ods. 6 Trestného poriadku, pričom nezistil
nečinnosť či prieťahy v konaní.

Na základe vyššie uvedeného sa sťažnostný súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré je
vecne správne a zákonné, preto sťažnosť obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.