Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/24/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6008200801
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2012:6008200801.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa V. V., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom X. M., K. XX/XX, zast. právnou zástupkyňou Mgr. Andreou Legényovou,
advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Komenského 3, proti odporcom X/ R., nar. XX. XX. XXXX., trvale
bytom Z. L., zast. právnym zástupcom JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom v Bratislave,
Mestská 2/A a 2/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00
151 866, o zaplatenie sumy 66.387,84 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa voči odporcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ na účet jeho právneho zástupcu v U. č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 2.467,32 eur titulom trov právneho zastúpenia odporcu 1/ a odporcovi 2/
na jeho účet vedený v O., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXXX . sumu 233,79 eur titulom trov
konania, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal predmetný návrh, ktorým sa pôvodne domáhal od odporcu 1/ zaplatenia sumy
66.387,84 eur (2.000.000,-Sk) s prísl. titulom nemajetkovej ujmy, ktorý odôvodnil tým, že odporca
1/ ako príslušník B. O. porušil jeho ústavné práva, občianske práva a slobody, ochranu osobnosti

a nedotknuteľnosť vlastníctva, bez právneho dôvodu zasahoval do jeho práv, kde došlo k zásahu
do pokojného stavu, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia a to tým, že vydal nezákonné
rozhodnutie - vzniesol voči nemu obvinenie pre trestný čin sprenevery dňa 22.04.1999, čiže obvinil
ho už v prípravnom konaní. Následne bol spod obžaloby oslobodený. Zároveň v pôvodnom návrhu
uviedol, že svoj návrh si uplatňuje voči odporcovi aj titulom náhrady škody, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako i spôsobenej nesprávnym úradným postupom, počas konania rozšíril svoj návrh aj
voči odporcovi 2/ Slovenskej republike- Ministerstvu vnútra SR, ako zamestnávateľovi odporcu 1/ a

dožadoval sa zaplatenia žalovanej sumy od odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, od odporcu 2/
titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Na pojednávaní ustanovená právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v plnom
rozsahu, pričom uviedla, že navrhovateľ sa domáha svojim návrhom zaplatenia sumy 66.387,84 eur
titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená navrhovateľovi protiprávnym konaním odporcu
1/ v tom čase vyšetrovateľa B. vo O. a to tým, že vzniesol voči navrhovateľovi obvinenie uznesením

zo dňa 22.04.1999, následne bolo voči nemu vedené trestné konanie, až do doby, kým bol spod
obžalobyoslobodenýrozhodnutímOkresnéhosúduvoO.vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvZ.toré
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2002. Od odporcu 2/ sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom
náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím.Právny zástupca odporcu 1/ vo svojom písomnom vyjadrení, ako i na pojednávaní, žiadal návrh
navrhovateľa zamietnuť, namietal pasívnu legitimáciu odporcu 1/ v predmetnom konaní, pričom uviedol,

že v zmysle § 1, ods.1 Zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného ku dňu 22.04.1999, zodpovedá
štát. Ďalej vzniesol námietku premlčania, pretože podľa citovaného zákona sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho

rozhodnutia, najneskôr sa toto právo premlčí za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda. Právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej
hlavy vyššie uvedeného zákona sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce
rozhodnutie, alebo rozhodnutie odcudzujúce na miernejší trest, alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné
konanie zastavené.

Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení, ako i na pojednávaní taktiež namietal svoju pasívnu
legitimáciu, keďže podľa jeho názoru v zmysle Zákona č. 58/69 Zb. jediným pasívne legitimovaným
subjektom, ktorý môže byť žalovaný je štát - M., za ktorú koná príslušný orgán. V predmetnej veci,
keďže si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je
týmto ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Čo sa týka nezákonnosti

rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia, k tomu uviedol, že v predmetnom prípade vyšetrovateľ pri
vyšetrovaní postupoval v zmysle príslušných ustanovení trestného poriadku, aplikujúc zásady trestného
konania v zmysle § 2 Trestného poriadku tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci. Vykonané
dôkazy boli vyšetrovateľom získané zákonným spôsobom a zhodnotené podľa jeho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo i v ich súhrne, zákonný

postup vyšetrovateľa konštatoval aj dozorujúci prokurátor, čo je možné vyvodiť zo skutočnosti,
že s rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia sa stotožnil a sťažnosť navrhovateľa ako
nedôvodnú zamietol. Výsledky dokazovania v predmetnom trestnom konaní považoval za dostačujúce
na podanie obžaloby, následne žiadne porušenie zo strany vyšetrovateľa policajného zboru v rozsudku
nekonštatoval ani okresný súd. Trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi nepochybne znamenalo

zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, no v danom prípade išlo o zásah oprávnený v súlade
s právnymi predpismi. Odporca 2/ taktiež vzniesol námietku premlčania v zmysle § 22 ods.1 Zákona č.
58/69 Zb. a žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom ustanovenej právnej zástupkyne navrhovateľa, právneho

zástupcu odporcu 1/, ako i poverenej pracovníčky odporcu 2/, ako i oboznámením sa s celým obsahom
spisu a pripojeného spisu XT/XXX/XX Okresného súdu O. a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 22.04.1999 bolo vydané uznesenie Okresným úradom vyšetrovania B. O. o vznesení obvinenia

navrhovateľovi za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona, ktoré uznesenie
vydal odporca 1/ ako vyšetrovateľ policajného zboru. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha
zaplatenia žalovanej sumy od odporcu 1/ titulom nemajetkovej ujmy, keďže vydaním tohto uznesenia
boli porušené jeho ústavné práva, právo na ochranu jeho osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti
a súkromia.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníka,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods.2 tohto zákonného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods.1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo je vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihladnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je jedným zo základných ľudských práv, zaručených a
chránených v čl. 19 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach,
chránenýchustanovením§11anasl.Občianskehozákonníka.Obatietopredpokladymusiabyťsplnené,
aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho

zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť, alebo
ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu, ako i počas konania tvrdil, že odporca 1/ ako vyšetrovateľ
policajného zboru, zasiahol do jeho práv na ochranu jeho osobnosti tým, že vydal uznesenie o vznesení

obvinenia zo dňa 22.04.1999. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca 1/ pri vyšetrovaní trestnej
vecipostupovalvzmyslepríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadkuaplikujúczásadytrestnéhokonania
v zmysle § 2 Trestného poriadku, z vykonaných dôkazov nemal preukázané, že odporca 1/ postupoval
nezákonne a ani navrhovateľ žiadny takýto dôkaz neuviedol. Neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti je len také konanie, ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu

stanovenými právnym poriadkom. Odporca úkony v trestnej veci vykonával ako vyšetrovateľ policajného
zboru, čiže takéto jeho konanie v žiadnom prípade nemohlo byť objektívne spôsobilé ohroziť práva
navrhovateľa chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože to nebolo konanie
vykonané v rozpore s právami a povinnosťami stanovenými právnym poriadkom.

Čo sa týka časti nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy od odporcu 2/
titulomnáhradyškody,spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímštátnehoorgánu,keďžerozhodnutie,ktoré
považuje navrhovateľ za nezákonné bolo vydané dňa 22.04.1999 a bolo doručené navrhovateľovi dňa
19.05.1999, bolo vydané za účinnosti Zákona č. 58/69 Zb. a z toho dôvodu bolo posudzované v zmysle
tohto zákona.

Podľa § 1 ods.1, prvá veta Zákona č. 58/69 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím,ktorévobčiansko-súdnomkonaníavkonanípredštátnymnotárstvom,vsprávnomkonaní,
ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie
o väzbe, alebo o treste, vydal štátny orgán, alebo orgán štátnej organizácie.

Podľa § 2 Zákona č. 58/69 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 9, § 10 Zákona č. 58/69 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom a ak tento orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku na príslušnom
súde. V danom prípade mal súd preukázané, že navrhovateľ sa u odporcu 2/ nedomáhal predbežného
prerokovania nároku. Súd je ďalej toho názoru, že ústredným orgánom vystupujúcim v mene štátu má
byť v danej veci Ministerstvo spravodlivosti, ktoré zodpovedá za oblasť súdov a ďalších orgánov činných

vtrestnomkonaní,pričomorgánmičinnýmivtrestnomkonanísúsúd,prokurátor,vyšetrovateľapolicajný
orgán s poukazom na ustanovenie § 12 ods.1 Trestného poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd je toho názoru, že navrhovateľ nesprávne označil pasívne legitimovaného účastníka tohto hmotno-
právneho vzťahu a z toho dôvodu návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ zamietol.

Ďalej súd poukazuje na vyjadrenie odporcu 2/ v predmetnej veci, ktoré je zažurnalizované v spise pod
č.listu 205-210 a to na ďalšiu časť, ktorá sa venuje splneniu predpokladov pre náhradu škody a je
taktiež toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené základné predpoklady pre náhradu škody a to
nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

Čo sa týka ďalšej námietky, ktorú vzniesli odporcovia a to námietky premlčania predmetného nároku
navrhovateľa titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je súd toho názoru, že táto
námietka je opodstatnená, súd je taktiež toho názoru, že právo na náhradu škody sa premlčí v zmysle§ 22 ods.1, 2, Zákona č. 58/69 Zb. v trojročnej lehote odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode,
najneskôr sa toto právo premlčí za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené nezákonné
rozhodnutie. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ dozvedel " o škode" dňa 19.05.1999, kedy mu bolo

doručené uznesenie o vznesení obvinenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého súd priznal úspešným
účastníkom konania náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal. Právny
zástupca odporcu 1/ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcu v troch úkonoch právnej

služby po 559,33 eur zvýšené o 20 % DPH, t.j. 335,60 eur, 3 krát režijný paušál, 2 krát 7,21 eur v roku
2011 a 1 krát 7,63 eur v roku 2012, zvýšené o 20 % DPH v sume 4,41 eur, náhradu za stratu času 14
polhodín, t.j. 177,94 eur zvýšená o 20 % DPH 35,60 eur, cestovné výdavky z Bratislavy do Rimavskej
Soboty a späť na pojednávanie dňa 20.06.2012 v sume 178,11 eur zvýšené o 20 % DPH 35,62 eur, t.j.
spolu 2.467,32 eur. Odporca 2/ si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v cestovných nákladoch z
Bratislavy do Rimavskej Soboty a späť na pojednávanie dňa 20.06.2012 v sume 229,99 eur a stravné

v sume 3,80 eur, t.j. spolu 233,79 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.