Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113217783
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113217783.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredseduJUDr.PetraŠamaasudcovJUDr.RomanaTóthaa
JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcov: 1/ Carpe diem, s.r.o., Hlavná 95, Prešov, IČO: 36 481 815,
2/L.V.,nar.XX.XX.XXXX,Y.X/G,V.,3/C.V.,nar.XX.XX.XXXX,Y.X/G,V.,4/C..X.H.,nar.XX.XX.XXXX,
M. XXX/X, G. U., 5/ C.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, G. U., zastúpení JUDr. Dušanom Remetom,
advokátom AK v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, P. X, zastúpený

JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou AK v Prešove, Slovenská 69, o zaplatenie 2.623,47
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/302/2013-168 zo
dňa 15.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a

nerozdielne 2.623,37 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 650,- eur od 11.2.2013
do zaplatenia, zo sumy 650,- eur od 11.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 650,- eur od 11.4.2013 do
zaplatenia,zosumy652,-eurod11.5.2013dozaplateniaazosumy23,47eurod1.6.2013dozaplatenia,
všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom spoločne
a nerozdielne trovy konania vo výške 100 % na účet ich právneho zástupcu s tým, že po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. V dôvodoch rozsudku

uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhali na žalovanom rozhodnutia podľa výroku tohto
rozsudku. V žalobe uviedli, že medzi účastníkmi konania vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 19.6.2012 nájomný vzťah na dobu určitú od 1.7.2012 do 31.7.2014. Žalobcovia ako
spoluvlastníci nehnuteľnosti - dom súpisné č. XXXX, postavený na parcele KN C č. XXX/X, nachádzajúci
sa v P. O. B. H. Č.. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. P., prenechali žalovanému ako
nájomcovi do užívania nebytové priestory na 1. poschodí vo výmere 144 m2 a spoločné priestory v

predmetnej nehnuteľnosti na účely prevádzkovania gastronomickej prevádzky. Dohodnuté mesačné
nájomné bolo vo výške 650,- eur splatné príslušný mesiac najneskôr do 10. dňa nasledujúceho mesiaca.
Pre prípad omeškania s plnením povinností bol dohodnutý úrok z omeškania. Podľa čl. III. bod 4 zmluvy
zložil žalovaný prenajímateľom depozit vo výške 1.950,- eur, podľa článku III. bod 6 písm. c/ zmluvy bolo
dohodnuté, že vodné a stočné bude žalovanému fakturované prenajímateľmi.

2. Žalovaný listom zo dňa 14.2.2013 oznámil prenajímateľom skončenie nájmu ku dňu 28.2.2013, ktoré
žalobcovia posúdili ako návrh na ukončenie nájomného dohodou, s ktorou nesúhlasili, čo oznámili listom
zo dňa 22.2.2013, keďže podľa ich názoru, skončenie nájmu zo strany žalovaného bolo v rozpore s
článkom VI. zmluvy a k účinnému skončeniu nájmu teda nedošlo. Žalobcovia sa rozhodli posudzovať
list žalovaného zo dňa 14.2.2013 ako výpoveď z nájmu podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov v súlade s ustanovením § 12, v zmysle ktorého výpovedná lehota bola

3 mesiace, ktorá sa počíta od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, preto vzhľadom na
tieto okolnosti začala plynúť výpovedná doba od 1.3.2013, ktorá uplynula ku dňu 31.5.2013. Žalovanýneuhradil nájomné za mesiac január 2013 vo výške 650,- eur, za mesiac február 2013 vo výške 650,-
eur, za mesiac marec 2013 vo výške 650,- eur, za mesiac apríl 2013 vo výške 650,- eur, za mesiac
máj 2013 vo výške 650,- eur, vodné a stočné za obdobie od 14.2.2013 do 28.2.2013 vo výške 23,47 eur

z faktúry č. XXXXXXXXXX, zo dňa 23.5.2013, splatná dňa 30.5.2013. Vzhľadom na to, že predmetné
nebytové priestory boli dané do užívania ďalšiemu nájomcovi od 1.5.2013, žalobcovia si neuplatnili na
žalovanom nájomné za mesiac máj 2013. Čo sa týka zloženého depozitu vo výške 1.950,- eur, tento
depozitžalobcoviazapočítalinazmluvnúpokutuvsúladesustanovenímčl.VII.zmluvy,pretožežalovaný
ako nájomca nedodržal dohodnutú dobu nájmu a nedošlo k ukončeniu nájmu dohodou strán.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 15Ro/227/2013-17 zo dňa 26.7.2013, proti ktorému
bol v zákonom stanovenej lehote podaný odpor. Žalovaný nerozporoval, že došlo k podpísaniu zmluvy
o nájme nebytových priestorov dňa 19.6.2012 na dobu určitú, poukázal však na to, že bol nútený
ukončiť nájomný vzťah z dôvodu, že prenajímatelia mu neposkytli riadne služby, ktoré boli spojené
s užívaním nebytového priestoru v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme

nebytových priestorov, a to nebol mu dodávaný plyn, pričom v zmluve v čl. III. ods. 6 písm. b) sa
uvádza, akou formou bude náklady na dodávku plynu hradiť. Vstupné priestory, ktoré nemal v užívaní,
boli sústavne znečistené, založené odpadmi, boli rozbité okná, dvere a pod.. V ďalších priestoroch,
ktoré prenajímateľ prenajímal ,dochádzalo sústavne k rušeniu jeho prevádzky a k výtržnostiam. V
zmysle zmluvy mal platiť náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi týchto služieb, napriek

tejto skutočnosti uhrádzal náklady priamo dodávateľovi nad rámec zmluvy. Z týchto dôvodov nemohol
vykonávaťsvojupodnikateľskúčinnosťnapožadovanejúrovniadňa14.2.2013oznámilprenajímateľom,
že nájomný vzťah je nútený skončiť k 28.2.2013. Uvedený deň prenajaté priestory odovzdal. Trval
na tom, že skončenie nájmu vypovedal z dôvodu, že prenajímateľ hrubo porušoval svoje povinnosti
(v zmysle § 9 ods. 3 písm. c/ zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov).

Ku skončeniu nájomného vzťahu nedošlo z jeho strany dobrovoľne, ale bol donútený okolnosťami
spôsobenými prenajímateľmi z dôvodu, že skončenie nájmu nezapríčinil sám, nie je dôvodná ani
zmluvná pokuta uvedená v čl. VII. zmluvy, stanovená pre prípad nedodržania doby nájmu za riadnych
okolností. Nájomné za mesiac január a február 2013 neuhrádzal z dôvodu, že prenajímateľom uhradil
pri podpise zmluvy depozit vo výške trojmesačného nájomného, a to vo výške 1.950,- eur. V zmysle

čl. III. ods. 4 zmluvy tento depozit má byť nájomcovi vrátený po ukončení nájmu, pričom môže byť
ponížený o nesplatené záväzky nájomcu. Teda žalobcovia si mali započítať 2 mesiace nájmu a faktúru
č. XXXXXXXXXX na 23,47 eur z depozitu a vrátiť mu 626,53 eur. Z týchto dôvodov navrhol žalobu
zamietnuť.

4. V tejto veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 12C/302/2013-87 v spojení s opravným
uznesenímč.k.12C/302/2013-93,avšakuznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.11Co/159/2014-123
bol tento rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie čestným vyhlásením Martina Slaninu,

sťažnosťou žalobcu v 1. rade zo dňa 4.3.2013, výpisom z účtu Uni Credit Bank od 4.2. do 28.2.2013,
plagátom o otvorení prevádzky na B. H. Č.. XXX a zistil skutkový stav, podľa ktorého vo veci nebolo
sporné, že došlo medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy dňa 19.6.2012, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na B. H. Č..
XXX, X. P., v budove súpisné č. XXXX, postavenej na pozemku parcelné č. XXX/X, zapísanej na LV č.

XXXX, okres P., obec P.. Nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2012 do 31.7.2014.
Podľačl.I.bod2zmluvyúčelom prenajatiaboloprevádzkovaniegastronomickejprevádzky"reštaurácia,
pizzeria, bar, organizovanie spoločenských akcií ". Podľa čl. III. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na nájomnom vo výške 54,17 eur/m2 podlahovej plochy, za kalendárny rok výška mesačného
nájomného bola 650,- eur. Podľa čl. III. bod 4 zmluvy nájomca sa zaviazal pri podpise zmluvy o nájme

nebytových priestorov uhradiť depozit vo výške trojmesačného nájomného, čiže sumu 1.950,- eur.
Podľa čl. III. bod 6 zmluvy do nájmu neboli započítané náklady na elektrickú energiu, nájomca bol
povinný nahlásiť sa dodávateľovi tejto služby ako odberateľ a uhrádzať poplatky za poskytnuté služby
dodávateľovi týchto služieb, a to náklady za dodávku plynu, vodné a stočné. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy
prenajímatelia sa zaviazali odovzdať nájomcovi nebytový priestor v stave spôsobilom na dohodnuté

užívanie. Prenajímatelia vyhlásili, že oboznámili nájomcu so skutočným stavom nebytového priestoru,
čo nájomca svojím podpisom na zmluve potvrdil. Podľa čl. V. bod 2 zmluvy, zmluvné strany si dohodli a
nájomca sa zaviazal, že si bude zabezpečovať bežnú údržbu prenajatého nebytového priestoru vrátane
drobných opráv a znášať na svoju ťarchu všetky náklady s tým spojené. V zmysle bodu 3 článku V.zmluvy nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy a ani iné podstatné zmeny v nebytovom priestore
bez písomného súhlasu prenajímateľov, a to ani na svoje náklady. Podľa bodu 3 článku V. zmluvy
nájomca bol povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu tých opráv a prác, ktoré

podľa zmluvy nájomca nebol povinný vykonávať alebo ich vykonanie zabezpečiť, inak zodpovedal za
škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti by vznikla. Podľa článku VI. bod 1 zmluvy zmluva o nájme sa
uzatvorila na dobu určitú, preto nájom zaniká automaticky po uplynutí dohodnutej doby. Podľa bodu 2.
bol zmluvnými stranami dojednaný zánik nájmu dohodou, ktorú obe strany potvrdia písomne, a to aj
bez udania dôvodu. V písomnej dohode o zániku nájmu bolo povinnou náležitosťou uvedenie dňa, ku

ktorému sa nájom skončí, ak deň skončenia nájmu v dohode nebol uvedený, skončí sa nájom dňom
nasledujúcim po dni, keď bola dohoda uzavretá. Podľa bodu 3. článku VI. zmluvy prenajímatelia boli
oprávnení okamžite odstúpiť od zmluvy v prípade, ak by nájomca užíval nebytový priestor v rozpore
s podmienkami dohodnutými v zmluve alebo, ak nájomca meškal s platením nájomného viac než 10
dní. Podľa čl. VII. zmluvy v prípade, že nájomca nedodrží dohodnutú dobu nájmu podľa článku II. tejto
zmluvy s výnimkou podľa článku VI. bod 2 je povinný zaplatiť prenajímateľom zmluvnú pokutu vo výške

zloženého depozitu podľa článku III. bod 4 zmluvy.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že žalovaný ako nájomca oznámil listom zo dňa
14.2.2013 prenajímateľom, že nájomný vzťah uzavretý na základe zmluvy je nútený skončiť vzhľadom
na nevyhovujúce podmienky nebytových priestorov a nekorektný prístup správcu budovy. Súčasne

týmto písomným podaním žalovaný ako nájomca, vyzval prenajímateľov k vráteniu depozitu vo
výške trojmesačného nájomného, a to do 28.2.2013, súčasne oznámil odovzdanie predmetu nájmu
dňa 28.2.2013. Prevzatie tohto písomného podania žalobcovia nepopierali. Listom zo dňa 22.2.2013
prenajímatelia adresovali žalovanému ako nájomcovi svoju vôľu pokračovať v nájomnom vzťahu a trvali
na dodržaní podmienok nájomnej zmluvy uzavretej dňa 11.7.2012, nakoľko prenajatý nebytový priestor

bol prevádzkyschopný a nebol dôvod na ukončení nájomného vzťahu mimo podmienok uvedených v
zmluve.

7. Z čestného prehlásenia U. F., osoby, ktorá mala uzavretú nájomnú zmluvu s prenajímateľmi potom, čo
žalovaný ako nájomca opustil prenajaté priestory, mal súd za zistené, že nebytový priestor mal prenajatý

na svoju podnikateľskú činnosť od 1.5.2013 s tým, že z dôvodu odpojenia od elektrickej energie majitelia
prenajímaného objektu mu vyšli v ústrety a dňa 26.3.2013 bola obnovená dodávka elektrickej energie
na jeho meno. Spotreba elektrickej energie fakturovaná za obdobie od 26.3.2013 do 14.5.2013 vznikla z
dôvodu úpravy daného priestoru. Podľa reklamného letáku slávnostné otvorenie predmetnej prevádzky
U. F. bolo dňa 17.5.2013.

8. Súd vec právne hodnotil podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
citoval ust. § 1, § 2, § 3 ods. 1až 4, § 5 ods. 1 až 4, § 7, § 8, § 9 ods. 1 až 3, citoval ust. § 43, ust. § 664,
ust. § 494, ust. § 488, ust. § 493, ust. § 663, ust. § 668 a ust. § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že medzi účastníkmi bolo nesporné a dôkazne aj preukázané, že žalovaný užíval nebytové

priestory v objekte žalobcov. Žalovaný spochybňoval žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Ako
obranu proti nárokom uplatneným žalobcami uvádzal, že za obdobie, za ktoré bol nájom uplatňovaný,
predmetné nebytové priestory neužíval z dôvodu výpovede z nájmu, ktorú dal preto, lebo prenajímatelia
hrubo porušovali svoje povinnosti a priestory neboli v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé
užívanie. V zmysle dohody bol zložený depozit, ktorý žiadal započítať na úhradu dlžného nájomného.

Z vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žalobcovia dôvodne uplatnili nárok, nakoľko
v konaní žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by prevádzka nebola v stave spôsobilom
na dohovorené užívanie, teda nebol preukázaný dôvod na výpoveď v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3
písm. b), ani písm. c) zákona č. 116/1990 Zb.. Z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva,
že nájomca môže zmluvu o nájme uzatvorenú na dobu určitú vypovedať pred uplynutím dohodnutej

doby. Čo sa týka dôvodov výpovede z nájmu, toto ustanovenie nemá kogentný charakter a bolo možné
zmluvnými stranami dohodnúť aj iné dôvody výpovede, prípadne vylúčiť dôvody uvedené v zákone
úplne alebo sčasti. Dôvodom pre podanie výpovede zo strany nájomcu môže byť i skutočnosť, že
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti ako to tvrdil žalovaný, vyplývajúce z ust. § 5 ods. 1 cit.
zákona. Žalovaný nepreukázal sústavnosť alebo opakovanie nedostatkov služieb, ktorých poskytovanie

s užívaním priestorov bolo spojené. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že výpoveď žalovaného z
nájmu zo dňa 14.2.2013, nebola platná. Žalobcovia listom zo dňa 22.2.2013 žalovanému jednoznačne
oznámili, že trvajú na dodržaní nájomnej zmluvy. Napriek tomu žalovaný, čo nebolo sporné, ku dňu
28.2.2013 predmetné nebytové priestory fakticky opustil. Súd mal za to, že toto faktické opustenieprenajatých priestorov nespôsobilo zánik nájomnej zmluvy. Navyše oznámením zo dňa 8.3.2013 (a
predtým listom zo dňa 22.2.2013) žalobcovia oznámili žalovanému, že list žalovaného zo dňa 14.2.2013
posúdili ako návrh na ukončenie nájomného vzťahu dohodou, s ktorou nesúhlasili a mali za to, že

nájomný vzťah trvá. Súhlasili však s ukončením nájomného vzťahu ku dňu 31.5.2013, t.j. po ukončení
výpovednej doby trvajúcej od 1.3.2013 s poukazom na ustanovenie § 12 zákona č. 116/1990 Zb.. Súd
má za to, že žalovaný tento návrh na ukončenie nájmu neprijal, pretože predtým reálne a fakticky opustil
predmetné priestory napriek riadne trvajúcemu a platnému nájomnému vzťahu. Nárok na nájomné
žalobcom teda nezanikol, nakoľko nájomný vzťah trval, pretože nedošlo k platnému skončeniu nájmu

zo strany žalovaného v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.. Tento si uplatnili do
30.4.2013, nakoľko od 1.5.2013 mali v predmetných priestoroch už nového nájomcu, ktorého by nemali,
ak by žalovaný riadne realizoval a konzumoval nájom. Žalobcovia podali proti žalovanému dôvodne
návrh na zaplatenie sumy 2.623,47 eur, ktorá pozostáva z nájomného za mesiac január 2013, február
2013, marec 2013, apríl 2013, v každom mesiaci po 650,- eur. Za mesiac január, kedy riadne trval
nájomný vzťah, nakoľko k výpovedí zo strany žalovaného došlo až dňa 14.2.2013, žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno, že by došlo k úhrade nájomného, inak následne riadne trval nájomný vzťah aj v
mesiaci február 2013 a v súlade s ustanovením § 12 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov
začala od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t.j. od 1.3.2013 plynúť výpovedná
lehota, ktorá uplynula dňa 31.5.2013. Žalobcovia si však neuplatnili nájomné za mesiac máj, nakoľko
od 1.5.2013 začal predmetné nebytové priestory užívať iný nájomca. Predmetom uplatneného nároku

bola taktiež úhrada za vodné a stočné, a to za obdobie od 14.2.2013 do 28.2.2013 vo výške 23,47
eur, ktorú žalovaný nerozporoval. Súd mal nesporne preukázané, že od 1.5.2013 predmetné priestory
začal užívať iný subjekt a mal za to, že skoršie ani objektívne nenastal dôvod v zmysle ustanovenia §
575 Občianskeho zákonníka, teda nemožnosť plnenia zo strany žalobcov. Pokiaľ nastala nemožnosť
plnenia, táto nastala až od 1.5.2013, pričom žalobcovia si ani od 1.5.2013 neuplatňovali nájomné na

žalovanom práve z dôvodu vzniku nového nájomného vzťahu. Podľa výkladu ust. § 575 OZ, plnenie sa
stane nemožným len vtedy, ak ide o objektívnu nemožnosť plnenia, nie však z hľadiska konkrétneho
dlžníka. V prípade, ak ide o subjektívnu nemožnosť, záväzkový vzťah spravidla nezaniká, ibaže by to
vylučovala osobná povaha plnenia. So subjektívnou nemožnosťou plnenia súvisí tzv. hospodárska
nemožnosť plnenia. V spojení s týmto výkladom ustanovenia § 575 OZ súd poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3066/2007 zo dňa 28. 11. 2007, kde z právnej
vety vyplýva, že len faktické opustenie priestorov nespôsobuje zánik nájomnej zmluvy; nie je však v
konkrétnomprípadevylúčené,žeďalšieuplatňovanienárokovnanájomnébudeposudzovanéakovýkon
práva v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
nárok žalovaného na vrátenie zloženého depozitu vo výške 1.950,- eur, žalobcovia v zmysle v článku

VII. zmluvy predmetný depozit započítali titulom zmluvnej pokuty v súlade s dojednaním. Súd mal za
preukázané, že v zmysle zmluvných dojednaní žalovaný nedodržal ako nájomca dohodnutú dobu nájmu
podľa čl. II. a sám zavinil, že došlo k jeho ukončeniu, a preto mal súd za to, že žalobcom vznikol dôvodný
nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na právny záver Ústavného súdu
Českej republiky v Náleze sp. zn. III. ÚS 3900/12, kde zdôraznil, že v súkromnom práve sa aplikuje

zásada pacta sunt servanda , a to aj v tých prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán
nevýhodné. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľský subjekt, zmluva je dvojstranný
právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, a zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky.
Žalovaný mal možnosť neprijať dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty. O úrokoch z omeškania súd
rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že o výške úroku z omeškania rozhodol

podľaNariadeniavládyč.87/1995Z.z.a§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z..Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p..

9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol tento zmeniť a žalobu zamietnuť s tým, že sa
mu prizná nárok na náhradu trov konania. Odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku

podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozhodnutím súdu sa nestotožnil, keďže
je v rozpore s vykonaným dokazovaním a nedáva odpovede na všetky podstatné otázky, ktoré sú pre
posúdenie danej právnej veci dôležité. Je nesporné, že 28.2.2013 predmetné nebytové priestory fakticky

opustil, pričom súhlasil s názorom súdu, že faktické opustenie prenajatých priestorov nespôsobuje zánik
nájomnej zmluvy. Nájomca má však právo predmet nájmu užívať, nie povinnosť a je na ňom, či bude v
prenajatých priestoroch realizovať činnosť, na ktorý účel si ich prenajal alebo nie. Na druhej strane je
však stanovená aj povinnosť prenajímateľa umožniť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených snájmom. Prenajímateľ je teda povinný rešpektovať právo nájomcu predmet nájmu užívať. Z vykonaného
dokazovania však má za preukázané, že prenajímatelia po tom, čo nájomca opustil prenajatý priestor,
hoci ako tvrdia žalobcovia, nájomný vzťah považovali za naďalej trvajúci, nesplnili svoju povinnosť

umožniť plný a nerušený výkon práv nájomcu na užívanie predmetu nájmu. V konaní bola predložená
faktúra VSE, a.s., ktorou bolo preukázané, že na odbernom mieste B. XXX, na elektromere č. XXXXXXX
je od 26.3.2013 odberateľom elektrickej energie p. U. F.. Podľa § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike, ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie
je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka

zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického
zariadenia alebo elektrickej prípojky. Podľa čl. III. bod 6 písm. a/ zmluvy, nájomca je povinný nahlásiť
sa u dodávateľa tejto služby (dodávky elektrickej energie) ako jeho odberateľ a uhrádzať poplatky za
poskytnuté služby sám dodávateľovi týchto služieb. Samotní žalobcovia v podaní zo dňa 22.2.2016
priznali, že p. F. bol prihlásený k odberu elektrickej energie už skôr ako od 1.5.2013. Rovnako v čestnom
vyhlásení U. F. zo 4.2.2016 tento priznal, že 26.3.2013 bola obnovená dodávka elektrickej energie

na jeho meno. Spotreba elektrickej energie za obdobie 26.3.2013 do 14.5.2013 vznikla pri úprave
daného priestoru. Užívaním veci je správanie, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci, či už vo forme
individuálnej alebo vo forme podnikateľskej spotreby. Z takto vykonaného dokazovania podľa názoru
žalovaného vyplýva, že najneskôr od 26.3.2013 bol predmetný nebytový priestor užívaný U. F., ktorý od
uvedeného dňa bol odberateľom elektrickej energie v danom nebytovom priestore, pričom jej spotreba

vznikla pri úprave daného nebytového priestoru. Úpravu nebytového priestoru je potrebné považovať za
realizáciu úžitkovej hodnoty daného nebytového priestoru, a teda jeho užívanie. Súd z takto vykonaným
dokazovanímsanevyporiadalavodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženemožnosťplnenianastala
až od 1.5.2013. Toto tvrdenie je však v rozpore s vyššie uvedeným dokazovaním. V danom prípade
totiž nie je podstatné, že prenajímatelia uzatvorili nájomnú zmluvu s p. F. od 1.5.2013, ale rozhodujúce

je, kedy umožnili p. F. tento nebytový priestor užívať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
k tomu došlo už 26.3.2013. Od tohto dátumu totiž žalovaný ako nájomca nemal možnosť predmet
nájmu ďalej užívať, keďže ho užíval iný subjekt. Pokiaľ súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 28Cdo 3066/2007, je možné súhlasiť s tam uvedeným právnym názorom, že samotné
faktické opustenie prenajatých priestorov nespôsobuje zánik nájomnej zmluvy, avšak poukázal na ďalšiu

časť právnej vety, v zmysle ktorej nie je vylúčené, že ďalšie uplatňovanie nárokov na nájomné bude
vylúčené ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. V zmysle tohto potom
požiadavku prenajímateľov na úhradu nájomného aj za obdobie od 26.3.2013, t.j. za 6 dní marca
2013 a apríl 2013, kedy predmet nájmu preukázateľne umožnili užívať inému subjektu, je v rozpore s
elementárnymiprincípmispravodlivostiaideozneužitieprávazostranyžalobcov.Súdsaspredloženými

dôkazmi nevysporiadal. Jeho závery o nemožnosti plnenia až od 1.5.2013 sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním, nie je zrejmé, prečo súd tieto dôkazy nebral do úvahy a prečo sa s nimi nevyporiadal.
Z tohto dôvodu považoval žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. Poukázal na
logický rozpor odôvodnenia rozsudku, keď súd tvrdí, že za mesiac január, kedy riadne trval nájomný
vzťah, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by došlo k úhrade nájomného, inak následne trval

nájomný vzťah aj v mesiaci február 2013 a v súlade s ust. § 12 Zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov začala prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t. j. od 1.3.2013 plynúť
výpovedná lehota, ktorá uplynula 31.5.2013. Ak súd konštatuje, že k výpovedi z nájmu nedošlo, potom
nemožno hovoriť o uplynutí výpovednej lehoty o ukončení nájmu 31.5.2013. Ďalej uviedol, že v danom
prípade žiadal, aby na úhradu nájomného za január 2013, február 2013 a 25 dní marca 2013, ako aj

vodného a stočného vo výške 23,47 eur bol započítaný depozit vo výške 1.950,- eur, ktorý bol zložený
podľa čl. III. bod 4 zmluvy. Súd akceptoval názor žalobcov, že tento depozit bol započítaný na zmluvnú
pokutu podľa čl. VII. zmluvy. Podľa čl. VII. zmluvy, v prípade, že nájomca nedodrží dohodnutú dobu
nájmu podľa čl. II. tejto zmluvy s výnimkou podľa čl. VI. bod 2 je povinný zaplatiť prenajímateľom zmluvnú
pokutu vo výške zloženého depozitu podľa čl. III. bod 4 zmluvy. Otázka toho, ako bol ukončený nájom,

je rozhodujúca pre posúdenie, či prenajímatelia majú nárok na zmluvnú pokutu. Súd v odôvodnení
rozhodnutia uvádza, že žalobcovia posudzujú list žalovaného zo dňa 14.2.2013 ako návrh na ukončenie
nájomného vzťahu dohodou, s ktorou nesúhlasili. Súhlasili však s ukončením nájomného vzťahu k
31.5.2013. Napokon bol tento nájom podľa žalobcu ukončený už k 30.4.2013. Žalovaný zastáva názor,
že pokiaľ žalobcovia súhlasili s ukončením nájmu pred uplynutím dojednanej doby nájmu, ide o dohodu

o skončení nájomného vzťahu podľa čl. VI. ods. 2 zmluvy. Dohoda o skončení nájomného pritom
vylučuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ súd daný skutkový stav posúdil tak, že nájomný
vzťah bol ukončený v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ, aj v takom prípade, je podľa jeho
názoru vylúčené uplatnenie zmluvnej pokuty, keďže táto predpokladá zavinené porušenie povinnosti zostrany nájomcu. Nemožnosť plnenia je objektívna nemožnosť, ktorej existencia nemôže byť pričítaná
žalovanému. Okrem toho samotné ukončenie zmluvného vzťahu nie je porušením žiadnej zmluvnej
povinnosti. Nejde o zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, je to právo nájomcu, ktorý má právo

na ukončenie nájomného vzťahu a to buď dohodou alebo v zmysle zákona. Vzhľadom na to žalobcovia
nemajú nárok na zmluvnú pokutu a zložený depozit je možné v zmysle návrhu žalovaného započítať na
nezaplatené nájomné za január 2013, február 2013, 25 dní marca 2013 a vodné a stočné. Žalobcovia v
danom prípade požadujú zaplatenie nájomného spoločne a nerozdielne, aj keď nejde o tzv. nedeliteľné
plnenie, ani nie je daná aktívna solidarita veriteľov. V takomto prípade nemožno použiť ust. § 512 ods.

1 a § 513 OZ. Taktiež poukázal na chybu v prvom výroku rozsudku, kde súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 652,- eur od 11.5.2013 do zaplatenia. Žalovaný bol povinný
platiť nájomné vo výške 650,- eur, nie je dôvod zaviazať ho na zaplatenie úrokov zo sumy 652,- eur.

10. Žalobcovia vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedli, že toto je nedôvodné. Odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa nich vychádza zo správne zisteného skutkového stavu

veci, rešpektujúc právny záver odvolacieho súdu a spĺňa všetky zákonné náležitosti, najmä v zmysle
§ 157 ods. 2 O.s.p.. Súd správne právne vyhodnotil všetky pre rozhodnutie podstatné okolnosti a
napadnutý rozsudok je tak po právnej aj vecnej stránke správny. Žalobcovia sa prioritne nestotožňujú
s názorom žalovaného o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny z dôvodu, že vykonaným
dokazovaním má byť preukázané skoršie užívanie prenajatých priestorov treťou osobou. Žalovaný na

preukázanie tejto skutočnosti predložil len faktúru VSE, a.s., z ktorej vyplýva, že vo vzťahu k prenajatým
priestorom je od 26.3.2013 vedený ako odberateľ elektrickej energie p. U. F.. Tu opätovne vyvstáva
otázka, odkiaľ a akým spôsobom a od koho získal žalovaný takýto dokument, keďže to nebolo od
žalobcov, ani od p. U. F.. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci,
no pri splnení podmienky, že sa dôkaz získal zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Ak bol

dôkaz získaný nezákonne, nemožno na neho v súdnom konaní vôbec prihliadať. Samotné pripojenie
odberného miesta p. U. F. nedokazuje, že priestory boli ním ako novým nájomcom užívané, a teda z
tohto dôvodu ich nemohol užívať žalovaný už počnúc dňom 26.3.2013. Žalobcovia vo vzťahu k tomu
opakovane uvádzajú, že p. U. F. iba vyšli v ústrety a umožnili mu s predstihom sa evidovať na odber
elektrickejenergielenzdôvodu,žesamalod1.5.2013staťnájomcomprenajatýchpriestorovalehotana

pripojenie u VSE, a.s. je 40 dní od podania žiadosti o pripojení. Priestory bolo potrebné pred odovzdaním
novému nájomcovi upraviť z dôvodu potreby ich odvlhčenia a vysušenia na to určenými zariadeniami,
keďže žalovaný ešte na začiatku nájomného vzťahu na základe súhlasu žalobcov zdemontoval radiátory
a plynové rúry, pričom po jeho faktickom opustení prenajatých priestorov ku dňu 28.2.2013 zároveň z
priestorov zobral ním používané elektrické zariadenia, ktoré vytvárali dodatkové teplo a ktoré žalovaný

využíval na vykurovanie týchto priestorov. Žalobcovia sa v tejto súvislosti v celom rozsahu odvolávajú
na samotné písomné čestné vyhlásenie p. U. F. zo dňa 4.2.2016, kde svedok jednoznačne potvrdil, aj
keď si žalovaný jeho vyhlásenie (dez)interpretuje podľa seba a v rozpore s jeho obsahom, že priestory
upravoval a užíval až od 1.5.2013. Odhliadnuc od toho žalobcovia dodávajú, že o užívaní predmetných
priestorov p. U. F. až od 1.5.2013 svedčí tiež dátum, od ktorého je p. U. F. oprávnený vykonávať

podnikateľskú činnosť a tiež doklad o tom, že dňa 17.5.2013 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie jeho
prevádzky v prenajatých priestoroch. Tvrdenie žalovaného, že prenajaté priestory boli užívané treťou
osobou už od 26.3.2013, z vyššie uvedených dôvodov, nemôže v konaní pred súdom absolútne obstáť.
Tieto svoje tvrdenia žalovaný nijako nepreukázal. Rovnako nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by
sa domáhal od prenajímateľov užívania predmetných priestorov za obdobie od marca 2013 alebo za

akékoľvek iné obdobie, keďže v tom čase už zariaďoval a užíval svoju novú prevádzku. Žalovaný vo
svojom odvolaní osobitne poukazuje tiež na to, že nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že tzv.
depozit vo výške 1.950,- eur, ktorý zložil vopred pri uzatváraní nájomnej zmluvy, bolo potrebné započítať
na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dohodnutú dobu
zo strany žalovaného. Žalobcovia popierajú tvrdenie žalovaného o tom, že mali v rámci predsúdnej

komunikácie súhlasiť s tým, že nájomný vzťah je možné ukončiť dohodou k 31.5.2013, a teda možno
uvažovať o tom, že sa nájomný vzťah medzi účastníkmi konania de facto dohodou aj skončil, čo má
vylučovať právny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VII. nájomnej zmluvy. Takýto záver
je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko žalobcovia listom zo dňa 22.2.2013 a listom zo dňa
8.3.2013 žalovanému výslovne oznámili iba to, že považujú jeho list zo dňa 14.2.2013 za jednostranný

návrh na ukončenie nájmu dohodou, s ktorým nesúhlasia. Žalovaný bol upozornený, že vypratanie
prenajatých priestorov a jednostranne podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru
nemá vplyv na trvanie nájmu, lebo právom nájomcu je aj prenajatú vec neužívať. Tiež bolo zdôraznené,
že predmetné nebytové priestory bol žalovaný oprávnený naďalej užívať na zmluvne dojednaný účel do31.5.2013.Skutočnosť,žežalovanýfaktickyopustilprenajatépriestoryacelkomichprestalpo28.2.2013
užívať, objektívne vylučuje akúkoľvek možnosť ukončenia nájomného vzťahu dohodou zmluvných strán.
Ku skončeniu zmluvného vzťahu dohodou nemohlo dôjsť ani na základe domnelého jednostranného

vyhlásenia žalobcov, ako sa to snaží v súčasnosti ex post žalovaný interpretovať. Žalobcovia na tomto
mieste odkázali na právny názor súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nemožno faktické opustenie
prenajatých priestorov zo strany žalovaného ako nájomcu považovať za okolnosť spôsobujúcu zánik
nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania a už vôbec nie dohodou. Zmluvná pokuta bola v súlade
s čl. VII. nájomnej zmluvy viazaná na nedodržanie dohodnutej doby nájmu zo strany žalovaného ako

nájomcu. V situácii, keď žalovaný nedal platnú výpoveď z nájmu a nedošlo ani k dohode o jeho skončení,
zanikol nájomný vzťah len pre okolnosti na strane žalovaného, ktorý svojim konaním spôsobil porušenie
jeho základných povinnosti nájomcu a dohodnutých podmienok podľa nájomnej zmluvy. V dôsledku toho
nebola z jeho strany zavinene dodržaná dohodnutá doba trvania nájmu, na ktorú bola viazaná zmluvná
pokuta, preto žalobcom dôvodne vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si títo následne opodstatnene
a platne započítali do pohľadávky žalovaného na vrátenie zloženej zábezpeky. Nemôže sa preto

žalovaný úspešne domáhať započítania jeho pohľadávky na vrátenie zábezpeky do dlžného nájomného
a poplatkov za vodné a stočné, pokiaľ už jeho nárok skôr zanikol kompenzáciou s inou pohľadávkou
žalobcov ako prenajímateľov. Pokiaľ by sa aj pripustilo, že od 1.5.2013 vznikla objektívna nemožnosť
plnenia podľa ust. § 575 OZ, lebo priestor začal užívať nový nájomca, s čím ale žalobcovia nesúhlasia,
lebo sa v tomto prípade jedná len o subjektívnu nemožnosť plnenia, na ktorú sa ust. § 575 OZ neaplikuje,

nároky žalobcov na nájomné do 30.4.2013 sú dôvodné a takto si ich aj žalobcovia v súdnom konaní
uplatňujú. Žalovaný ani raz po odchode z priestorov k 28.2.2013 nevyzval žalobcov na ich sprístupnenie
za účelom ďalšieho užívania a ani si voči ním neuplatňoval nárok na zľavu z nájomného, či náhradu
škody z tohto právneho dôvodu, preto považujú jeho dodatočnú argumentáciu za účelovú. Pokiaľ ide o
opakované neopodstatnené tvrdenie žalovaného o tom, že v prebiehajúcom súdnom konaní žalobcovia

nemôžu mať postavenie solidárnych veriteľov a ich žalobu je z tohto dôvodu nevyhnuté zamietnuť,
poukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi prenajatých priestorov a z jednotlivých právnych úkonov
týkajúcich sa týchto priestorov sú podľa § 139 ods. 1 OZ oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

11. Odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa § 470 ods. 2 CSP v zmysle príslušných

ustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku.Podľauvedenéhoustanovenia,právneúčinkyúkonov,ktoré
vkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalovaného bolo podané 6.4.2016. S ohľadom
na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal odvolanie
žalovaného podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Naviac odvolanie žalovaného bolo

odôvodnené odvolacími dôvodmi uvedenými v Občianskom súdnom poriadku, a to § 205 ods. 2 písm.
a/, d/ a f/ O.s.p. a týmito odvolacími dôvodmi sa musel súd zaoberať.

12. Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

13. Odvolací súd v uznesení č. k. 11Co/159/2014-123 zo dňa 10.9.2015 zdôraznil, že je nevyhnutné
zistiť, akým spôsobom a či vôbec skončil nájomný vzťah medzi účastníkmi konania. Je to dôležité z
toho hľadiska, či započítanie uskutočnené žalovaným depozitu na dlžné nájomné je dôvodné. Zmluvnú

pokutu žalovaný podľa nájomnej zmluvy mal zaplatiť len v tom prípade, ak boli naplnené podmienky
čl. VII. zmluvy, t.j. v prípade, že nájomca nedodrží dohodnutú dobu nájmu podľa čl. II. tejto zmluvy s
výnimkou podľa čl. VI. bod 2 je povinný zaplatiť prenajímateľom zmluvnú pokutu vo výške zloženého
depozitu podľa čl. III. bod 4 tejto zmluvy. Čl. VI. bod 2 vylučoval zaplatenie zmluvnej pokuty za
predpokladu, že nájom by zanikol vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorú obe strany potvrdia

písomne, a to aj bez udania dôvodu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nájomný vzťah dohodou
neskončil. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by nájomný pomer skončil výpoveďou, či už
zo strany prenajímateľov alebo zo strany nájomcu, keď nakoniec aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku na jednej strane uvádza, že žalovaný dal neplatnú výpoveď, ale na druhej strane uvádza, že
výpovedná lehota na základe výpovede žalovaného začala plynúť 1.3.2013. Ide o logický rozpor, keďže

na základe neplatnej výpovede z nájomného vzťahu nemohla začať plynúť žiadna výpovedná lehota. Z
napadnutého rozsudku teda nevyplýva, či a kedy a akým spôsobom nájomný vzťah medzi účastníkmi
konania zanikol, pričom vyriešenie tejto otázky je dôležité z hľadiska toho, či žalovaný mal zaplatiť
zmluvnú pokutu alebo ju nemal zaplatiť a v prípade, že ju nemal zaplatiť, potom je jeho započítacianámietka dôvodná. Nakoniec ani žalobcovia vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného neuvádzajú,
akým spôsobom nájomný vzťah skončil. Ak súd i účastníci vychádzajú z toho, že nájomný vzťah
neskončil faktickým opustením prenajatého priestoru a ani výpoveďou, ani dohodou, či odstúpením,

potom je možný záver, že nájomný vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby a potom by tu neexistoval
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Bolo teda dôležité z vyššie uvedených dôvodov zistiť, či a akým
spôsobom nájomný vzťah skončil. Z tohto hľadiska nie je dôležité ako žalobcovia sa rozhodli posudzovať
list žalovaného zo dňa 14.2.2013, ak ho nepovažovali za návrh na uzavretie dohody, potom nezávisí na
ich rozhodnutí ako tento list budú posudzovať, a teda nezávisí na ich rozhodnutí, že ho budú považovať

za výpoveď. Súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s otázkou ako posudzovať list žalovaného zo
dňa 14.2.2013 a to v zmysle toho, ako si účastníci zmluvného vzťahu dohodli ukončenie nájomného
vzťahu a či tento list možno považovať z jeho strany za výpoveď z nájomného vzťahu a to z pohľadu
toho, že podľa § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov nájomca
môže vypovedať písomne zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a/ stratí
spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal, b/ nebytový priestor sa stane bez

zavinenianájomcunespôsobilýnadohovorenéužívanie,c/prenajímateľhruboporušujesvojepovinnosti
vyplývajúce z § 5 ods. 1. Ak z pohľadu tohto ustanovenia nemožno posúdiť list žalovaného zo dňa
14.2.2013 za výpoveď, potom takýmto spôsobom zmluvný vzťah neskončil. V tejto súvislosti je treba
povedať aj to, že účastníci si spôsob skončenia nájomného vzťahu výpoveďou nedohodli, a teda by
prichádzala do úvahy výpoveď zo strany žalovaného len podľa vyššie uvedeného ustanovenia. Ani

výpoveď, ani iné výpovedné dôvody v nájomnej zmluve si výslovne účastníci nevymienili.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. V ďalšom postupe súd musí zistiť, či a akým spôsobom nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil a
na základe toho, potom posúdiť dôvodnosť započítacej námietky. V tejto súvislosti však bude potrebné
sa zaoberať aj tým, či naozaj predmetné prenajaté priestory mohol žalovaný užívať od 26.3.2013, kedy
bola obnovená dodávka elektrickej energie na meno U. F. a či úprava tohto priestoru U. F. neznamená
už užívanie uvedených priestorov. Je len ťažko si predstaviť, aby sa tieto priestory upravovali pre U. F.,

ktorý súčasne pri tejto činnosti platí za dodávku elektrickej energie, aby za týchto podmienok mohol tieto
priestory žalovaný aj reálne užívať.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).