Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 3, 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201889
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216201889.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloleté deti D.

R. V.. XX.XX.XXXX D. F. V.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, deti rodičov R.. Q. D. V.. XX.XX.XXXX, bytom T. Č..
XXX, zastúpenej CLC Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Panenská 18, Bratislava a R.. R. D., V..
XX.XX.XXXX, P., Ž. H. X, zastúpeného JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou so sídlom Žilina,
Antona Bernoláka 51, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloleté deti D. R. V.. XX.XX.XXXX D. F. V.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti
matke.

Obidvaja rodičia b u d ú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec detí je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí počínajúc dňom 08.04.2016 výživným
na maloletého R. vo výške 300 Eur mesačne a na maloletú F. vo výške 250 Eur mesačne z ktorého
je čiastka 100 Eur u každého z detí určená na tvorbu úspor. Výživné vo výške 200 Eur mesačne na
maloletého R. a vo výške 150 Eur mesačne na maloletú F. je otec p o v i n n ý poukazovať k rukám

matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred.

Výživné určené na tvorbu úspor je otec detí p o v i n n ý poukazovať na maloletého R. vo výške 100
Eur mesačne na účet maloletého vedený v Y. P. T., D.. T.. X. XX, Ž., číslo účtu: IBAN:T. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a na maloletú F. vo výške 100 Eur mesačne na účet maloletej vedený v Y. P. T., D..
T.. X. XX, Ž., číslo účtu: S.:T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 08.04.2016 do 03.03.2017 v čiastke 2.968 Eur sa otcovi maloletých

detí p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 200 Eur splatných súčasne s bežným výživným
počínajúc mesiacom marec 2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

Nedoplatok výživného určeného na tvorbu úspor vo výške 2.153 Eur, čo predstavuje u maloletého R.
1.076,50 Eur a u maloletej F. 1.076,50 Eur je otec detí p o v i n n ý vložiť na účet maloletých detí
vedený v Prima banka Slovensko, a. s. do 31.05.2017.

Otec detí je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi a to maloletým R. každý párny týždeň
v mesiaci od štvrtka od 10.00h do nedele do 17.00h a s maloletou F. každý párny týždeň v mesiaci
vo štvrtok od 10.00h do 12.00h a v nedeľu od 15.00h do 17.00h za prítomnosti matky. Počas letných
mesiacov v júli toho ktorého roku od 01.07. od 09.00h do 05.07. do 18.00h a v auguste od 01.08. od
09.00h do 05.08. do 18.00h a s maloletou F. 01.07. od 09.00h do 11.00h, 05.07. od 15.00h do 17.00h,
01.08. od 09.00h do 11.00h a 05.08. od 15.00h do 17.00h za prítomnosti matky. Otec maloleté deti

prevezme pred bytom v bydlisku matky a matke ich taktiež pred jej bytom odovzdá.Matka detí je p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich.

Otecdetíje opráv nený kontaktovaťsasmaloletýmideťmitelefonickyaprostredníctvominternetovej

komunikácie skype a to v čase v nepárny týždeň v stredu a piatok od 17.45h do 18.00h a v párny týždeň
v pondelok a stredu od 17.45h do 18.00h s tým, že matka detí je povinná zabezpečiť uvedenú formu
kontaktu a to písomným oznámením emailovej adresy a prihlasovacieho hesla otcovi a v určenom čase
zabezpečiť prítomnosť maloletých detí pri uvedenom technicko komunikačnom prostriedku.
Rodičom detí sa u k l a d á, aby si v prípade ak vznikne prekážka pre ktorú sa stretnutie s deťmi nemôže

uskutočniť bezodkladne oznámili túto skutočnosť.

Matka detí je p o v i n n á otcovi detí v prípade, ak nebude možné z dôvodu na jej strane a na strane
maloletých detí styk uskutočniť poskytnúť náhradný termín v lehote do konca nasledujúceho mesiaca.

Štátu sa náhrada trov konania vo výške 282,32 Eur n e p r i z n á v a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom (08.04.2016) matka maloletých detí žiadala súd, aby jej maloleté deti zveril do jej
osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň, aby

uložil otcovi maloletých detí prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 400 Eur mesačne
počínajúc od 01.07.2015 do 21.11.2015 a od 22.11.2015 výživným vo výške 250 Eur mesačne a na
maloletú F. výživné vo výške 150 Eur mesačne. Zároveň, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi
tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s nimi, s R. každý tretí týždeň od piatka od 10.00h do
pondelka do 17.00h a s maloletou F. každý tretí týždeň v piatok od 09.00h do 10.00h a v pondelok od

17.00h do 18.00h za prítomnosti matky. Na pojednávaní sa matka maloletých detí pridržiavala podaného
písomného návrhu. Uviedla, že vzhľadom na útly vek maloletých detí sa domáha zverenia maloletých
detí do jej osobnej starostlivosti ako aj určenia výživného a úpravy styku, kedy matka maloletých detí
pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 03.06.2016 uviedla, že pokiaľ odišla k svojim rodičom v lete
roku 2015 nebolo to s úmyslom opustiť manžela aj keď boli medzi nimi nedorozumenia, mala záujem na

vzájomnej komunikácii s otcom maloletých detí (F. sa narodila až v novembri 2015), pričom pri svojom
výsluchu matka maloletých detí uviedla, že začiatkom roka 2016 v mesiaci február došlo k zhoršeniu
týchto vzťahov a to v dôsledku absolútne nedôstojného správania sa k jej osobe zo strany jej manžela,
teda otca detí. Zároveň pri svojom výsluchu poukázala na tú skutočnosť, že maloletý R. má veľmi
intenzívny vzťah vyvinutý k maloletej sestre F., teší sa na ňu, keď sa vracia od svojho otca, svojím

spôsobom sa o ňu stará, avšak podľa jej názoru, tak ako to uviedla, dieťa potrebuje najmä to, aby
malo pevný a istý domov. Poukázala na denný režim maloletých detí. Zároveň matka detí poukázala
na výdavky maloletých detí, ktoré ona má v súvislosti so zabezpečovaním ich potrieb. Poukázala na
situáciu, ktorá je v súčasnej dobe najmä pri odovzdávaní maloletých detí otcovi. Zároveň v súvislosti s
návrhmi otca na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku matka uviedla, že s takýmto

návrhom, aby obidvaja rodičia maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok súhlasí. Tiež matka
detí sa vyjadrila k úprave styku, kedy uviedla, že najmä úprava styku otca s maloletou F. na dlhší čas
neprichádza do úvahy a to aj najmä z toho dôvodu, že dieťa je vo veku jedného roka, je dojčené 3x za
deň aj v noci a je veľmi citovo naviazaná na jej osobu, poukázala aj na správanie sa maloletého R., na
jeho postoj a na jej postoj k úprave styku, kedy uviedla, že maloletý R. chce byť neustále doma. Uviedla,

že v súčasnej dobe navštevuje Materskú školu v mieste bydliska, teda v T., a pokiaľ sa týka styku otca
a pozitívnych reakcií maloletých detí na otca ona sa snaží deťom v pozitívnom svetle vykresliť obraz
otca. Zároveň uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť a to od mája 2016, kedy prispieva na výživu
maloletých detí výživným vo výške po 40 Eur mesačne. Matka maloletých detí vo svojom záverečnom
návrhu žiadala, aby deti boli súdom zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú

oprávnenízastupovaťmaloletédetiaspravovaťichmajetok.Zároveňotecdetíbudeoprávnenýstretávať
sa s R. každý prvý piatok v mesiaci od 13.00h do pondelka do 15.00h, pričom dieťa odovzdá otcovi
v mieste bydliska matky za prítomnosti kolízneho opatrovníka a otec jej maloletého odovzdá tiež v jej
bydlisku za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Žiadala, aby súd rozhodol o tom, že otec bude oprávnený
stretávať sa s maloletou F. každý prvý piatok v mesiaci od 13.00h do 14.00h za prítomnosti matky a

kolíznehoopatrovníkavmiestebydliskamatkyanasledujúcipondelokod14.00hdo15.00hvprítomnostimatky a kolízneho opatrovníka. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti rodičov bezodkladne
si oznámiť prekážky pre ktoré sa stretnutie nemôže uskutočniť a v prípade, ak niektoré stretnutie sa
neuskutoční z dôvodov na strane matky, či detí je potom povinná poskytnúť otcovi náhradný termín

stretnutia v rovnakom rozsahu najneskôr do konca mesiaca. Navrhla, aby súd určil výživné vo výške
250 Eur na maloletého R. od 01.07.2015 a na maloletú F. vo výške 200 Eur od 22.11.2015 s tým, že by
mu povolil splácať nedoplatok na výživnom po 150 Eur mesačne.

2. Otec maloletých detí na pojednávaní žiadal, aby maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti

matke s tým, že by mu bolo umožnené, aby sa s maloletými deťmi stretával a to v čo najširšom rozsahu.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že mu nie je umožňované v priebehu celého konania, aby sa s
maloletými deťmi stretával aj keď tu existuje neodkladné opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktoré matka nerešpektuje, pričom najmä s prihliadnutím na znalecký posudok podaný znalkyňou Mgr. Č.
otec maloletých detí uviedol, že v zásade závery znaleckého posudku rešpektuje, pričom však zároveň
tiež navrhol, aby bol umožnený jeho kontakt s maloletými deťmi a to prostredníctvom internetovej

komunikácie a to skype. Uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy styku s maloletými deťmi, tak ako to navrhuje
matka a to jedenkrát do mesiaca s takýmto návrhom v žiadnom prípade súhlasiť nemôže. Odmietol
tvrdenie matky, že by sa správal voči nej neslušne, že by vyvolával konfliktné situácie, pričom jeho
záujem je najmä to, aby bol záujem detí rešpektovaný a aby deti mali právo na stretávanie sa s
obidvomi rodičmi, čo však momentálne im nie je umožnené a to najmä kvôli obštrukciám zo strany

matky. Potvrdil, že na maloleté deti prispieva výživným vo výške po 40 Eur mesačne s tým, že im kúpil
nejaké oblečenie, čo však bolo už dávnejšie avšak matka mu toto oblečenie vrátila. Uviedol, že deťom
neposkytol žiadne dary, ani iné plnenia. Otec maloletých detí navrhol, aby súd najmä s prihliadnutím
na vykonané dokazovanie znalkyňou R.. L. Č. na znalecký posudok znalkyne a výsluch znalkyne na
pojednávaní s tým, že otec nepopiera dôležitú úlohu matky v otázke starostlivosti o maloleté deti, aby

bol upravený jeho styk s maloletými deťmi a to každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka od 10.00h do
pondelka do 17.00h s maloletým R. a s maloletou F. každý párny týždeň v mesiaci vo štvrtok od 10.00h
do11.00havpondelokod16.00hdo17.00hatovmiestebydliskamatkystým,žedetionprevezmepred
bydliskom matky aj deti odovzdá pred bydliskom matky výlučne sám bez prítomnosti iných rodinných
príslušníkov. Zároveň žiadal, aby súd upravil aj jeho kontakt s maloletými deťmi počas letných prázdnin

a umožnil mu kontaktovať sa s maloletými deťmi prostredníctvom telefonického kontaktu a kontaktov
na internetovej sieti prostredníctvom skype každý pondelok, stredu a piatok v nepárnom týždni a každý
pondelok, stredu v párnom týždni. Zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby časť výživného ktorá bude
určená bola použitá na tvorbu úspor maloletých detí.

3. Opatrovník maloletých detí na pojednávaní dňa 24.02.2017 uviedol, že s rodičmi maloletých detí bol v
komunikácii a najmä v elektronickej podobe, pričom bol účastný aj pri styku otca s maloletými deťmi ako
pozorovateľ bez toho, aby zasahoval do výkonu tohto oprávnenia otca. Zároveň uviedol, že stav ktorý v
súčasnej dobe existuje pri týchto úkonoch je maximálne konfrontačný, čo však je na škodu maloletých
detí, podčiarkol a apeloval na rodičov ktorých povinnosťou je to, aby spolu komunikovali pričom situáciu

pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí v určitých momentoch vníma ako nedôstojnú, nevhodnú,
poukázal na vzájomné animozity medzi rodičmi, kedy títo spolu vôbec nekomunikovali, nenadväzovali
ani očný kontakt, čo predstavuje vzájomne narušené vzťahy medzi nimi, pričom túto situáciu on vníma
ako patologický prvok. Poukázal na útly vek maloletej F. a aj na tú skutočnosť, že je dojčená s čím sa
stotožnil s vyjadrením matky k otázke úpravy styku a podľa jeho názoru nie je možné vo vzťahu otca

dieťaťa a maloletej F. hovoriť o nejakej reálnej citovej väzbe, pričom existujú tu aj podľa jeho názoru
pre to logické dôvody ako je napr. nedostatok času a pod. Uviedol, že s jeho pozorovania mal za to,
že citový vzťah a väzby medzi maloletým R. a otcom existujú, je tu existencia určitých spomienok, čo
je podľa jeho názoru zdravým základom pre rozvíjanie vzťahu medzi otcom a synom, preto ani nevidí
dôvod, aby otec naďalej neudržiaval kontakt s maloletým R. resp. s obidvomi maloletými deťmi a aby

tento naďalej rozvíjal. Podľa jeho názoru najdôležitejším pre upokojenie situácie je najmä vyriešenie
problémov vzájomnej komunikácie medzi rodičmi detí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa so spismi tunajšieho
súdu sp. zn. 4Em/1/2016, 12P/88/2016, znaleckým posudkom znalkyne R.. Č., rodnými listami

maloletých detí, správou R.. O. K. zo dňa 16.05.2016 (čl. 41), ošetrujúcej lekárky maloletých detí,
potvrdením o zárobku otca maloletých detí za obdobie máj 2015 - apríl 2016, výpisom z K. Č.. XXX
pre Obec a k. ú. T., výpisom z LV č. XXX pre Obec a k. ú. T. a výpisom z K. Č.. XXX pre Obec a
k. ú. T., ďalej výpisom z LV č. XXXX pre Obec a k. ú. T. a výpismi z LV matky detí poukazujúcich jejvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, fotokópiou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, znaleckým posudkom
znalkyne R.. L. Č. č. 40/2016, vyjadrením k znaleckému posudku matkou (čl. 69 a nasl.), rozhodnutím
o priestupku zo dňa 18.10.2016 (čl.173), rozhodnutí o priestupku (čl.179 a nasl.), správu Okresného

súdu Žilina o stave konania vedenom pod sp. zn. 9P 15/2016 (čl.193), potvrdení o zárobku otca za
rok 2016 (čl.198), správou z prešetrenia pomerov v rodine otca zo dňa 17.01.2017 (čl.200), vyjadrením
matky (čl.202) zo dňa 20.01.2017, mesačnými výdavkami na maloleté deti (čl.218), komunikáciou
matky detí s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (čl.219 a nasl.), návrhom matky na výsluch
svedkov (čl.248), vyjadrením matky zo dňa 06.02.2017 (čl.258), správou R.. O. K.Á. zo dňa 22.02.2017

(čl.263), vyjadrením otca zo dňa 22.02.2017 (čl.265 a nasl.), rozhodnutím A. základnej školy v Ž.
(čl.281), potvrdenie Fakultnej nemocnice v Ž. zo dňa 13.01.2017 (čl.283), správou úradu práce zo dňa
02.03.2017, návrhom právnej zástupkyni matky zo dňa 28.02.2017, zmluvami o zriadení bankových
účtov pre maloleté deti, záverečným vyjadrením právnej zástupkyni otca, potvrdením o pracovnom
čase otca detí od jeho zamestnávateľa (čl.256), správou Materskej školy v T. (čl.268). Súd pokiaľ
zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré navrhli otec i matka detí, uvedené nevykonal resp.

zamietol z dôvodu, že tieto nimi navrhnuté dôkazy nesmerovali k preukázaniu skutočností týkajúcich
sa najmä otázky rozsahu úpravy styku s maloletými deťmi a tieto už boli súdu preukázané najmä
vykonaným znaleckým dokazovaním ako aj predloženými listinnými dôkazmi, pričom otázku preberania
a odovzdávania maloletých detí objasnila pri svojom výsluchu znalkyňa. Rodičmi navrhnuté dôkazy súd
považoval za také, ktoré by len predĺžili súdne konanie.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí sú manželia, títo však
nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň mal súd preukázané, že na Okresnom súde v Žiline sa vedie
konanieorozvodmanželstvamanželovaúpravupomerovkmaloletýmdeťomnačasporozvode,pričom
v danej veci zatiaľ rozhodnuté nebolo. Zároveň mal súd preukázané, že matka maloletých detí s otcom

detí nežijú od roku 2015 a to od júna roku 2015, kedy matka spolu s maloletým R. v tom čase vo vyššom
štádiu tehotenstva opustila spoločnú domácnosť a od tejto doby s otcom detí nežijú. Matka spolu s
maloletými deťmi žije u svojich rodičov v rodinnom dome. Otec maloletých detí žije sám v byte ktorého
vlastníkmi sú jeho rodičia. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine otca zo dňa 17.01.2017 Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž. mal súd preukázané, že šetrenie v rodine prebehlo v domácnosti

otca maloletých detí, kedy tento tvrdil, že matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletými deťmi, najmä
s maloletým R. nebolo mu umožnené, aby strávil s ním čas podľa rozhodnutia súdu v jeho domácnosti a
nie je mu umožňovaný ani kontakt s maloletým, pričom úrad práce ďalej uviedol, že otec sa vyjadril v tom
smere, že mu nebolo umožnené, aby s maloletými deťmi bol v kontakte počas Vianoc 2016, nebolo mu
umožnené ani hovoriť s deťmi a tiež s deťmi sa stretnúť a zobrať ich so sebou do Ž., nakoľko matka mu

nepretržite bráni v stretávaní sa s maloletými deťmi. V predmetnej správe ďalej úrad práce uviedol, že
otec maloletých detí pracuje v ambulancii preventívnej kardiológie telovýchovného lekárstva. Zo správy
z prešetrenia pomerov zo dňa 03.05.2016 vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž.
súd zistil, že boli prešetrené pomery v rodine otca, ktorý žije v 4.izbovom kompletne zariadenom a
udržiavanom byte, maloletý R. má v uvedenom byte vlastnú postieľku v spálni, kde spáva spolu s otcom,

deti majú vytvorené podmienky pre hru i odpočinok, maloletý R. má v domácnosti i oblečenie, pričom
podľa vyjadrenia otca, tento vie zabezpečiť všetky činnosti spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa,
keďže takto on robil aj počas spoločného života s matkou detí. V predmetnej správe úrad práce ďalej
uviedol, že otec podľa vlastného vyjadrenia súhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti
matke za predpokladu širšej úpravy styku, pričom on si vie svoje pracovné povinnosti zariadiť tak,

aby sa mohol synovi venovať, na výživu maloletých detí v čase vtedajšieho prešetrovania pomerov
neprispel žiadnou čiastkou, keďže matka podľa jeho vyjadrenia má k dispozícii účet na ktorom sú
finančné prostriedky s ktorými ona môže disponovať. Zároveň úrad práce uviedol, že otec má vytvorené
podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, pričom maloletý R. je na prostredie u otca zvyknutý a je
preto potrebné, aby nedošlo k prerušeniu ich vzájomného vzťahu a zároveň je potrebné, aby si mohol

budovať aj vzťah s maloletou F.. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky zo dňa 11.05.2016
vykonané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši súd zistil, že uvedené šetrenie
pomerov bolo vykonané za prítomnosti matky, ktorá má na adrese T. Č.. XXX trvalý pobyt. Bolo zistené,
ževčasešetreniadetibolizdravé,primeraneprosperovali,otecsivyživovaciupovinnosťneplnil.Úradom
práce neboli zistené žiadne nedostatky, sociálne podmienky ako aj prístup matky k výchove detí bol

vnímaný zo strany úradu práce pozitívne, prostredie za podnetné, harmonické s odporúčaním, že v
záujme maloletých detí je, aby rodičia pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorá by rešpektovala
najlepší záujem maloletých detí. Súd mal zároveň z výpisu z LV č. XXX pre Obec a k. ú. T. preukázané,
že rodinný dom súp. č. XXX V. Y.. Č.. XXX/XX je v podielovom spoluvlastníctve matky maloletýchdetí, ktorý ona podiel nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 08.02.2004. Zároveň mal súd
preukázané, že matka detí je vlastníčkou resp. podielovou spoluvlastníčkou aj niektorých nehnuteľností
ktorými sú napr. orná pôda, trvalé trávnaté porasty a pod. Zo znaleckého posudku znalkyne R.. L. Č.

súd zistil po vyšetrení rodičov maloletých detí ako aj samotného maloletého a z uvedených vyšetrení
vyplynulo, že obidvaja rodičia sú na dobrej mentálnej úrovni, osobnostne, hlavne v emočnej zložke
však menej zrelí, menej diferencovaní, s menej vyrovnanou osobnostnou štruktúrou. Ich nastavenie
je subjektivistickejšie, senzitívne, s tendenciou vidieť veci cez seba. V správaní otca je vystupňovaná
kontrola so snahou usporadúvať a manipulovať. V popredí je u neho praktická inteligencia, schopnosť

riešiť skôr konkrétne problémy, nie teoretické, opačné pohlavie menej oceňuje, odkláňa sa od neho,
objavujesaažpohŕdavýdevalvujúcipostojknemu.Mužskúpostavuvnímaakosociálnedominantnú,ale
nerozhoduje sa vždy sám za seba, ambivalencia je zvýraznená, pociťuje tlak z vonkajšieho prostredia,
zviazanosť. Vzťah k deťom je nadradený partnerskému vzťahu v zmysle vzťahu k manželke ako k
prostriedku na zabezpečenie jeho predstavy rodiny a navonok usporiadaného života. Správanie matky
ovplyvňujú neuspokojené túžby a nezdary. V záťaži je prítomná tendencia k stiahnutiu, nereagovaniu, k

pozícii pasívneho pozorovateľa, je opatrnejšia, uzatvorí sa, voči opačnému pohlaviu nepociťuje hostilitu,
má obavy zo vzťahu. V formulácii svojich názorov je zásadová, lepšie abstrakčné schopnosti ju viac
vzdiaľujú od reality, javí sa odcudzenejšia životu, slabšie sa orientuje a problematickejšie prispôsobuje.
Matka je navonok napätejšia, zdržanlivejšia v prejavoch ako otec u ktorého vystupujú dominantnejšie
mužské črty. Zo zhrnutia pre posudkový záver znalkyňou R.. Č. mal súd preukázané, že u maloletého

R. je v súčasnej dobe vystupňovaná predovšetkým emočná nevyrovnanosť až emotívna labilita s
následnouneurotizáciou,úzkostnejšímprežívanímasenzitivitou.Konfliktymedzirodičmiresp.ajstarými
rodičmi ich nevysporiadané vzájomné vzťahy, neschopnosť vyrovnať sa s danou situáciou, ktoré sú pred
maloletými deťmi hlavne maloletým R. otvorene prezentované, zaťažujú osobnosť detí a do budúcna
môžu byť zdrojom nevyrovnanosti ich duševného vývoja. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne

ku ktorému dospela na základe preštudovania spisovej dokumentácie, zdravotnej dokumentácie a
rodičmi poskytnutých materiálov, psychologického vyšetrenia rodičov a detí vyplynulo, že pokiaľ sa
týka citového vzťahu rodičov k deťom a detí k rodičom tento je pozitívny, otec má vytvorený k synovi
pomerne intenzívny pozitívny vzťah, ktorý je až vlastnícky, obidve maloleté deti majú k matke vyvinuté
silnejšie citové väzby, v kontakte s ňou cítia viac blízkosti a istoty, vzťah medzi rodičmi maloletých detí

je v súčasnej dobe hlboko narušený, konfliktný. Otec zdôrazňuje nesamostatnosť matky, znevažovanie
svojej manželskej role a manželský konflikt. Matka má tieto konfliktné oblasti relatívne vysporiadané,
zameriava sa na rodičovský vzťah. Z vyšetrenia obidvoch rodičov znalkyňou vyplynulo, že títo sú na
dobre intelektovej úrovni, osobnostne hlavne však emočne menej zrelí, menej diferencovaní, s menej
vyrovnanou osobnostnou štruktúrou. Ďalej mal súd preukázané, že obidve maloleté deti majú silnejšie

emotívne väzby vytvorené k matke a matka je pre ne najdôležitejšou vzťahovou osobou, pričom vzťah
R. k otcovi je tiež pozitívny, ale menej intenzívny. Z vyjadrenia znalkyne zo záveru znaleckého posudku
ďalej vyplynulo, že pokiaľ sa týka osobnostných predpokladov, osobnostné predpoklady matky sú lepšie
a javí sa vhodnejšia pre výkon osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka však rodinného prostredia, obidvaja
rodičia majú rodinné prostredie vybudované, vytvorené. Pokiaľ sa týka osoby maloletého dieťaťa R.

zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že dieťa sa pri spoločnej návšteve a kontakte javilo málo
spontánne, jeho komunikatívny blok pravdepodobne súvisel s celkovou situáciou a vnímaním napätia
medzi rodičmi, pričom však za prítomnosti matky sa veľmi dobre adaptoval na situáciu, na prostredie i
cudziu osobu, správal sa prirodzene, nenútene. V prítomnosti otca bol v kontakte stiahnutejší, postupne
sa osmelil. Zároveň zo znaleckého posudku ďalej bolo zistené, že pokiaľ sa týka matky maloletých

detí, má táto z psychologického hľadiska lepšie predpoklady na zabezpečenie riadneho citového vývoja
maloletých detí, pričom deti sú na ňu citovo viac naviazané, sú útleho veku a preto aj s prihliadnutím na
uvedené odporučila, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, aby bol upravený
kontakt otca s maloletými deťmi a to s R. každý párny týždeň od štvrtka od 10.00h do nedele do
17.00h a s maloletou F. každý párny týždeň vo štvrtok od 10.00h do 11.00h, v nedeľu od 16.00h do

17.00h, pričom v závere svojho znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že je potrebné posúdiť najmä
vhodnosť prítomnosti starých rodičov z otcovej strany pri preberaní a odovzdávaní detí, keďže táto
okolnosť má pravdepodobne nemalý vplyv na vyhrocovanie konfliktných momentov, ktoré môžu narušiť
duševný a mravný vývoj maloletých detí. Zároveň v znaleckom posudku znalkyňa (čl.159) poukázala
na nevhodnosť výchovných prostriedkov zo strany otca, kedy tento sa snaží nadmernými podnetmi

zaplaviť dieťa a to najmä v zmysle množstva ponúknutých hračiek, aktivít, jedla, ponechanie výlučnej
voľby na dieťa, odovzdanie sa mu v plnej dispozícii, pričom psychomotorický vývoj maloletého R. je
primeraný veku, rovnako ako jeho fixácia na matku, neboli šetrením manifestované prejavy závažnej
psychopatológie v zmysle jeho narušenia, pričom však v súvislosti u neho popisovanými úzkostnýmiprejavmi a to úzkostné prejavy ako strachové reakcie na neočakávané hlasové podnety, hluk lietadla,
vrtuľníka a pod. znalkyňa uviedla, že pri pretrvávaní konfliktných situácií zo strany oboch rodičov, či
starých rodičov, je vysoké riziko neurotizácie a disharmonizácie ďalšieho psychického vývinu dieťaťa,

ktoré vyžaduje emočnú istotu. Je nevyhnuté v záujme zdravého vývinu detí vyvarovať sa konfliktom pri
vzájomnom styku a komunikácií, zachovávať vzájomný rešpekt a úctu ako rodič k druhému rodičovi
svojho dieťaťa. Je potrebné povzniesť sa nad partnerské nezhody a ujednotiť výchovné postupy v
záujme maloletých detí. Z výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 24.02.2017 mal súd preukázané,
že situácia rodiny od posledného vyšetrenia viac menej korešponduje so súčasnou situáciou, pričom

ďalej uviedla, že niektoré situácie si rodičia dieťaťa, teda maloletého R. najmä jeho nepokoj mylne
vykladajú, pričom matka tento vníma ako dôsledok pobytu u otca, kedy podľa znalkyne uvedený nepokoj
je spôsobený najmä tým, že dieťa veľmi intenzívne vníma konflikt medzi rodičmi a pokiaľ by rodičia
maloletých detí dokázali spolu vychádzať a neriešili by partnerský konflikt, ale rodičovský vzťah mohlo
by medzi nimi byť spokojné fungovanie a to v záujme maloletých detí. Zároveň uviedla, že aj napriek
tvrdeniu matky na úprave styku, tak ako to navrhuje ona, znalkyňa zotrvala na svojom stanovisku, pričom

podľa jej názoru matka má tendencie nesúhlasiť s tým, keďže sa jej zdá dosť dlhý časový úsek dieťaťa
s otcom, pričom však podľa jej názoru je v záujme dieťaťa, aby kontakt medzi otcom a maloletým R.
bol pravidelný, pričom by sa javilo ideálne, aby sa mohli vidieť aj v týždni. Pobyt u otca počas víkendu
by mohol byť kratší, ale v tomto konkrétnom prípade je tu najmä vzdialenosť medzi bydliskom matky
a bydliskom otca, kedy takéto riešenie reálne nie je a konkrétna úprava styku, tak ako ju navrhla ona

sa javí ako vhodná, pričom do budúcna určite bude potrebné tento vzťah rozšíriť najmä vo vzťahu s
maloletou F.. V súčasnej dobe najmä kontakt otca s maloletou F. je najmä vhodný výlučne za prítomnosti
matky a to najmä aj s prihliadnutím na jej útly vek, na tú skutočnosť, že je dojčená, pričom znalkyňa
ďalej uviedla, že otec evidentne má záujem o maloleté deti. Prekážka v tomto vzťahu budovania tohto z
hľadiska psychologického skúmania nie je, jedinou prekážkou je komunikácia rodičov, možno aj zásahy

do tohto zo strany okolia. K otázke trávenia letných prázdnin maloletých detí s otcom znalkyňa pri svojom
výsluchu uviedla, že čas ktorý by maloletý R. strávil s otcom počas letných prázdnin, letného obdobia v
období týždňa desiatich dní ona nevidí ako problematické. Dlhší čas by už problémom mohol byť. Pokiaľ
sa týka F., najvhodnejším by sa javilo riešenie počas prázdnin, tak ako to bolo pertraktované zo strany
otca, že by ten určitý krátky čas trávil v lete dovolenku v mieste bydliska matky, resp. v blízkosti bydliska

matky. Zároveň uviedla, že miesto, kde by deti mali byť preberané a odovzdávané určite najvhodnejším
sa javí miesto bydliska matky, kedy uvedené miesto deti poznajú, je im známe a iné miesto, ktoré deti
aj keď je v blízkom okolí nepoznajú a mohlo by ich to traumatizovať. Zároveň by mohla traumatizovať
pri odovzdávaní a preberaní detí aj cudzia osoba, pričom tu ide o ďalšiu osobu, ktorá či by už bola z
blízkeho rodinného prostredia, alebo cudzia osoba. Apelovala na rodičov maloletých detí, aby títo pokiaľ

nedokážu fungovať ako pár, ako manželia, aby fungovali ako rodičia. Z vykonaného dokazovania mal
súd nesporne preukázané, že v súčasnej dobe je matka maloletých detí na materskej dovolenke, poberá
len rodičovský príspevok. Pokiaľ sa týka otca maloletých detí, tento pracuje vo Fakultnej nemocnici s
poliklinikou Ž., kedy pracovný čas ako lekár na oddelení vnútorného lekárstva má stanovený od 07.00h
do 15.30h a v priemere 3x do mesiaca vykonáva ústavné pohotovostné služby, ktoré sú cez pracovný

deň od 15.30h do 07.00h a cez sobotu, nedeľu od 07.00h do 07.00h nasledujúceho dňa, kedy za každú
pohotovostnú službu má menovaný 7 hodinové náhradné voľno. Z potvrdenia o zárobku otca maloletých
detí mal súd preukázané, že za rok 2016 otec maloletých detí mal priemerný mesačný zárobok vo
výške 2.388,22 Eur, ani jeden z rodičov okrem maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Zo
správy z prešetrenia pomerov, či už v rodine otca resp. v rodine matky mal súd nesporne preukázané,

že obidvaja disponujú vhodnými podmienkami pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, otec
detí obýva 4.izb. byt, matka detí spolu s deťmi žije v rodinnom dome. Pokiaľ sa týka maloletej F., táto
je v intenzívnej starostlivosti u matky, kedy dieťa je útleho veku, je dojčené. Zároveň pokiaľ sa týka
maloletého R., tento tiež je vychovávaný matkou, pričom však v súčasnej dobe navštevuje predškolské
zariadenie a to Materskú školu v T., kedy podľa správy uvedeného predškolského zariadenia maloletý

mal ťažšiu adaptáciu na uvedené predškolské zariadenie do ktorého nastúpil 02.09.2016, pričom však
v súčasnej dobe dieťa je adaptované, zjavne upokojené, zapája sa do spoločných činností, má svoj
okruh kamarátov, bavia ho vzdelávacie aktivity. V predchádzanom období počas príslušnej adaptácie
dieťa bolo plačlivé, vystrašené z každej novej situácie, potrebovalo byť uisťované, že je v bezpečí,
hralo sa individuálne. Zároveň z predmetnej správy súd zistil, že pokiaľ sa týka výdavkov spojených

v súvislosti s návštevou Materskej školy tieto predstavujú jednak príspevok na čiastočnú úhradu tzv.
školné 6 Eur mesačne, ďalej je to stravné vo výške 1,05 Eur na deň, ktoré samozrejme závisí od počtu
odstravovaných dní. Ďalšími výdavkami sú príspevok na výučbu anglického jazyka a to 4 Eurá mesačne.
Zo správy ošetrujúcej lekárky R.. O. K. súd zistil, že obidve deti sú v jej evidencii, ich zdravotný stav jetohto času dobrý, matka s deťmi pravidelne navštevuje povinné preventívne prehliadky a očkovania. Z
predložených výdavkov, ktoré predložila matka maloletých detí súd zistil, že tieto výdavky predstavujú
jednak výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletých detí, ktoré sú spojené s vekom detí. Jedná

sa o bežné potreby ako je oblečenie, obuv, hygienické potreby, ale aj potreby ktoré súvisia s ich kultúrnou
- spoločenskou činnosťou, či už nákupy hračiek, knižiek a iných aktivít. Mimoriadne zvýšené výdavky
neboli zistené, obidve deti sú zdravé, ich zdravotný stav je dobrý. Určité zvýšené výdavky vznikajú matke
v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia maloletého, ostatné výdavky v podstate predstavujú
výdavky, ktoré sú bežným výdavkami veku maloletých detí zodpovedajúcim veku maloletého R. a F..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/9/2016 mal súd preukázané, že súd neodkladným opatrením
upravil styk otca s maloletými deťmi. Zároveň zo spisu 12P/88/2016 súd zistil, že Krajský súd v Banskej
Bystrici zmenil neodkladné opatrenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 10.03.2016 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 14CoP 24/2016-145 zo dňa 18.04.2016, kedy dočasne
upravil styk otca s maloletými deťmi a to s R. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý
prvý piatok v tom ktorom mesiaci od 13.00h do nedele do 17.00h a s maloletou F. každý prvý piatok

v mesiaci od 13.00h do 14.00h, každú prvú nedeľu od 17.00h do 18.00h za prítomnosti matky, pričom
neodkladné opatrenie ktorým došlo k zmene predchádzajúceho neodkladného opatrenia okresného
súdu zo dňa 10.03.2016 v spojitosti s opatrením zo dňa 18.04.2016 bolo zmenené z dôvodu, že matka
maloletých detí osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, ktoré zdokumentovala listinnými dôkazmi, pričom
až potom ako budú získané bližšie podrobnosti pred rozhodnutím o úprave práv a povinností rodičov

k maloletým deťom znaleckým dokazovaním, ktoré prebiehalo bude možné potom vo veci rozhodnúť.
Zároveň mal súd preukázané zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Em/1/2016, že otec maloletých detí
podaním zo dňa 14.07.2016 podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s
maloletými deťmi, kedy o uvedenom návrhu zatiaľ rozhodnuté nebolo.

6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku s
maloletýmdieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykus
maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

8. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičov,aabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.11. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú
za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri
určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto

sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd mal totižto preukázané, že rodičia
maloletých detí napriek tomu, že sú manželia nežijú v spoločnej domácnosti, matka maloletých detí
opustila spoločnú domácnosť, pričom od júna roku 2015 táto žije oddelene spolu s maloletým R. a
neskôr aj s maloletou F., ktorá sa narodila až 21.11.2015. Súd maloleté deti zveril matke a to v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti súd poukazuje na
citované ustanovenie zákona, ktoré sa týka prípadov, keď rodičia maloletých detí spolu nežijú bez

zreteľa na to, či sú alebo nie sú manželia, pričom pri rozhodovaní o otázke ktorému z rodičov súd zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, súd zobral do úvahy najmä citové väzby maloletých detí, ich
vývinové potreby, ale aj stabilitu výchovného prostredia. Odôvodnenosť takéhoto rozhodnutia potvrdila
aj znalkyňa vo svojich záveroch v znaleckom posudku, kedy znalkyňa v závere svojho posudku uviedla,
že citový vzťah rodičov k deťom a citový vzťah detí k rodičom je pozitívny, pričom podľa znalkyne u

matky sú lepšie osobnostné predpoklady a javí sa vhodnejšia pre výkon osobnej starostlivosti. Súd
zároveň určil obidvoch rodičov, aby títo maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok. Keďže súd
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, rodičia maloletých detí sa zároveň nevedeli o úprave
styku dohodnúť, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami upravil styk otca s maloletými deťmi.
Pokiaľ sa týka samotnej úpravy styku, z platnej právnej úpravy vyplýva, že právo rodiča ktorému nebolo

dieťa zverené do výchovy stretávať sa s dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od
iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodičov s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia
v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa
potrebujeprezdravývývojpocitspolupatričnostiatonielensosvojoumatkou,aleajsosvojimotcom.Len
ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa.

Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a
myslenia dieťaťa. Negatívne dôsledky vznikajú v situáciách, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať
sa s dieťaťom, hoci druhý nezadáva k tomu dôvod. Preto pri rozhodovaní o úprave styku je povinnosťou
súdu v súlade so zákonnými ustanoveniami a z nich vyplývajúcich zásad starostlivo posúdiť najmä
časové vymedzenie a miesto styku. Ďalšími rozhodujúcimi okolnosťami sú okolnosti na strane detí

a to ich vek, zdravotný stav, vzťah k rodičom resp. k rodičovi, ktorý nemá vo výchove deti, denný
režim detí, okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné
pomery a vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča. Na uvedené okolnosti súd pri rozhodovaní
o úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadol. Súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že rodič ktorému
maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti uplatňuje pri styku s dieťaťom úlohu pri výchove

dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí. Záujem dieťaťa
stojí nad všetkými inými záujmami vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone
rodičovských práv a povinností konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho
potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom.

Zároveň je potrebné uviesť, že úprava styku predstavuje len rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s
rodičom, ktorý ho nemá vo svojej starostlivosti, pričom ide o určitú garanciu styku, čo však neznamená,
že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovanie stretávania s odkazom od
takejto striktnej úpravy zo zreteľom na potreby dieťaťa. Súd apeluje na rodičov maloletých detí, aby
si uvedomili, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu

ich detí. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove dieťaťa je dôležité, nemožno pri tom zabúdať na
potrebu udržiavania vzťahov medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a
autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Tak ako už bolo vyššie uvedené
súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadol na najlepší záujem maloletých
detí, pričom vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Je potrebné uviesť, že maloletý R. svojho otca

pozná, na prostredie v ktorom žil a v ktorom teraz žije jeho otec R. bol zvyknutý a zároveň súd prihliadol
na vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletého v súčasnej dobe, kedy jedna cesta predstavuje cca
2,5 hod. Jedná sa o cestu osobným motorovým vozidlom zo Ž. do L. Q. a späť. Pri rozhodovaní o úprave
styku s maloletými deťmi súd prihliadol na základné pravidlo z ktorého by sa malo vychádzať a to, žekaždý rodič má zásadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času, kedy ide o všetok voľný
čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin, pričom však prihliadol aj na odporúčania znalkyne
ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi. Je pravdou, že toto pravidlo nemohol súd aplikovať

najmä u maloletej F., keďže sa jedná o dieťa útleho veku, dojčené, maximálne naviazané na osobu
matky a aj vzhľadom na vzdialenosť bydlísk otca a matky dieťaťa. Zároveň, keďže aby nespochybniteľne
bolo zachované právo otca na udržiavanie pravidelných kontaktov s deťmi, teda aj s maloletou F., súd
mu umožnil kontakt aj prostredníctvo internetovej a telefonickej komunikácie s deťmi a to v súlade s
Dohovorom o styku s deťmi zo dňa 15.05.2003, kedy podľa čl. 2 tohto Dohovoru styk s deťmi znamená

akúkoľvek formu komunikácie rodičov s deťmi. Je nesporné, že súčasná úroveň technického pokroku
umožňuje aj komunikáciu prostredníctvom telefónu, alebo výpočtovej techniky a niet preto prekážky,
aby v odôvodnených prípadoch o úprave styku bolo rozhodnuté aj týmto spôsobom. O takýto prípad
ide i v súdenej veci, kedy otec maloletých detí má pred vzdialenosť bydlísk ako aj pre pracovné aktivity,
ale aj vek detí obmedzenú možnosť byť so svojimi deťmi. Je nesporné, že aj týmto spôsobom by malo
byť garantované rešpektovanie práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahov k obidvom rodičom.

Zároveň v súlade so záujmami maloletých detí a odporúčaním znalkyne súd upravil styk otca s deťmi
aj počas letných prázdnin a to najmä s prihliadnutím na ďalšie upevňovanie a prehlbovanie citovej
väzby medzi ním a maloletými deťmi. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať opätovne na znalecký
posudok znalkyne, ktorá vo svojich záveroch celkom jasne diagnostikuje vzájomné vzťahy rodičov a
detí a samotný znalecký posudok dáva dostatok predpokladov pre rozhodnutie v merite veci, pričom

z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že je v záujme maloletých detí, aby
bol upravený styk otca s maloletými deťmi v zmysle odporúčaní znalkyne a v rozsahu, ktorý znalkyňa
odporúča. Súd tiež s prihliadnutím na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že bolo nariadené neodkladné
opatrenie jeho výkon sa nerealizuje pravidelne uložil rodičom pre prípad nemožnosti realizovať styk, aby
túto skutočnosť si oznámili a poskytli si náhradný termín. Pokiaľ sa týka výživného v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami zákona uložil otcovi maloletých detí, aby prispieval na výživu maloletých detí
a to dňom podania návrhu, keďže nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako tieto
predpokladá ustanovenie § 77 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal zo
zárobkových schopností a možností otca maloletých detí ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí,
pričom prihliadol na zásadu, že deti majú právo na takú životnú úroveň akú by mali, ak by rodičia žili v

spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili. U maloletého R. zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že
maloletý navštevuje predškolské zariadenie s čím matke vznikajú zvýšené finančné výdavky. Zároveň
u obidvoch detí súd vzhliadol na potreby maloletých detí, ktoré sú spojené s ich fyzickým rastom, ale
aj psychickým vývinom, ktoré predstavujú napr. potreby súvisiace so stravovaním, bývaním, ošatením,
ale prihliadol aj na potreby, ktoré súvisia s kultúrnym a spoločenských vyžitím maloletých detí napr.

nákupom hračiek, detských knižiek, ale aj trávením voľného času spoločenskými hrami a spoločenskými
podujatiami a pod. Je nesporné, že otec maloletých detí dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške
2.388 Eur mesačne, pričom v súčasnej dobe si plní vyživovaciu povinnosť výživným, ktoré predstavuje
40 Eur na každé z detí a z jeho príjmu nesporne vyplýva, že jeho schopnosti a možnosti odôvodňujú
priznanie výživného na bežnú výživu na maloletého R. vo výške 200 Eur mesačne a na maloletú F. vo

výške 150 Eur mesačne, pričom však s prihliadnutím na ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine, súd
zároveň uložil otcovi maloletých detí, aby s prihliadnutím na svoj príjem prispieval na výživu maloletých
detí výživným určeným na tvorbu úspor, kedy túto povinnosť súd uložil otcovi vo výške po 100 Eur
mesačne a to tiež počínajúc dňom podania návrhu a to 08.04.2016. Je nesporné, že aj matka maloletých
detí má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, táto si však vyživovaciu povinnosť plní výkonom

osobnej starostlivosti a zároveň v súčasnej dobe však táto má obmedzené schopnosti a možnosti, keďže
je na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. Pokiaľ sa matka maloletých detí domáhala
priznania výživného spätne súd dospel k záveru, že v tejto časti návrh matky nie je podaný dôvodne,
keďževdanomprípadenebolisplnenézákonnépodmienkyktomu,abysúdurčilvýživnénamaloletédeti
spätne. Súd v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine zisťoval, či sú v tomto prípade

dané dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné určenie výživného, pričom však matka maloletých
detí v konaní o úprave práv nepreukázala a súd ani nezistil dôvodnosť a potrebu priznania spätného
výživného. Súd mal nesporne preukázané, že pokiaľ matka spolu s maloletým R. opustila spoločnú
domácnosť a po narodení maloletej F. v novembri 2015, matke nebránili žiadne také okolnosti, aby
návrh na úpravu práv podala na súde. Pri svojom zdôvodnení dôvodov hodných osobitného zreteľa len

uviedla, že po odchode z domácnosti od otca využívala financie zo spoločného účtu na nutné výdavky,
kde jej boli zasielané aj prídavky na deti ako aj materská dávka, neskôr si založila vlastný účet a to v
auguste 2015, pričom otec na maloleté deti neprispel dobrovoľne žiadnou čiastkou. Iné dôvody matka
detí neuviedla. V tejto súvislosti opätovne súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine,z ktorého vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne,
ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z
úradnej povinnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone explicitne vyjadrené a v zmysle

konštantnej judikatúry medzi takéto dôvody by mohli patriť napr. objektívna nemožnosť podať návrh
na určenie výživného napr. pre to, že ten kto navrhuje určiť výživné nevie kde žije osoba povinná,
alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemohla venovať takémuto konaniu. Takéto okolnosti súd
však preukázané nemal, preto potom výživné priznal od podania návrhu. S prihliadnutím na to, že o
výživným bolo rozhodnuté od podania návrhu, za uvedené obdobie t. j. od 08.04.2016 do 03.03.2017

t. j. do rozhodnutia o úprave práv vznikol otcovi maloletých detí nedoplatok na výživným a to na bežné
výživné a to vo výške 2.968 Eur po odpočítaní sumy 80 Eur, ktoré otec od mája 2016 z titulu výživného
matke poskytoval a zároveň vznikol otcovi maloletých detí nedoplatok na výživnom určeného na tvorbu
úspor vo výške 2.153 Eur, u maloletého R. 1.076,50 Eur a u maloletej F. 1.076,50 Eur. Nedoplatok na
bežnom výživnom vo výške 2.968 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 Eur
splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom marec 2017 pod stratou výhody splátok v

súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP a nedoplatok výživného určeného na tvorbu úspor súd otcovi
maloletých detí uložil, aby tento zaplatil na účet maloletých detí, maloletému R. 1.076,50 Eur a maloletej
F. 1.076,50 Eur do 31.05.2017 a to v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Uvedené súd určil a povolil
najmä v súvislosti s priemerným mesačným zárobkom, ktorý otec maloletých detí dosahuje a zároveň s
prihliadnutím na jeho výdavky, ktoré on má so zabezpečovaním svojich potrieb, pričom prihliadol aj na

jeho vyjadrenie, že on nemá žiadne úspory.

14. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli vo
výške 282,32 Eur a to z titulu výdavkov poskytnutých na zaplatenie časti znaleckého posudku (otec
zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300 Eur), nepriznal najmä z toho dôvodu, že v

súčasnej dobe matka je na materskej dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti, nemá
okrem rodičovského príspevku žiadny iný príjem a preto aj keď je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to
rodinného domu v ktorom býva spolu s maloletými deťmi, súd bol toho názoru, že spĺňa podmienky pre
oslobodenie od platenia súdneho poplatku a preto potom náhradu trov konania štátu nepriznal.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach totižto platí, že každý z
účastníkov si sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

vo Veľkom Krtíši.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.