Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208655
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113208655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcu: Termia s.r.o., Štvrť SNP 138,
Trenčianske Teplice, IČO: 36 331 414, právne zastúpený JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so
sídlom Šrobárová 9, Trenčianske Teplice proti žalovaným 1/ C. W., bytom S., F. X. 1/B, 2/ S. W., bytom
S., F. X. X/B, obaja právne zastúpení Mgr. Martinom Berecom, advokátom, Domus Petra, Pod Sokolice
1/B, Trenčín, o zaplatenie sumy 387,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 15C/53/2013-189, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejzaviazalžalovaných1/,2/zaplatiťspoločneanerozdielnežalobcovi
387,44 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 3, §
8a ods. 2, 7, § 8b ods. 1, 2 písm. e/, § 10 ods. 1, 6, § 11 ods. 3 zák.č. 182/93 Zb., ďalej ust. § 18 ods. 7
písm. e/ ods. 8 písm. b/, ods. 10 zák.č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ďalej ust. § 7 ods. 1, 4, 5,

10 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z..

3. Žalobca sa proti žalovaným domáha zaplatenia peňažného plnenia na základe zák.č. 182/93 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorej vykonával žalobca ako správca správu
bytového domu, v ktorom sa nachádza byt patriaci žalovaným, ktorý byt predali v priebehu roku 2011
pánovi Ing. Hargašovi. Podľa ročného vyúčtovania nákladov za byt za január 2011 až júl 2011 mal
vzniknúť žalovaným nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 387,44 eur.

4. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v Občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten účastník,
komu svedčí stav z hmotného práva, t.j. nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Krajský súd v
Trenčíne v zrušujúcom uznesení vyjadril právny názor, podľa ktorého je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu ako aj pasívna legitimácia žalovaných v tomto konaní a preto sa súd prvej inštancie odvolal na
odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu. Žalovaní naďalej popierali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

a pasívnu legitimáciu žalovaných. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho vyjadrené v
zrušujúcom uznesení s prihliadnutím na stanovisko krajského súdu, ktorý uviedol, že žalovaní, ktorí pri
predaji bytu nevykonali odpočty meračov v byte nesú zodpovednosť za dlhy v danom byte do momentu
zavkladovania vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa s tým, že zároveň uzavrel, že pokiaľ aj priprevode vlastníctva bytu vydá správca bytového domu vlastníkovi bytu vyhlásenie podľa § 5 ods. 2
zák.č. 182/93 Zb., že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu
a úhradách do fondu, toto vyhlásenie nedeklaruje, že aj počas katastrálneho konania povolenie vkladu

nevzniknú prevodcovi bytu nejaké nedoplatky, ktoré je zo zákona povinný uhrádzať. V zmysle tohto
záveru vznikla žalovaným povinnosť uhradiť nielen predpísané mesačné zálohové platby na úhradu
nákladov spojených s užívaním bytu a mesačné náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv, ale aj
zistený nedoplatok na platbách podľa ročného vyúčtovania nákladov za byt a to za tú časť roka 2011,
kedy boli vlastníkmi bytu, pretože podľa § 10 ods. 1, 6 zák.č. 182/93 Zb. novému vlastníkovi bytu vznikla

povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv od 1. dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad do katastra bol povolený 20.07.2011.

5. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaní boli v rozhodnom období od 01.01.2011
do 20.07.2011 vlastníkmi bytu č. 1. Žalobca v tomto období vykonal správu uvedeného bytového domu
na základe zmluvy o výkone správy. Z týchto dôvodov boli žalovaní 1/, 2/ povinní pravidelne každý

mesiac hradiť predpísané zálohové platby. Vlastník bytu má povinnosť v zmysle čl. 3 ods. 5 zmluvy o
výkone správy hradiť odmenu za výkon správy správcu. Žalovaným bola predpísaná mesačná zálohová
platba za užívanie bytu celkovo v sume 39,47 eur, ktorá sa skladala z pevnej časti predstavujúcej odvod
do fondu opráv a z pohyblivej časti v sume 22,01 eur, čo predstavovali bankové poplatky, dodávku
tepla,odmenudobrovoľníkovi,odvoddažďovejvody,osvetleniespoločnýchpriestorov,spoločnúanténu.

Je logické, že okrem uvedených mesačných zálohových platieb, ktoré predstavujú len predpokladané
mesačné náklady na byt vzniká vlastníkovi bytu povinnosť uhradiť skutočné náklady na byt a spoločné
priestory bytového domu v zmysle ročného vyúčtovania nákladov. Príjmový pokladničný doklad zo
16.05.2011, z ktorého vyplýva, že žalovaní uhradili žalobcovi v tento deň sumu 461,- eur a na ktorom
bola opravená podľa tvrdenia žalobcu chyba v písaní vyúčtovanie RV 2011 na vyúčtovanie RV 2010,

potom logicky nemohol predstavovať úhradu skutočných nákladov na byt za rok 2011, keďže toto sa
vyhotovuje rok pozadu. Išlo teda o úhradu nedoplatku za byt za rok 2010 v zmysle vyúčtovania za rok
2010 znejúceho na sumu 463,92 eur po odrátaní preplatku na garáž v sume 3,42 eur, keďže žalovaní
boli vlastníkmi bytu aj v roku 2010. V zmysle čl. 2 ods. 6 zmluvy o výkone správy, vlastník bytu je povinný
vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnutie plnenia uhradiť do 15 dní odo

dňa doručenia vyúčtovania. Záväzky zo zmluvy o výkone správy zanikajú až ich usporiadaním. Žalobca
ročné vyúčtovanie za rok 2011 vyhotovil 10.05.2012 a adresoval ho žalovaným. Toto vyúčtovanie bolo
žalovaným doručené najneskôr spolu so žalobou v tejto veci, je v ňom uvedené, že sa týka dvoch
osôb za obdobie od januára 2011 do júla 2011. Za toto obdobie vznikol žalovaným na skutočných
nákladoch nedoplatok 387,44 eur, ktoré si žalobca proti nim uplatnil v tomto konaní. Z nákladov na

teplo dodaných na prípravu teplej úžitkovej vody bola do vyúčtovania zahrnutá základná zložka 10% s
nedoplatkom 14,41 eur, spotrebná zložka 90% nebola pripočítaná, pretože byt nebol sprístupnený na
odpočet meračov vody. Ďalej boli vyúčtované dodávka ÚK 478,24 eur, elektrina spoločných priestorov
2,24 eur, zrážková voda, nedoplatok 0,26 eur, spoločná anténa 0,05 eur, odmena domovníkovi 0,04
eur, bankové poplatky, preplatok 0,47 eur, zúčtovanie regulačného obdobia, preplatok 2,72 eur. Z

vyúčtovania vyplýva, že pevná časť predpisu skladajúca sa z poplatku za správu odvodov do fondu
prevádzky, údržby a opráv bola uhradená zálohovými platbami. Nedoplatok vznikol v pohyblivej časti
predpisu pri položkách dodávka tepla na vykurovanie, dodávka teplej úžitkovej vody, elektrickej energie
v spoločných priestoroch, zrážková voda a iné, ktoré plnenia neboli v zmysle vyúčtovania pokryté
zálohovými platbami za január až júl 2011. Z individuálneho účtu za vykurovanie vypracovaného

11.04.2012 bolo preukázané, že základná zložka nákladov na teplo vykurovanie bytu žalovaných 60%
bola vypočítaná podľa podlahovej plochy bytu, spotrebná zložka nákladov na teplo na vykurovanie bytu
žalovaných 40% bola vypočítaná náhradným výpočtom, keďže neboli zadovážené namerané údaje o
spotrebe za použitia sankčného koeficientu 1,20. V individuálnom účte za vykurovanie je žalovaným
naúčtovaných 60% celoročnej spotrebnej zložky tepla, pretože tento produkt predstavuje z celoročného

dodatkového tepla na vykurovanie úhrnnú percentuálnu sadzbu za mesiace január až júl 2011, kedy byt
vlastnili žalovaní. Zvyšných 40% z nákladov na teplo sa podľa vyjadrenia konateľky žalobcu vzťahujú
na mesiace august až december 2011, kedy bol vlastníkom už Ing. M.. Uvedené potvrdzuje tvrdenie
žalobcu, že žalobca vyhotovil dve vyúčtovania ohľadom predmetného bytu za rok 2011. Jedno pre
žalovaných za čas, keď boli vlastníkmi bytu a jedno pre Ing. M. za obdobie roku 2011, kedy patrilo

jemu vlastnícke právo k bytu. Ide o postup, ktorý zák.č. 182/93 Zb. výslovne nezakazuje. Predmetom
konania je nárok uplatnený voči žalovaným na zaplatenie nedoplatku na skutočných nákladoch za
byt za časť roku 2011, kedy boli vlastníkmi bytu žalovaní, a preto súd nepovažoval za potrebné
vykonávať dokazovanie zadovážením dokladu o určení zálohových platieb terajšiemu vlastníkovi Ing.M.. Žalobca pri výpočte nákladov na teplo na vykurovanie použil náhradný výpočet priemernej spotreby
so sankčným koeficientom poukazujúc na ust. § 7 ods. 4 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 630/2005 Z.z., podľa ktorého sa tento spôsob výpočtu spotrebnej zložky nákladov na teplo použije

vtedy, ak vlastník bytu úmyselne neumožnil odpočet meračov tepla v byte. Žalobca predložil súdu
oznámenie o tom, že dňa 16.01.2012 v čase od 09.00 hod. do 10.30 hod. bude vykonaná výmena
optických snímačoch na radiátoroch na účel ich odpisu a odpočet bytových vodomerov za rok 2011.
Toto oznámenie bolo zo strany pracovníčky žalobcu vyvesené na nástenke v uzamykateľnej vývesnej
skrini vo vchode bytového domu a túto skutočnosť nespochybňovali ani žalovaní. Okresný súd v tejto

súvislosti poukazuje na záver odvolacieho súdu v tom zmysle, že ak si pôvodný vlastník bytu v rámci
preberacieho a odovzdávajúceho protokolu pri odovzdaní a predaní bytu neodpísal stav príslušných
meračov týkajúcich sa merania nákladov na teplo, vykurovanie, teplú úžitkovú vodu, zbavil sa tým
možnosti obrany, že náklady, ktoré vyúčtoval žalobca v tomto konaní nie sú jeho nákladmi, prípadne, že
byzaneneniesolzodpovednosť.Nebolopreukázané,žebyžalovanýpriprevodebytuspísaliaodovzdali
stav meračov v byte ako správcovi bytového domu. Zároveň krajský súd uzavrel, že pokiaľ žalovaní

1/, 2/ nevykonali pri prevode bytu príslušné odpočty, zbavili sa možnosti namietať spôsob ročného
vyúčtovania, z ktorého vyplýva nárok žalobcu. Žalobca vyhotovil vyúčtovanie nákladov na byt za rok
2011 osobitne na žalovaných a na zvlášť na Ing. M., rozdelením nákladov medzi nich podľa doby, kedy
boli vlastníkmi a nie je pritom potrebné vykonávať dôkazy na skúmanie vecnej správnosti vyúčtovania. Z
týchto dôvodov považoval žalobu, čo do zaplatenia sumy 387,44 eur za dôvodnú a zaviazal žalovaných,

aby zaplatili túto sumu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalobca sa ďalej domáhal proti žalovaným aj zaplatenia poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile
za každý deň omeškania zo sumy 387,44 eur od 16.06.2012 do zaplatenia. Poplatok z omeškania
predstavuje zákonnú sankciu v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu iba v prípadoch, keď

to zákon vyslovene stanovuje. Je potrebné vychádzať z ust. § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak ide
o omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, teda Nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.. Z ust.
§ 517 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že poplatok z omeškania je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pri

omeškaní s plnením dlhu len vtedy, ak to zákon ustanovuje. Jedná sa napr. o povinnosť nájomcu zaplatiť
prenajímateľovi poplatok z omeškania stanovenú v § 697 OZ, ak sa nájomca omeškal so zaplatením
nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Zák.č. 182/93 Zb. ani iný právny
predpis neurčuje, že by veriteľovi vznikol nárok na poplatok z omeškania v prípade, ak sa vlastník bytu
dostane do omeškania s plnením úhrad spojených s užívaním bytu, ktoré v tomto konaní žalobca proti

žalovaným uplatnil. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak keďže sa jedná o samostatný
nárok, ktorý sa líšil od poplatku z omeškania výškou stanovenou v ust. § 3, § 4 cit. nariadenia a súd je
viazanýžalobnýmnávrhom,pretosúdžalobuvčasti,kdesažalobcadomáhalprotižalovanýmzaplatenia
poplatku z omeškania výrokom II. zamietol.

7. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP, kedy súd žalobe
vyhovel v časti o zaplatenie istiny 387,44 eur a žalobu zamietol v časti o zaplatenie poplatku z omeškania
0,5 promile za každý deň omeškania od 16.06.2017 do zaplatenia zo sumy 387,44 eur, kedy v tejto
časti boli úspešní žalovaní. Keďže uplatnený poplatok z omeškania za toto obdobie predstavuje sume
307,43 eur, je zrejmé, že pomer úspechu žalobcu viaže pomer úspechu žalovaných a preto súd bolo

toho názoru, že je potrebné rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ , ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd
odvolací žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Namietali, že

žalobca svoj nárok založil na sfalšovanom účtovnom doklade, kedy bol sfalšovaný príjmový pokladničný
doklad založený v spise, kedy bol prepísaný rok 2011 na rok 2010. Z výslovného vyhlásenia žalobcu ku
kúpnej zmluve, jednoznačne vyplýva, že žalovaní nemajú žiadne záväzky voči žalobcovi. Hmotnoprávne
posúdenie veci závisí na exaktných listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalobca konal
podvodným spôsobom. Konajúci súd si osvojil bez akéhokoľvek dôkazu tvrdenie žalobcu, že údaje

uvedené v príjmovom doklade RV 2011 prepísané na rok 2010 je ročné vyúčtovanie z roku 2011. Ďalej
poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v súlade s § 8b zák.č. 182/93 Z.z.. Z označenia
žalobcu v žalobe ako aj čísla účtu, ktorý je v spise uvedený vyplýva, že žalobca nekoná v zmysle § 8b
ods. 1 zák.č. 182/93 Zb. na účet vlastníkov bytu, ale na svoj účet a preto nezastupuje žalobca vlastníkovbytov v zmysle § 8b ods. 1 zákona a koná na svoj účet, a nie na účet vlastníkov bytov. Nesúhlasili
preto s názorom krajského súdu uvedeného v odôvodnení rozhodnutia, ktorý uviedol, že v § 8b sa
zabraňuje tomu, aby na niektorej strane sporu vystupovalo veľké množstvo osôb, pretože problém s

väčším počtom účastníkov vyriešil v čase podania § 29a ods. 1 zák.č. 99/63 Zb. v súčasnosti aj zák.č.
160/2015 Z.z. a preto mal za to, že v konečnom dôsledku žaloba nie je podaná aktívne legitimovanou
osobou.Namietalajpasívnuvecnúlegitimáciuvzmysle§8aods.7zák.č.182/93Zb.stým,žepozmene
vlastníka bytu nemôžu následne vznikať žiadne záväzky pôvodnému vlastníkovi vrátane otvárania bytu,
umožňovania vstupu do bytu, teda žalobca aj mohol mať pohľadávky voči pôvodnému vlastníkovi len

do dňa prevodu bytu a po prevode mu žiadne pohľadávky nemohli vzniknúť. Prevodom bytu strácajú
pôvodní vlastníci akékoľvek dispozičné právo bytu, nemôžu doň vstupovať, umožňovať správcovi odpis
meračov a odstraňovať závady ohrozujúce ich vlastníctvo a podobne. Pohľadávka žalobcu v priebehu
roka mohla vzniknúť len na nedoplatkoch na úhradách záloh spojených s užívaním bytu, pričom tieto
zálohy až do prevodu bytu žalovaní riadne platili. Vyúčtovanie sa predpokladá po skončení kalendárneho
roka. Je nemožné v danom bytovom dome vykonávať v priebehu roka vyúčtovanie skutočných nákladov

spojených s užívaním jedného bytu. Ak si žalobca si myslí, že odpočtom meračov v jednom byte
môžu urobiť zúčtovanie skutočných nákladov na byt za rok alebo časť roka, je to prejavom absolútnej
neschopnosti robiť správu domov a vyúčtovanie skutočných nákladov. Poukázal na potvrdenie žalobcu,
že dňa 16.05.2011, kde vyhlásil, že žalovaní nemajú žiaden dlh na byte. Ďalej uviedol, že k 31.12.2011
žalovaní neboli vlastníkmi bytu a preto ani vyúčtovanie nákladov spojených s bytom im nepatrí. Preto

uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, že žalovaní sú pasívne
legitimovaní na základe § 8a ods. 7 zák.č. 182/93 Zb.. Uviedol preto, že žalobca žiadny spôsobom
nepreukázal, že by žalovaných vyzval na umožnenie vstupu do bytu v konkrétny deň a čas. To, že si
žalobca vymýšľa doručovanie písomností tvrdením, že sa tam žalovaní nezdržiavali je nepodložené a
celú vec si zľahčil tým, že vediac o tom, že tam žalovaní nebývajú, tak sa ani neunúvali niečo doručovať.

Poukázal na tú skutočnosť, že z dokladov založených v spise vyplýva, že bol zúčtovaný celý rok a
potom nový vlastník za rok 2011 už nemusel platiť nič. Ďalej uviedol, že žalobca si mýli žalovaných s
nájomcom,pričomžalovaníbolivlastníkmianienájomcami,apretožiadnenájomnénebolipovinníplatiť.
Pokiaľ žalobca poukazuje na písomnosť zo dňa 16.05.2011, žalovaní nikdy nevyhlásili, že s tvrdením
žalobcu súhlasia, prípadne ho akceptujú. Poukázal na § 558 OZ, z ktorého vyplýva, že žalovaní neuznali

žiaden dlh a žiadny neprevzali. Preto žalovaní žiadali, aby žalobca predložil ako dôkaz doklad o určení
zálohových platieb vtedajšiemu vlastníkovi Ing. M., bankové výpisy o úhradách zálohových platieb za
mesiace od 01.06.2011 do predaja bytu Ing. M. a vyhlásenie správcu nedoplatkov za byt pri predaji
bytov. Konajúci súd tak dokazovanie odmietol s tým, že Ing. M. byt predal a preto je takéto dokazovanie
bezpredmetné. Žiadali preto žalobu v celom rozsahu v konečnom dôsledku zamietnuť.

9.ProtitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcaatoprotivýrokuII.,ktorýmbolažalobazamietnutá
a výroku III. týkajúci sa náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky
titulom zmluvnej sankcie dohodnutej medzi účastníkmi v zmluve o výkone správy podľa § 8 zák.č. 182/93
Zb. v znení čl. 3 bod 8, kde je medzi účastníkmi dohodnutá sankcia, na základe ktorej je vlastník bytu

v prípade omeškania s platbami povinný zaplatiť správcovi zmluvnú sankciu označenú ako poplatok z
omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Je teda nesporne preukázané
omeškania žalobcu s platením peňažného dlhu a žalovanému vznikol nárok na uplatnenú zmluvnú
sankciu. V náväznosti na tento výrok majú preto za to, že patrí žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej
sankcie a s čím súvisí aj rozhodnutie o trovách konania. Konajúci súd žiadnej zo strán nepriznal právo

na náhradu trov konania s tým, že nárok, poplatok z omeškania predstavuje sumu307,43 eur. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že súd koná vo veci od roku 2013 a rozhodoval v nej prvýkrát
Okresný súd Trenčín rozsudkom z roku 2014, ktorým žalobu zamietol, pričom rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie, kedy sa odvolací súd nestotožnil s
názormi súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Nemôže byť na ujmu

žalobcu predĺženie konania spočívajúceho v nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žiadal preto,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a týkajúcej sa trov
konania tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne aj poplatok z omeškania
a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaných
nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by neboli uvádzali v konaní a ku všetkým
ich tvrdeniam sa počas konania vyjadrili a na svojich vyjadreniach v plnom rozsahu zotrvávajú. Stvrdeniami žalovaných sa vysporiadal odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení a preto odvolanie
považujú za účelové a nedôvodné.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) s prihliadnutím na prechodné ust. § 470 ods. 1, 2 CSP a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §
387 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z nasledovných
dôvodov:

12. V prvom rade je nutné konštatovať, že v prejednávanej veci síce súd prvej inštancie rozhodoval
už po 01.07.2016, kedy bolo aj podané odvolanie zo strán sporu, pričom s účinnosťou od 01.07.2016
nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri
prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení CSP však vyplýva, že ust. § 470 ods. 1 CSP, ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Z tohto potom vyplýva, že ust. § 470 ods. 1 CSP zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych
noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

14. Odvolací súd potom dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci

rozhodol.

15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi účastníkmi nesporné, že žalovaní 1/, 2/ boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúcom sa v S. S. s tým, že svoje vlastnícke právo k
predmetnému bytu previedli na základe kúpnej zmluvy z mája roku 2011 na nového vlastníka Ing. P.

M., pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho bol povolený
rozhodnutím zo dňa 20.07.2011.

16. Rovnako je nepochybné, že žalobca vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone
správy zo dňa 30.03.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ vrátane jej dodatkov.

17. Dňa 16.05.2011 vydal žalobca vyhlásenie pre žalovaných 1/, 2/ o tom, že títo ako vlastníci bytu
nemajú žiadne nedoplatky spojené s užívaním bytu, pričom vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že žalovaní
1/, 2/ sa zaväzujú akceptovať ročné vyúčtovanie služieb za príslušné obdobie roku 2011, ktoré im bude
predložené po jeho spracovaní do 31.05.2012.

18. Následne vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2011 pokiaľ ide o spotrebnú zložku nákladov na teplo
a vykurovanie bolo vykonané náhradným výpočtom z priemerných hodnôt nameraných v dome za rok
2011, pretože pri predaji bytu novému vlastníkovi v júli roku 2011 žalovaní byt nesprístupnili pre odpočet
meračov, nenahlásili stav meračov osobne, prípadne písomne, čo bola ich zákonná povinnosť s tým, že

na žalovaných potom pripadá 60% celoročnej spotreby zložky tepla, pretože tento pomer predstavuje z
celoročného dodaného tepla a 40% nákladov na teplo sa vzťahuje na mesiace august 2011 až december
2011, kedy bol vlastníkom bytu Ing. M.. Takto vykonaným vyúčtovaním bol zistený nedoplatok za byt
žalovaných za dobu 7 mesiacov od januára 2011 do júla 2011v sume 387,44 eur, ktorý je predmetom
tohto sporu.

19. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol, pretože mal za to, že v prejednávanej
veci je tu nedostatok aktívnej aj pasívnej vecne legitimácie v prejednávanej veci. Odvolací súd vo svojom
zrušovacom rozhodnutí pod č.k. 5Co/684/2014-161 zo dňa 16.09.2015 vyslovil ten právny záver, že
žalobca je aktívne vecne legitimovaný a žalovaní 1/, 2/ sú pasívne vecne legitimovaní v prejednávanej

veci. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal nič dôvod meniť na svojom právnom závere, ktorý uzavrel
v zrušujúcom rozhodnutí a preto v tomto smere odkazuje na svoje odôvodnenie rozhodnutia pod sp.zn.
5Co/684/2014, v rámci ktorého sa vecnou aktívnou a pasívnou legitimáciou v prejednávanej veci strán
sporu podrobne zaoberal.20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaní 1/, 2/, t.z. k príjmovému a pokladničnému dokladu
č. 138/2011 na sumu 460,10 eur odvolací súd dodáva, že je v plnom smere správne a korektné

konštatovanie súdu prvej inštancie, že toto ročné vyúčtovanie predstavuje napriek chybe v písaní účel
vyúčtovania za rok 2011, evidentne vyúčtovanie za rok 2011. Nie je logické, aby v máji roku 2011 bolo
vystavené ročné vyúčtovanie za rok 2011, pretože v tomto období ešte takéto vyúčtovanie nie je možné
urobiť. Z tohto potom následne vyplýva, že tento príjmový a pokladničný doklad č. 138/2011 zo dňa
16.05.2011 predstavuje ročné vyúčtovanie za byt, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ za

rok 2010. V konečnom dôsledku sa jedná o doklad, ktorý potrebovali žalovaní 1/, 2/ na to, aby mohli
platnepreviesťkúpnouzmluvoubytnanovéhonadobúdateľaIng.M..Pretosuma463,92eurpredstavuje
ročné vyúčtovanie za rok 2010, ktoré žalovaní 1/, 2/ aj riadne v prospech žalobcu zaplatili. Ako nepriamy
dôkaz o tom, že dané vyúčtovanie predstavuje za rok 2010 svedčí aj vyhlásenie žalobcu, nachádzajúce
sa na č.l. 78 v spise zo dňa 16.05.2011, z ktorého vyplýva, že žalobca týmto vyhlásením prehlasuje, že
žalovaní nemajú nedoplatky na úhradách na plnení s užívaním predmetného bytu, nebytového priestoru

s tým, že vlastníci za zároveň zaväzujú, že budú akceptovať ročné vyúčtovanie služieb za príslušný
obdobie roku 2011, ktoré im bude predložené po jeho spracovaní do 31.05.2012. Vlastníci bytu berú na
vedomie, že sú povinní nahlásiť každú zmenu trvalého bydliska dokedy nebude zmluvný vzťah medzi
firmou Termia, s.r.o., t.z. medzi žalobcom a vlastníkmi právne a finančne vysporiadaný. Z tohto teda
logicky vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ skutočne 16.05.2011 uhrádzajú nedoplatok vo výške 460,50 eur, čo

predstavuje nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2010.

21. Následne žalobca stanovil nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2011 v sume 380,44 eur s
príslušenstvom.

22. V tomto kontexte potom odvolací súd poukazuje ako na svoje zrušujúce uznesenie, tak aj vecne
správne a korektné odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že za stavu, kedy žalovaní boli
v čase od 01.01.2011 do 27.11.2011 vlastníkmi č. bytu v bytovom dome č. XXX/.XX na ulici A. v S. S.,
žalobca v tomto období vykonával správu tohto bytového domu, pričom za toto obdobie boli žalovaní
1/, 2/ povinní pravidelne každý mesiac hradiť predpísané zálohové platby na byt. Jedná sa o povinnosti

vlastníka bytu, ktorý má zároveň aj povinnosť hradiť odmenu za výkon správy správcu. Žalobca vyhotovil
ročné vyúčtovanie zálohových platieb za užívanie bytu za rok 2011 dňa 10.05.2012 a adresoval ho
žalovaným. Za toto obdobie vznikol žalovaným na skutočných nákladoch nedoplatok v sume 387,44 eur,
pričom súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal obsahom tohto vyúčtovania a odvolací súd sa v celom
rozsahustotožňujeskonštatovanímsúduprvejinštancieazároveňnaňhoodkazujevovzťahukspôsobu

ročného vyúčtovania za rok 2011. Súd prvej inštancie dôsledne dodržal pokyn daný odvolacím súdom v
rámci zrušujúceho uznesenia, kedy sa zaoberal aj sankčným koeficientom vo výške 1,20 poukazujúc na
ust. § 7 ods. 4 vyhlášky úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005, kedy tento spôsob výpočtu sa
použije vtedy, ak vlastník úmyselne neumožnil odpočet tepla v byte. Žalobca predložil súdu oznámenie,
že dňa 16.01.2012 v čase od 09 hod. do 10.30 bude vykonaná optických snímačov a zároveň na tieto

účely je potrebné sprístupniť byty s tým, toto oznámenie bolo vyvesené na nástenke v uzamykateľnej
vývesnej skrinke vo vchode bytového domu, pričom túto skutočnosť nespochybňovali ani žalovaní.
Pokiaľ si pôvodný vlastník (ako skonštatoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a na tomto
odôvodnení nemá dôvod nič meniť), v rámci preberacieho a odovzdávajúceho protokolu a predávaní
bytu neodpísal stav príslušných meračov týkajúcich sa merania nákladov na teplo, vykurovanie, teplo,

úžitkovú vodu, zbavil sa tým možnosti ochrany, že náklady, ktoré vyúčtoval žalobca v tomto konaní nie
sú jeho nákladmi, prípadne, že by za ne niesol zodpovednosť. V prejednávanej veci je nesporné, že
žalovaní túto skutočnosť ani nepopierali, že pri prevode bytu na p. Hargaša si neodpísali stav meračov
v byte, nevykonali príslušné odpočty a preto sa týmto spôsobom zbavili možnosti namietať spôsob
ročného zúčtovania, z ktorého vyplýva nárok žalobcu.

23. Preto vo vzťahu k odvolacím námietkam zo strany žalovaných 1/, 2/ dospel odvolací súd k záveru,
že v prejednávanej veci je daná vecná aktívna aj pasívna legitimácia na strane strán sporu, rovnako v
prejednávanej veci je daný nárok žalobcu tak, ako bolo vyššie uvedené, pričom ani jedna z odvolacích
námietok v prejednávanej veci dôvodná nebola. Nikto nespochybňuje tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že v

čase, kedy už neboli vlastníkmi sporného bytu, nie sú povinní niesť náklady spojené s vyúčtovaním,
avšak do momentu zavkladovania kúpnopredajnej zmluvy na predmetný byt nesú zodpovednosť za
vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu do momentu vkladu predmetnej zmluvy do katastra
nehnuteľností.24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam zo strany žalobcu, ktorý namietal zamietnutie žaloby v
časti poplatku z omeškania, rovnako odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a

vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. V prejednávanej veci je
nesporné a medzi účastníkmi nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ boli vlastníkmi bytu a nie jeho nájomcami,
z čoho potom vyplýva, že právo žalobcu účtovať prípadný poplatok z omeškania tak ako to predpokladá
ust. § 697 OZ v náväznosti na ust. zák.č. 182/93 Z.z. žiaden predpis neurčuje nárok veriteľa na poplatok
z omeškania v prípade, ak sa vlastník bytu dostane do omeškania s plnením úhrad za plnenia spojené

s užívaním bytu. Preto odvolacia námietka zo strany žalobcu, ktorý namietal nepriznanie tohto nároku
dôvodná nie je. Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci poukazuje na čl. III. bod 8 zmluvy o výkone správy
zo dňa 30.03.2004, v rámci ktorej mali účastníci dohodnuté, že v prípade omeškania s platbami je
vlastník povinný zaplatiť správcovi poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý upravuje, že dlžník je povinný
zaplatiť veriteľovi pri omeškaní s plnením dlhu poplatok z omeškania len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

Z tohto potom teda vyplýva, že takéto zmluvné dojednanie je neplatné a v rozpore so zákonom, pretože
zákon nepredpokladá dohodu o platení poplatku z omeškania vo vzťahu k vlastníkovi bytu. Preto sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovi na takýto
poplatok z omeškania nárok nevznikol.

25. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu
o náhrade trov konania, kedy pomer úspechu oboch strán sporu bol rovnaký a preto aj v tomto smere
poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.

26. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
kedy odvolací súd vychádzal z rovnakého princípu ako súd prvej inštancie, kedy obe strany sporu sa
v prejednávanej veci odvolali, pričom ani jedná zo strán v odvolacom konaní úspech nemala, a preto

v konečnom dôsledku s prihliadnutím na pomer úspechu vo veci dospel k tomu právnemu záveru, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).