Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211928
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714211928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: S.. Y. B., nar. XX.XX.XXXX
bytom R. 2, XXX XX P., občan SR, zastúpenému: S.. R. B., bytom J. XXXX/X, XXX XX Q. proti
žalovanému: Z. Dvorožňák, nar. XX.XX.XXXX bytom ul. T. XXXX/XX, XXX XX Y., občan SR o
vypratanie bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
21C/137/2014-87 zo dňa 04.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX na X.
poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX, vchod č. XX postaveného na parcele registra „A. Č.. XXXX/
XXX o výmere 386 m2 ako zastavené plochy a nádvoria, ul. T. L. Y., pozostávajúceho z troch izieb,
kuchyne a príslušenstva, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Y., do tridsiatich dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v sume 99,50 eur do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 162 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ust. §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej OSP).

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný býval v byte, ktorého nájomcami boli jeho rodičia a
ktorými z dôvodu, že neplatili nájomné a služby spojené s užívaním bytu dalo OSBD výpoveď z
nájmu bytu (podľa § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák.. Rodičia žalovaného zostali v byte bývať aj po
skončení nájmu. V konaní o vypratanie už nie je možné preskúmavať dôvody výpovede z nájmu bytu a

ani zaoberať sa otázkou, či k neplateniu nájomného došlo u žalovaného resp. jeho rodičov a z akých
dôvodov. V konaniach o vypratanie súd rieši len predbežnú otázku, či nájomný vzťah medzi účastníkmi
existuje a v tom prípade k vyprataniu dôjsť nemôže, alebo nájomný vzťah medzi účastníkmi neexistuje
a v takom prípade nájomca užíva byt bez právneho dôvodu a súdu neostane iné, ako žalovanému
uložiť povinnosť byt vypratať. Počas konania nevyšlo najavo, resp. žalovaný nenavrhol vykonať žiaden
taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že medzi účastníkmi po skončení nájomného vzťahu medzi rodičmi
žalovaného a OSBD výpoveďou došlo k vzniku nového nájomného vzťahu. Z písomného vyjadrenia

žalovaného a jeho výsluchu síce vyplynul záujem uzavrieť zmluvu o nájme so žalobcom ale žalobca so
žalovaným do rozhodnutia súdu zmluvu o nájme neuzavrel, trval na vyprataní bytu. Zmluva o nájme bytu
je dvojstranný právny úkon, kde sa vyžaduje prejav vôle obidvoch strán uzavrieť zmluvu. Za uzavretie
zmluvy nemožno považovať skutočnosť, že žalovaný písomne dňa 13.06.2014 uznal dlh voči žalobcoviv sume 3.391,60 Eur; žalobca písomne uznal dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov v bytovom dome
E. dňa 19.08.2014 v sume 3.949,77 Eur s tým, že si je vedomý toho, že je okrem toho povinný platiť
pravidelné mesačné úhrady za užívanie bytu. Ako žalobca uviedol, pravidelne mesačne spláca tam

uvedenú sumu a takisto platí okrem toho pravidelné mesačné úhrady. K námietke žalovaného, že „byt
bol znovu prisúdený jeho rodičom“ súd uvádza, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym
dôkazom. Zjavne vychádzal z uznesenia ČVS: N. - XXXX/OEK - Y. - XXXX zo dňa 19.11.2009, ktorým
však len príslušný orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že nedošlo k naplneniu zákonných
znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu, teda v uvedenom prípade nie je možné vyvodiť trestno-

právnu zodpovednosť konkrétnej osoby, to ale nevyvracia skutočnosť, že zmluvné strany sú oprávnené
domáhať sa svojich práv a nárokov, ako aj ich ochrany v rámci občiansko-súdneho konania. Vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., žalovaný vlastníkom nikdy nebol ani mu nevznikol
nájomný vzťah k bytu. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu na základe horeuvedených
skutočností vyhovel a uložil žalovanému povinnosť predmetný byt vypratať v lehote 30 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Danú lehotu považoval súd prvej inštancie za primeranú vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný má v byte bývať s rodinou. Ďalšie dokazovanie súd vzhľadom na sporový
charakter konania, v ktorom povinnosť preukázať skutkové tvrdenia a označiť na ich preukázanie
relevantné dôkazy zaťažuje výlučne účastníkov konania, nevykonal (§ 120 ods.1,4 O.s.p.). Výrok o
trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania
zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku z návrhu 99,50 Eur, pričom na jej zaplatenie určil tiež
lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že mnohokrát sa pokúšal dostať k
nejakému kontaktu na žalobcu. Nebolo možné zistiť jeho kontaktné údaje. V zastúpení k nim chodieval
jeho otec S.. R. B., ktorý im stále slovne prisľúbil nájomnú zmluvu. Aj pár dní pred podaním žaloby z
jeho strany o vypratanie bytu bol u nich, že navrhol nájomnú zmluvu s mesačnými poplatkami 200,-
Eur a splátkou dlhu 100,- až 150,- Eur. Obe strany s tým súhlasili. Namiesto toho, aby prišiel so

sľúbenou nájomnou zmluvou, prišla poštárka s predvolaním na Okresný súd v Poprade. Rozsudok
prevzal dňa 08.06.2016 a v zákonnej lehote ho napáda odvolaním z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštanciespočívananesprávnomprávnomposúdeníveci.Platbyzanájomnéneuskutočňovalizdôvodu,
že nepoznali IBAN k číslu účtu majiteľa. Majiteľ bol o tom oboznámený, že podľa nových zákonov
je potrebné zadávať IBAN čísla účtu a ten nepoznajú. Aj napriek tomu ho neuviedol. Preto navrhol

žalovaný, aby bola žalobcovi uložená povinnosť dať mu nájomnú zmluvu s presne určenými peňažnými
splátkami nájomného aj dlhu voči tomuto bytu. V nájomnej zmluve bude presne napísané IBAN čísla
účtu. On sa zaväzuje platiť nájomné aj dlžnú čiastku bytu, to zn., mesačne v určených peňažných
splátkach, ktoré si určí v nájomnej zmluve majiteľ bytu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného. Prísľub na nájom mu
boldaný,alekeďženeuhrádzalzálohovéplatbytakakobolodohodnutévUznanídlhuzodňa13.06.2014
fotokópiu ktorého priložil, že žalovaný bude pravidelne mesačne uhrádzať nájomné a splátku uznaného
dlhu, žalobca sa rozhodol neuzavrieť s ním nájomnú zmluvu. Čo sa týka nevedomosti na aký účet mal
platiť, priložil žalobca fotokópiu bankového výpisu, na ktorý bolo uhradené 500,- Eur s poznámkou E.

Z., nájom 7/2014, 8/2017. Toto je dôkaz, že žalovaný vedel na aký účet má uhrádzať platby. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v plnom rozsahu.

5. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 19.07.2016, tento sa však k nemu nevyjadril.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s

tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods.
2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie akoaj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je nedôvodné. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza.

7. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
je neprávom zadržuje.

8. Súd prvej inštancie správne citoval toto ustanovenie, len nesprávne uviedol miesto ust. § 126 ods. 1

Občianskeho zákonníka zrejme z dôvodu chyby v písaní ust. § 162 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
túto formálnu chybu však odvolací súd neprihliadol. Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu
ochranu. Vlastník je chránený aj inak, najmä dovolenou svojpomocou a ochranou poskytnutou orgánmi
štátnej správy. Zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytnutá súdom. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný býval s rodičmi v družstevnom byte č. XX, na X. Y.

bytovéhodomu,súp.č.XXXX,vchodč.XX,ul.T.vY.pozostávajúcehoz3izieb,kuchyneapríslušenstva,
zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Y.. Dňa 17.12.2013 bol vydaný rozsudok č. k. 20C/82/2013 -
42 o vyprataní predmetného bytu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže rodičia žalovaného
neplatili úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, Okresné stavebné bytové družstvo Poprad
(ďalej len OSBD), Moyzesova 3368, 058 01 Poprad im vypovedalo nájom družstevného bytu podľa

§ 710 a § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 261/2001 ku dňu 31.07.2012. OSBD Poprad uzavrelo so
žalobcom dňa 28.09.2012 zmluvu o postúpení pohľadávky v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca
všetky dlžoby za žalovaných vysporiadal. Mal vedomosti, že ako člen družstva má právo na prevod
vlastníctva družstevného bytu do osobného vlastníctva po splatení anuity t.j. zostatku nesplateného
úveru. Po zaplatení zostatku anuity preto s OSBD Poprad podpísali dňa 03.10.2012 zmluvu o prevode

vlastníctva družstevného bytu. Právne účinky vkladu nastali dňa 08.10.2012 s tým, že vklad bol povolený
dňa 02.11.2012. Listom zo dňa 04.08.2014 vyzval žalobca žalovaného na vypratanie bytu keďže jeho
rodičia medzičasom zomreli. Žalovaný list prevzal dňa 11.08.2014. Dňa 02.10.2014 žalobca opätovne
vyzval žalovaného na vypratanie bytu do 15.10.2014. Žalovaný tento list prevzal 03.10.2014. Žalobca
uviedol, že hoci je vlastníkom bytu č. 32 na 7. poschodí, vo vchode č. 15, bytového domu č. XXXX/XX, na

ul. T. v Y. nemôže ho užívať. Má za to, že poskytol žalovanému primerané časové obdobie na vypratanie
bytu, žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu a byt nechce dobrovoľne vypratať. Súd prvej inštancie
konštatoval, že z dostupných zdrojov nebolo zistené, že by bola v zákonnej lehote žaloba na určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, preto uzavrel, že došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva
k predmetnému bytu na žalobcu a žalovaní nepreukázali, že by k predmetnému bytu mali akékoľvek

užívacie právo. Okresné stavebné bytové družstvo Poprad vypovedalo nájom právnym predchodcom
žalovaného I. E. a Z. E. výpoveďou podľa § 710 a § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zo
dňa 30.03.2012, ktorú prevzali dňa 11.04.2012. Výpovedná lehota uplynula dňom 31.07.2012. Po zániku
nájmu bytu, dlh na nájomnom a úhrada za služby právnych predchodcov žalovaného predstavoval sumu
3.960,78 Eur. Poplatky z omeškania 1.610,58 Eur. Zostatková hodnota členského podielu predstavovala

1.787,03 Eur, spolu teda 7.358,39 Eur. Rodičia žalovaného zostali v byte bývať aj po skončení nájmu.
Súdprvejinštanciekonštatoval,ževkonaníovypratanieužniejemožnépreskúmavaťdôvodyvýpovede
z nájmu bytu, ani zaoberať sa otázkou, či k neplateniu nájomného došlo u žalovaného, resp. jeho
rodičov a z akých dôvodov. V konaní o vypratanie tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, súd
rieši len predbežnú otázku, či nájomný vzťah existuje a v tomto prípade k vyprataniu dôjsť nemôže,

alebo nájomný vzťah neexistuje a v takom prípade nájomca užíva byt bez právneho dôvodu a súdu
neostane nič iné, ako žalovanému uložiť povinnosť byt vypratať. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej
inštancie, že v konaní nevyšlo najavo a ani žalovaný nenavrhol vykonať žiaden taký dokaz, z ktorého
by vyplynulo, že po skončení nájomného vzťahu medzi rodičmi žalovaného a OSBD výpoveďou došlo
k vzniku nového nájomného vzťahu. Skutočne z písomného vyjadrenia žalovaného, ale i z odvolania

vyplýva záujem žalovaného uzavrieť zmluvu o nájme so žalobcom, ale neexistuje dôkaz, že by takáto
zmluva bola uzavretá. Z obsahu odvolania dokonca vyplýva, že žalovaný navrhuje, aby odvolací súd
uložil žalobcovi povinnosť dať mu nájomnú zmluvu s presne určenými peňažnými splátkami nájomného
aj dlhu voči tomuto bytu. V nájomnej zmluve má byť napísaný presný IBAN číslo účtu. Súd prvej inštanciesprávne konštatoval, že zmluva o nájme bytu je dvojstranný právny úkon, ktorý si vyžaduje prejav vôle
obidvoch strán uzavrieť zmluvu. Za uzavretie zmluvy skutočne nemožno považovať skutočnosť, že
žalovaný písomne dňa 13.06.2014 uznal dlh voči žalobcovi v sume 3.391,60 Eur. Žalobca písomne uznal

dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov v bytovom dome Desna dňa 19.08.2014 v sume 3.949,77 Eur
s tým, že je si vedomý toho, že okrem toho je povinný platiť pravidelné mesačné úhrady za užívanie
bytu. K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že žalobca predložil výpis účtu zo dňa
30.08.2014, z ktorého vyplýva, že 19.08.2014 skutočne bola zaplatená suma 500,- Eur zo strany E. Z.,
za nájom 7/2014 a 8/2017. Žalovaný teda nepreukázal, že do vlastníckeho práva vlastníka zasahuje

na základe svojho práva, ktoré by mohlo byť právom nájomným alebo podnájomným, alebo by mohlo
vyplývať zo zákona.

9. Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé privodiť záver odvolacieho súdu o tom, že súd prvej
inštancie nesprávne rozhodol, preto je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že na strane žalovaného neexistuje právny dôvod na užívanie bytu, ktorého vlastníkom je

žalobca.

10. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou zásahu do práva žalovaného na ochranu súkromného a
rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo na obydlie. Na základe vyššie uvedeného konštatuje,
že tento zásah je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvených v ust.§ 3 ods.1

Občianskeho zákonníka. Žalovaný užíva byt neoprávnene. Žalobca je vlastníkom bytu a má Ústavou
zabezpečené právo (článok 20) vlastniť majetok, ktoré obsahuje aj právo tento majetok užívať. Žalobca
sa už od roku 2013 domáha ochrany svojho vlastníctva (žaloba proti žalovanému konanie vedené
na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 20C/82/2013). Žalovaný odmieta akceptovať vlastnícke právo
žalobcu, riadne uhrádzať platby spojené s užívaním bytu, pričom žalobca podmienil uzavretia nájomnej

zmluvy so žalovaným práve riadnou úhradou týchto platieb. Žalovaný sa tak sám zbavil (riadnym
neplatením úhrad za užívanie bytu vo väčšom rozsahu) možnosti byť riadnym nájomcom bytu. Preto nie
je možné jeho právo na ochranu obydlia uprednostniť pred právom žalobcu na ochranu vlastníctva.

11.Odvolacísúdmázato,žerozsudoksúduprvejinštanciezodpovedákritériámdanýmvust.§220ods.

2 CSP, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému
v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.