Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208245
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614208245.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu senátu
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO :
36 865 141, proti povinnej: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX U., vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 9237/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 707,73 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/440/2014-46 zo dňa
18. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto

konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO : 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, č. k. SR 07788/12 zo dňa
22.02.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2013 a vykonateľnosť
dňa 14.03.2013. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola
uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 09.02.2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
súdny exekútor dňa 03.02.2016 doručil okresnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu
na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú
od počiatku exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného titulu a že boli v minulosti predmetom
dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať námietky.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú

v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť povinnej
splniť dlh bola zabezpečená blankozmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.

4. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, súd prvej inštancie v
zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Aplikáciou ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvere(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“), súd prvej inštancie dospel k záveru, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky a z tohto dôvodu preto
exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní
namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnej
za účelom povolania. Povinná v zmluve o úvere aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné

prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Oprávnený ďalej v odvolaní
uviedol, že neskúma skutočnosť, na čo konkrétne povinná využila poskytnutý úver. Z týchto dôvodov
je oprávnený názoru, že povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ďalej namietal, že povinná nijako nepreukázala skutočnosť, že v
čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by povinná nebrala úver za účelom
povolania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon povolania by nikdy neurobila.

Oprávnený ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa názoru oprávneného, súd môže na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zmenkou prihliadať iba na
námietku dlžníka. V základnom konaní súd nebol oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa
zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť
prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky je podľa názoru oprávneného porušením ústavnej zásady

ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Oprávnený ďalej uviedol, že povinná pri podpise zmluvy
o úvere vystavila blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísala. Povinná zároveň mala vedomosť, že
na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a že bola zároveň oboznámená aj s
Dohodou o vyplnení zmenky v zmysle čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru
oprávneného, dohodnutá výška zmenkového úroku 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore

so zásadou poctivého obchodného styku. Oprávnený zároveň priložil k odvolaniu dodatok k zmluve o
úvere zo dňa 09.02.2011, v ktorom povinná vyhlásila, že oprávneným poskytnuté finančné prostriedky
použije na nákup zariadení za účelom výkonu povolania. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal
odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

6. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie. Povinná uviedla, že nesúhlasí s
odvolaním oprávneného a s vyjadreniami voči jej osobe.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 použije aj v právoplatne
neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento

zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a uznesenie Okresného súdu Lučenec podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie

dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 26.02.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa

30.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 07788/12 zo dňa 22.02.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2013 a vykonateľnosť dňa 14.03.2013. Exekučný súd zastavilexekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie, ktoré odôvodnil porušením práva na
spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.

12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; (1) v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,

2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v platnom znení); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy;
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy;
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

19. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle
§ 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu

oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinná označená
menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označenáúdajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s
fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinná síce označila v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru

je jej povolanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej
v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje osobu, ktorá koná za účelom
podnikania, teda nie za účelom povolania, ako je tomu v danom prípade. Rovnako možno povinnú
považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na

základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je povolanie.
Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový
úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená
oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. To,
že nešlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného

zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V danom prípade
ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o
úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to, nebol
daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na
prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného

práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom,
o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2
OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny
vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva,
že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej

činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí
o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

20. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.03.2017 totiž potrebné prihliadať na hospodársku kauzu poskytnutia zmluvy o
úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnej úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie
účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinnej vyžadoval.

21. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky
skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom
prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Podľa
názoru odvolacieho súdu trvanie na uvedení účelu je pre oprávneného zbytočné a bez dôvodu. Potom
je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval,

ak v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon povolania. V takom
prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru
odvolacieho súdu ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s
poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného
potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od

podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného
materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha
vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ.
To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ),
porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu

nepožíva. Vyššie uvedené totiž vytvára pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495
OZ), teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver pre dlžníka za účelom jej povolania
a nie bez vymedzeného účelu.

22. Oprávnený vyššie uvedené pochybnosti nevyvrátil ani v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie tak

správne uzavrel, že splnenie dlhu zo (spotrebiteľskej) zmluvy o úvere bolo zabezpečené zmenkou, čo
je v zmysle § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere neprípustné. Keďže na neprípustnosť použitia zmenky nebolo do vydania napadnutého uznesenia
prihliadnuté a oprávnený v doplnení návrhu neuviedol iné skutočnosti, pre ktoré by sa na neprípustnosťpoužitia zmenky nemalo prihliadať, sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) bod. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)