Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010082
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117010082.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného A. H., stíhaného pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 12. decembra 2017,
konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3T/6/2017 zo
dňa 22.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného A. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3T/6/2017 zo dňa 22.06.2017 bol obž. A. H.
uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. za skutok, ktorého sa dopustil
tak, že

v R. R., v období od 29.03.2012 do 12.04.2012, na Ulici 29. augusta č. 41,y priestoroch autobusovej
stanice, na základe Zmluvy o prijímaní stávok a výplate výhier a o vykonávaní a sprostredkovaní
ostatných činností spojených s prevádzkovaním kurzových stávok, ktorú uzatvoril v mene spoločnosti
RW-Group, s.r.o., so sídlom Prešov, Važecká 6775/8, IČO: 46 079 785, ako vykonávateľ, so
spoločnosťou FORTUNA SK a.s., so sídlom Bratislava 5, Einsteinova 23, IČO: 00 684 881, bol povinný
pre spoločnosť FORTUNA SK a.s. prijímať hotovosť a. túto jej následne vyúčtovať, pričom tak nekonal a

finančné prostriedky v celkovej výške 16.900,- € poškodenému aj napriek opakovaným výzvam nevrátil
a naložil s ňou v rozpore so zmluvou, čím týmto svojím konaním spoločnosti FORTUNA SK a.s., so
sídlom Bratislava 5, Einsteinova 23, ICO: 00 684 881 spôsobil škodu v celkovej výške 16.900 eur.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 213 ods. 1 Tr.zák., s použitím § 36 písm. k) Tr. zák., §
38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd určil skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojím odvolaním napadol obžalovaný A. H.,
kde spolu s jeho obhajcom podali odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní na okresnom
súde. Následne na to za obžalovaného A. H. toto odvolanie písomne odôvodnil jeho obhajca C.. D.Z..

V písomných dôvodoch odvolania obhajca za obžalovaného uviedol, že s napadnutým rozsudkom
okresného súdu Banská Bystrica nesúhlasí. Uviedol, že okresný súd pochybil, keď sa v plnom
rozsahu nevysporiadal s obhajobou obžalovaného, nemožno sa preto ani stotožniť s právnym záverom
okresného súdu, že v prípade stotožnenia osôb M., Q. a C. a ich výsluch ako svedkov by bol
tento nadbytočný a samotná skutočnosť prevodu obchodného podielu spol. EÚ - GROUP, a.s.,
z obžalovaného na svedka L. nemal vplyv na zavinenie obžalovaného. V tejto súvislosti obhajca

obžalovaného uviedol, že pokiaľ došlo k prevodu obchodného podielu, bolo povinnosťou obžalovaného
odovzdaťokreminéhoajtržbynovémukonateľoviobchodnejspoločnosti.Obhajobasanemôžestotožniťs vyhodnotením výpovede svedka B.. L., v ktorej tento uviedol, že obžalovaný odmietol odovzdať tržbu
vo výške 16 900,-€ a práve na túto skutočnosť by bolo potrebné stotožniť a vypočuť svedkov, ktorých
navrhovali.

Obhajoba v tejto súvislosti poukazuje, že predmetné osoby sú veľmi dobré známe pracovníkom
kriminálnej polície OR PZ Prešov a podľa vedomosti obhajoby ich rozsiahla trestná činnosť je v
súčasnosti predmetom preverovania orgánov činných v trestnom konaní. Práve výpoveďou týchto
svedkov by mohlo dôjsť k ozrejmeniu, kto vlastne prevzal vedenie v predmetnej pobočke po prevode

obchodného podielu a či tento prevzal aj kľúče od trezoru, v ktorom sa nachádzali finančné prostriedky.
Preto obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec
prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a na opätovné rozhodnutie.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, sa sám obžalovaný nedostavil,
predložil len prehlásenie, že súhlasí, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti a za neho

bol prítomný len jeho obhajca.

Obhajca vo svojom konečnom návrhu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomných dôvodov
odvolania, polícia sa dôsledne nevysporiadala s obranou obžalovaného, nevykonali všetky dôkazy a
je nepochybné, že nie osoba, ale občiansky preukaz svedka L. bol zneužitý inými osobami, pričom

je verejne známe, že tieto osoby páchajú trestnú činnosť, čo nemôže byť vinnou jeho klienta. Naviac
obžalovaný už celú dlžnú sumu spoločnosti FORTUNA SR uhradil a preto sa domáha toho, aby v
konečnom dôsledku bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Krajský prokurátor v záverečnom návrhu uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné

a preto ho navrhuje zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po takomto konaní však dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného A. H. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo i

v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že aj podľa jeho názoru výsluch svedkov navrhnutých
obhajobou a to M., Q. a C., nie je absolútne potrebný. O týchto svedkoch vypovedal svedok L., že ho
mali nahovoriť na to, aby na seba previedol obchodný podiel, avšak vzájomnou konfrontáciou medzi

svedkom L. a obžalovaným bolo jednoznačne preukázané, že svedok L. nie je tá osoba, ktorá mala byť
obžalovaným zaučovaná v Stávkovej kancelárii v Banskej Bystrici. To znamená, že ani svedkovia M., Q.
a C. nemôžu mať žiadne vedomosti o tom, k čomu došlo v pobočke v kancelárii Banská Bystrica medzi
obžalovaným a osobou, ktorá podľa údajov obžalovaného vystupovala v mene svedka L..

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. potom podrobne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu
ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo
pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si podľa obhajoby
vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, že to
bol svedok L. resp. osoba za tohto svedka sa vydávajúca, ktorá obžalovanému bránila otvoriť trezor a
vydať svedkovi L. finančnú hotovosť.

Za týchto okolností potom ani krajský súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa
záveru krajského súdu je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný A. H. v kritickomobdobí a zákonnosti a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa dopustil prečinu
tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Keď za takéhoto stavu okresný súd uznal obžalovaného vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, 2 písm. a) Tr. zák., postupoval správne a potom, čo zistil, že obžalovaný už celú sumu, ktorú mal
voči poškodenej spoločnosti spreneveriť uhradil, mu aj zákonným spôsobom znížil trest na výmeru 12
mesiacov s podmienečným odkladom na 12 mesiacov.

Na tomto mieste je nutné uviesť, že v rozhodovaní okresného súdu ohľadne ukladania trestu tento
pochybil, pokiaľ odsudzoval obžalovaného len podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a podľa tohto ustanovenia
mu ukladal trest, keď predtým pri uznaní viny konštatoval, že je uznaný vinným z prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., teda podľa toho ustanovenia, podľa ktorého okresný súd obžalovanému

ukladal trest, možno páchateľa potrestať odňatím slobody až na 2 roky.

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., teda podľa toho ustanovenia, podľa ktorého bol obžalovaný uznaný vinným
z prečinu sprenevery, možno páchateľa potrestať odňatím slobody na 1 až 5 rokov.

Keďže však okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, v podstate tento
trest ukladal na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 213 ods. 2 Tr. zák.
a preto, aj keď je vo výroku napadnutého rozsudku 2-krát uvedené iné ustanovenie Trestného zákona,
teda pri výroku o uznaní viny je uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a)
Tr. zák. a pri odsudzovaní sa mu ukladá trest podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., správne malo byť podľa §

213 ods. 2 Tr. zák., ale keďže trest je zákonný aj v jednom aj v druhom prípade, túto skutočnosť potom
samostatným rozhodnutím krajský súd nenaprával, keďže je toho názoru, že došlo len k pochybeniu
okresného súdu, avšak nie je to možné napraviť len konštatovaním, že ide o pisársku chybu, keďže
takýto výrok je uvedený už aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.06.2017.

Krajský súd potom musí konštatovať, že vzhľadom na to, že skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie
konania obžalovaného je podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnené v napadnutom rozsudku,
odvolací súd nemá o týchto dôkazoch a záveroch prvostupňového súdu žiadne pochybnosti a preto si
tieto úvahy a závery v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Naviac krajský súd poukazuje na to, že obhajoba počas celého prípravného konania aj pred
prvostupňovým súdom opakovala tie isté dôkazy, ako ich obhajca uviedol v písomných dôvodoch
odvolania, preto sa krajský súd na tomto mieste nebude vysporiadavať s každým argumentom obhajoby,
keďže sa s nimi už vysporiadal v napadnutom rozsudku aj prvostupňový súd.

Z týchto dôvodov preto musel krajský súd, keď obranu obžalovaného považoval len za účelovú, jeho
odvolanie zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por., keď je nepochybne zrejmé, že obžalovaný a svedok
L. sa v podstate prvýkrát videli až na pojednávaní pred Okresným súdom Banská Bystrica a teda je
nepochybné, že svedok L. nie je tá osoba, o ktorej obžalovaný tvrdil, že mu mala brániť vo vydaní peňazí
poškodenej strane. Krajský súd toto uzavrel len ako spôsob obrany obžalovaného, ktorej však neuveril

a preto vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.