Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/360/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314213485.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Zlatica Javorová, v právnej veci navrhovateľky: J. D., nar. X.X.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, L., t. č. J. XXX/XX, E., zastúpená: TIMAR & partners, s.r.o. advokátska kancelária,
so sídlom Štúrova 42, Šaľa, proti rozvedenému manželovi: R. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX,
E., zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o návrhu na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie rozvedeného manžela proti
rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/242/2014-417 zo dňa 5. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie určil vo výroku I., že do zaniknutého bezpodielového spolu-vlastníctva manželov
navrhovateľky a odporcu patrí náhradová pohľadávka z titulu investícií vynaložených účastníkmi konania

počas trvania ich manželstva do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor
na LV č. XXXX pre kat. úz. E. ako rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. reg. „C“
č. 2361 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“ č. 2362 - záhrady o
výmere 392 m2 v celkovej hodnote 31.572 eur. Vo výroku II. zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov navrhovateľky a odporcu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal
náhradovú pohľadávku z titulu investícií vynaložených účastníkmi konania počas trvania ich manželstva

do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. E. ako
rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. reg. „C“ č. 2361 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“ č. 2362 - záhrady o výmere 392 m2 v celkovej hodnote 31.572 eur.
Vo výroku III. uložil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke hodnotu 1/2 náhradovej pohľadávky
v sume 15.786,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku IV. uviedol, že o trovách konania
rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Z vykonaného dokazovania a výpovedí svedkýň mal súd za nesporne preukázané, že počas trvania
manželstva na rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve odporcu prebehli rekonštrukčné práce. Rozsah
týchto prác spočíval hlavne v rekonštrukciách a úpravách interiéru rodinného domu, pričom z výpovedí
svedkýň jednoznačne vyplynulo, že išlo o rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré nie je možné zahrnúť
pod bežné opravy, naopak išlo o rozsiahle dispozičné zmeny interiéru rodinného domu, kompletnú

prerábku sociálnych zariadení, rozvodov rodinného domu, podláh, stien. Ďalšie rekonštrukčné práce
ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí boli robené v záhrade a priľahlých pozemkoch k rodinnému
domu, kde bolo preukázané vybudovanie altánku a záhradného jazierka. Rozsah rekonštrukčných
prác taktiež vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. 137/2015, kde znalkyňa jednoznačne konštatuje,
že na rodinnom dome so súpisným číslom XXX a jeho príslušenstve boli vykonávané stavebné práce
investičného charakteru (výstavba a zriadenie nových stavieb) ako aj udržiavacieho charakteru (úprava

a rekonštrukcia stávajúcich stavieb). Práce boli vykonávané postupne počas rokov 2004 až 2009
bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia. O vynaložení nákladov neboli znalkynipredložené žiadne doklady. Rozsah stavebných prác znalkyňa stanovila na základe miestnej ohliadky, o
ktorej bol spísaný protokol, do ktorého znalkyňa zahrnula ňou zistené skutočnosti a tvrdenia účastníkov
pri tejto ohliadke. Pri ohliadke sa osobne zúčastnil aj odporca, ktorý voči znalkyni stanovenému

rozsahu prác uvedených rukou písanom protokole nič nenamietal. Z uvedeného dôvodu sa teda súd
nemohol stotožniť s výhradami odporcu, z ktorých vyplývalo, že závery tejto ohliadky nakoľko nebola
zvolaná súdom, nemôžu mať povahu dôkazu. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti odporcovi, že
závery ohliadky tvorili podklad pre vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa formulovala
svoje zistenia, pričom tento znalecký posudok už dôkazom v konaní pred súdom bezosporu je.

Podľa názoru súdu je potrebné znalecký posudok vyhodnotiť v jeho celosti, pričom zistenia ohliadky
mali bezosporu vplyv na výsledky znaleckého dokazovania. Keďže odporca nič nenamietal vo fáze
zisťovania podkladov pre znalecké dokazovanie je potrebné mať za to, že závery znalkyne čo sa
týka ňou zistených vykonaných prác a ich rozsahu sú objektívne a odzrkadľujú skutočný stav veci. Z
uvedených dôvodov preto súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a neprihliadol ani na ostatné
výhrady odporcu týkajúce sa metodiky vypracovania znaleckého posudku, nakoľko odporca nevzniesol

v rámci návrhov na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Návrh
na doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne súd zamietol, pretože je toho názoru, že odporcom
znášané výhrady voči znaleckému posudku týkajúce sa použitia indexácie cien, stavebných prác
a ďalšej metodiky, ktorá bola použitá znalkyňou nebolo možné odstrániť jej osobným výsluchom.
Zo Znaleckého posudku 137/2015 súd zistil, že hodnota stavebných prác ku dňu ich vykonania

predstavovala celkovú sumu 31.572,- eur. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu, pri
ktorej odporca poukazoval, že predmetom vyporiadania môže byť iba hodnota skutočných finančných
prostriedkov, ktoré boli vynaložené do nehnuteľnosti odporcu. V danej súvislosti je súd toho názoru, že
vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané zhodnotenie nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve odporcu za trvania manželstva účastníkov. Je nesporné, že k tomuto došlo na základe

spoločného úsilia účastníkov konania a s ich spoločným prispením, pričom v danom prípade nie
je rozhodujúcim kto sa fyzicky na vykonávaní prác podieľal, nakoľko spoločné manželské spolužitie
podľa názoru súdu zahŕňa aj ďalšie aspekty, ktoré nie sú ohodnotiteľné v peniazoch ako je napríklad
starostlivosť o rodinu a spoločnú domácnosť. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie je možné vychádzať
z toho, že ten kto sa z manželov fyzicky podieľal na vykonávaní prác, má vyšší nárok pri konečnom

vyporiadaní.

3. Súd mal za preukázané, že počas trvania manželstva účastníkov došlo k vynaloženiu spoločných
finančných prostriedkov ako aj spoločného úsilia účastníkov na vykonanie rekonštrukčných prác na
nehnuteľnostiach patriacich do výlučného vlastníctva odporcu. Znaleckým dokazovaním vo veci bola

stanovená hodnota týchto investícií na sumu 31.572,- eur. V zmysle vyššie citovaného ust. § 150
Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že v prípade, ak nie je vykonaným dokazovaním
preukázaný opak, sú podiely oboch manželov rovnaké. Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné
prostriedky ktoré preukážu opak zákonnej fikcie je povinný produkovať ten z účastníkov, ktorý tvrdí,
že podiely oboch manželov pri vyporiadaní rovnaké byť nemajú. V tomto prípade to bol odporca, ktorý

musel v konaní produkovať dôkazné prostriedky preukazujúce, že investície do jeho nehnuteľnosti boli
vykonávané z iného oddeleného majetku. Podľa názoru súdu odporca toto dôkazné bremeno neuniesol,
nakoľko v konaní neprodukoval také dôkazy, z ktorých by nepochybne vyplynulo, že vykonávané
investície boli robené z iných zdrojov, než zo spoločného majetku účastníkov. V danom prípade súd
poukazuje na tú skutočnosť, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli byt v bytovom dome, a to

v roku 2000, ktorý dňa 26.1.2005 predali a to za dohodnutú kúpnu cenu 26.555,14 eur. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na to, že k scudzeniu bytu účastníkov konania došlo v období vykonávania
rekonštrukčných prác, pričom v konaní nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli použité na
iný účel, nakoľko sa súd nemohol stotožniť s obranou odporcu, že za túto sumu bolo zakúpené osobné
motorovévozidloprenavrhovateľkumuselibyťtietoprostriedkysnajväčšoupravdepodobnosťoupoužité

v prevažnej miere na rekonštrukciu nehnuteľností odporcu. Súd sa v danom prípade taktiež nemohol
stotožniť s tvrdením odporcu, že na rekonštrukciu použil sumu 8.298,- eur, ktorá mala tvoriť finančné
prostriedky vybraté odporcom z účtu jeho matky po jej smrti. Na základe námietok navrhovateľky súd
situáciu vyhodnotil tak, že aj keď finančné prostriedky boli uložené na účte matky odporcu, nie je
dôkazom, že išlo o finančné prostriedky v jej vlastníctve, nakoľko z dedičského rozhodnutia vydaného

v dedičskom konaní po matke odporcu nevyplýva, že by tieto finančné prostriedky boli predmetom jej
vlastníctva a následného dedičstva po jej osobe. Čo sa týka motorových vozidiel, ktoré mal odporca
predať a následne finančné prostriedky použiť na rekonštrukciu súd poukazuje na to, že v tomto prípade
existuje medzi tvrdeniami odporcu v jednotlivých konaniach, ktoré sú vedené medzi účastníkmi, pričomv tomto konaní odporca tvrdí, že finančné prostriedky z predaja motorových vozidiel boli použité na
rekonštrukciu, pričom v konaní 16P/58/2013, ktoré bolo vedené na tunajšom súde vo veci úpravy práv a
povinností voči maloletým deťom odporca naopak tvrdil, že finančné prostriedky z predaja motorových

vozidiel boli použité na bežnú spotrebu rodiny. V danom prípade teda súd obranu odporcu vyhodnotil
ako nedôveryhodnú, kde odporca v jednotlivých konaniach používa tvrdenia v závislosti na tom, ako
mu to vyhovuje. Z vykonaného dokazovania, a to z listín predložených samotným odporcom vyplýva, že
motorové vozidlá predával v dňoch 27.4.2011, následne ďalšou písomnou zmluvou, ktorá neobsahuje
uvedenie dátumu, ako aj kúpnou zmluvou zo dňa 6.9.2010, pričom je zrejmé, že tieto motorové vozidlá

predával ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd dospel k
záveru, že uvedené motorové vozidlá netvorili oddelený majetok účastníkov a preto ani príjem z ich
predaja nemohol byť výlučným príjmom odporcu. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru,
že v dôsledku rekonštrukčných prác v celkovej hodnote 31.572,- eur v cenách ku dňu ich vykonania
došlo vynaložením spoločných investícií a snahou účastníkov k zhodnoteniu nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve odporcu. Z uvedeného je teda zrejmé, keďže odporca v konaní nepreukázal, že tieto práce

boli financované z jeho oddeleného majetku, že podiel účastníkov konania na investíciách je rovnaký
a teda predmet bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je tvorený náhradovou pohľadávkou v
hodnote stavebných prác. V dôsledku toho na strane navrhovateľky vzniklo právo požadovať od odporcu
svoj podiel na tom, čo bolo zo spoločného majetku vložené do výlučného majetku odporcu. Súd v danom
prípade vychádzal z toho, že hodnota investície je totožná s hodnotou vykonaných prác, a to aj napriek

výhradám odporcu, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že o investíciách účastníkov neexistujú žiadne
doklady, z ktorých by bolo možné stanoviť hodnotu investície ako takej, preto je pre účely rozhodovania
súdu použiteľná konštrukcia, že hodnota prác stanovená znaleckým posudkom predstavuje hodnotu
investície, ktorú by musel vynaložiť odporca na to, aby došlo k zhodnoteniu jeho nehnuteľnosti do
súčasného stavu.

4. Súd takto vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, pričom návrhy na doplnenie
dokazovania vznesené odporcom na poslednom pojednávaní zamietol, a to z dôvodu, že podľa názoru
súdu nešlo o dôkazy spôsobilé ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci ako také. Súd takto zamietol
návrh na vypočutie svedka T., pričom poukazuje na to, že konanie prebieha už od roku 2014, vo veci už

bolo vypočutých viacero svedkov, bolo vykonané znalecké dokazovanie, čiže navrhovateľ mal dostatok
časového priestoru, aby výsluch menovaného svedka súdu navrhol. Súd poukazuje aj na to, že ďalšie
odročovanie pojednávania vo veci by malo za následok vzhľadom na enormnú zaťaženosť konajúceho
súdu ďalšie predlžovanie konania vo veci, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Aj bez
výsluchu uvedeného svedka má súd za to, že vykonanými dôkazmi bol postačujúcim spôsobom zistený

skutkový stav. Čo sa týka návrhu odporcu na to, aby súd doplnil dokazovanie dotazom na Všeobecnú
úverovú banku, a.s. kto bol vlastníkom účtu, z ktorého odporca vybral finančnú čiastku po smrti svojej
matky súd poukazuje na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vlastníctvo k účtu nepreukazuje
kto je vlastníkom finančných prostriedkov na tomto účte uložených. O trovách konania rozhodne súd
samostatným uznesením.

5. Odvolanie proti rozsudku podal odporca, t. č. označený rozvedený manžel, podľa CMP z dôvodov:
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP, že súd I. inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v odvolaní poukázal odvolateľ, že súd rozsah
vykonaných prác prebral zo záveru znalkyne, ktorý podľa neho odzrkadľuje skutočný stav veci. V konaní

teda nebol predložený jediný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval rozsah stavebných prác. Znalkyňa
nestanovila objektívny a skutočný stav veci pokiaľ ide o rozsah stavebných prác, keďže sama priznala,
že nebolo možné spoľahlivo zistiť rozsah práce (a teda ich ohodnotenie nezodpovedá realite). Preto súd
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že znalkyňa určila objektívny a skutočný stav veci odzrkadľujúci
rozsah stavebných prác. O nesprávnosti uvedeného záveru svedčia aj protichodné závery znaleckého

posudku. Na str. 22 znaleckého posudku v rámci časti B.2 Všeobecná hodnota rodinného domu ku dňu
13.12.2003 je v protichodnom vyjadrení znalkyne na str. 42 znaleckého posudku ako stav rodinného
domu s príslušenstvom k 11.4.2012. Na str. 27 znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že v roku 2003
príslušenstvom už bol plot bočný a zadný z pletiva, pričom tieto isté uvádza aj na str. 4 znaleckého
posudku, že mali byť postavené v rokoch 2004-2009. Rovnaké sa týka spevnených plôch betónových,

ktoré mali byť podľa údaju na str. 32 znaleckého posudku urobené k 13.12.2003, avšak znalkyňa ich
uvádza na str. 4 znaleckého posudku, že mali byť vykonané v 2. kv. 2009. Na str. 10 znaleckého posudku
znalkyňa uvádza, že „podlahu altánku tvorí betónová podlaha“, pričom fakticky tam žiadna betónová
podlaha nie je, ale len podklad z hliny, resp. zeme, čo vidieť aj na fotografii altánku v rámci prílohy č.19. Zo str. 12 znaleckého posudku (v rámci časti A.5 „Odhad hodnoty stavebných prác udržiavacieho
charakteru“) vyplýva, že znalkyňa ohodnocovala (i keď len analogicky) aj práce, resp. materiály „kotol
plynový so zabudovaným zásobníkom teplej vody, potrubné rozvody vykurovania, vykurovacie telesá

doskové oceľové“, o ktorých na str. 7 znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že boli obnovené po
právoplatnosti rozsudku o rozvode, a preto máme za to, že nie je dôvod ich vyhodnocovať v rámci
rekonštrukcie. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru,
že byt na M. ulici v E. bol scudzený v čase vykonávania rekonštrukčných prác, a vzhľadom na to, boli
peňažné prostriedky získané jeho predajom na rekonštrukciu nehnuteľností odporcu. Z kúpnej zmluvy

o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.01.2005 na č. l. 18 vyplýva, že kúpna cena z predaja tohto bytu vo
výške800.000,-Sk,bolazaplatenávhotovostipripodpisekúpnejzmluvy.Napojednávanídňa3.11.2014
navrhovateľka vypovedala, že do rodinného domu sa nasťahovali v roku 2005 a rekonštruoval sa preto,
aby sa doň mohli nasťahovať. Odporca tvrdil, že do rodinného domu sa nasťahovali v roku 2005 v
januári, čo je v súlade s časom, keď bola navrhovateľka prihlásená na trvalý pobyt, čo bolo k 13.01.2005
podľa potvrdenia na č. l. 52. Svedkyňa T. vypovedala, že približne v januári 2005 bol dokončený interiér

rodinného domu a išli tam účastníci konania bývať, pričom rekonštrukcia prebehla do roka od smrti
matky odporcu (str. 4 zápisnice o pojednávaní dňa 18.2.2015). Svedkyňa E. na otázku, kedy sa účastníci
nasťahovali do rodinného domu uviedla, že účastníci sa nasťahovali do rodinného domu zhruba v roku
2004, alebo začiatok 2005, a že to bolo po rekonštrukcii. K odovzdaniu bytu prevedeného na základe
zmluvy z 26.01.2005 na č. l. 18 došlo podľa čl. IX uvedenej zmluvy k 26.01.2005. Z uvedeného súhrnu

dôkazov vyplýva, že účastníci konania sa do rodinného domu nasťahovali v januári 2005, a to po jeho
rekonštrukcii (bez ohľadu na rozsah rekonštrukcie). Preto na rekonštrukciu rodinného domu nemohla
byť použitá kúpna cena získaná z predaja bytu v januári 2005, kedy už bol rodinný dom zrekonštruovaný,
a kedy v ňom účastníci konania už bývali. Peniaze z predaja bytu boli použité na kúpu auta Škoda Fabia,
VIN: TMBJY46Y444129620, čo priznala čiastočne aj navrhovateľka na pojednávaní dňa 3.11.2014,

pričom kúpna cena bola vo výške 374.989 SKK. Auto bolo zakúpené dňa 23.02.2005, čo je v časovej
súvislosti s predajom bytu na M. ulici podľa kúpnej zmluvy z 26.01.2005 na č. l. 18 v spise. Úpravy
priľahlých pozemkov odporcu znalkyňa určila na rok 2009 (stavba altánku, úprava strechy komory,
výstavba prístrešku podľa str. 4 znaleckého posudku), pričom bolo preukázané, že v tom roku odporca
predal zdedenú ornú pôdu v zmysle kúpnej zmluvy z 24.08.2009 na č. l. 85 za cenu 10.495 eur, pričom sa

opakovane v konaní vyjadril, že tieto peniaze použil na stavbu altánku, úpravu záhrady a potrebných vecí
(prístrešok, strecha na komore), pričom k pôvodu materiálu predložil aj čestné vyhlásenie z roku 2007 od
p. T. na č. l. 144. Medzi kúpnou cenou za byt na M. ulici v E. v roku 2005 a úpravou priľahlého pozemku
v roku 2009 nie je žiadna časová súvislosť. Z uvedeného súhrnu dôkazov vyplýva, že účastníci konania
v rozhodnom období v roku 2004 nemali spoločné prostriedky, ktoré by mohli použiť na rekonštrukciu

rodinného domu.
K odvolaciemu dôvodu - v konaní došlo k vadám v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s ust. §
221 ods. 1 písm. f) OSP, kde účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Zamietnutím vyššie uvedených dôkazov navrhnutých odporcom došlo postupom súdu k odňatí
odporcu možnosť konať pred súdom, pretože neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy na preukázanie

relevantných skutočností pre dané konanie, nemohol klásť svedkovi, či znalkyni otázky, pričom keď
prvoinštančný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na pribratie znalkyni, s ktorým odporca nesúhlasil, mal
vrámcirovnostistránumožniťodporcoviznalkyňukjejzáveromapodkladomvypočuť.SvedkaT.označil
odporcavovyjadreníz11.02.2015nač.l.139,kuktorémupriložilčestnévyhlásenieuvedenéhosvedkaz
roku 2007 (na č. l. 144), ktoré preukazovalo darovanie materiálu na „výstavbu a opravy domu a altánku“.

Jehosvedectvobytedaprispelokotázkepôvodumateriálunastavbu,čiopravudomuodporcuaaltánku,
čo sú skutočnosti relevantné aj pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o návrh na dotaz na E.,
a.s., tak uvedený dotaz prvoinštančný súd zamietol s odôvodnením, že vlastníctvo k účtu nepreukazuje
vlastníctvo finančných prostriedkov. Uvedené odôvodnenie je absolútne nelogické a arbitrárne, pretože
potom by neexistovala žiadna istota spojenia majiteľa účtu a sumy peňažných prostriedkov na účte,

z ktorej vo všeobecnosti vychádza napr. súdny exekútor pri vedení exekúcie spôsobom prikázania
pohľadávky z účtu v banke, a teda súd I. inštancie vychádzal z nelogického predpokladu, že ľudia
nevkladajú peniaze na vlastné účty, ale na účty iných osôb. Zároveň sa odporcovi odňala možnosť konať
pred súdom tým, že nemohol klásť otázky znalkyni vo vzťahu k námietkam, ktoré vzniesol vo vyjadrení z
19.02.2016. Vo vzťahu k vyporiadavanej pohľadávke prvoinštančný súd nedostatočne zdôvodnil, prečo

sa stotožnil so sumou hodnoty stavebných prác ku dňu ich vykonania vo výške 31.572,- eur, pričom
ju len automaticky prebral zo znaleckého posudku 137/2015 a neuviedol žiadne dôvody, z ktorých by
vyplývalo, že je relevantná k aplikácii § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd sa
vôbec nezaoberá odôvodnením, či je táto suma relevantná k aplikácii § 150 druhá veta Občianskehozákonníka. A teda v tomto smere je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné. Okresný súd Galanta sa v
odôvodnení svojho Rozsudku nevysporiadal takmer so žiadnym dôkazom predloženým odporcom, čím
jeho odôvodnenie nie je presvedčivé, nie je dostatočné, čo je v rozpore s povinnosťou súdu podľa

§ 157 ods. 2 OSP. Okresný súd Galanta sa vo všetkých skutkových, či právnych otázkach stotožnil
s názorom navrhovateľky. Odporca pritom v tomto konaní nikdy netvrdil, že by peniaze z predaja
motorových vozidiel použil na rekonštrukciu. Na rekonštrukciu rodinného domu nemohla byť použitá
kúpna cena získaná z predaja bytu v januári 2005, kedy už bol rodinný dom zrekonštruovaný, a kedy v
ňomúčastnícikonaniaužbývali.OkresnýsúdGalantavôbecneprihliadolkevidentnejúčelovostitvrdeniu

navrhovateľky, ktoré rozhodujúce tvrdenie pre toto konanie bolo jednoznačne vyvrátené. Z uvedeného
dôvodu je Rozsudok Okresného súdu Galanta nepresvedčivý, keď obsahuje záver o nedôveryhodnosti
obrany odporcu, ktorú odporca ani len neprezentoval, ale ktorú prevzal z vyjadrenia navrhovateľky,
pričom neprihliada na evidentne účelové tvrdenie navrhovateľky.
K odvolaciemu dôvodu - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Súd I. inštancie však zároveň opomenul procesné ustanovenia

o dokazovaní. Miestna obhliadka konaná dňa 9.11.2015 bola zvolaná znalcom, nie súdom, a preto
výsledky miestnej obhliadky nie sú dôkazom v zmysle § 130 OSP. Na obhliadke súd nebol prítomný.
Výsledky miestnej obhliadky zvolanej znalcom bez prítomnosti súdu nemôžu byť považované za dôkaz.
Zo zápisnice o miestnej obhliadke dňa 9.11.2015 nie je zachytené, ktorý účastník, čo povedal, k čomu
sa vyjadril, čo ani s dôkaznou hodnotou nebolo možné, pretože by sa obišli procesné ustanovenia o

dokazovaní postavené na zásade ústnosti a bezprostrednosti v zmysle § 122 OSP. Pokiaľ súd založil
záver o správnosti rozsahu stavebných prác na základe miestnej obhliadky a v rámci nej zachytených
tvrdení účastníkov konania ako dôkazu, tak predmetné konanie má z tohto dôvodu vadu spočívajúcu
v porušení ust. § 122 OSP, konkrétne zásady ústnosti a bezprostrednosti vykonávania dôkazov na
pojednávaní, teda pred súdom a § 130 OSP ods. 1 a 2 OSP, nakoľko obhliadka ako dôkaz má byť

nariadená súdom a za prítomnosti súdu, pretože znalec nemôže nahradiť súd a účastníkov má predvolať
súd. Vzhľadom na uvedné konanie má inú vadu spočívajúcu v nerešpektovaní súdu § 130 ods. 1 a 2
OSP a § 122 OSP vo vzťahu k výsledkom miestnej obhliadke považovanej súdom za dôkaz vo vzťahu
k rozsahu stavebných prác. Zároveň má za to, že nevypočutím znalca, ktorého vypočutie navrhoval
odporca, došlo k porušeniu procesného ustanovenia § 127 ods. 1 OSP posledná veta, z ktorého vyplýva,

že súd má zásadne vypočuť znalca na pojednávaní, a iba v odôvodnených prípadoch sa môže uspokojiť
s písomným posudkom znalca. Nevypočutím znalca preto nedošlo k odstráneniu pochybností v závere
o tom, že zistenia znalkyne preukázali rozsah prác objektívne a odzrkadľujú skutočný stav veci, a teda aj
nesprávnerozhodnutievoveci,nakoľkosúdsastotožnilsrozsahomprácacenouuvedenýchznalkyňou.
Súd porušil ust. § 132 OSP, keď nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti, teda súhrnne.

Kodvolaciemudôvodu-rozhodnutiesúduI.inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f.) OSP. Každý manžel je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilonajehoostatnýmajetok.NajvyššísúdSRkaplikácii§150druhávetaObčianskehozákonníka:
„Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do
ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky

skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených
do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo východiskovej hodnoty alebo
všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 10/2011 z 26.06.2012). Hodnota skutočne vynaložených spoločných
prostriedkov na oddelený majetok druhého manžela, ktorá má byť náležite preukázaná, aby nedošlo

k vyporiadaniu nad rámec hodnoty takých spoločných prostriedkov a k nespravodlivému vyrovnaniu.
Keďže Okresný súd Galanta nevyložil § 150 druhá veta OZ tak, že predmetom vyporiadania sú skutočne
vynaložené prostriedky na oddelený majetok, tak Rozsudok OS Galanta je založený vo výrokoch I.
až III. na nesprávnom posúdení veci. Navyše, prvoinštančný súd poukazuje na nesporne preukázané
zhodnotenie nehnuteľností, na ktoré sa v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka neprihliada.

Okresný súd Galanta zároveň nesprávne aplikoval § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka na
skutkový stav, keď v predmetnom konaní nebola preukázaná žiadna suma spoločných prostriedkov
účastníkov konania vynaložená na rekonštrukciu rodinného domu odporcu, či úpravu pozemkov vo
vlastníctve odporcu. Predmetný výsledok znaleckého posudku nie je však relevantný pre aplikáciu §
150 druhá veta Občianskeho zákonníka, keďže všeobecná hodnota prác, materiálov (ktorých rozsah a

typ nebol dostatočne preukázaný) určená na str. 76 znaleckého posudku nie je totožná s prostriedkami
skutočne vynaloženými na rekonštrukciu, ako to konštatuje vyslovene aj znalkyňa „všeobecná hodnota
nehnuteľností - stavieb - závisí o. i. aj od takých faktorov, ktoré nesúvisia s nákladmi vynaloženými na
výstavbu týchto stavieb alebo ich častí“ (str. 75 a 78 znaleckého posudku). Zároveň znalkyňa na str.4 znaleckého posudku priznala „o vynaložení nákladov (ani na zakúpený stavebný materiál) účastníci
konania nepredložili žiadne doklady“ a zároveň „práce boli vykonané postupne počas rokov 2004-2009.
Všetky práce boli vykonané svojpomocne, bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia.“

Ak boli práce vykonané svojpomocne, nie je dôvod na určenie všeobecnej, či východiskovej hodnoty, a
táto hodnota nezodpovedá jej skutočnej hodnote. Z uvedeného vyslovene vyplýva, že min. 21 položiek
stavebných prác, resp. materiálu je ohodnotených fiktívne, bez ohľadu na deklarovaný stav. Znalkyňa
vychádza z údajov v cenovej úrovni roku 1990, ktorý má byť uvedený v prílohe znaleckého posudku,
čo nesúvisí vôbec s obdobím rekonštrukcie v r. 2004, ktorá hodnota vzhľadom na ich preindexovanie

nezodpovedá hodnote majúcej sa vyporiadať podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Keď
takéto výdavky na presun neboli preukázané. Preto takáto hodnota nezodpovedá hodnote majúcej sa
vyporiadať podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Znalkyňa na str. 12 znaleckého posudku
uvádza, že výslednú sumu v Sk prepočítala prevodným kurzom 1 euro = 30,1260 Sk, ktorý kurz nie
je aktuálny pre ňou deklarované obdobie rekonštrukčných prác (k 3. kv. 2004), a teda nemôže byť
aktuálny ani pre hodnotu majúcej sa vyporiadať, keďže pri nahradení investícií na výlučný majetok

jedného z manželov sa má vychádzať z hodnoty investícií, kedy boli vynaložené. Je všeobecne známe,
že v roku 2004 bol kurz medzi menami eur a Sk odlišný ako ustálený kurz 30,126 Sk za 1 euro
a kurzy NBS a úrokové sadzby EXB sa považujú za všeobecne známe skutočnosti, ktoré netreba
dokazovať. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje aj predmet vyporiadania vo výroku I. až III.
Rozsudku OS Galanta, keď Okresný súd Galanta vo výroku I. určil, že „do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“ navrhovateľky a odporcu patrí náhradová pohľadávka z titulu investícií
vynaložených účastníkmi konania počas trvania ich manželstva do nehnuteľností odporcu. Takéto
vymedzenie je založené na nesprávnej aplikácii § 143 v spojení s § 118 od. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže predmetom občianskoprávnych vzťahov, ako aj BSM môžu byť veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty. Okresný súd Galanta určil, že do BSM účastníkov konania patrí náhradová pohľadávka z titulu

investícií do nehnuteľností odporcu, pričom náhradová pohľadávka nemôže patriť do BSM, pretože
nemôže byť predmetom BSM.
K odvolaciemu dôvodu súd I. inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP
z odôvodnenia Rozsudku OS Galanta vyplýva, že prvoinštančný súd zamietol návrhy odporcu na

doplnenie dokazovania svedka T., dotaz na E., a.s. kto bol vlastníkom účtu, z ktorého odporca vybral
finančnú čiastku po smrti svojej matky. Zamietnutím vyššie uvedených dôkazov navrhnutých odporcom
došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu, pretože neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy na
preukázanie relevantných skutočností pre dané konanie. Svedka T. označil odporca vo vyjadrení z
11.2.2015 na č. l. 139, ku ktorému priložil čestné vyhlásenie uvedeného svedka z roku 2007 (na č. l.

144), ktoré preukazovalo darovanie materiálu na „výstavbu a opravy domu a altánku“. Jeho svedectvo by
teda prispelo k otázke pôvodu materiálu na stavbu, či opravu domu odporcu a altánku, čo sú skutočnosti
relevantné aj pre rozhodnutie vo veci samej, či sa mala hodnota takej investície vôbec vyporiadať ako
náležiacej do BSM, nakoľko tento materiál bol odporcovi darovaný. Pokiaľ ide o návrh na dotaz na E.,
a.s., tak uvedený dotaz prvoinštančný súd zamietol s odôvodnením, že vlastníctvo k účtu nepreukazuje

vlastníctvo finančných prostriedkov. Uvedené by potvrdilo a prispelo k úplnejšiemu zisteniu majiteľa účtu,
teda aj majiteľa peňažných prostriedkov. V roku 2004 bol kurz medzi menami EUR a SKK odlišný ako
ustálený kurz 30,1260 SKK za 1 EUR. Táto námietka nesprávneho konverzného kurzu nebola v konaní
overovaná, ani ostatné námietky, ktoré odporca popisuje v rámci odvolacieho dôvodu ust. § 205 ods. 2
písm. d) OSP, ktoré pochybnosti o rozsahu prác mohli byť odstránené výsluchom znalkyne, čím by došlo

k úplnejšiemu zisteniu skutkového stavu vo vzťahu k rozsahu investíciám a ich relevantnej hodnote k
času ich vykonania. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta, sp.
zn. 5C/242/2014 zo dňa 05.05.2016 v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

6. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu. Podľa žalobkyne je rozsudok súdu I. inštancie vecne správny,
súd I. inštancie vykonal potrebné dokazovanie, toto správne vyhodnotil a na takto zistený skutkový
stav aplikoval aj správny právny predpis. Podľa žalobkyne je tak rozsudok súdu I. inštancie zákonný
a žiada odvolací súd, aby tento potvrdil postupom podľa ust. § 219 OSP. Nie je podstatné, ktoré vady
sú odvolateľom tvrdené, ale len to, či tieto vady v skutočnosti existujú, pričom ich existenciu posudzuje

vždy iba konajúci súd. Súd sa musí vysporiadať so základnými skutkovými princípmi, ktorých rozsah
dokazovania vždy vyplýva z hypotézy právnej normy, s tým, že v danej právnej veci ide o konanie o
vyporiadanie BSM, ktoré je upravené v hmotnej norme (ust. § 143 až 151 Občianskeho zákonníka,
ďalej len „OZ“) kogentne, a má svoje základné princípy. Prvým princípom je domnienka masy BSMzakotvenávust.§143OZ,atedaplatí,žedoBSMpatrívšetko,čomanželianadobudlipočasmanželstva
a nejde o zákonom definovanú výnimku (dedenie, reštitúcia, výkon povolania). Druhým princípom je
kogentne daný princíp vyporiadania podľa ust. § 150 OZ, a súčasne tretím princípom prejavujúcim sa

v rovine procesného práva je to, že dôkazné bremeno vo vzťahu k ust. § 143 OZ a ust. § 150 OZ
nesie vždy žalovaný manžel, ktorý tvrdí, že veci do BSM nepatria. V danom konaní tak mal dôkazné
bremeno výlučne žalovaný, ktorý ho však neuniesol. Podľa žalobkyne všetky námietky uvedené v
odvolaní už riešené v konaní pred súdom I. inštancie boli, strany sa k nim vyjadrili a súd k nim zaujal
stanovisko v odôvodnení rozsudku, a preto žalobkyňa z dôvodu hospodárnosti odkazuje na svoje

písomné vyjadrenia v konaní zo dňa 03.01.2015, zo dňa 07.03.2016, ako aj zápisnice z pojednávaní.
Znalkyňa pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala aj z miestnej ohliadky (záznam je súčasťou
ZP), ktorý žalovaný podpísal a žiadne námietky nevzniesol, s tým, že sám znalkyni uvádzal rozsah
vykonaných rekonštrukčných prác a čas ich vykonania.
Súd pri určení rozsahu rekonštrukčných prác vychádzal aj z výsluchu svedkov, ktorý potvrdili, že práce
vykonané boli a uviedli, že išlo o podstatný zásad do pôvodnej konštrukcie rodinného domu. Výsluch

svedka T. podľa žalobcu súd správne vyhodnotil ako nadbytočný z dôvodu, že čestné prehlásenie, ktoré
mal p. T. podpísať nie je dôkazom, a súčasne ide o tvrdenia, ktoré sa objavili až po rozvode účastníkov
konania, resp. až po podaní návrhu na vyporiadanie BSM a žalobkyňa nemá takúto vedomosť, že by
drevo na altánok malo byť darované iba žalovanému; podľa žalobkyne ide o účelové tvrdenie. Čo sa
týka peňazí, ktoré mali byť vybrané po smrti matky z účtu matky žalovaného, z ktorého tvrdenia podľa

žalovaného vyplýva, že táto suma bola použitá na rekonštrukciu, je zrejmé, že ak existencia týchto
prostriedkov nevyplýva z osvedčenia o dedičstve, kde žalovaný pred notárom ako súdnym komisárom
prehlásil, že do dedičstva nepatria žiadne peniaze, nie je možné, aby osvedčenie o dedičstve ako druh
súdneho rozhodnutia bolo negované iným dôkazom v inom konaní v ktorom by takéto tvrdenie malo byť
už v prospech žalovaného. Vykonaným dokazovaním (výsluch účastníkov, svedkov, znalecký posudok)

bolo preukázané, že: rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného, bol za trvania manželstva
zrekonštruovaný, čo potvrdil aj sám žalovaný. Rozsah rekonštrukčných prác (strana 3 zápisnice z
pojednávania), ktorú skutočnosť žalovaný vôbec nepoprel. Žalovaný zmätočne tvrdil, že rekonštrukciu
vykonal z vlastných peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti nedá nepoukázať na skutočnosť, že tie
isté peňažné prostriedky podľa žalovaného boli použité aj na živobytie rodiny. Aj na rekonštrukciu,

a aj na nákup motorových vozidiel, pričom žalovaný nevedel hodnoverne vysvetliť pôvod peňažných
prostriedkov použitých na rekonštrukciu rodinného domu, a vždy sa bránil tak, ako mu vyhovovalo, čo
založilo nedôveryhodnosť ním produkovaných tvrdení). Hodnota vykonanej rekonštrukcie bola určená
znaleckým posudkom podľa ust. § 127 OSP. Žalobkyňa žiada odvolací súd, aby odvolaním napadnutý
rozsudok súdu I. inštancie postupom podľa ust. § 219 OSP potvrdil, a priznal žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania v sume 392,99 eur (t. j. 320,34 eur vyjadrenie k odvolaniu + 8,58 eur ako režijný
paušál + 64,07 eur ako 20% DPH), v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/,b/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP,) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a zistil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd I.

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom.9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecivydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

10. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo

darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka
(§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia

spoločne;spoločneuhradzujúajnákladyvynaloženénavecialebospojenésichužívanímaudržiavaním
(§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zánikom

manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150
(§149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z
toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu

uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,
ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

11. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R
49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ
nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. V stanovisku R
42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak

do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez
ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí
ani vec (tzv. surogát) získaná napríklad kúpou alebo výmenou za prostriedky patriace do oddeleného
majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už
existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva)

týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní BSM
je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala (z tohto hľadiska je
v preskúmavanom prípade irelevantné, že byt je v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby), ale i to, v
akom stave vtedy bola (napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebenia). Tento stav je určujúci
aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania

súdu. Je potrebné pripomenúť, že konanie o vyporiadanie BSM sa síce začína len na návrh niektorého z
účastníkov, súd však nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob
jeho vyporiadania.

12. Majetok ktorý patrí do výlučného vlastníctva len jedného z manželov, a to z akýchkoľvek dôvodov

(napríklad preto, lebo ho manžel nadobudol pred uzatvorením manželstva, alebo ho nadobudol z
darovaných prostriedkov, získal dedičstvom), svoj režim už dodatočne nemôže zmeniť. Nepremieňa sa
na spoločný majetok, a to ani vtedy, ak na jeho zveľadenie, opravu, úpravu, zvýšenie jeho úžitkovej
hodnoty, a pod. boli neskôr použité prostriedky z BSM. Je vecou manželov, ak sa rozhodnú spoločnéprostriedky investovať do majetku, ktorý nie je ich spoločný. Na túto nerovnosť však zákon pamätá v tom
zmysle, že ak boli na výlučný majetok jedného z manželov vynaložené prostriedky spoločné, je druhý
manžel pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby sa tieto prostriedky vrátili do BSM, teda, aby sa táto

hodnota vložených investícií v prospech neho zohľadnila pri vyporiadaní BSM.

13. V zmysle cit. § 150 Obč. zák. manžel, ktorému sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na
jeho ostatný majetok, je povinný nahradiť to, čo sa takto vynaložilo. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že investície zo spoločného majetku (BSM) do oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka

(manžela) sa hradia vo výške (hodnote), v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej
sume, než ako bola vynaložená; zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela (tým, že stromy narástli
a začali prinášať plody) nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadaní BSM (3 Cdo 330/2006 NS SR).

14. Aj vo veci tunajšieho odvolacieho súdu 23 Co 268/2008 v jeho rozsudku zo dňa 18. mája 2009,
ktorý bol predmetom prieskumu v konaní pred Ústavným súdom SR( rozhodnutie II. ÚS 347/09-13

z 13. októbra 2009) odvolací súd pri posudzovaní otázky spoločnej investície oboch manželov za
trvania manželstva do rodinného domu patriaceho do výlučného vlastníctva odporkyne vychádza z
nasledujúcich skutočností. Investície v tej najvšeobecnejšej rovine predstavujú odklad dnešnej spotreby
v prospech očakávanej vyššej spotreby v budúcnosti. Hodnota - výnos, alebo strata investície sa určuje
nie v jej počiatočnej výške, ale k neskoršiemu dátumu, napr. k dátumu jej výberu alebo k predaju

veci. Investor nesie riziko s danou investíciou spojené. Investícia, t. j. hodnota majetku, do ktorého
bola vložená preto logicky môže byť podľa jej kvality a ďalších faktorov vyššia alebo nižšia než na
počiatku. Treba však podotknúť, že motivácia investora už z podstaty ekonomického správania osôb
vždy smeruje k rozmnoženiu alebo aspoň zachovaniu doterajšieho majetku. V doterajšej rozhodovacej
praxi súdov otázku ohľadom investícií riešilo rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk pod R 42/72, ktorý uviedol, že „nemožno prihliadať k rozdielu medzi cenou nadobudnutej
a vyššou cenou ku dňu vyporiadania, nech je tento rozdiel vzniknutý tým, že vec bola zakúpená za
cenu nižšiu, než akú v skutočnosti ku dňu kúpy mala, a jej skutočná cena sa prejavila pri ocenení,
pri vyporiadaní alebo v dôsledku zmeny cenových predpisov, či s ohľadom na ponuku a dopyt v
dobe vyporiadania.“ Táto koncepcia náhrady investícií vo výške, v ktorej boli vynaložené v minulosti

však naráža na niekoľko problémov. V prvom rade ide o problematický koncept náhrady investícií v
redukovanej hodnote v prípade amortizácie, či úplného zániku veci, do ktorej bolo investované, ako boli
formulované v rozhodnutí R 42/72 a R 43/74. Je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo 3421/20006, ktorý uviedol, že „náhrada za prostriedky vnesené do BSM prichádza
do úvahy len v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločných prostriedkov manželov na

nadobudnutie určitej veci, a to za predpokladu, že táto vec ku dňu zániku BSM existuje, resp. nebola
spotrebovaná, či nestratila hodnotu.“ Taktiež je nutné poukázať aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo
1037/2004, v ktorom sa nachádza odkaz na R 42/72. V tomto rozhodnutí je uvedené, že „ak bola nejaká
vec získaná za trvania manželstva BSM z časti prostriedkov patriacemu len jednému z manželov, potom
pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať,

aby mu bolo uhradené, čo takto vynaložil. V dobe vyporiadania bola hodnota veci nižšia, než bola jej
pôvodná hodnota, bolo by treba k tomu prihliadnuť a náklady, ktoré na ne jeden z manželov zo svojich
prostriedkov vynaložil by sa nenahradili v plnenej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v
ktoromdošlokuzníženiuhodnotyveci.Akvšakvdobevyporiadaniabybolahodnotavyššianežpôvodná
hodnota, potom k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených len z prostriedkov

jedného z manželov neprihliadol.“ Tento výklad princípu redukcie je v rozpore s judikatúrou zakazujúcou
valorizáciu investícií a oba tieto princípy nemôže vedľa seba obstáť. Je potrebné poukázať, že hodnota
spoločnej veci - jej zvýšená hodnota sa totiž pri vyporiadaní delí dvoma, zatiaľ čo prípadná valorizácia
investícií patrí len tomu z manželov, ktorý ju zo svojho vynaložil a medzi oba by sa potom delil len
zostatok hodnoty veci po jej odpočítaní. Pri investíciách v opačnom smere zo spoločného majetku na

majetok individuálny by pri zachovaní argumentácie prijatej v uvedenom rozhodnutí naviac neprofilovalo
BSM, ale len ten z manželov, na ktorého majetok by bola investícia vynaložená. Dôsledok prijatého
riešenia na majetkové pomery bývalých manželov pri vyporiadaní BSM tak môže byť celkom zásadný.
Podľa uvedeného výkladu totiž nie je možná náhrada investícií v tzn. zvýšenej hodnote s odôvodnením,
že sa pri vyporiadaní BSM sa nahrádza iba to, čo bolo v minulosti vynaložené a tak nemôže byť

logicky možná ani redukcia, tzn. znížená hodnota v prípadoch poklesu ceny, resp. v prípade neefektivity
investície, pretože k tomuto zníženiu došlo až po vynaložení investície. Pokiaľ teda Občiansky zákonník
o uvedených kritériách nehovorí, nie je možné zákonný termín vynaloženia vykladať rôznym spôsobom
s ohľadom časového zaradenia. Rovnako možno konštatovať, že investície zo spoločného majetkuna výlučný majetok, prípadne investície z výlučného majetku na spoločný majetok možno uplatniť
iba pri zániku BSM v rámci jeho vyporiadania. Nesprávny je preto názor, že sa malo vychádzať ku
dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Taktiež možno konštatovať, že náhrada týchto

investícií je inštitútom súkromného práva a súkromné právo je vo svojej podstate určitým formálnym
obrazom reálnych ekonomických procesov spoločnosti, v ktorej každý subjekt maximalizuje svoj úžitok
právom rešpektovaným spôsobom.

15. Odvolaciemu súdu je známa doterajšia súdna prax ohľadom výkladu otázky valorizácie investícií

uskutočnených za trvania manželstva s poukazom na doslovný výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
publikovanéhopodR42/72.Doterajšiajudikatúravychádzazozákazuvalorizácieinvestíciíanahradzujú
sa vo výške prostriedkov vynaložených na investície v dobe ich uskutočnenia v minulosti. Oproti tomu
je však nepochybné, že judikatúra dovodila aj koncepciu redukcie investícií, ktorá vznikla asi preto,
že opačný výklad zodpovedajúci nosnej myšlienke zákazu valorizácie vedie k absurdným záverom,
že pri vyporiadaní BSM budú nahradzované pôvodné investície do vecí ku dňu zániku BSM a ku dňu

jeho vyporiadania už neexistujúcich či bezcenných. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je
udržateľná myšlienka, že investície budú nahradzované maximálne do výšky prostriedkov vynaložených
v budúcnosti aj so súhlasom oboch manželov, pretože reálna hodnota investícií môže byť v dobe
vyporiadania celkom iná a z ničoho nemožno odvodzovať, že s týmto následkom boli manželia
uzrozumení. Naopak takýto predpoklad je v súlade s reálnym ekonomickým správaním osôb. Dôsledky

takejto aplikácie zákona nie sú spravodlivé a smerujú proti zmyslu a účelu Občianskeho zákonníka
v dnešnej dobe, keď pojmy ako inflácia, výnos majetku, riziko, trhové utváranie cien majú na rozdiel
od doby pred rokom 1989 zásadný význam a určujú v podstate správanie osôb. Za vhodnejší sa
odvolaciemu súdu javí extenzívny výklad, ktorý vedie k chápaniu investícií ako k hodnote, o ktorú sa
individuálny majetok jedného z manželov v dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania zvýšil.

Takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku dňu vyporiadania bolo na majetok vynaložené.

16. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd po zániku jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov
toto zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal a podľa jej tvrdenia ku dňu zániku manželstva
patrila do zaniknutého BSM iba náhradová pohľadávka vo výške reálne vynaložených finančných

prostriedkov, ktoré boli použité počas trvania manželstva na rekonštrukciu a úpravu nehnuteľností vo
výlučnom vlastníctve odporcu. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby bola odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť jej z titulu vyporiadania zaniknutého BSM sumu rovnajúcu sa hodnote 1/2 zistených
investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Odporca - rozvedený manžel s návrhom nesúhlasil
tvrdil, že rekonštrukčné práce na jeho nehnuteľnostiach boli robené z finančných prostriedkov, ktoré

boli v jeho výlučnom vlastníctve. Na rekonštrukciu nehnuteľností mali byť taktiež použité finančné
prostriedky, ktoré odporca mal nadobudnúť po smrti svojej matky a taktiež finančné prostriedky, ktoré
mal odporca získať postupným odpredávaním svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Manželstvo
navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 17C/138/2011-116,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2012. Počas trvania manželstva nadobudol odporca do svojho

výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. E. na základe Osvedčenia o
dedičstve 5D/26/2004 nadobudol odporca do svojho výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť, pričom
uvedenýmdedičskýmrozhodnutímnadobudoldruhupolovicunehnuteľnostikprvej,ktorúvlastnilužpred
uzavretím manželstva s navrhovateľkou. Počas trvania manželstva účastníkov boli do nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve odporcu vykonané investície za účelom jej obnovy a zhodnotenia, pričom rozsah

a pôvod finančných prostriedkov zostal v konaní medzi účastníkmi sporný.

Z výpovede svedkyne C. T., ktorá je matkou navrhovateľky súd zistil, že na rodinnom dome ktorého
výlučným vlastníkom bol odporca prebehla po smrti matky odporcu, ktorá zomrela v roku XXXX,
rozsiahla rekonštrukcia: došlo k prerábkam elektrického vedenia, vodovodného potrubia, vybudovania

novej kúpeľne, podláh, vystierkovaním stien, inštalácie plastových okien, vstupných dverí. Vo dvore bol
urobený trávnik a rybník. Približne v januári 2005 bol interiér domu dokončený a začali v rodinnom
dome bývať. Následné úpravy a práce okolo rodinného domu prebiehali ďalej aj po nasťahovaní
účastníkov do domu. Bola postavená vedľajšia budova a ďalšia stavba slúžiaca na posedenie. Účastníci
počas trvania manželstva zarábali spoločne. Svedkyňa uviedla, že odporca jej tvrdil, že zdedil finančné

prostriedky po svojej matke, avšak neoznámil jej akú sumu. Z výpovede svedkyne S. J. súd zistil,
že je sesternicou navrhovateľky z druhého kolena. Svedkyňa potvrdila vedomosť o tom, že rodinný
dom bol zrekonštruovaný, predtým tam nebola, ale vie si predstaviť ten stav ako mali všetko rozobraté
a už v čase keď tam začala chodiť, vtedy začali rekonštruovať. Svedkyňa potvrdila, že rodinný dombol čo sa týka interiéru rekonštruovaný od podlahy až k stropu. Svedkyňa uviedla, že účastníci si
rodinný dom prispôsobovali aj dispozične, opravovali podlahy, stropy a omietky, rozvody, plastové okná.
Rekonštrukčné práce sa podľa nej začali po smrti matky odporcu a mohli trvať asi tak rok a pol.

Svedkyňa taktiež uviedla, že do poriadku bola dávaná záhrada. Vzadu bol urobený altánok a rybník.
Úpravy interiéru a exteriéru sa mohli podľa svedkyne robiť na štvrtý alebo piaty rok po tom, čo účastníci
začali nehnuteľnosť obývať. Svedkyňa potvrdila to, že odporca vravel, že nejaké peniaze po svojej
matke zdedil, avšak podľa jej odhadu nemohli byť použité peniaze na rekonštrukciu len jeho, lebo aj
navrhovateľka pracovala. Z výpovede svedkyne O. E., ktorá je sestrou navrhovateľky súd zistil to, že

navrhovateľka ju ako svoju sestru navštevovala. Potvrdila, že na nehnuteľnosti prebiehali rekonštrukčné
práce po smrti tety, myslela mamu odporcu. Pred rekonštrukciou tam nebývali. Mohli sa nasťahovať
do domu cca začiatok roku 2005. Svedkyňa taktiež potvrdila rekonštrukcie a úpravy exteriéru, ktoré
spočívali vo vybudovaní altánku a jazierka.

17. V konaní teda nebol predložený jediný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval rozsah stavebných

prác Súd rozsah vykonaných prác prebral zo záveru znalkyne, ale tento nemôže odzrkadľovať skutočný
stav veci. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 137/2015 na str. 4 sama však uviedla, že o
vynaložení nákladov (ani na zakúpený stavebný materiál) účastníci konania nepredložili žiadne doklady,
nie je možné spoľahlivo určiť presný rozsah (množstvo) všetkých vykonaných prác a určiť presne
druhy použitých stavebných materiálov. Ďalej znalkyňa v ZP uviedla, že hlavne sa jedná o tie práce,

ktorých výsledok je zakrytý v iných konštrukciách alebo je zakrytý inými konštrukciami. Druh takýchto
prác - keďže žiadna projektová dokumentácia o vykonaných stavebných prácach neexistuje - bol
určený odborným odhadom znalca na základe charakteru tej ktorej stavebnej práce. Všetky práce boli
vykonané svojpomocne, bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia postupne počas
rokov 2004-2009.

18. Správne je odvolateľom poukázané na nezrovnalosti v ZP, keď znalkyňa protichodne na str. 22
znaleckého posudku v rámci časti B.2 Všeobecná hodnota rodinného domu ku dňu 13.12.2003 uvádza,
že k 13.12.2003 už boli príslušenstvom rodinného domu ploty a spevnené plochy betónové, ale zároveň
ich uvádza aj na str. 42 znaleckého posudku ako stav rodinného domu s príslušenstvom k 11.4.2012.

Ďalej na str. 27 uvádza, že v roku 2003 príslušenstvom už bol plot bočný a zadný z pletiva, ale tie isté
uvádza aj na str. 4 znaleckého posudku, že mali byť postavené v rokoch 2004-2009. Tak aj uvádza pri
spevnených plochách betónových, ktoré mali byť urobené (na str. 32) k 13.12.2003, ale zároveň uvádza
na str. 4, že mali urobené v 2. kv. 2009. Nezrovnalosti sú aj na str. 10 a na fotografii altánku v rámci
prílohy č. 19. posudku, lebo znalkyňa uvádza, že „podlahu altánku tvorí betónová podlaha“, ale podklad

je len z hliny, resp. zeme, čo vidieť aj na fotografii altánku v rámci prílohy č. 19. Na str. 12 znaleckého
posudku v rámci časti A.5 „Odhad hodnoty stavebných prác udržiavacieho charakteru“ vyplýva, že
znalkyňa ohodnocovala aj práce, resp. materiály „kotol plynový so zabudovaným zásobníkom teplej
vody, potrubné rozvody vykurovania, vykurovacie telesá doskové oceľové“, ale na str. 7 znaleckého
posudku znalkyňa uvádza, že boli obnovené po právoplatnosti rozsudku o rozvode, tak by nemali byť

ako investície zahŕňané ich vyhodnocovať v rámci rekonštrukcie. Na tieto nezrovnalosti udával odporca
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuužvosvojichpripomienkachkznaleckémuposudkuvpodaní
zo dňa 19.2.2016. Na vyjadrenie k znaleckému posudku bol vyzvaný súdom, jeho pripomienky na
nezrovnalosti však odstránené neboli znalkyňou a nebola k nim ani vypočutá. Dodatok k ZP nebol
urobený a bez vyjadrenia k týmto nezrovnalostiam súd rozhodol. Nevypočutím znalca, ktorého vypočutie

navrhoval odporca, došlo k porušeniu procesného ustanovenia § 127 ods. 1 OSP posledná veta (súd
má zásadne vypočuť znalca na pojednávaní, a iba v odôvodnených prípadoch sa môže uspokojiť s
písomným posudkom znalca). Nevypočutím znalca nedošlo k odstráneniu pochybností v závere o tom,
že zistenia znalkyne preukázali rozsah prác objektívne a odzrkadľujú skutočný stav veci, a teda aj
nesprávnerozhodnutievoveci,nakoľkosúdsastotožnilsrozsahomprácacenouuvedenýchznalkyňou.

Navyše sa vyjadrila navrhovateľka, aké rekonštrukcie - práce vykonali vo svojej výpovedi na pojednávaní
zo dňa 3. 11.2014, čo odporca poprel, lebo tvrdil, že financované boli z peňazí jeho osobných, ktoré
nadobudol v ded. konaní po svojej matke.

19. Miestna obhliadka konaná dňa 9.11.2015 bola zvolaná znalkyňou. Na obhliadke súd nebol prítomný.

Zo zápisnice o miestnej obhliadke dňa 9.11.2015 nie je zachytené, ktorý účastník, čo povedal, k čomu
sa vyjadril. Pokiaľ súd založil záver o správnosti rozsahu stavebných prác na základe miestnej obhliadky
a v rámci nej zachytených tvrdení účastníkov konania ako dôkazu, tak predmetné konanie má z tohto
dôvodu vadu spočívajúcu v porušení ust. § 122 OSP, konkrétne zásady ústnosti a bezprostrednostivykonávania dôkazov na pojednávaní, teda pred súdom a § 130 OSP ods. 1 a 2 OSP, obhliadka
ako dôkaz má byť nariadená súdom a za prítomnosti súdu a konanie má tak inú vadu spočívajúcu v
nerešpektovaní súdu § 130 ods. 1 a 2 OSP a § 122 OSP. Ak chcel zistiť rozsah prác ohliadkou mal ju

sám súd nariadiť a zúčastniť sa jej, vypracovať o úkone zápisnicu s vyjadreniami účastníkov a jej závery
mal brať do úvahy. Konanie tak podľa vtedy účinného procesného predpisu súd zaťažil inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a bol dôvodom na podanie odvolania podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. b) OSP.

20. Súd porušil ust. § 132 OSP, keď nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti, teda súhrnne. Súd tak
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že znalkyňa určila objektívny a skutočný stav veci odzrkadľujúci
rozsah stavebných prác, a teda aj ich druh. Nedostatočne bol zistený skutkový stav. V konaní sa
nepreukázalo aké práce boli na rekonštrukcii domu urobené za trvania manželstva, aby sa mohlo
stanoviť, že boli investíciu spoločné do osobného majetku odporcu. Neboli vykonané vypočutia svedkov
preukazujúcichrozsahtýchtoprác.Navyšeznalkyňanastr.4znaleckéhoposudkupriznala„ovynaložení

nákladov (ani na zakúpený stavebný materiál) účastníci konania nepredložili žiadne doklady“ a zároveň
„práce boli vykonané postupne počas rokov 2004-2009. Všetky práce boli vykonané svojpomocne, bez
technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia.“ Ak boli práce vykonané svojpomocne, nie je
dôvod na určenie všeobecnej, či východiskovej hodnoty, a táto hodnota nezodpovedá jej skutočnej
hodnote. V tejto súvislosti je správny poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súd SR 6M Cdo 10/2011 z

26.06.2012 k aplikácii § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. V prípade investícií zo spoločného
majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný
nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a
prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo východiskovej hodnoty
(znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby

v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej
veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom

majetku jedného z manželov.

21. Nepreukázané bolo, že na rekonštrukciu mali byť použité spoločné peniaze účastníkov nadobudnuté
počas manželstva. Navrhovateľka tvrdila, že boli použité peniaze z predaju bytu č. XXXX na M. ulici v
E.. Toto jej tvrdenie však je spochybnené časom uskutočnenia rekonštrukčných prác a časom predaja

bytu. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.01.2005 (č. l. 18) je zistené, že kúpna
cena vo výške 800.000,- Sk bola zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Na pojednávaní dňa
3.11.2014 navrhovateľka vypovedala, že sa do rodinného domu nasťahovali v roku 2005 a rekonštruoval
sa preto, aby sa doň mohli nasťahovať. Odporca tvrdil, že sa nasťahovali v roku 2005 v januári, v súlade
je to s časom, kedy bola navrhovateľka prihlásená na trvalý pobyt k 13.01.2005 podľa potvrdenia na

č. l. 52. Svedkyňa T. vypovedala, že približne v januári 2005 bol dokončený interiér rodinného domu
a išli tam účastníci konania bývať, pričom rekonštrukcia prebehla do roka od smrti matky odporcu.
Aj svedkyňa E. uviedla, že účastníci sa nasťahovali do rodinného domu zhruba v roku 2004, alebo
začiatok 2005, po rekonštrukcii. K odovzdaniu bytu prevedeného na základe zmluvy z 26.01.2005 na č.
l. 18 došlo podľa čl. IX uvedenej zmluvy k 26.01.2005. Z tohto dokazovania preto vyplýva, že účastníci

konania sa do rodinného domu nasťahovali v januári 2005, a to po jeho rekonštrukcii. Na rekonštrukciu
rodinného domu nemohla byť použitá kúpna cena získaná z predaja bytu v januári 2005, kedy už
bol rodinný dom zrekonštruovaný, a kedy v ňom účastníci konania už bývali. Preto prvoinštančný súd
dospel napriek takto vykonaným dôkazom k nesprávnemu záveru, že byt na M. ulici v E. bol scudzený
v čase vykonávania rekonštrukčných prác, a že boli peňažné prostriedky získané jeho predajom na

rekonštrukciu nehnuteľností odporcu.

22. Odporca v konaní tvrdil, čo je aj pravdepodobné časovým sledom, že peniaze z predaja bytu boli
použité na kúpu auta Škoda Fabia, VIN: TMBJY46Y444129620. Auto bolo zakúpené dňa 23.02.2005.
Čiastočne to priznala aj navrhovateľka na pojednávaní dňa 3.11.2014, pričom kúpna cena bola vo výške

374.989 Sk. Iný zdroj na kúpu auta nebol preukázaný. Úpravy priľahlých pozemkov odporcu znalkyňa
určila na rok 2009 (stavba altánku, úprava strechy komory, výstavba prístrešku podľa str. 4 znaleckého
posudku), pričom bolo preukázané, že v tom roku odporca predal zdedenú ornú pôdu v zmysle kúpnej
zmluvy z 24.08.2009 na č. l. 85 za cenu 10.495 eur, opakovane sa v konaní vyjadril, že tieto peniazepoužil na stavbu altánku, úpravu záhrady a potrebných vecí (prístrešok, strecha na komore), pričom
k pôvodu materiálu predložil aj čestné vyhlásenie z roku 2007 od p. T. na č. l. 144. Úprava priľahlého
pozemku bola vykonaná v roku 2009 a preto medzi kúpnou cenou za byt na M. ulici v E. v roku 2005 nie

je žiadna časová súvislosť. Svedka T. navrhol vypočuť v prípade pochybností z prehlásenia. Svedka T.
označil odporca vo vyjadrení z 11.02.2015 na č. l. 139, ku ktorému priložil čestné vyhlásenie uvedeného
svedka z roku 2007 (na č. l. 144), ktoré preukazovalo darovanie materiálu na „výstavbu a opravy domu
a altánku“. Jeho svedectvo by teda prispelo k otázke pôvodu materiálu na stavbu, či opravu domu
odporcu a altánku, čo sú skutočnosti relevantné aj pre rozhodnutie vo veci samej. Návrh na dotaz na E.,

a.s., tak uvedený dotaz prvoinštančný súd zamietol s odôvodnením, že vlastníctvo k účtu nepreukazuje
vlastníctvo finančných prostriedkov. Uvedené by potvrdilo a prispelo k úplnejšiemu zisteniu majiteľa účtu,
teda aj majiteľa peňažných prostriedkov.

23. Zamietnutím vyššie uvedených dôkazov navrhnutých odporcom došlo postupom súdu k odňatí
odporcu možnosť konať pred súdom, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy na preukázanie

tvrdených skutočností, nemohol klásť svedkovi, či znalkyni otázky, neumožnilo sa odporcovi znalkyňu
k jej záverom a podkladom vypočuť. Súd tak neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , čo za účinnosti vtedajšieho
procesného predpisu bolo odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP v konaní došlo
k vadám v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, kde účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

24. Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania by museli mať spoločné prostriedky, ktoré by mohli použiť
na rekonštrukciu rodinného domu v rozhodnom období v roku 2004 rekonštrukcie rodinného domu. Toto
sa však navrhovateľke doposiaľ nepodarilo preukázať.

25. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa us.
§ 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

26. Prvoinštančný súd sa v ďalšom konaní bude spravovať už naznačeným smerom. Znalkyňa

nestanovila objektívny a skutočný stav veci pokiaľ ide o rozsah stavebných prác, keďže sama priznala,
že nebolo možné spoľahlivo zistiť rozsah práce (a teda ich ohodnotenie nezodpovedá realite). Preto súd
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že znalkyňa určila objektívny a skutočný stav veci odzrkadľujúci
rozsah stavebných prác. Rozsah rekonštrukčných prác musí označiť navrhovateľka, na svoje tvrdenia
týkajúce sa rozsahu označí dôkazy, tzn. buď písomné alebo vypočutie svedkov. Ak chce súd I. inštancie

na preukázanie rozsahu prác vykonať ohliadku, tzn. ak takto overiť rozsah prác ohliadkou musí ju sám
nariadiť a zúčastniť sa jej, vypracovať o úkone zápisnicu s vyjadreniami účastníkov a vtedy môže jej
závery použiť pri hodnotení dôkazov v súhrne s ostatnými.

27. V konaní je preukázanie tvrdenia spoločných financií, rozsah prác, na ktoré boli použití otázkou

skutkovou, nie znaleckou. Doposiaľ tento rozsah nestanovila navrhovateľka a doterajšími svedeckými
výpoveďami sa vôbec nespresnil, čo sa prejavilo aj na záveroch znalkyne, ktorá ho sama stanovila a
súd ho takto prebral zo znaleckého posudku. Znalec len môže ohodnotiť ako sa touto rekonštrukciou
zhodnotila nehnuteľnosť, ohodnotiť investície do nehnuteľnosti v rozsahu rekonštrukcie, ktorý je však
otázkou skutkovou nie znaleckou. Pripomienky k vykonanému ZP boli súdu zaslané vtedajším právnym

zástupcom odporcu a opätovne bolo na ne upozornené v odvolaní. Nielenže nebola k nim znalkyňa
vypočutá, ale súd sa nimi vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Túto procesnú chybu, ktorá spôsobila
odňatie možnosti konať pred súdom odporcovi- rozvedenému manželovi treba odstrániť.

28. Ak bude ustálený rozsah rekonštrukcie rodinného domu patriaceho odporcovi - rozvedenému

manželovi, tak musí navrhovateľka preukázať, že na tento jeho osobný majetok sa na rekonštrukciu
vynaložili spoločné peniaze. Tvrdenie vynaloženia spoločných financií musí preukázať, keďže z
dokazovania vyplýva, že účastníci konania sa do rodinného domu nasťahovali v januári 2005 po jeho
rekonštrukcii a rekonštrukciu rodinného domu nemohla byť použitá kúpna cena získaná z predaja bytu
v januári 2005, kedy už bol rodinný dom zrekonštruovaný, ako to tvrdila navrhovateľka. Súd však

dospel napriek takto vykonaným dôkazom k nesprávnemu záveru, že boli peňažné prostriedky získané
predajom bytu na rekonštrukciu nehnuteľností odporcu - rozvedeného manžela.29. Navrhovateľka musí uviesť koľko financií sa zo spoločných, ako to tvrdí na tieto práce vynaložilo,
pretože žiada vyporiadať BSM a tvrdí že do BSM patrili spoločné investície a chce ich vyporiadať v
rámci BSM. Účastníci ak tvrdia, že rekonštrukcia bola vykonaná z peňazí spoločných, alebo opak z

osobných získaných darom, či dedením musia tieto tvrdenia preukázať, na nich je dôkazné bremeno.
Vypočutie navrhnutých svedkov na preukazovanie tvrdení účastníkov nemôže byť odmietnuté súdom,
ak preukazujú práve tvrdenia, ktoré protistrana odmieta. Tak je to aj v prípade navrhovaného svedka
T.. Rovnako sa to týka vykonania iných dôkazov, konkrétne už navrhnutého odporcom - rozvedeným
manželom dotaz na E., a.s. kto bol vlastníkom účtu, z ktorého odporca vybral finančnú čiastku po smrti

svojej matky. Týmto preukazuje svoje tvrdenie, že použil na rekonštrukciu svoje financie. Tento dôkaz
popri ostatných je jeho dôkazným bremenom, je jeho obranou.

30. Až po takto vykonanom dokazovaní v ďalšom konaní bude môcť súd určiť aké spoločné investície
patriadoBSM(§149OZ)avyporiadaťichvzmysleust.§150OZtzn.manžel,ktorémusazospoločného
majetku manželov vynaložilo na jeho ostatný majetok, je povinný nahradiť to, čo sa takto vynaložilo.

31. Podľa ust. § 396 CSP rozhodne o náhrade trov tohto odvolacieho konania súd I. inštancie v novom
rozhodnutí o veci.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).