Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211621
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211621.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie
zmenkovej sumy 1.300,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-154 zo dňa 1.12.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-198 zo dňa 11.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-154 zo dňa 1.12.2015 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/281/2013-198 zo dňa 11.05.2016 z r
u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú
okresnému súdu dňa 28.03.2013, ktorou sa domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť
zmenkovú sumu 1.300,91 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 01.01.2011 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok z dlžnej sumy od 28.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
4,34 Eur (1/3 % zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči žalovanému si uplatnil v

zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie“). Žalobu odôvodnil tým,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.04.2010
na zmenkovú sumu 1.300,91 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 01.01.2011. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 30. 04. 2010 na sumu 1.300,91 Eur, pričom

do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 01.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Okresný súd tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, že v
opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol
k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj
položiek, z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť výšku, dátum, právny dôvod
vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy.

V podaní, doručenom okresnému súdu dňa 05.12.2013, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokochvyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol
presne do žaloby na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť.
Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje

len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré
súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v žalobe uvedené súdu oznámiť alebo predložiť.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca si v konaní uplatňuje
bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú

na zmenke uvedené. Na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych zložiek,
častí, či dielov. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2002,
sp. zn. 25Cdo/1839/2000.

Podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia okresný súd doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď. Žalovaný
vo vyplnenom tlačive zo dňa 14.02.2014, doručenom okresnému súdu dňa 20.02.2014, uviedol, že

pohľadávku akceptuje čiastočne. Ako dôvod uviedol, že sú zaplatené štyri splátky po 131 Eur, spolu
524 Eur, istina 800 Eur + úroky 500 Eur, spolu 1.300 Eur. Ako písomný dôkaz označil výdavkový a
príjmový pokladničný doklad z roku 2010. K tlačivu na odpoveď pripojil listinu označenú ako prehľad
práv a povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a návrh na začatie mediačného konania.

Okresný súd v súlade s čl. 5 bod 1 Nariadenia nenariadil pojednávanie, keďže predmetom konania
je vec s nízkou hodnotou sporu, v zmysle Nariadenia je konanie zásadne písomné a žiadna zo strán
nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené uznesením zo dňa 8.9.2015, č.k. 5C/281/2013-147, vyveseným na úradnej tabuli okresného
súdu dňa 24.11.2015, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Okresnýsúdvovecivykonaldokazovaniezmenkou,podstatnýmobsahompripojenéhospisuOkresného
súdu Liptovský Mikuláš 7Er/2115/2012 a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 30.04.2010 v Liptovskom
Mikuláši žalovaný vystavil zmenku na sumu 1.300,91 Eur. Žalovaný sa zaviazal, že zaplatí za túto
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava

sumu 1.300,91 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01. 01. 2011. Údaj o zročnosti je na zmenke
vyznačený nasledovne: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“,
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým
konateľobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.zmenkupreviedolnažalobcu.Vpravejhornejčasti
zmenky je uvedený údaj č. 505800230.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/2115/2012 bolo zistené, že
dňa 10.09.2012 bola doručená okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave

proti povinnému B. G., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie sumy 1.300,91 Eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 01.01.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne
z dlžnej sumy od 28.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená
sp. zn. EX 16368/12. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný pred súdnym
exekútorom dňa 08.08.2012. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia bol exekučný titul, a to rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 05000/11 zo dňa 30.06.2011.

Dňa 30.04.2010 bola uzavretá Zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom B.
G., nar. XX.XX.XXXX, č. zmluvy 505800230. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 800 Eur (24.106,80 Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 772 Eur (23.257,27 Sk), t.j. celkovo zaplatí čiastku 1.572 Eur (47.358,07
Sk) v 12 mesačných splátkach po 131 Eur (3.946,51 Sk) počnúc dňom 17.05.2010. Dlžník svojim
vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 30.04.2010.
Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. V
zmysle čl. 14 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie

peňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keďdlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí
včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Na základe všeobecných obchodných
podmienok vystavil žalovaný dňa 30.04.2010 neúplnú zmenku (tzv. blankozmenku), kde spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal
dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu

1.300,91 Eur a dátum začiatku úročenia od 01.01.2011.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/281/2013-58 zo dňa 30.04.2014,
ktorým žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/15/2015-136 zo dňa 7.7.2015 vyššie
uvedené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

S poukazom na ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd uviedol, že v čase od zrušenia
veci odvolacím súdom dňa 28.5.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku okresným súdom, t.j. do dňa
24.11.2015 došlo k zmene právneho stavu v dôsledku prijatia stanoviska č. 93 Najvyššieho súdu SR dňa
20.10.2015, preto vo veci postupoval a rozhodoval v ďalšom konaní v súlade s prijatým stanoviskom
Najvyššieho súdu SR.

Okresný súd aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,
čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS. Z listinných dôkazov mal preukázané, že
pôvodný veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 30. 04. 2010 zmluvu o

úvere, na základe ktorej sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako
dlžníkovi sumu 800 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 772 Eur, t.j. celkovú sumu
1.572 Eur v mesačných splátkach vo výške 131 Eur, v počte splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol
zabezpečenýzmenkou,ktorúvystavilžalovanývzmyslebodu14všeobecnýchpodmienokposkytovania
úverov. Z výpisu z obchodného registra, ktorý bol súčasťou exekučného spisu, okresný súd zistil, že

predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Uzatvorená zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle ust. § 261
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na právnu formu je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Okresný
súd mal preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je dodávateľom, keďže pri uzatváraní a
plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, ktorý

pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V úverovej zmluve je uvedené, že žalovanému sa poskytol úver na výkon zamestnania,
žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že
úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Žalovaný je v zmluve jednoznačne označený ako
fyzická osoba jeho rodným číslom a údajom o bydlisku. Uzavretý záväzkový vzťah spĺňa všetky znaky

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedených dôvodov je právny vzťah, ktorý vznikol medzi
pôvodným veriteľom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným, vzťahom spotrebiteľským, a
preto na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Či medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah, okresný súd skúmal v súlade s prijatým
stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

Podľa okresného súdu, zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované v
ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahovala dohodu
o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote RPMN, konečnú
splatnosť úveru, preto v zmysle uvedeného zákona sa predmetný úver považuje za poskytnutý

bezúročne a bez poplatkov. Indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič
na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V prejednávanej veci zmenka
slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd poukázal na to,
že z európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa,
vyplýva súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ustanovenia na

ochranu spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami
napríklad obchodného práva, či zákona o zmenkách a o šekoch a inými právnymi normami. Z
vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nie je možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od
vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 6. Citované ustanovenie rieši nielen
vzájomnývzťahzmenkyazáväzkovvyplývajúcichzospotrebiteľskejzmluvy,alesúčasnevyjadrujelimity,
podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, zabezpečiť zmenkou. Z predložených

dôkazov vyplynulo, že podmienky, pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené zákonom, neboli
splnené. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase
vystavenia zmenky, bolo možné zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.Vprejednávanejveciistinaposkytnutéhoúverupredstavovalasumu800Eur,zmenkubolomožné
vystaviť na sumu 240 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 1.300,91 Eur. Navyše, okresný súd
považoval zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že primárnym cieľom

uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o vyplnení zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých
jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Takéto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu je neprijateľné, a tým aj neplatné podľa § 54
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva zo strany žalobcu je v rozpore aj s ustanovením § 3
Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v konaní úspešný,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Žalovaný

si ich neuplatnil, z obsahu spisu mu nevyplývajú, preto mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie
má vady podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Žalobca ako vlastník cenného papiera

má len zmenku, ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žalobca nemá iné informácie, či dokumenty
k zmenke a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku je neprípustné a nezákonné. Podľa konštantnej judikatúry českých a
slovenských súdov je zmenka samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je

možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa
aplikáciou ustanovení o zmenke v zákone zmenkovom a šekovom vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom
okresný súd posudzoval bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.
Okresný súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnou

interpretáciou právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v takomto
konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trval na tom,
aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci
tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena.

Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť v podobe ničím nepodloženého dohadu o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nebol účastníkom tohto konania, a žalovaným mal existovať
iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie,
ohľadom ktorého žiadal, aby ho žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd rozhodnutie založiť
len na tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd

nachádza v iných konaniach a ktoré nie sú výsledkom dokazovania. Ak by mala existovať dôkazná
povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, tak žalobca ad absurdum tvrdí, že by
existovala aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Okresný súd zjavne
a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd je nezávislým
arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. Okresný súd

ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú zjeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým
menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008
zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého ...„Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku

vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že
mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky,
je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na
žalovanom a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky

plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na
žalobcu. Námietka tak musí byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd.
Okresný súd tak porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia

byť iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Okresný súd bez návrhu žalovaného a na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne
preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa pritom tejto obrany nedovolával a
uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Okresný súd od žalobcu žiadal preukázanie skutočností, o ktorých
žalobca nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii žiadne požadované listinné dôkazy. Okresným

súdom tvrdený rozpor medzi uplatneným nárokom žalobcu a spotrebiteľským právom zo žiadnych
okresným súdom citovaných ustanovení nevyplýva. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou a exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovaný
dokazovanie takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Súd síce môže podľa ust. § 120 O.s.p. vykonať aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak len v prípade, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal okresný súd rozhodnúť len z predloženej zmenky, nakoľko
z prednesov sporových strán potreba vykonávania dokazovania nevyplynula. Okresný súd vychádzal z
údajne nesporných skutočností, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril zmluvu
o úvere a že zmenka zabezpečovala zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto údajne
nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto

okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto nie je možné, aby okresný súd dospel k záveru o ich nespornosti.
Ak na týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje rozhodnutie, je takéto
rozhodnutie nesprávne.

Krozhodnutiunemeckéhonajvyššiehosúduzroku1965žalobcauviedol,žemuobsahtohtorozhodnutia

nie je známy a takéto rozhodnutie mu nie je dostupné. Jeho závery pritom ani nie sú použiteľné, nakoľko
je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské právo.
Zrejme sa jedná o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Takéto rozhodnutie
nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy podľa zákona č. 191/1950 Zb.. Okresný súd sa pritom
nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a Slovenskej

republiky ohľadom zmenkového práva. Záveru, ktorý by mal vyplývať z tohto nemeckého rozhodnutia,
priamo odporuje záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra
2008. Z rovnakých záverov vychádzal aj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, podľa ktorého
je zmenkový záväzok samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom jeho vzniku.
Zmenkovýzáväzokjezáväzkompriamym,bezpodmienečným, nesporným,abstraktnýmasamostatným

a je celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Súd preto nemôže od žalobcu požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona č.
191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť

námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci
dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca zdôraznil úplnú
samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v danom konaní

má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom
rozsahu dôvodný. V súvislosti s postupom podľa článku 7 ods. 1, 3 Nariadenia žalobca poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Ak nárokžalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu
rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný.

Okresným súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne
a zrozumiteľne uplatnil právo zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale
je indosatárom. Nebolo možné postup okresného súdu, ktorý posudzoval základný vzťah a výklad
jednotlivých zákonných ustanovení, ako uskutočnil okresný súd, akceptovať. Posudzovanie základného
vzťahu by malo význam len vtedy, ak by žalovaný vzniesol voči majiteľovi námietky. Záväzky zo

zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona
zmenkového a šekového preto okresný súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky
vystavenia, ani jej neprípustnosť. Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že nemožno prihliadať ani na
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky, a to zmenkový úrok 0,25% denne, tak žalobca poukázal
na to, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba

zmenkového úroku bola napísaná na zmenke a bola žalovanému v čase vystavenia zmenky známa.
Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov
súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom, a to v rovine
dokazovania, ktoré v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku mal uskutočniť okresný súd.

Na základe odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd zaoberal, akým spôsobom došlo, resp. nedošlo

k vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom. Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle Nariadenia zo dňa 19.11.2013 vyzýval žalobcu,
aby uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, žiadal špecifikovať
žalovanú sumu s uvedením spôsobu jej výpočtu a položiek, z ktorých pozostáva, odôvodniť počiatok
uplatneného 6% ročného úroku a predložiť príslušné listinné dôkazy. Po tejto reakcii žalobcu okresný

súd, zaslal žalovanému tlačivo na odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaný v Nariadením
stanovenej lehote 30-tich dní na nárok uplatnený žalobcom odpovedal. Následne okresný súd uskutočnil
pokyn na č.l. 46 rub spisu na pripojenie spisu sp. zn. 7Er/2115/2012. Po zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Žiline č.k. 13Cob/15/2015-136 zo dňa 07.07.2015 okresný súd úpravou na č.l. 145 spisu stanovil
termín verejného vyhlásenia rozsudku dňa 1.12.2015 o 9.00 hod., číslo pojednávacej miestnosti 143.

Verejným vyhlásením rozsudku podľa Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 1.12.2015 žalobu
žalobcu zamietol.

Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalovanému bolo doručené tlačivo C na odpoveď v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalovaný v Nariadením stanovenej lehote
30-tich dní na nárok uplatnený žalobcom odpovedal a uviedol, že pohľadávku akceptuje čiastočne, že
sú zaplatené štyri splátky po 131 Eur, spolu 524 Eur, pôžička (istina) 800 Eur + úroky 500 Eur spolu
1.300 Eur (č.l. 53 - 54 spisu). Ako písomný dôkaz označil výdavkový a príjmový doklad z roku 2010.
K tlačivu pripojil listinu označenú ako prehľad práv a povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o

úvere a návrh na začatie mediačného konania. Žalovaný však neuplatnil žiadne námietky voči nároku
uplatnenémužalobcom,atozmenkovémunároku.Inapriektomutostavuokresnýsúdsámsipripojilspis
sp. zn. 7Er/2115/2012, k obsahu ktorého prihliadol a rozsudkom č.k. 5C/281/2013-154 zo dňa 1.12.2015
v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/281/2013-198 zo dňa 11.05.2016 žalobu žalobcu zamietol.
Tento rozsudok bol vyhlásený podľa Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 1.12.2015. Ak aj

žalovaný v tejto sporovej právnej veci neuskutočnil námietky proti žalobcovým nárokom zo zmenky, a
ak okresný súd iniciatívne sa oboznámil so spisovým materiálom sp. zn. 7Er/2115/2012 v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
proti žalovanému, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.300,91 Eur s príslušenstvom, takvzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a za vzatia do úvahy Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa

vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93, bolo
možné akceptovať takýto postup okresného súdu. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva: „Ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci

vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až

po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja

rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté
Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným

právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi

odvolacieho súdu.

Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme
dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť

platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,

že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník

konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len zapredpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

Krajský súd i napriek uvedenému poukazuje na to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisu sp. zn. 7Er/2115/2012, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní,
keďže došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom, tak takýmto postupom bola odňatá
možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi,

a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ako rozhodné
procesné právo v zmysle článku 19 Nariadenia sa použije na konanie o uplatnenom nároku žalobcom.
Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia,
na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej
miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie
z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného

bremena daného účastníka. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s
dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sp. zn. 7Er/2115/2012 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na
nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu
splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadal na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. V rámci

novéhokonaniapredokresnýmsúdomjepretopotrebnézachovaťprávažalobcuvrovinevykonávaného
dokazovania a rovnako aj práva žalovaného ako druhej sporovej strany.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch v spojení s opravným uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Okresným súdom v novom konaní vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na
nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných
súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo

vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

Z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, bude to okresný súd, ktorý v rámci nového
konania rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí v zmysle návrhu žalobcu obsiahnutom v podaní zo dňa

21.12.2015, č.l. 152 spisu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.