Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205349
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116205349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. V.
- K. Š., E. XXXX/XX, o zaplatenie 2.767,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 27.04.2017 č. k. 15C/91/2016-43, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti a o trovách konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.

15C/91/2016-43 rozhodol o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.925,81 Eur s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 2.920,59 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia, v splátkach vo výške 60,- Eur
mesačne splatných k 25-temu dňu v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do
budúcna, pod následkom straty výhody splátok do vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2.767,67 Eur ako

istiny, poplatkov za poistenie 3,99 Eur, úroku 152,92 Eur vzniknutého z neuhradených splátok do
dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrokov z omeškania 1,23 Eur ako nároku z neuhradených splátok
do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.767,67 Eur od
22.12.2015 do zaplatenia, ako aj z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a
nezaplatených úrokov 152,92 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca so
žalovaným uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky 3.000,-
Eur, ktoré mali byť splácané v pravidelných mesačných splátkach do 15.11.2023. Dňa 21.12.2015 bol

žalovaný vyzvaný na predčasné splatenie úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Žalovaný nepoprel
čerpanie úveru, ale z hľadiska svojich finančných možností je spôsobilý platiť mesačné splátky 60,-
Eur. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané uzavretie úverovej zmluvy dňa 25.11.2013 o
poskytnutí úveru vo výške 3.000,- Eur s úrokovou sadzbou 17,9 % ročne. Mesačne mal byť platený aj
poplatok za poistenie 1,33 Eur. Výzvou z 21.12.2015 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie
úveru 2.985,81 Eur do 31.12.2015 z dôvodu opakovaného nerešpektovania zmluvných podmienok.
Samotný úverový vzťah súd posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

pričom základné vymedzenie úveru je v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.,
že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Súd ďalej hodnotil úverový vzťah podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.zaoberajúcej sa spotrebiteľskými zmluvami. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Podľa odseku 5/ neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 odseku 1 OZ zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv,
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd pri hodnotení nároku došiel k záveru, že žaloba

je dôvodná, až na tú časť, pokiaľ žalobca požaduje platenie úroku vo výške 17,9 % ročne z nesplatenej
istiny od 22.12.2015 do zaplatenia, to je po dátume, keď žalobca tzv. zosplatnil zmluvu. Súd poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/190/2014, ktorý rieši otázku platenia úrokov po
zročnosti úveru. Keď veriteľ tzv. zosplatní úver, navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tom spočíva aj rozdiel ekonomickej podstaty straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Ak by súd priznával úrok aj po
tzv. zročnosti, bol by založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by
bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľovi by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Tým by boli narušené

účinkyveriteľomvyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbynaďalejinkasovalúrokyakokebykzmene
zmluvy nedošlo. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť. Z hľadiska toho po zosplatnení
úveru má veriteľ právo len na zákonné úroky z omeškania. Preto súd vyhovel nároku žalobcu len v časti
istiny 2.767,67 Eur + poplatkov za poistenie 3,99 + úroku do zročnosti 152,92 Eur a úroku z omeškania
1,23 Eur tak, ako je uvedené v žalobe. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to § 3 súd žalobcovi

priznal aj úroky z omeškania od 22.12.2015 do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh
riadneavčasnesplní,jevomeškaní.Podľaodseku2,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Vzhľadom na možnosti žalovaného, súd umožnil žalovanému splácanie
dlhu 60,- Eur v mesačných splátkach s tým, že ak nebude uhradená čo i len jedna splátka riadne a

včas, žalobca si môže uplatniť nárok na náhradu celej dlžnej sumy. O trovách konania účastníkov bolo
rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď súd priznal strane náhradu trov konania podľa jeho pomeru
k úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný pri istine a neúspešný len v príslušenstve pohľadávky,
súd mu priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia žaloby na platenie úrokov po zosplatnení, dal
odvolanie žalobca. Poukazuje na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, pričom
podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia

peňažných prostriedkov. Podľa komentovaných znení pri poskytnutí peňažných prostriedkov je dlžník
povinný vždy platiť úroky do doby vrátenia úveru. To vyplýva aj z § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Je
todispozitívneustanovenie,pričomnávratnosťúveruajsúrokomjevšeobecnoupovinnosťouúverového
dlžníka. V prípade omeškania má veriteľ právo na platenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. O tom je rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci 11Co/12/2017-90 zo

dňa 31.01.2017. Dlžník má vrátiť nie len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožniť s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárok, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, pretože
omeškanie dlžníka zakladá nový sankčný záväzok dlžníka. Aj podľa § 506 Obchodného zákonníka,
ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ
oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Odstúpenie od

zmluvy neznamená zánik záväzku ex tunc. Záväzok trvá v tom, že dlžník je povinný vrátiť dlžnú sumu s
úrokmi a táto povinnosť odstúpenia od zmluvy nezaniká. Je to právny inštitút určený na ochranu veriteľa.
Žalovaný nesúhlasí ani s poskytnutím splátok na platenie úveru. Pri mesačných splátkach 50,- Eur by
dlh bol vracaný po dobu dlhšiu ako osem rokov. Tým by bolo odmietnuté spravodlivé riešenie veci. Právo
žalobcu nemôže byť porušené tým, že žalovaný, resp. obaja žalovaní berú na seba záväzok až v takej

výške, že zjavne nie sú schopní ho plniť. Navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť
návrhu žalobcu v celom rozsahu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.5. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej uvádza:

6. Žalobca v konaní uplatnil právo na vrátenie poskytnutého úveru z úverovej zmluvy zo dňa 25.11.2013
uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, keď bol poskytnutý úver 3 000,-

Eur, ktorý mal byť vrátený v 120 mesačných splátkach po 54,10 Eur. Výška úrokovej sadzby bola 17,9 %
ročne. Splatnosť úveru bola dohodnutá do 15.11.2023. Výška RPMN je 21,5 % a priemerná RPMN 19,35
%. Pre porušenie povinnosti splácať mesačné splátky, žalobca výzvou z 21.12.2015 tzv. predčasne
zosplatnil úver a žiadal jeho vrátenie v rozsahu 2.985,81 Eur s príslušenstvom najneskôr do 31.12.2015.
Základnou otázkou sporu je, či po tzv. novej zročnosti úveru stanovenej veriteľom pre neplatenie, má
veriteľ právo aj na dohodnuté úroky do doby vrátania celého dlhu. Okresný súd vychádzal z rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/190/2014, ktoré obmedzuje veriteľov požadovať platenie úrokov
po zosplatnení úveru. Odvolací súd tiež vychádzal z toho, že tzv. zosplatnenie úveru znamená zmenu
podmienok, keď žalobca žiada bezodkladné vrátenie v stanovenej lehote s tým, že dlžníkovi zanikne
zmluvnédojednanieomožnostisplácaťdlhvmesačnýchsplátkach.Akbymaldlžníknaďalejplatiťúroky,
tým by bol negovaná zmena záväzku, keď by veriteľ mohol naďalej požadovať úroky, ale spotrebiteľ

by nemal žiadne garantované práva, čím by sa založila hrubá nadvláda dodávateľa voči spotrebiteľovi.
V danom prípade úroky popri úrokov z omeškania spôsobujú narastanie dlhu, vytvárajú nedôvodnú
duplicitu a neprimeranú a zákonom nepodloženú finančnú záťaž na žalovaných, teda v neprospech
žalovaných v takýchto peňažných sporoch. Obchodný zákonník v § 53 ods. 3, či v § 56 neobmedzuje
veriteľavtom,abynepožadovalplatenieúrokovpozročnosti,alesúdymajúmožnosťzakázaťtakýtoúrok

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je možné vychádzať aj zo stanovísk Krajského súdu v Prešove,
ktorý nepriznal úroky po zosplatnení, ktoré boli dohodnuté prostredníctvom Formulárovej zmluvy a súd
na základe generálnej klauzuly neprijateľných zmluvných podmienok, stanovené podľa Občianskeho
zákonníka § 53. Ak by aj veriteľ využil svoje zákonné právo predčasne ukončiť zmluvný vzťah a využitie
zákonného práva by nemal zrušiť jeho právne postavenie, tak je nesporné, že využitím svojho práva

predčasne požadovať o splatenie úveru, veriteľ mení zmluvné podmienky a zmena týchto zmluvných
podmienok by nemala byť na úkor spotrebiteľa ako dlžníka. Preto sa odvolaciemu súdu javí ako správne,
že nie sú priznané úroky po tzv. zosplatnení (stanovením novej zročnosti) úveru. Preto krajský súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, pokiaľ súd zamietol návrh žalobcu na
platenie úrokov po zročnosti úveru.

7. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, aj keď záver
okresného súdu je nesprávny, pokiaľ považuje neúspech pri príslušenstve pohľadávky, t.j. úrokoch, za
nepodstatnú a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Nepriznanie príslušenstva pohľadávky, a
to úrokov 17,9 % od 22.12.2015 by prakticky za 2 roky znamenalo neúspech žalobcu v rozsahu 35,8

% istiny. Odvolanie ale nemôže zhoršiť právne postavenie žalobcu, ak rozhodnutie nie je napadnuté
odvolaním ani zo strany žalovaného. Preto odvolaciemu súdu neostalo nič iné, len potvrdiť časť súdu
prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. O trovách odvolacieho
konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v konaní.
Keďže žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli,

preto odvolací súd sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).