Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/453/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202073.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu:
TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO:31 819 702,
proti žalovaným: I/ M. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., občan SR, II/ M. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., občan SR, o zaplatenie sumy 1.638,00 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/76/2015-38 zo dňa 30. 03. 2016 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/76/2015-38 zo dňa 30. 03. 2016 vo výroku, ktorým žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol (druhý výrok) a vo výroku, ktorým žalovaným v rade I/ a II/ náhradu
trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý výrok) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalované v rade I/ a II/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 30.
03. 2016 konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 158,40 € zastavil (prvý výrok). Žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol (druhý výrok). Žalovaným v rade I/ a II/ náhradu trov konania nepriznal
(tretí výrok).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v spore, preto jeho žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a toho času sú žalované v rade I/ a II/ spoločne a nerozdielne povinné k splateniu peňažného
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ich záväzok je splatný na základe práva
uplatneného žalobcom na predčasné splatenie poskytnutej pôžičky. Preskúmaním úverovej zmluvy,
ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky však súd prvej inštancie konštatoval, že v čl. 12 žalobca
oznámil žalovaným, že pohľadávka vzniknutá zo žalovanej zmluvy je založená v prospech záložného
veriteľa tam identifikovaného. V súlade s ustanovením § 151mb ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len ,,Občiansky zákonník“) je v takomto prípade poddlžník t. j.
žalované I/ a II/ povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi, prípadne inej osobe
určenej záložným veriteľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca priamo v zmluve oznámil žalovaným I/
a II/, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je založená v prospech záložného veriteľa.
Na základe tohto úkonu potom žalované I/ a II/ v prípade splatnosti peňažného dlhu sú povinné plniť
len záložnému veriteľovi, prípadne inej osobe určenej záložným veriteľom. Žalobca v tomto konanínepreukázal, že by ho záložný veriteľ označil za osobu, ktorej majú žalované I/ a II/ plniť splatný záväzok.
Súd prvej inštancie preto konštatoval, že hoci záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovanými
I/ a II/, žalobca sám svojim postupom určil povinnosť žalovaným I/ a II/ plniť v prospech tretej osoby a
teda nie je v tomto prípade osobou aktívne legitimovanou na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Žalobca
mal aj dodatočný priestor na preukázanie, či v prípadné založenie pohľadávky naďalej trvá, zostal však
nečinný, preto súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových okolností preukázaných v čase vyhlásenia
rozsudku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a v celom
rozsahu ju zamietol.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania úspešný
účastník. V tomto prípade boli úspešné žalované v rade I/ a II/. Náhradu trov konania si neuplatnili, preto
súd prvej inštancie rozhodol, že sa im náhrada trov konania nepriznáva.
4. Proti II. a III. výroku rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca
považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, jednak vychádzajúci z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, jednak vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia.
5. Podľa žalobcu nebola naplnená zákonná podmienka na vznik záložného práva v zmysle § 151e ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže prípadné záložné právo nebolo registrované v zákonom určenom
verejnom registri záložných práv, teda v notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalobca mal za
to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz nahliadnutím do verejného registra, Notárskeho centrálneho
registra záložných práv, pričom na vykonanie tohto dôkazu nebol potrebný návrh z jeho strany, nakoľko
sa jednalo o nahliadnutie do verejného registra, kam aj súd prvej inštancie mal prístup. Žalobca v
odvolaní poukázal aj na ust. § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si pre prípad úspechu v
odvolacom konaní uplatnil voči žalovaným aj trovy odvolacieho konania. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalobca žiadal odvolací súd, aby po preskúmaní odvolania, vydal uznesenie, ktorým zruší
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
6. Žalované možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, ktoré im bolo riadne a včas doručené, nevyužili.
7. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 29. 06. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie
prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia
CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1CSPacontrario)dospelkzáveru,žejepotrebnérozsudoksúduprvejinštancievodvolaním
napadnutých výrokoch I a II ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.10. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaným v rade I/ a II/ náhradu trov konania nepriznal a rozhodol
v znení enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne
rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:
12. Zo spisu odvolací súd zistil, že v čl. 12 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 420132011 sa uvádza že: ,,Veriteľ týmto v zmysle § 151mb Občianskeho
zákonníka písomne oznamuje a dlžník/spoludlžník berie na vedomie, že pohľadávka veriteľa, ktorá
vznikla v zmysle tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je založená v prospech záložného veriteľa
Záložňa CREDITAS, spořitelní družstvo, IČO: 634 92 555, sídlo: Olomouc, tř. Svobody 1194/12, PSČ
779 00, Česká republika.“
13. Podľa § 151 mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložného právo na peňažnú pohľadávku je účinné
voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik
záložného práva preukáže záložný veriteľ.
14. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako záložca písomne v zmysle ust. § 151 mb ods. 2 Občianskeho
zákonníka v čl. 12 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
420132011 oznámil žalovaným I/ a II/ ako podlžníkom, že pohľadávka zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je založená v prospech záložného veriteľa. V konaní bolo teda preukázané, že spotrebiteľská
zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou I/ ako dlžníčkou a žalovanou II ako
spoludlžníčkou, pričom žalobca v čl. 12 Obchodných podmienok písomne oznámil, že jeho pohľadávka
je založená v prospech záložného veriteľa: Záložňa CREDITAS, spořitelní družstvo, IČO: 634 92 555,
so sídlom v Českej republike.
15.Podľa §151mbods.3prvejvetyObčianskehozákonníka,akbolvznikzáložnéhoprávapoddlžníkovi
oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému
veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom.
16. Z odseku 3 vyplýva, že žalované I/ a II/ ako poddlžníčky sú povinné svoj splatný peňažný záväzok
plniť záložnému veriteľovi (prípadne inej osobe určenej záložným veriteľom), nakoľko im bol vznik
záložného práva k pohľadávke oznámený v zmysle § 151 mb ods. 2 OSP.
17. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že žalobca tak ako to správne určil
aj súd prvej inštancie nie je osobou aktívne legitimovanou na vymáhanie žalovanej pohľadávky, pretože
v zmysle § 151 mb ods. 3 prvej vety je ním záložný veriteľ: Záložňa CREDITAS, spořitelní družstvo, IČO:
634 92 555, so sídlom v Českej republike.
18. Krajský súd ako súd odvolací naviac dodáva, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal, že
by ho záložný veriteľ označil za osobu, ktorej majú žalované I/ a II/ plniť splatný záväzok.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v druhom a
súvisiacom tretom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním (prvý výrok), ponechal
nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaným, plne úspešným v odvolacom konaní, nárok na ich náhradu
nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.