Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312217233
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8312217233.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Mesto Humenné,

Kukorelliho 34, 066 01 Humenné, IČO: 00 323 021, zast. Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, AK
Grešova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému: V.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX
S., o zaplatenie sumy 17 664,50 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.12.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 17 664,50 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania odo

dňa 13.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že Uznesením
Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 217 zo dňa 24.03.2009, mestské zastupiteľstvo určilo v
súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., odmenu žalovanému ako bývalému primátorovi
mesta Humenné vo výške 39 % z platu, t.j. 901,- eur s účinnosťou od 01.04.2009. Na základe
uvedeného uznesenia boli žalovanému za obdobie november 2009 až december 2010 vyplatené
odmeny v celkovej výške 13 002,- eur. Objem odmien vyplatených v roku 2010 bol zohľadnený aj
do výšky odstupného vyplateného žalovanému, ktoré bolo z uvedeného dôvodu navýšené o sumu 4

662,50 eur. Odmena poskytnutá žalovanému bola fakultatívnou položkou peňažného plnenia, ktoré
mu bolo možné poskytovať v zmysle § 5 ods. 1. Zákona č. 253/1994 Z.z. Mestské zastupiteľstvo ako
orgán príslušný na rozhodnutie tejto veci, malo rozhodovať v intenciách uvedeného ustanovenia, ako
aj v závislosti od rozpočtových zdrojov mesta. Odmeny neboli zo strany žalovaného nárokovatelné,
pričom pri ich priznaní sa malo prihliadať na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie žalovaného. Táto
odmena sa podľa názoru žalobcu nemala poskytovať za bežné výsledky práce. Každá odmena podľa
uvedeného zákonného ustanovenia mohla byť poskytnutá až následne, podľa náročnosti a kvality

ním vykonanej práce v predchádzajúcom období a na základe rozhodnutia a schválenia Mestským
zastupiteľstvom v Humennom. Žalovaný mal v zmysle legislatívy právny nárok len na plat. Odmenu bolo
možné žalovanému udeliť len s prihliadnutím na náročnosť v ktorom vďaka náročnosti svojej funkcie, či
výsledkom a kvalite jej výkonu si odmenu v určitej výške zaslúžil a nie za bežné výsledky práce.

Ďalej uviedol, že žalovanému tak na odmenách za obdobie november 2009 až december 2010 a
čiastočne v odstupnom vyplatená suma 17 664,50 eur. Žalovaný bol výzvou zo dňa 30.04.2012 vyzvaní

na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný dobrovoľne finančné prostriedky nevrátil. Nakoľko suma
17 664,50 eur bola žalovanému vyplatená z rozpočtu žalobcu, považuje žalobca toto konanie za konanie
vo veci verejného a spoločensky prospešného záujmu.2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to zápisnicou z

rokovania zo dňa 24.03.2009, uznesením č. 217, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov, časťou
Protokolu z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, Poriadkom odmeňovania volených orgánov
Mesta Humenné, písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalobcu a žalovaného a zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

4. Dňa 24.03.2009 sa konalo XVII. zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Humennom. Predmetom
rokovania poslancov pod bodom 3. bolo aj určenie platových pomerov primátora mesta a zástupkyne
primátora mesta. Poslancami bol schválený návrh poslanca J.. Q. A., v zmysle ktorého bola schválená
odmena primátora, zástupkyne primátora a hlavnej kontrolórky od 01.04.2009 tak, aby celková výška
zostala na úrovni roku 2009, t.j. u primátora vo výške 39 % - základný plat 69 920,- Sk a 27 130,- Sk, t.j.
39 % odmena. Návrh bol schválený 12 poslancami, pričom prítomných bolo 22 poslancov.

5. Uznesením zo dňa 24.03.2009 č. 217 Mestského zastupiteľstva v Humennom bolo rozhodnuté o tom,
že sa určuje
a) v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. odmena primátora mesta Humenné vo výške 39 % z
platu, t.j. 901,- eur s účinnosťou od 01.04.2009,

b) v súlade s § 18c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. odmena hlavnej kontrolórke vo výške 20,4 % z platu,
t.j. 330,50 eur s účinnosťou od 01.04.2009.
a ponecháva sa plat zástupkyne mesta vo výške, ktorá platila v roku 2008.
Uznesenie je podpísané vtedajším primátorom - žalovaným v tomto konaní.

6. Výzvou na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 30.04.2012 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie
finančných prostriedkov v celkovej výške 23 100,- eur. Táto suma pozostával z odmien vyplatených
žalovanému za obdobie máj 2009 až december 2010 vo výške 18 438,- eur a a časti odstupného
vo výške 4 662,50 eur. Dané finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené v zmysle uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 217 zo dňa 24.03.2009. Žalobca vo výzve poukázal, že

bola vykonaná kontrola hospodárenia s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami,
záväzkami, pohľadávkami mesta Humenné za rok 2010 zo strany Najvyššieho kontrolného úradu SR a
bolo zistené, že mesto pri stanovení odmeny primátora mesta nepostupovalo v súlade so zákonom o
právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest tým, že stanovilo odmenu
primátorovi vopred paušálne. Podľa pripojenej kópie doručenky výzvu žalovaný prevzal dňa 14.05.2012.

7. V danej právnej veci tunajší súd dňa 17.01.2013 žalobe vyhovel v celom rozsahu v skrátenom konaní
a žalovanému platobným rozkazom č.k. 5Ro/419/2012-30 uložil žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom
zaplatiť. Proti tomuto rozhodnutia žalovaný podal v zákonnej lehote odpor a v ňom uviedol, že neuznáva
požadovanú sumu v celom rozsahu. Žalovaná suma mu bola vyplatená v súlade s právnymi predpismi

a to § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. a v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva v Humennom
č. 217 zo dňa 24.03.2009.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.03.2013 uviedol, že pri detailnom štúdiu výroku uznesenia
č. 217 zo dňa 24.03.2009 dospel k jednoznačnému záveru, že toto uznesenie je nielen nulitné pre hrubé

porušenie zákona, ale uvedeným uznesením bola primátorovi určená odmena vo výške 39 % platu, t.j.
901,- eur od 01.04.2009 a teoreticky podľa neho mohla byť odmena vyplatená iba 1 - krát 901,- eur
a nie opätovne každý mesiac. Finančné prostriedky ktorých vrátenia sa domáha v tomto konaní boli
žalovanému vyplatené bez právneho dôvodu, v rozpore so zákonom. Žalovaná suma teda predstavuje
bezdôvodné obohatenie.

9. Z časti predloženého protokolu z kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom u žalobcu vyplýva,
že predmetom kontroly bolo aj odmeňovanie volených orgánov mesta Humenné. Pri kontrole vychádzal
z uznesenia č. 217 Mestského zastupiteľstva v Humennom zo dňa 24.03.2009 a bolo zistené, že
žalobca v roku 2010 pri určovaní odmien volených orgánov mesta nepostupoval v súlade so zákonom č.

253/1994 Z.z. a ani v súlade s internou smernicou - Poriadok odmeňovania volených orgánov mesta a
vypracovanými zásadami odmeňovania, ktoré podpísal primátor dňa 23.06.2010. Mesto nepostupovalo
v súlade s § 5 uvedeného zákona, keď stanovilo primátorovi odmenu vopred - paušálne. Za obdobie
január 2010 až december 2010 bola primátorovi vyplatená odmena v celkovej výške 10 987,- eur.10. V zmysle Poriadku odmeňovania orgánov samosprávy Mesta Humenné zo dňa 05.01.2004, Časť II.
- odmeňovanie primátora mesta, bod 4., primátorovi mesta môže byť vyplatená odmena s prihliadnutím

na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie do výšky 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena
poskytuje. Podľa bodu 6. tejto časti, o odmenách primátora rozhoduje mestské zastupiteľstvo.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.08.2016 uviedol, že navrhuje v konaní vykonať dôkaz a to
výsluch svedka J.. B. za účelom preukázania toho, že na zasadnutí dňa 24.03.2009 sa konala rozprava

a v jej rámci bolo poukázané na nezákonnosť odmeňovania primátora paušálnou mesačnou odmenou
a o potrebe zosúladenia spôsobu odmeňovania žalovaného ako primátora so zákonom. Poukázal na
rozpor unesenia č. 217 so zákonom a na to, že predmetné uznesenie nepriznáva primátorovi žiadnu
odmenu vo forme pravidelného mesačného plnenia, ale táto odmena podľa neho mohla byť primátorovi
vyplatená len jednorázovo vo výške 901,- eur. V ďalšom poukázal, že zákonnou požiadavkou pre
priznanie odmeny primátorovi bolo to, že malo ísť o protiplnenie za náročnosť a kvalitu výkonu funkcie.

Odmena nie je bežnou variabilnou zložkou. Vzhľadom na uvedené je predmetné uznesenie mestského
zastupiteľstva nulitné pre hrubý rozpor so zákonom, pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť a tiež pre
absenciu jeho odôvodnenia v rozsahu minimálne odôvodňujúcom naplnenie zákonných predpokladov
pre jeho vydanie.

XX. W.. Q. M., štatutárna zástupkyňa žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že po nástupe do funkcie
primátorky Mesta Humenné v mesiaci december 2010 a následne v mesiaci máj 2011 Najvyšší
kontrolný úrad SR vykonával kontrolu, podrobil kontrole plnenia finančné, investičné a stavebné práce,
aj odmeňovanie volených orgánov a na základe tejto kontroly potom v mesiaci máj 2011 vydal
protokol o výsledku kontroly hospodárenia s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami,

záväzkami, pohľadávkami a kontroly plnenia opatrení z predchádzajúcej kontroly a na základe takto
zistených kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu SR nedostatkov uložil Mestu Humenné vykonať
patričné opatrenia. Keďže takúto nápravu mohlo vykonať Mesto Humenné iba podaním žaloby na
súd, pretože bolo zistené aj zlé vyplácanie finančných prostriedkov vtedajšiemu primátorovi Mesta
Humenné, ako aj zástupkyni, teda v jednom prípade žalovaný V.. M. K. (11Cpr/2/2013) a v druhom

prípade zástupkyňa primátora T.. V. E. (17C/207/2013), podalo Mesto Humenné predmetné žaloby voči
menovaným. Vďalšompoukázala, žepokiaľposlancisadohodli,žeodmena,ktorúschválilivtedajšiemu
primátorovi Mesta Humenné V.. K. bude vyplácaná raz ročne - jednorazovo na konci roka 2010, toto
uznesenie vtedajší primátor nepodpísal.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že funkciu primátora vykonával v období rokov 1999 až 2010
a jeho funkcia bola aj určitým prínosom pre mesto. Poukázal na to, že v zmysle Zákona č. 253/1994
v roku 2006 bol schválený plat pre primátora mesta, a to uznesením mestského zastupiteľstva s tým,
že poukázal na to, že sa jedná o schválenie platu pre primátora mesta do budúcna, nie pre neho
ako konkrétnu fyzickú osobu. V ďalšom poukázal na to, že považuje za porušenie aj jeho ústavného

práva to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia iba voči nemu a ešte jednej osobe,
pričom zo záveru alebo z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu vyplynulo, že nesprávne boli vyplatené
aj odmeny poslancov mestského zastupiteľstva a voči ním nie je uplatňovaný nárok súdnou cestou.
Poukázal na to, že odmeny mu boli vyplatené na základe platného uznesenia mestského zastupiteľstva.
Podľa jeho názoru je teda žaloba nedôvodná, z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych

predpisov. V ďalšom uviedol, že návrh uznesenia môže na mestskom zastupiteľstve navrhnúť hociktorý
poslanec mestského zastupiteľstva, ktorý je prítomný, predloží ho buď ústne alebo v písomnej podobe
a to návrhovej komisii. Návrhová komisia predloží návrh uznesenia na schválenie poslancov mestského
zastupiteľstva.Primátoribavedieschôdzuanavrhnenávrhovejkomisii,abyprednieslanávrhuznesenia,
ktoré má byť prijaté alebo schválené na tomto zasadnutí. Schválené uznesenie vyhotovuje organizačný

odbor mesta zastupiteľstva a to na základe zápisnice z rokovania zastupiteľstva s tým, že zápisnicu
vyhotovujú a podpisujú dvaja overovatelia, ktorí sú vopred určení s tým, že primátor mesta v súvislosti
s týmito listinnými dokladmi neprichádza do kontaktu predtým ako uznesenie podpíše, ktoré mu je iba
predložené na podpis. Pokiaľ sa jedná o prílohy, ktoré sú prijímané k jednotlivým uzneseniam, tak tieto
sú prijímané v dôsledku toho, že buď dôjde k zmene zákonnej úpravy a v rámci týchto príloh sa reaguje

na konkrétny aktuálny právny stav.

14. Právny zástupca žalobcu vo svojom ostatnom prednese a záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na
doterajší priebeh konania okrem navrhnutých dôkazov, ktoré súdu predložil v písomnej forme, navrhujev tomto konaní vykonať aj ďalšie dôkazy a to prehrať zvukovú nahrávku z predmetného zasadnutia,
takisto navrhuje, aby bol súdu z jeho strany predložený rokovací poriadok, ktorý bol aktuálny v čase
konania daného zhromaždenia mestského zastupiteľstva a takisto navrhuje v konaní vypočuť ako

svedka hlavnú kontrolórku Mesta Humenné, ktorá bola prítomná na tomto rokovaní a to za účelom
preukázania skutočností, za ktorých bolo dané uznesenie mestským zastupiteľstvom prijaté. Poukázal,
že dané uznesenie bolo prijaté v znení inom ako bolo navrhnuté s tým, že dané uznesenie vzhľadom
na to je nulitné a preto je aj neplatné, takisto je v rozpore so zákonom 253/1994, je neurčité a vzhľadom
na uvedené poukazuje na to, že súd v rámci prejudiciality v tomto konaní by mal v zmysle § 35

posúdiť zákonnosť daného uznesenia. Uznesenie je v hrubom rozpore jednak so zákonom č. 253/1994
Z.z. a takisto s rokovacím poriadkom Mesta Humenné a preto na dôkazoch, ktoré navrhol na tomto
pojednávaní a na ich vykonaní naďalej trvá. Poukázal ďalej na proces prijatia uznesenia, na to, že
uznesenie, ktoré bolo prijaté na tomto zhromaždení mestského zastupiteľstva v takom znení ako je
uvedené v zápisnici, nebolo nikdy navrhnuté, preto podľa jeho názoru takéto uznesenie ani mestským
zastupiteľstvom nebolo nikdy prijaté. Vzhľadom na tieto skutočnosti na podanej žalobe v celom rozsahu

žalobca trvá.

15. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí,
podľa jeho názoru odmena žalovanému bola vyplatená v súlade so Zákonom č. 253/1994, a to na
základe platného uznesenia mestského zastupiteľstva, a preto žiada, aby súd žalovaného spod žaloby

oslobodil.

16. Podľa § 1 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a
primátorov miest platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon upravuje
právne postavenie starostov obcí a primátorov miest (ďalej len „starosta“), ustanovuje minimálnu výšku

mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území
trvalý pobyt, a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona, starostovi možno poskytovať odmenu s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu
výkonu funkcie až do 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje, a mimoriadne

odmeny za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami,
pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a pri odstraňovaní ich následkov. O
poskytnutí odmien rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

17. Podľa § 11 ods. 4 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom a účinnom

v rozhodnom období (ďalej len ,,Zákon o obecnom zriadení“), obecné zastupiteľstvo rozhoduje o
základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať organizáciu obecného úradu a
určovať plat starostu a hlavného kontrolóra.

Podľa § 12 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé

rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie
uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie nariadenia je
potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé
rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.
Podľa § 13 ods. 6 Zákona o obecnom zriadení, starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného

zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho
nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie
obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však
nie je viazaný.

Podľa § 13 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva
podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov
všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho
schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení platnom a účinnom v rozhodnom
období, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia
na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu
porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti jeprokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov
zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb a štátu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) Zákona o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,
2.smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v
oblasti verejnej správy (ďalej len „opatrenie“),
3.rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach 13) v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“),
4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí,

b) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,
c) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

19. Podľa § 250zf ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,O.s.p.“), ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne

zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora
svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto
uznesenia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Súd mal v danej právnej veci za preukázanie, že Mestské zastupiteľstvo v Humennom na svojom
XVII. zasadnutí dňa 24.3.2009 prijalo uznesenie č. 217, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o tom, že

sa určuje v súlade s § 5 ods. 1 Zákona č. 253/1994 odmena primátorovi mesta Humenné vo výške
39 % z platu, t.j. 901,- eur s účinnosťou od 1.4.2009. Na základe uvedeného uznesenia bola následne
žalovanému vyplatená odmena za obdobie novembra 2009 až decembra 2010 v celkovej výške 13 002,-
eur. Objem odmien vyplatených v roku 2010 bol takisto zohľadnený aj do výšky odstupného, ktoré bolo
vyplatenéžalovanémuasumavtomtovyčísleníčiní4662,59eur.Celkovonazákladedanéhouznesenia

boli finančné prostriedky žalovanému vyplatené vo výške 17 664,50 eur.

Ďalej mal súd na základe dokladov, ktoré boli predložené zo strany žalobcu, za preukázané, že zo strany
Najvyššieho kontrolného úradu bola vykonaná v roku 2011 kontrola u žalobcu a kontrola bola zameraná
aj na kontrolu odmeňovania volených orgánov Mesta Humenné a zo zápisnice z tejto kontroly je zrejmé,

že Najvyšší kontrolný úrad konštatoval, že Mesto Humenné v roku 2010 pri stanovení odmeny primátora
mesta nepostupovalo v súlade s § 5 Zákona č. 253/1994, keď bola primátorovi stanovená odmena
vopred a to paušálne.V zmysle predloženého Poriadku odmeňovania orgánov samosprávy Mesta Humenné a to časti II, §
2, bod 4 a 6 mal súd preukázané, že o odmene primátora mesta rozhoduje mestské zastupiteľstvo.
Primátorovi mesto môže vyplatiť odmenu s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu vykonávanej funkcie až

do výšky 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje.

Tieto skutočností v konaní neboli medzi stranami konania sporné.

22. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17 664,50 eur s prísl. a to titulom vydania

bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a to z dôvodu, že finančné prostriedky žalovanému boli
vyplatené na základe uznesenia mestského zastupiteľstva, ktoré je nezákonné a teda nulitné, pričom
nie len obsahom odporuje zákonu, ale aj proces jeho prijatia a schvaľovania bol v rozpore s v tom čase
platnou právnou úpravou.

23. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Podľa jeho tvrdenia predmetné uznesenie bolo prijaté v

súlade so zákonnou úpravou a rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva, a vyplatené finančné
prostriedky mu boli poskytnuté zákonne a teda na jeho strane na úkor žalobcu nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu.

24. V danej právnej veci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal v prvom rade z toho, že žalobca si nárok

v súdnom konaní uplatnil z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Humennom
a to uznesenia č. 217 zo dňa 24.03.2009, pričom podľa tvrdenia žalobcu je súd povinný skúmať, či
uznesenie je v súlade so zákonom a tiež súlad postupu mestského zastupiteľstva v rámci ktorého bolo
predmetné rozhodnutie prijaté s platnou právnou úpravou.

25. Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 217 zo dňa 24.03.2009 je podľa názoru
súdu platné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné uznesenie bolo schválené mestským
zastupiteľstvom nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, teda v súlade s § 12 ods. ods. 2
Zákona o obecnom zriadení. Žalovaný, v tom čase vykonávajúci funkciu primátora mesta, predmetné
uznesenie podpísal a teda neprejavil vôľu pozastaviť jeho výkon v zmysle § 13 ods. 6 Zákona o

obecnom zastupiteľstve. V konaní bol preukázaný opak a tomu svedčí aj samotná žaloba, teda že s
týmto uznesením súhlasil aj žalovaný a na jeho základe odmeny a vyčíslené odstupné aj prijal.

26. Uznesenie mestského zastupiteľstva na základe ktorého boli žalovanému vyplatené finančné
prostriedky nie je možné posudzovať ako právny úkon v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Jedná sa o správny akt orgánu verejne správy pri plnení jeho úloh v oblasti verejnej správy. Uznesenia
prijaté na zasadnutiach mestského zastupiteľstva nemožno považovať za individuálny správny akt,
nakoľko ich prijatím mestské zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vyplývajúcu mu z ustanovení
zákona o obecnom zriadení a to rozhodovať o základných otázkach mesta (§ 11 ods. 4 uvedeného
zákona).

Súd v danom smere poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.01.2009, sp. zn. I. ÚS
354/08-50, v ktorom ústavný súd uviedol, že: ,, ....... v podmienkach slovenskej teórie správneho
práva možno hovoriť o dvoch základných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych správnych
aktoch a o individuálnych správnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej správy

s právotvorným účinkom. Vo všeobecnosti tiež platí, že adresát normatívneho správneho aktu (fyzická
aleboprávnickáosoba)nemámožnosťprotinemubrojiťzosvojejindividuálnejpozície.Právnaochranav
tejto podobe sa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike realizuje len prostredníctvom
prokuratúry (previerky, protesty a pod.), ktorá však nemá v rukách decíznu právomoc, čiastočne
prostredníctvom všeobecného súdnictva (všeobecne záväzné nariadenie obcí a samosprávnych krajov

- § 250zfa OSP, pozn.) a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného súdnictva [čl. 125 ods. 1
písm. b) až d) ústavy]. V žiadnom z prípadov súdneho prieskumu normatívnych správnych aktov však
nedisponuje kvalifikovaným návrhovým oprávnením subjekt, ktorého právna pozícia je normatívnym
správnym aktom dotknutá. Naopak, adresát individuálneho správneho aktu môže proti nemu brojiť
podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, môže žiadať o jeho preskúmanie

prostredníctvomsprávnehosúdnictvaavurčitýchprípadochmôže6Sžo/146/20108protinemunamietať
aj sťažnosťou podanou ústavnému súdu (čl. 127 ods. 1 Ústavy SR).“Pre normatívny správny akt sú charakteristické všeobecnosť a abstraktnosť, ktoré vyjadrujú, že sa
nevzťahuje na konkrétne, individuálne určené osoby, či situácie, ale naopak okruh jeho adresátov je
neurčitý.

Individuálny správny akt je naopak charakterizovaný tým, že je adresovaný konkrétnemu subjektu
práva a vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav. Orgán verejnej moci, ktorý je v rámci
svojej ústavou alebo zákonom zverenej právomoci oprávnený vydávať individuálne správne akty,
rozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených fyzických alebo právnických

osôb. Individuálne správne akty nie sú výsledkom právotvorného procesu, ale výsledkom procesu
aplikáciepráva(všeobecnejprávnejnormy)nakonkrétnuosobuakonkrétnyskutkovýstav.Vlastnosťami
individuálnych správnych aktov - rozhodnutí sú právoplatnosť a vykonateľnosť.

Súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami je toho názoru, že predmetné uznesenie mestského
zastupiteľstva je zmiešaným typom správneho aktu, v ktorom sa prelína znak individuálneho správneho

aktu tým, že sa dotýka práv a oprávnených záujmov konkrétnej fyzickej osoby, ale rovnako aj znak
normatívneho správneho aktu, keďže ho mestské zastupiteľstvo vydalo na základe zákonom zverenej
právomoci, jeho zákonnosť bolo možné preskúmať podľa § 250zf Občianskeho súdneho poriadku,
pričom v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy je takéto preskúmanie možné podľa § 348 a nasl.
Správneho súdneho poriadku.

27. Ako súd vyššie uviedol, v danej právnej veci súd nemôže hodnotiť platnosť resp. neplatnosť
uznesenia mestského zastupiteľstva v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
právnych úkonoch a nemôže posudzovať ani zákonnosť tohto rozhodnutia, resp. zákonnosť postupu
orgánu verejnej správy v procese jeho prijatia a schválenia ako prejudiciálnu otázku. Zákonnosť takého

rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. postupu orgánu verejnej správy, preskúmavajú všeobecné
súdu v správnom súdnictve.

Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu
výrokov rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov

verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány
výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu.

Zákonnosťourozhodnutíapostupovjesúladtýchtorozhodnutíapostupovsplatnýmprávnymporiadkom
Slovenskej republiky. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu v

konkrétnej právnej veci sa zásadne obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy
logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Správny súd pri
preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny

orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu sa skúma na
základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t.j. či konkrétny postup je, alebo nie je v súlade
s platným právnym poriadkom.

28.Úlohousúduvdanejprávnejvecitedabolozistiť,čiodmenaanásledneajčasťodstupnéhovyplatené

žalovanému, je bezdôvodným obohatením a teda či ho má žalovaný vrátiť z titulu bezdôvodného
obohatenia.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu. Vyplatenie odmeny a časti odstupného na základe uznesenia mestského

zastupiteľstva, ktoré nebolo v rámci režimu príslušnej právnej úpravy upravujúcej možnosť preskúmania
jeho zákonnosti, zrušené, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože nie je plnením bez
právneho, ani plnením z neplatného právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Žalovaný prijal peňažné plnenie tak ako to vyplýva z predmetného uznesenia, teda
nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol povinný vrátiť.

Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 217 zo dňa 24.03.2009 bolo prijaté mestským
zastupiteľstvom v rámci jeho kompetencií v zmysle zákona o obecnom zriadení, bolo prijaté zákonom
stanoveným počtom hlasov jeho poslancom, nebol pozastavený jeho výkon, ktorý by v konečnomdôsledku mohol viesť strate jeho platnosti, pričom súd opätovne podotýka, že v tomto konaní nemohol
ani posúdiť jeho platnosť, resp. neplatnosť a už vôbec nie zákonnosť tohto rozhodnutia ako prejudiciálnu
otázku, a preto je toho názoru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol.

29. Na ostatnom pojednávaní právnym zást. žalobcu za účelom preukázania žalobcom tvrdených
skutočností boli navrhnuté na vykonanie ďalšie dôkazy, súd však tento návrh zamietol nakoľko dospel
k záveru, že navrhnuté dôkazy sú pre skutkové a právne posúdenie veci právne irelevantné. Týmito
navrhnutými dôkazmi mala byť preukázaná iba nezákonnosť predmetného rozhodnutia mestského

zastupiteľstva, resp. nezákonnosť postupu mestského zastupiteľstva pri jeho prijímaní a schvaľovaní.

Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca bol písomne vyzvaný uznesením, ktoré bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 01.08.2016 a bol poučený o tom, že je povinný predložiť súdu všetky dôkazy,
resp. navrhnúť dôkazy, ktoré chce v konaní vykonať a to v lehote určenej súdom v predmetnom
uznesení. Pokiaľ sa jedná o skutkové tvrdenia ním uvedené na ostatnom pojednávaní, mal žalobca

dostatočný časový priestor na to, aby ich prezentoval, resp. uviedol už skôr, nejedná sa o nové
skutočnosti, ktoré neboli žalobcovi známe.

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému priznal nárok v zmysle

uvedených zákonných ustanovení na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.