Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. František Potocký
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/176/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208014
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616208014.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. G. XXX, XXX XX B. Y., o zaplatenie 2.320,71 eur príslušenstvom, v konaní o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Csp/56/2016-64 zo dňa 14.
marca 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu2.320,71eurztitulunezaplatenejistiny,sumu110,06eurztituluzmluvnéhoúroku,sumu5,59eurz
titulu úroku z omeškania, 8% ročný úrok z omeškania z istiny 2.320,71 eur od 19. 10. 2016 do zaplatenia,
to všetko v mesačných splátkach po 200 eur splatných vždy ku 15. dňu v príslušnom kalendárnom
mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Rozsudok okresného súdu v poradí druhom a treťom výroku potvrdzuje.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.320,71
eur z titulu nezaplatenej istiny, ďalej sumu 110,06 eur z titulu zmluvného úroku, sumu 5,59 eur z titulu
úroku z omeškania, 8% ročný úrok z omeškania z istiny 2.320,71 eur od 19.10.2016 do zaplatenia,
všetko v 100 eur mesačných splátkach splatných ku 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia (v poradí prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v poradí
druhý výrok), žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania vyšiel zo zistenia, že žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 30.03.2012 zmluvu o úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
3.000eur,ktorýsažalovanýzaviazalsplácaťv120mesačnýchsplátkachpo53,86eur.Nakoľkožalovaný
sa dostal do omeškania so splátkami splatnými 15.07.2016, 15.08.2016, 16.09.2016 a 17.10.2016,
žalobca listom zo dňa 18.10.2016 zosplatnil úver a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku dlhu v
lehote do 28.06.2016. Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný výšku dlhu nerozporoval a
pokiaľ ide o zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu, ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá má všetky
náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedených zistení žalobe v celom rozsahu vyhovel,
okrem úrokov z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov, t.j. zo sumy 110,06 eur, ktoré úroky z
omeškania podanou žalobou žalobca žiadal za čas od 19.10.2016 do zaplatenia, a to s poukazom na
skutočnosť, že Občiansky zákonník (v ďalšom texte už len OZ) ani Obchodný zákonník (v ďalšom texteuž len ObZ) neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva, t.j. úroky z úrokov. Pokiaľ žalovanému
povolil splácať sumy priznané žalobcovi napadnutým rozsudkom v splátkach po 100 eur, v tomto smere
prihliadol na sociálnu situáciu žalovaného, ktorý má príjem na úrovni minimálnej mzdy a tiež na výšku
priznanej istiny.
2. Proti rozsudku (v rozsahu zamietnutej časti úroku z omeškania 8% ročne z úrokov z 110,06 eur od
19.10.2016 do zaplatenia a povolenia splatenia dlhu v splátkach) podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jeho žalobe sa v plnom rozsahu vyhovie.
Vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania zo zmluvného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia poukázal
na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom sa uvádza, že
s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru a tiež, že s omeškaním
s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. Vzhľadom
na uvedené rozhodnutie a s poukazom na ústavný princíp právnej istoty mal žalobca za to, že má
nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru. Vo vzťahu k
rozhodnutiu o povolení žalovanému splácať dlh v splátkach, žalobca v odvolaní uviedol, že podľa §
232 ods. 2 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP) platí zásadne paričná lehota
3 dni. Žalovaný v prejednávanej veci neprejavil absolútne žiadnu snahu o plnenie záväzku, ktorý od
predčasného zosplatnenia a ani počas súdneho konania neuskutočnil ani jedinú čiastočnú úhradu na
svoj dlh, nakoľko poslednú úhradu vykonal v septembri 2016. V závere odvolania poznamenal, že
posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre
posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci
iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové
pomery.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), v poradí prvom výroku podľa § 388 CSP zmenil a
v poradí druhom a treťom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to všetko z nasledovných dôvodov :
5. Odvolaciu námietku žalobcu smerujúcu proti časti prvého výroku napadnutého rozsudku o povolení
žalovanému splácať priznaný nárok v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, odvolací súd
vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Z obsahu spisového materiálu, najmä z výsluchu žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 14.03.2017 zistil, že žalovaný má stále zamestnanie, z ktorého dosahuje
mesačný príjem 450 eur, stály príjem má i jeho manželka vo výške 450 eur až 500 eur mesačne. V
spoločnejdomácnostisožalovanýmajehomanželkousícežijúajichdvajasynovia,ktorísúvšakdospelí
a zároveň zamestnaní. S prihliadnutím na výdavky domácnosti žalovaného potom odvolací súd síce
povolil žalovanému splácať nárok priznaný žalobcovi napadnutým rozsudkom, ale vo vyšších splátkach,
t.j. po 200 eur mesačne, vždy ku 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Odvolaciu námietku žalobcu smerujúcu proti v poradí druhému výroku napadnutého rozsudku odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ okresný súd v poradí druhým výrokom zamietol žalobu žalobcu
v časti žiadaného 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 110,06 eur (ide o vyčíslený úrok z úveru
do zosplatnenia - pozn. odvolacieho súdu), jeho rozhodnutie je v tomto smere vecne správne. Podľa
bodu 7.2.1. zmluvy o úvere bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že dlžník (žalovaný) je povinný
uhradiť žalobcovi úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru , t.j. zo sumy 2.320,71 eur popri úroku
z poskytnutých peňažných prostriedkov (rozumej zmluvného úroku - pozn. odvolacieho súdu), a to vo
výške základnej sadzby ECB zvýšenej o 8% až do zaplatenia. Podľa označeného bodu zmluvy o úvere
teda nebolo výslovne dohodnuté, že povinnosť dlžníka platiť úrok z omeškania sa vzťahuje aj na úrok z
poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. na zmluvný úrok. Odkaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008 je nenáležitý, nakoľko v označenom konaní vedenom
na Krajskom súde v Prešove išlo z hľadiska skutkových a právnych záverov o iný prípad ako prípad
tejto prejednávanej veci. Naviac treba poznamenať, že závery okresného súdu uvedené v odôvodnenínapadnutého rozsudku vo vzťahu k zamietajúcemu výroku korešpondujú s judikačnou praxou najmä
Najvyššieho súdu ČR (napr. 33Odo/101/2002, 33Odo/47/2002, 29Cdo/1610/2007, 31Cdo/2036/2009)
v obdobných veciach.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku
a od neho závislom v poradí treťom výroku ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, nakoľko každá zo sporových strán bola v
časti úspešná a v časti neúspešná (žalobca bol úspešný čo do odvolania proti prvému výroku, žalovaný
čo do odvolania žalobcu proti druhému a tretiemu výroku).
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.