Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227094
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:1215227094.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletého B. T., L.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - D. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., X. XX,
P.. Č.. Š., Y. XX a otec - K. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., C. X, t. č. vo výkone TOS, Ústav pre výkon TOS
W., o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého B. T., L.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. B. sumu 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc dňom 15.12.2015.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 15.12.2015 do 31.10.2017 v sume 1.127,42 eur.
Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur mesačne,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 15.12.2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu

výživného sumou 150 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú
v spoločnej domácnosti, dieťa je v súčasnosti u otca a otec ho odmieta vrátiť matke.
(2) K návrhu sa vyjadril otec maloletého písomne podaním z 10.11.2016 tým, že s návrhom zveriť dieťa
matke súhlasí, výživné navrhol s poukazom na to, že je v súčasnosti vo výkone TOS (keď predtým nebol
zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce a živila ho jeho matka) a jeho príjem v súčasnom pracovnom
zaradení neprevyšuje matkou požadovanú sumu, upraviť súdom.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že má príjem zo zamestnania v riadnom pracovnom pomere (od decembra 2016)
vo výške 500 eur mesačne, popri tom pracuje na dohodu za 98 eur mesačne. Za obdobie od januára do
apríla 2017 vykázala (výpismi z účtu) zo zamestnania príjem v priemere 414,45 eur, k tomu za rovnaké
obdobie príjem z dohody v priemere 102,81 eur mesačne. Je nemajetná, býva s dieťaťom u svojej matky.

Dieťa je zdravé, chodí do škôlky, s výdavkami na stravnom a poplatku 50 eur mesačne. Dieťa je v
kontakte so starými rodičmi zo strany otca, ktorí za otca platia výživné 30 eur mesačne. Svoju výpoveď
doplnila dňa 02.11.2017 tým, že v súčasnosti pracuje od mája 2017 ako administratívna pracovníčka, v
blízkosti škôlky, ktorú dieťa navštevuje a spoločne denne cestujú autom. Cestovné vychádza na 50 eurmesačne, škôlka ju stojí 55 eur mesačne vrátane stravného, zvýšené výdavky na maloletého uviedla v
súvislosti s jeho očkovaním proti žltačke, ktorá je v súčasnosti v Bratislave rozšírená. Naďalej býva u
matky,ožiadnychnedoplatkoch,tvrdenýchotcom,nemávedomosti,nabývanieprispievasumou100eur

mesačne. Podľa výplatných lístkov za obdobie od júna do augusta 2017 mala matka príjem v priemere
880,36 eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

(5) Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom dňa 04.07.2017 uviedol, že nesúhlasí so zverením
dieťaťa do starostlivosti matke, navrhol ho zveriť do starostlivosti starej matky z jeho (otcovej) strany,

pričom bližšie sa k tomu nechcel ďalej vyjadriť. Nepáči sa mu, ako matka a jej matka a sestra žijú,
má informácie, že im pre dlhy hrozí deložovanie. V priebehu roka 2015 mal príjem 500 eur mesačne,
pracoval príležitostne, nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal žiadne dávky. Na dieťa prispieval
sumou 200 eur mesačne, čo však nevie zdokladovať, naposledy začiatkom roka 2016. Jeho mesačný
príjem vo výkone TOS predstavuje 20 eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Výpoveď
doplnil písomným podaním z 09.08.2017 tým, že navrhuje a zároveň súhlasí, aby súd dieťa zveril do

starostlivosti matke. Poukázal na návštevu maloletého spolu s matkou otca, kedy sa maloletý vyjadril,
že aj matku aj starú matku zo strany otca má veľmi rád, podľa otca však prevyšuje záujem, aby bol v
starostlivosti svojej matky. Podľa výkazu pracovných odmien mal otec príjem za obdobie od novembra
2016 do júna 2017 spolu 347 eur, čo predstavuje v priemere 43,37 eur mesačne. Ďalším písomným
podaním zo dňa 19.09.2017 otec opakovane uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti

matke s prihliadnutím na úzko súvisiace práva a povinnosti matky dieťaťa a citové väzby dieťaťa a matky.

(6) Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 15.11.2016 uviedol, že
matka s maloletým bývajú v dvojizbovom byte, v spoločnej domácnosti so starou matkou a sestrou
matky maloletého. Majú vyhradenú jednu izbu, riadne a účelne zariadenú. Matka má vytvorené dobré

podmienky na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého dieťaťa.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa

do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.
z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.

o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na

výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného

stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku X rokov, navštevuje predškolské zariadenie, výrazne zvýšené
výdavkymatka(okremškôlky)najehostarostlivosťnemá.Votázkezvereniadieťaťajednémuzrodičov,v

danom prípade matke, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky
a preto súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil (bez ohľadu na čas jeho výkonu väzby a trestu, pretože
ani v takomto prípade vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká, pričom daný stav si otec spôsobil sám) s

prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby dieťaťa predškolského veku.

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu
do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 22 mesiacov a 17 dní za mesiac
december 2015.

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)