Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224902
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114224902.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu O. W., nar. X.XX.XXXX,
bytom F. H., A. XXX, proti žalovaným 1/ M. W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. W., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom
N. - S. N., C. XXX/XX, o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Žilina, sp. zn. 33C/114/2008,
na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2C/232/2014-60 zo dňa

25.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Uzneseniu okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vo veci

tamojšieho súdu sp. zn. 33C/114/2008. Konštatoval, že „žalobca nepreukázal prípustnosť samotnej
obnovy konania“. Z podaní žalobcu totiž vyplýva, že tento prvostupňovému i krajskému súdu v
označenej veci v podstate vytýka riadne nevykonanie dokazovania, odňatie možnosti konať pred súdom
a nesprávne právne posúdenie. Z návrhu na povolenie obnovy konania však nevyplynulo, že sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní. Okresný súd uviedol, že žalobca neoznačil „ani jeden jediný dôkaz“ a vo svojich podaniach stále

len opisuje, ako bolo rozhodnuté, resp. čo bolo predmetom konania pod sp. zn. 33C/114/2008.
2. Pokiaľ žalobca poukazoval na list, ktorý z Generálnej prokuratúry SR obdržal 7.7.2014 (odkedy si
aj sám počítal lehotu na podanie návrhu na obnovu konania), túto písomnosť nepredložil. Uvedené -
okrem iného - podľa okresného súdu spochybňuje aj včasnosť podania posudzovaného návrhu. Žalobca
v aktuálnom konaní predložil len písomnosti (napr. prihlásenie do dražby v exekučnej veci EX 91/2008,
oznámenie závad nehnuteľnosti), ktoré však mohol použiť už pôvodnom konaní. Navyše, ide o listiny z

prebiehajúcej exekúcie, ktoré nemôžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
3. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Žalovaní boli síce v konaní úspešní, ale pojednávania sa nezúčastnili.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že obnova konania Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 33C/114/2008 bude povolená.

Namietal, že nebol oboznámený spis tamojšieho súdu sp. zn. 24C/147/2009, ktoré dokazovanie navrhol
vykonať. V tejto spojitosti spochybňoval protokoláciu v zápisnici ohľadne tvrdenia, že nemal návrhy na
doplnenie dokazovania. Rovnako žalovaní navrhli vykonať dokazovanie spisom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 3Er/6509/2014. Žalobca mal taktiež pochybnosť o oboznámení sa okresného súdu s obsahom
pôvodného spisu, lebo v odôvodnení uvedené súvisiace údaje nezodpovedajú výrokom predmetných
rozhodnutí.

5. Odvolateľ ďalej poukazoval na to, že okresný súd síce konštatoval, že exekučné spisy nemôžu
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej (hoci zároveň uviedol, že ich žalobca nemohol použiťv pôvodnom konaní), ale nijaký exekučný spis pripojený nebol. Napokon videl nerovnaký prístup k
účastníkom/stranám v tom, že žalovaní sa nedostavili na pojednávanie a on im nemohol klásť otázky.

6. Žalovaní žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť. Mali za to, že návrh na obnovu konania bol podaný
oneskorene po uplynutí subjektívnej lehoty a zároveň žalobca nepreukázal existenciu čo i len jedinej
skutočnosti alebo dôkazu, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v konaní, ktoré žiada obnoviť. Za úplne
absurdné označili odvolacie námietky týkajúce sa nevykonania dôkazov, ktoré navrhli žalovaní; takúto
námietku by mohli vzniesť iba oni, ale nie žalobca. Dodali, že účasť na pojednávaní je ich právom, o

povinnosť by išlo iba vtedy, ak by bolo nariadené dokazovanie ich výsluchom, čo sa však nestalo a ani
žalobca takýto dôkaz nenavrhol.

7. V následnej reakcii žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 26.1.2016 jeho právny zástupca predložil
listiny - konkrétne podnet na mimoriadne dovolanie - a „lehoty pasovali“. Na danom pojednávaní tiež
priložil ďalšie písomnosti zo spisu sp. zn. EX 91/2008, ktoré v pôvodnom konaní nemohol predložiť, lebo

exekúcia nebola ukončená. Poukázal tiež na to, že na pojednávaní bol sudcovi predložený spis/listina -
3Er/6509/2014-40, čo nie je uvedené v zápisnici, ani v spise. Uvedené pokladal žalobca za manipuláciu
v konaní.
8. V podaní ešte opísal ním zachytenú údajnú komunikáciu pred budovou Okresného súdu Žilina dňa
9.3.2015, ktorá mala dokresľovať nerovnaký prístup súdu k účastníkom.

9. Na dotknuté vyjadrenie už žalovaní v rámci odvolacieho konania nereagovali.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Vzhľadom na zmenu procesných predpisov (od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok,ktorýsaaplikujeajnakonaniaužskôrzačaté)aurčiténejasnostitýkajúcesaintertemporálnych
ustanovení krajský súd vo veci rozhodoval rozsudkom
12. Krajský súd prioritne poukazuje na podstatu obnovy konania. Ide o mimoriadny opravný prostriedok,

ktorého účelom nie je ďalšie preskúmavanie pôvodného konania a v ňom vydaných rozhodnutí.
Všetky podania žalobcu v súdenej veci pritom smerujú práve k takémuto opätovnému preskúmavaniu
nárokov sporových strán, ktoré boli predmetom posúdenia v pôvodnom konaní. Už okresný súd náležite
konštatoval, že žalobca vo svojich podaniach (predovšetkým v návrhu na povolenie obnovy z 22.7.2014
a v jeho doplnení z 22.1.2015) stále opisuje rozhodnutia vydané v pôvodnom konaní a vyjadruje svoj

nesúhlas s ustálením skutkového stavu a právnym posúdením, ktoré bolo ich základom.
13. V danom smere je najjednoznačnejšie bezprostredné autentické vyjadrenie žalobcu na pojednávaní
dňa 26.1.2016, ktoré je zaznamená na audio zázname z dotknutého pojednávania. Osobitne
niekoľkominútová pasáž súvislého (nikým neprerušovaného) prednesu, v ktorom sa vyjadruje výlučne
k pôvodnému konaniu a vytýka súdom v ňom konajúcim nedostatky, ale neuvádza absolútne žiadne

okolnosti, ktoré by mali predstavovať dôvod obnovy konania. Je tak nepochybné, že prioritným cieľom
žalobcu je revidovanie právoplatných súdnych rozhodnutí a v podstate len okrajovo odkazuje na inštitút
obnovy konania bez toho, aby rešpektoval podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného
prostriedku.

14. Z hľadiska obnovy konania je dôležité vymedzenie novej skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu,
ktoré nemohol žalobca/navrhovateľ obnovy konania bez svojho zavinenia použiť v pôvodnom konaní. V
návrhu na povolenie obnovy z 22.7.2014 za takýto dôkaz označuje žalobca list z generálnej prokuratúry,
ktorý mal obdržať 7.7.2014. V priebehu celého konania, vrátane konania odvolacieho (bez ohľadu
na procesnú neprípustnosť predloženia takéhoto dôkazu až v odvolacom konaní), žalobca dotknutú

písomnosť nepredložil.

15.Vdoplnenínávrhunaobnovukonaniažalobcapoukazujenalist,ktorýžalovaní (vpozíciižalobcov
v pôvodnom konaní) zaslali odvolaciemu súdu v rámci konania pod sp. zn. 33C/114/2008 (sp. zn.
odvolacieho súdu - Krajského súdu v Žiline 7Co/188/2012) a ktorý nebol žalobcovi (v pozícii žalovaného)

doručený. Táto skutočnosť však žalobcovi bola známa najneskôr 16.11.2012, kedy ju namietal v rámci
podania dovolania (č.l. 454 pôvodného spisu sp. zn. 33C/114/2008). To znamená, že v roku 2015,
kedy ju žalobca uviedol v doplnení návrhu na povolenie obnovy konania, nemôže predstavovať novú
skutočnosť; rozhodne nie takú, na ktorú by žalobca reagoval včas podaným návrhom na obnovu konaniav zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. (t.j. v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia kvalifikovanej vedomosti o
tejto skutočnosti/dôkaze). Navyše ide o okolnosť, ktorá môže mať charakter „len“ odmietnutia možnosti
účastníkovi konať pred súdom (sám odvolateľ ju takto pomenúva). Teda ide o okolnosť smerujúcu k

dovolaciemu prieskumu, čo napokon Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 Cdo 215/2013 z 24.10.2013
i vykonal.
16. V texte doplnenia žalobca spomína aj uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 19.11.2014, ktoré
bližšie neoznačuje (používa odkaz na bod II., ale takýto bod jeho podanie neobsahuje) a ani nie je
súčasťou listín pripojených k dotknutému doplneniu. Všetky listiny pripojené k tomuto doplneniu (ktoré

spomína aj žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu protistrany v rámci tohto odvolacieho konania) sú z
rokov 2008 a 2010 a pochádzajú z konaní, v ktorých bol žalobca (v rôznom procesnom postavení)
účastníkom, resp. stranou. To znamená, že týmito písomnosťami mohol argumentovať a odkazovať
na ne už v základnom konaní, ktoré prebiehalo až do októbra, resp. novembra 2012. V úhrnne je
doplnenie návrhu na obnovu konania viac menej len skopírovaním podnetu generálnemu prokurátorovi
na podanie mimoriadneho dovolania, čo dokumentuje nielen petit daného návrhu z 22.1.2015, ale i

celková formulácia dotknutej písomnosti.

17. Pôvodné konanie Okresného súdu Žilina sp. zn. 33C/114/2008 bolo právoplatne ukončené
2.11.2012. V zmysle § 230 ods. 2 O.s.p. (zhodne aktuálne § 403 ods. 2 CSP) návrh na povolenie obnovy
bolo možné - vzhľadom na konkrétnosti súdenej veci - podať do 2.11.2015. Uvedený dátum sa v plnej

miere týka aj tvrdených dôvodov obnovy konania. Inými slovami, skutočnosť, že žalobca podal návrh
na povolenie obnovy ešte pred uvedeným dátumom, neznamená, že iné tvrdené dôvody obnovy (ako
pôvodne vymedzil) môže uvádzať aj neskôr.
18. Presne k tomuto však smeruje časť odvolacej argumentácie, kedy žalobca poukazuje na nejaké
ďalšie (bližšie však opäť nedefinované) listiny z exekučného konania sp. zn. EX 91/2008 alebo zo spisu

Okresného súdu Žilina sp. zn. 24C/147/2009. Keďže lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy
uplynula 2.11.2015, nie je ani hypoteticky významné, či okresný súd na pojednávaní dňa 26.1.2016
(t.j. po uplynutí 3 ročnej objektívnej lehoty) nebol dôsledný v procese vykonania dokazovania ohľadne
písomností, ktoré dovtedy (v objektívnej lehote na podanie návrhu na obnovu konania) žalobca ani len
neoznačil.

19. V tejto spojitosti je však potrebné (opäť) poukázať na zvukový záznam pojednávania (§ 40aa
O.s.p.), ktorý bol odvolacím súdom v plnom rozsahu vypočutý. Z daného záznamu vyplýva, že ani
v dotknutom štádiu konania žalobca neuviedol konkrétnu písomnosť, ktorá by mohla mať charakter
novej skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu, ktorý nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom
konaní. Nedôvodnou je taktiež odvolacia námietka o neúplnosti zápisnice z pojednávania, keďže

prioritným zaznamenaním priebehu pojednávania je zvukový záznam. Tento obsahuje všetky prednesy
zainteresovaných subjektov, vrátane samotného žalobcu. Ako už bolo vyššie konštatované, jeho
vyjadrenia smerovali prioritne k opätovnému preskúmaniu už uzavretej právoplatnej veci bez toho, aby
z hľadiska obnovy konania zadefinoval konkrétnu a jednoznačnú novú skutočnosť, rozhodnutie alebo
dôkaz.

20. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď návrh žalobcu
na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 33C/ /114/2008 zamietol.
21. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj bezprostredne odvolaním nenapadnutý, avšak od
„meritórnej“ časti závislý, výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. V tomto smere je potrebné

zdôrazniť/zopakovať viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.,
resp. aktuálne § 380 ods. 1 CSP). Vzhľadom na to, že odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil
správnosť dotknutého výroku, nebolo jeho odvolanie spôsobilé podmieniť zmenu, resp. zrušenie daného
výroku. Len na okraj krajský súd dodáva, že okresný súd primerane vychádzal zo zásady úspechu v
konaní/spore a zo skutočnosti (ne)vzniknutia trov úspešnej strane.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovaným žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím
prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.