Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/762/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215221212
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215221212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava ul. Kardžičova 8 , v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Bratislava ul. Karadžičova 8 proti žalovanému : J. P. nar. XX.X.XXXX bytom B.Á.
XX , o zaplatenie 140,14 Euro s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 21.12.2015 žalobca súdu doručil žalobu , ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu 140,15 Euro ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47,44 Eur za čas od
12.7.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 95,21 Euro za čas od 12.8.2010 do zaplatenia, ako aj úrok z

omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 248,95 Eur za čas od 10.6.2011 do zaplatenia a trovy konania
na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca ( Slovak Telekom a.s. ) uzatvoril s odporcom
zmluvu o pripojení. Na základe tejto zmluvy odporca využíval služby verejnej mobilnej rádio telefónnej
siete a uplatnená pohľadávka vznikla preto , lebo odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z vyše
uvedenej zmluvy a dodávateľom riadne vyfakturované sumy nezaplatil doteraz. Sporná pohľadávka
prešla na neho na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.
2/ Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu s poukazom na to, že žalobca

preukázal dôvodnosť svojho nároku listinnými dôkazmi .

3/ Žalovaná uviedla, že je pravda, že mala uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu tak, ako
to ten uviedol ako aj to , že tie faktúry, ktoré uviedol žalobca v žalobe nezaplatila ( bolo preto, lebo dlho
bola PN a nemala peniaze na zaplatenie faktúr) .Uznanie dlhu, ktoré je založené do spisu na čl.14 ona
nepodpísala, nikto ju osobne nevyhľadal a ani poštou táto listina jej nebola zaslaná.

4/ SúdvykonaldokazovanieoboznámenímobsahuUznaniadlhuzodňaXX.X.XXXX,pripojenýchfaktúr
dodávateľa T-Mobile Slovensko a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5/ Dňa XX.X.XXXX bola vyhotovená listina - Uznanie dlhu. Podľa jej obsahu žalovaná mala
vykonať úkon podľa §-u 558 OZ a uznať dlh vzniknutý zo zmluvy ( evidovanej pod kódom
účastníka - len čiastočne čitateľné čísla ) uzavretej medzi ňou a Slovak Telekom .Faktúrami č.
XXXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX Slovak Telekom vyfakturoval žalovanej celkom sumu

391,6 Euro.

6/ Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. §-u 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí dlh určený čo do dôvodu a výšky , predpokladá

sa , že dlh v čase uznanie trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok , len ak
ten, kto dlh uznal ,vedel o jeho premlčaní.

7/ Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

8/ Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9/Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10/ Žalobca súdu predložil Uznanie dlhu , ktoré je datované XX.X.XXXX . Na tejto listine je neoverený
podpis dlžníka a v jej úvodnej časti sú uvedené údaje žalovanej . Žalovaná tvrdila, že podpis na
tejto listine nie je jej podpis a ona túto nepodpísala. Napriek tejto námietke žalovanej súd nevykonal

dokazovanie na túto skutočnosť, pretože pre rozhodnutie vo veci by bolo právne bezvýznamné ( ak
by sa aj zistilo, že podpis nie je podpisom žalovanej ) , lebo predložené uznanie dlhu aj beztak je
právne neúčinné . Ust. §-u 558 OZ takéto uznanie dlhu považuje za právne účinné iba v tom prípade,
ak dlžník vedel o tom, že dlh, ktorý uznáva, je premlčaný. Z obsahu predloženého uznania dlhu nie je
možné nijako vyvodiť, že by dlžník vedel o premlčaní dlhu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uznanie

dlhu zo dňa XX.X.XXXX považuje za právne neúčinné , ktoré nemá také právne následky, ktoré inak
zákon takým prejavom dlžníka spája ( okrem iného aj predlženie všeobecnej premlčacej lehoty ) .
Súd preto uplatnený nárok posudzoval podľa ust. §-u 100 a 101 OZ a zisťoval, či sporné právo bolo
na súde uplatnené pred uplynutím trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty . Nemôže byť pochybnosť
o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a

na takýto právny vzťah ( zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ ) , sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého
súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský
právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o
charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní na takýto právny
vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4
MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015

11/ Žalovaná nevzniesla námietku premlčania uplatneného práva , v prejednávanej veci ( keďže
ide o konanie , v ktorom sa uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy ) súd plniac si svoju zákonnú
povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. predovšetkým zisťoval, či uplatnené právo nie je
premlčané , pritom vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiťnámietkoupremlčania.Zmyslomtohtoinštitútujezvýšenie
istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže

priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa

oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania
konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala
plynúť premlčacia doba dodávateľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý

nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu

na začatie konania.
Z obsahu predložených faktúr je zrejmé, že ich splatnosť nastala dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX a
XX.X.XXXX . Odo dňa nasledujúce po splatnosti tej ktorej faktúry dodávateľ sa na súde mohol domáhať
zaplatenia vyfakturovanej sumy a preto od toho dňa mu začala plynúť všeobecná premlčacia doba na
uplatnenie práva a pri všetkých faktúrach táto premlčacia lehota uplynula pred 1.1. 2015 , pričom žaloba

na súd vo veci bola podaná dňa 21.12.2015. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné
právo je premlčané , preto ho žalobcovi priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol.

12/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods.1 CSP keď konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania , ktoré jej týmto konaním vznikli, pretože ich výšku, účelnosť ich

vynaloženia nepreukázala tak, ako to ustanovuje § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).