Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413228413
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413228413.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: ZELKOV,

s.r.o., Nové Zámky, Viničná 17, IČO: 36564915, zast. Advokátskou spoločnosťou s.r.o., JUDr. Ing.
Petra Štofková, advokát, Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, proti odporcom: I.) V. H., nar.
X.X.XXXX,bytomA.,CestaosloboditeľovXX,II.)M.V.,nar.XX.X.XXXX,bytomS.A.XXX,J..)W.K.,nar.
XX.X.XXXX, bytom M., A. rad XX, IV.) P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., S. 2, V.) J. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., K. XXX, VI.) V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A., K. P. X a M..) S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M.,
K. XXX, odporkyne v II. a M.. rade zastúpené S. Q.,, bytom M., B. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom

území M., obec M., okres N. D., vedených Okresným úradom Nové Zámky, Katastrálny odbor na LV č.
XXXX ako parcela registra "C" evidovaných na katastrálnej mape

- ako parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1115 m2
- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2699 m 2
- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2
- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 456 m2

zameraných geometrickým plánom vyhotoveným geodetom T. T. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako
novovytvorené parcely registra "C"

- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2
- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 828 m2
- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 359 m 2
- parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2.

Odporca v V. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne 660,23 € z
titulu náhrady trov konania do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi vo vzťahu k odporcom v I. až IV. rade a VI. a VII. rade súd nepriznáva právo na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcom v I. - VII. rade domáhal určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., obec M., okres N. D., vedeným Okresným
úradom Nové Zámky, Katastrálny odbor na LV č. XXXX parcela registra "C" evidovaných na katastrálnej
mape č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1115 m2, č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2699 m 2, č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 mX a č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 456 m2, ktoré si dal zamerať geometrickým plánom č.
XXX/XXXX z 21.11.2013 geodetom T. T., keď tvrdil, že navrhovateľ i odporcovia sú na listoch vlastníctva
( č. XXXX resp. XXXX ) zapísaní ako vlastníci a spoluvlastníci rovnakej časti pôvodnej parcely č. XXX

z PK vložky č. XXX o výmere 9482 m2 a to v dôsledku evidenčnej chyby v registri E KN na LV č.
XXXX v prospech odporcov, ktorý podrobný popis šetrenia Správa katastra oznámila navrhovateľovi
listom z 31.3.2011, pričom dotknuté nehnuteľnosti boli právnym predchodcom odporcov vyvlastnené
rozhodnutím MNV M. č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX v prospech Q. M. a neskôr boli predávané ďalším
subjektom, od ktorých ich odkúpil navrhovateľ, pričom odporcovia sa stali vlastníkmi uvedenej časti

nehnuteľnosti chybou v evidencii, pretože sa stali jej spoluvlastníkmi napriek tomu a to na základe
identifikácie parciel č. XXX/XX z X.X.XXXX, v ktorej nebolo zohľadnené, že došlo k vyvlastneniu. Taktiež
uviedol, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností aj z dôvodu, že on, resp. jeho
právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali ako svoje v dobrej viere po dobu dlhšiu než
10 rokov a vydržal tým vlastnícke právo k nej, pretože až v roku 2011 bolo jeho vlastníctvo prvýkrát
spochybnené.

Odporcovia v I. - IV. rade a odporcovia v VI. a VII. rade nemali voči návrhu námietky, resp. uviedli, že si
nerobia na predmetnú nehnuteľnosť nárok, nakoľko nejde o pozemky, ktoré by boli oni alebo ich právni
predchodcovia užívali, nakoľko tie sa nachádzajú na inej časti pôvodnej parcely č. XXX.

Odporca v V. rade s návrhom nesúhlasil a uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nemohol navrhovateľ
vydržať, pretože tie nepochybne patria odporcom a nedošlo k chybnému zápisu v evidencii
nehnuteľností, pretože tieto boli vykonané na základe relevantných listín a považuje návrh navrhovateľa
za účelový.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, miestnou ohliadkou a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

Z LV č. XXXX pre kat. územie M. súd zistil, že navrhovateľ je evidovaný ako výlučný vlastník parc. č.
XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, ktoré nadobudol na základe

kúpnych zmlúv v roku XXXX, pričom na tomto liste vlastníctva sa nachádza poznámka P1 XXX/XX podľa
ktorej je hodnovernosť údajov katastra spochybnená v prípade parciel C-KN č. XXXX/XXX, č. XXXX/
XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX keď vlastníctvo je evidované aj na LV č. XXXX k časti parcely reg.
E-KN č. XXX.

Z LV č. XXXX pre kat. územie M. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX sú odporcovia
vI.-VII.radenazákladededičskéhorozhodnutia2DXXX/XXXXz5.6.1989,pričomtaktiežjetuzapísaná
poznámka P1 XXX/XX o spochybnení hodnovernosti záznamov katastra.

Odporkyňa v II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že užívali a ich rodina aj užíva časť tejto parcely a to

marhuľový sad na parcele, ktorá má už v súčasnosti č. XXXX a to jej polovicu, druhú polovicu užíva
odporca v III. rade, ale ide o časť nachádzajúcu sa na opačnom konci bývalej parcely č. XXX ako sa
určenia domáha navrhovateľ a podľa nej sa tieto pozemky nekryjú.

Odporca v III. rade vo svojej výpovedi uviedol, že bývalá parcela č. XXX, ktorá bola v prospech celulózky

vyvlastnená mala viac ako hektár a pre rodinu K. z nej zostali 2 parcely, ktoré majú v súčasnosti č. XXXX
a XXXX, ale nekryjú sa s tými parcelami, ktorých sa domáha navrhovateľ, pretože sú na opačnom konci
pri Dunaji, pričom v roku 1985 pri dedičskom konaní po V. K. parcela č. XXX ešte existovala, ale v roku
2000 už nie.

Z geometrického plánu č. XXX/XXXX z 21.11.2013 vyhotoveného geodetom T. T. súd zistil, že uvedený
geodet pre účely tohto konania zameral časť nehnuteľností užívaných navrhovateľom ( z pôvodnej
parcely č. XXX ), pri ktorých je evidované duplicitné vlastníctvo navrhovateľa a odporcov.

Z tvaromiestnej ohliadky vykonanej na mieste samom súd zistil, že nehnuteľnosti, ktorých určenia

vlastníctva sa navrhovateľ domáha v tomto konaní a nehnuteľnosti, ktoré užíva rodina odporcov v II. a
III. rade sú na rozdielnych miestach a ich plocha sa neprekrýva.Zo záznamu katastra nehnuteľností č. P XXX/XX z 25.3.2011 súd zistil, že v kataster nehnuteľností po
preverení listín dospel k záveru, že pôvodné nehnuteľnosti s parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/
X a č. XXX z PK vložiek č. XXXX a č. XXX boli predmetom dedičského konania po J. S. a W. K. a aj

identifikácie parciel č. XXX/XX i podiely zomrelých na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území M. č.
XXX z PK vložka č. XXX bez zohľadnenia toho, že v čase vyhotovenia predmetnej identifikácie boli časti
výmer PK parciel vyvlastnené a začlenené do parciel C v prospech bývalého JCP a v dôsledku toho je
evidované duplicitné vlastníctvo k XXXX m2 z pôvodnej parcely č. XXX.

Z rozhodnutia MNV M. č. XXX/XXXX z 31.1.1964 súd zistil, že parc. č. XXX vo vložke č. XXX ( okrem
ďalších nehnuteľností ) bola vyvlastnená v prospech JCP n.p. M..

Z dedičského rozhodnutia po V. K., zomrelej dňa 5.4.1985 č. 1 D XXX/XX z 28.6.1985 súd zistil, že
predmetom dedenia po nej bol aj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti zapísanej ako parc. č. XXX
vo vložke č. XXX.

Z dedičského rozhodnutia po J. S., zomrelej dňa 7.4.1989 č. X D XXX/XXXX súd zistil, že ( okrem iných )
bola predmetom dedenia i parc. č. XXX vo vložke XXX.

Z dedičského rozhodnutia po W. K., zomrelom dňa 30.6.1991 č. D XXXX/XX-XX zo 4.8.1993 súd zistil,

že ( okrem iných ) bola predmetom dedenia i parc. č. XXX vo vložke XXX.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo
vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj
doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku

1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/

O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R XX/XXXX). Procesná povinnosť preukázať, že
v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavýprávnyzáujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane

vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu
a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje. Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je
preukázanie, že navrhovateľ je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna
vecná legitimácia) a odporca je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná
legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu.Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu.
Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník

niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom
(ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len "katastrálny
zákon") ako i skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je

podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona)
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania. Súd musí skúmať, či v
čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom
rozhodnutí deklarovať a musí skúmať či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu
označenými účastníkmi konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
tejto určovacej žalobe, pretože je nesporné, že pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti, je v katastri
nehnuteľností na ne evidované dvojité vlastníctvo ( v prospech navrhovateľa i v prospech odporcov )
a bez rozhodnutia súdu v tejto veci nie je možné s konečnou platnosťou vlastnícke vzťahy účastníkov

usporiadať, čím je nakladenie navrhovateľa s predmetom jeho vlastníctva obmedzené.

Ďalej mal súd za preukázané, že návrh je dôvodný, pretože k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva
( pokiaľ ide o XXXX m2 z pôvodnej parcely č. XXX ) na LV č. XXXX v prospech navrhovateľa, resp.
na LV č. XXXX v prospech odporcov došlo z dôvodu, že identifikácia parciel č. XXX/XX, na podklade

ktorej prebehlo dedičské konanie po J. S. ( 2 D XXX/XXXX ) a W. K. ( D XXXX/XX ), nezohľadnilo
skutočnosť, že podiely zomrelých na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území M. č. XXX z PK
vložka č. XXX zčasti výmer PK parciel vyvlastnené a začlenené do parciel C v prospech bývalého JCP
a nemali preto byť predmetom dedenia, čím došlo k prvotnému chybnému zápisu vlastníctva v tejto
časti na právnych predchodcov odporcov a následne na samotných odporcov v I. - VII. rade. Nakoľko

je zrejmé, že išlo o administratívnu chybu, resp. mylné rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky, v
ktorom boli prededené i podiely k predmetným nehnuteľnostiam napriek tomu, že predmetom dedenia
byť nemali ( a následne sa preto chybne stali i predmetom ďalšieho dedenia ), keď poručitelia vzhľadom
na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností už neboli ich vlastníkmi, nemohlo dôjsť platne ani k účinkom
dedenia. Túto nesprávnosť je vzhľadom nepochybnú existenciu na naliehavého právneho záujmu

navrhovateľa potrebné odstrániť a zosúladiť skutkový i právny stav a zápis v katastri nehnuteľností
odstránením duplicitného zápisu vlastníckeho práva odporcov.

Ďalším dôvodom pre vyhovenie návrhu by ( v prípade spornosti vyššie uvedených skutočností )
bolo vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľom, ktorý pri započítaní doby, po ktorú predmetné

nehnuteľnosti užívali ako svoje jeho právni predchodcovia ( od roku 1964 kedy bola táto nehnuteľnosť
vyvlastnená ), nakoľko od roku 1964 do roku 2011 títo užívali predmetné nehnuteľnosti ako vlastné,
ktoré im boli pridelené vyvlastnením ( JCP ) alebo ich kúpili ( D. K., J.. W. a ďalší a tiež navrhovateľ
do roku 2011 - i s poukazom na § 507 ods. 3 OZ platný od 1.4.1982 ) s tým, že im patria. Prinajmenej
1.4.1982 podľa zákona č. 131/1982 začala potom plynúť vydržacia doba, ktorá uplynula po 10 rokoch

a právni predchodca navrhovateľa, ktorého dobu užívania si navrhovateľ započítal, sa stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností a odvodene od neho sa ním stal i navrhovateľ.

O trovách konania navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v V. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania voči tomuto odporcovi, ktorý ako jediný s

návrhom a nárokom navrhovateľa nesúhlasil a nebol pritom v konaní úspešný. Súd takto navrhovateľovi
priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a
trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/04 Zb. ( nakoľko predmetom konania
je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom hodnotu predmetu konania je možné zistiť len s
nepomernými ťažkosťami - nie je možné vychádzať iba z § 7 ods. 2 zákona č. 582/2004 Zb., pretože tá

neodzrkadľuje všeobecnú cenu nehnuteľnosti a preto je potrebné použiť § 11 ods. 1 písm. a) a nie § 10
ods.1uvedenejvyhláškypriurčeníhodnotyjednéhoúkonuprávnejpomoci)za7úkonovprávnejpomoci
( z nich 5 v plnej výške: prevzatie a príprava zastupovania, spísanie návrhu a účasť na pojednávaní
dňa 12.9.2014 po 61,85 €, 2 pojednávania v roku 2015 po 64,53 € a 2 úkony vo výške 1/4 po 16,13 € -podľa § 14 ods. 5 uvedenej vyhlášky pri nemeritórnom pojednávaní dňa 25.2.2015 a analogicky tiež pri
ohliadke dňa 30.4.2015 ), režijný paušál za týchto 7 úkonov právnej pomoci spolu v sume 57,68 € ( v
roku 2014: 3 x 8,04 € a v roku 2015: 4 x 8,39 € ), cestovné náklady Nové Zámky - Štúrovo a späť v sume

24,95 € ( 98 km pri spotrebe 6 litrov a cene 1,194 €/ liter ), náhrada za stratu času pri miestnej ohliadke
v Štúrove za 3 začaté polhodiny po 13,98 € ( podľa § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky ) spolu vrátane DPH
sumu 560,73 € ako trovy právneho zastúpenia.

O trovách konania navrhovateľa vo vzťahu k ostatným odporcom súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a

navrhovateľovi, hoci v konaní plne úspešnému, nepriznal voči zostávajúcim odporcom právo na náhradu
trov konania, pretože títo odporcovia proti návrhu nenamietali a účastníkmi sporu sa stali bez svojho
zavinenia, v čom súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
navrhovateľa voči nim.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre.