Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715200494
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715200494.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: F. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, I., právne zastúpená Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova
830/15, Poprad, v konaní o zaplatenie 1.743,87 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.397,19 eur s úrokom z omeškania 8,5
% ročne zo sumy 1.397,19 eur od 25.4.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21.1.2015 návrh na začatie konania o zaplatenie istiny 1.743,87 eur s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 14.8.2012 úverovú
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru

vo výške 1.498 eur zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60
pravidelných mesačných splátkach po 39,24 eur. Dňa 5.12.2014 zaslal žalobca žalovanej predžalobnú
výzvu. Dňa 24.4.2013 vyzval žalobca žalovanú k splateniu celého úveru, a to najneskôr do 15 dní odo
dňa odoslania výzvy.

2. Okresný súd Poprad dňa 5.3.2015 rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 11C/35/2015-36. Dňa
21.4.2015 podala žalovaná odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že nie je spravodlivé

žiadať od žalovanej zaplatenie celkovej splatnej čiastky 2.354,40 eur, nakoľko bol žalovanej poskytnutý
úver v celkovej výške 1.498 eur. Žalovaná bola odkázaná pri svojej sociálnej situácii na uzavretie
úverovejzmluvy,pričomnemalamožnosťžiadnymspôsobommodifikovaťpodmienkyuzavretiaúverovej
zmluvy a oboznámiť sa s úverovými podmienkami. Žiadala vysloviť, že úverová zmluva už v čase
uzatvorenia nebola v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), nakoľko nebola v súlade s dobrými mravmi a rovnako v súlade s dobrými mravmi nie je
ani celková suma, vrátane príslušenstva.

3. Súd mal preukázané z výpisu z úverovej zmluvy, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.498 eur
a žalovaná neuhradila ani jednu dohodnutú splátku, a preto dňa 24.4.2013 úverový vzťah sa zosplatnil
a preto žalobca má právo požadovať od žalovanej úhradu požičanej istiny vo výške 1.498 eur. Zvýpisu čerpania splátok a úhrad, ktorú predložil žalobca súd mal preukázané, že ku dňu 24.4.2013 bola
zosplatnená istina vo výške 1.397,19 eur, preto súd zaviazal žalovanú na úhradu istiny 1.397,19 eur
s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1.397,19 eur odo dňa 25.4.2013 do zaplatenia, t. j. od

nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru.

4. Súd má za to, že nie je v rozpore s ustanovením § 3 OZ požadovať zo strany žalobcu uhradenie
istiny, nakoľko konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že žalovaná nepopiera, že
prevzalafinančnéprostriedkyatietofinančnéprostriedkyjepovinnáajvrátiť.Súdnevidírozporsdobrými

mravmi ani v časti uzatvorenia úverovej zmluvy, a to v časti vyjadrenia priemernej hodnoty RPMN, kde je
stanovená výška 26,58 %, hodnota RPMN je 20,9 % a ročná úroková sadzba je stanovená na 18,97 %.

5. V časti úroku vo výške 244,48 eur súd návrh zamietol, nakoľko súd považuje tento nárok za
nedôvodný, nakoľko žalobca požaduje uvedenú výšku 244,48 eur z čiastky 1.743,87 eur od 14.5.2013
do 5.1.2015, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd má za to, že nárok

na úrok mal žalobca do dňa 24.4.2013, a to z dôvodu, že k tomuto dňu došlo k zosplatneniu úveru a
nie ako požaduje žalobca vo svojom návrhu. Taktiež súd zamietol návrh v časti uplatňovanej upomienky
vo výške 60 eur a vo výške 12 eur a taktiež súd návrh zamietol v časti istiny vo výške 100,81 eur,
nakoľko žalobca nezdôvodnil čo tvorí túto istinu. V tejto časti súd považuje uplatňovaný nárok žalobcu
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ.

6. Súd sa ďalej zaoberal námietkou zo strany žalovanej, a to námietkou týkajúcej sa posúdenia
spotrebiteľskej zmluvy v platnosti, hlavne týkajúcej sa veľkosti písma. Súd poukazuje na skutočnosť,
že novela nariadenia vlády č. 141/2014 nadobudla účinnosť a platnosť 1.6.2014 a úverová zmluva bola
uzavretá dňa 14.8.2012. Súd má za to, že podstatné náležitosti úverovej zmluvy boli napísané veľkým,

čitateľným a zrozumiteľným písmom. Súd považuje vyjadrenie žalovanej za obranu. Súd poukazuje aj
na tú skutočnosť, že žalovaná po poskytnutí úveru neuhradila žiadnu dlžnú sumu. Súd má za to, že
žalobcaneuviedolžalovanúdoomyluažalovanáfinančnéprostriedkyprevzala,apretojeajpovinnátieto
finančné prostriedky vrátiť, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

7. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch.

8. Súd poukazuje aj na stanovisko Ústavného súdu vo veci 1ÚS 547/2012, v ktorom je uvedené:

„považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy, vrátane Ústavného súdu ochranu
spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie,
aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten
chudák ani nevie čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne
primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký

postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a
v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate
platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti
veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek
príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.

Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu,
existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia
nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov právo, právny poriadok a tým aj právny
štát (či.1 ods.1 Ústavy)...“

9. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11.Podľa§52ods.2OZ,navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,savždyprednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.12. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.

15. Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.
Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 8,5 % ročne od 25.4.2013 do zaplatenia.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom
rozsahu, pretože bol v prevažnej časti úspešný.

19. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanej rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.