Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201160
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616201160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa: CRIF

- Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856
584, proti odporkyni: K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., S. H. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie
902,81 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15. 02. 2016, doplnený podaním doručeným dňa 17. 02. 2016 sa

navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 902,81 eur so zmluvným úrokom vo výške
10,35 % ročne zo sumy 868,83 eur od 28. 03. 2014 do 20. 10. 2014, so zmluvným úrokom vo výške
10,35 % ročne zo sumy 858,33 eur od 21. 10. 2014 do 03. 12. 2014, so zmluvným úrokom vo výške
10,35 % ročne zo sumy 838,33 eur od 04. 12. 2014 do 03. 03. 2015, so zmluvným úrokom vo výške
10,35 % ročne zo sumy 818,33 eur od 04. 03. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 868,83 eur od 28. 03. 2014 do 20. 10. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 858,33
od 21. 10. 2014 od 03. 12. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 838,33 eur od

04. 12. 2014 do 03. 03. 2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 818,33 eur od 04.
03. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril dňa 07.
04. 1994 s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou I. I., O..I.., D. Zmluvu o sporožírovom
účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu vedeného formou bežného účtu. Odporca uzatvoril dňa 13.
11. 2002 so I. I. Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného
úveru vo výške 663,88 eur a v ktorom bola dohodnutá úroková sadzba vo výše 11,85 % ročne. V zmysle
§ 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. bol kontokorentný úver/povolené prečerpanie na bežný účet vyňatý

z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto zmluva neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej
miere nákladov. I. I. uzatvorila s odporcom dňa 18. 07. 2005 Zmluvu, súčasťou ktorej bola Zmluva o
poskytnutí balíka, Zmluva o bežnom účte, Zmluva o poskytovaní a používaní Elektronických služieb účtu
a Zmluva o bežnom účte SPOROprofit. I. I. uzatvorila s odporcom dňa 10. 05. 1995 Zmluvu o vydaní,
používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu, premetom ktorej bolo vydanie platobnej karty,
prostredníctvom ktorej mohol odporca realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. V
zmysleÚverovejzmluvy,VšeobecnýchobchodnýchpodmienokaÚverovýchpodmienokboladohodnutá

výška úrokovej sadzby ako odplaty vo výške 10,35 % ročne. Odporca využil možnosť čerpať úver od I.
I., avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Listom
zo dňa 13. 02. 2013 I. I. uplatnila právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru
s príslušenstvom. I. I. vznikla pohľadávka na sumu celkom 952,81 eur, pričom táto suma pozostáva zistiny úveru po splatnosti vo výške 868,33 eur, vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24 eur, debetného
úrokuznepovolenéhoprečerpaniavovýške35,60eur,zákonnéhoúrokuvovýške48,14eurvyčísleného
od prvého dňa omeškania. Postúpenie pohľadávky oznámila I. I. odporcovi Oznámením zo dňa 01. 04.

2014, ktorým zároveň vyzvala odporcu na okamžitú úhradu pohľadávky.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom ústnom prednese na pojednávaní trval na podanej žalobe.
Uviedol, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 07. 04. 1994 uzatvorená
Zmluva o sporožírovom účte, na ktorý zmluvný vzťah potom nadväzovali ďalšie zmluvy, odporcovi bola

vydaná platobná karta, ktorou bolo možno realizovať výbery v hotovosti a realizovať príkazy, nie však vo
formekreditnejkarty.Neskôrboloodporcoviposkytnutépovolenéprečerpaniealebokontokorentnýúver.
Ide o identické pojmy. Fungovalo to v tom princípe, že banka realizovala prevodné príkazy, umožňovali
klientovi robiť výbery v hotovosti aj vtedy, ak neexistovala pohľadávka klienta z daného účtu, ktorá
by vznikla tým, že mu na účet prichádzali finančné prostriedky vo forme prevodných príkazov alebo
vkladov v hotovosti. Akonáhle došlo k prekročeniu týchto prostriedkov nad rámec prostriedkov klienta,

automaticky sa zmluvné vzťahy spravovali zmluvou o úvere. Zmluvy boli uzatvárané na obdobie jedného
roka, ktorá zmluva sa potom automaticky predlžovala. Klient mal právo od zmluvy odstúpiť. Banka
využila svoje právo v zmysle zmluvy, nakoľko klient nedodržiaval platobnú disciplínu, pretože na účte
neprebiehali obraty po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov a ku dňu 12. 03. 2013 odstúpil od zmluvy. Majú za
to, že daný zmluvný vzťah nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský a to s poukazom na § 1 ods. 3

Zákona o spotrebiteľských úverov, nakoľko tento zmluvný vzťah bol vyňatý z pôsobnosti tohto zákona.
K odstúpeniu od zmluvy došlo listom zo dňa 12. 03. 2013, nakoľko odporkyňa nerealizovala príkazy a
čerpania po dobu 6 mesiacov, neprebiehali obraty na účte.

Odporkyňa uviedla, že nevie, či jej bol povolený kontokorent, ona sa do toho nevyzná, nakoľko nie je

bankár, vie že mohla čerpať do mínusu. Robila výbery buď v hotovosti alebo kartou u obchodníka. Bolo
jej povedané, že čo sa týka poplatkov, že ak prekročí tú čiastku, môžu jej byť vyššie úroky alebo väčší
poplatok. Kartu používala do roku 2006. Kedy jej bol účet uzavretý, k tomu sa vyjadriť nevie.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z

Obchodného registra na navrhovateľa (č.l. 15 spisu), s kópiou Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 07.
04. 1994 (č.l. 19 spisu) , so Zmluvou o vydaní, používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu
(č.l. 20 spisu), so Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 07. 08. 1998 (č.l.
21 spisu), so Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 07. 08. 2000 (č.l. 22
spisu), so Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 08. 12. 2000 (č.l. 23 spisu),s

kópiou Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX/X zo dňa 13. 11. 2002 (č.l. 24 spisu), s kópiou
Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (č.l. 25 a nasl. spisu), so Všeobecnými
obchodnými podmienkami (č.l. 28 a nasl. spisu), s odstúpením od zmluvy zo dňa 13. 02. 2013 (č.l. 42
spisu), s výpisom z účtu odporcu (č.l. 70 a nasl. spisu).

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou I. I., O..I.. D. a
odporcom bola dňa 07. 04. 1994 uzatvorená Zmluva o sporožírovom účte, dňa 10. 05. 1995 Zmluva o
vydaní a používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu, dňa 18. 07. 2005 Zmluva o poskytnutí

balíka služieb. Ďalej mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou
I.Á. I., O..I.. D. a odporkyňou bola dňa 13. 11. 2002 uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXX/X, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške úverového rámca
20.000 Sk, pri dojednanej úrokovej sadzbe 11,85 % ročne, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na
13. 11. 2003 s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi

veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o
predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65 roku veku dlžníka. Úrok z omeškania
boldojednanýna26,40%ročne,úrokzprečerpaniana26,40%ročne.Kodstúpeniuodzmluvyzostrany
pôvodného veriteľa došlo listom zo dňa 13. 02. 2013 a zároveň právny predchodca navrhovateľa vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy 903,83 eur. Zo špecifikácie žalovanej sumy mal ďalej súd preukázané,

že výbery odporcu ku dňu 16. 11. 2012 tvoria sumu 12.617,81 eur a úhrady 12.812,45 eur. Následne
zo strany odporcu došlo k úhrade sumy 10 eur dňa 20. 10. 2014 a sumy dvakrát 20 eur dňa 03. 12.
2014 a 03. 03. 2015.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte (§
708).

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úverov a pôžičkách pre
spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06.
2006 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006
zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty.

Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol, keď nemal za preukázanú jej dôvodnosť.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou I. I.O., O..I..,
D. a odporcom bola uzavretá Zmluva o sporožírovom účte a následne dňa 13. 11. 2002 Zmluva
o kontokorentnom úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V súlade s ust. § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských

úveroch sa na uzavretú zmluvu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vzťahuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou preddavku na bežný účet a to
na kreditnú kartu. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo forme
prekročenia, nakoľko mu umožnil disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na účte. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie

účastníkov o výške RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
čím sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu z účtu odporcu mal
súd preukázané, že odporca vyčerpal celkom 12.617,81 eur, zaplatil 12.862,45 eur, preto súd žalobu
zamietol, nakoľko navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov, ale na vrátenie sumy tzv.
čistej istiny, ktorá zo strany odporcu vrátená bola.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý mal prevažný
úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže odporca si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.