Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5P/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816205995
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816205995.3

Rozhodnutie

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľky Z. L., I..
XX.XX.XXXX, G. Z. G., X. W. Č.. XXXX/X, t. č. bytom J. M. XX, XXX XX Z. proti druhému manželovi
L. L., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. G., X. W. Č.. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému L. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. M. XX, XXX XX Z. na čas po
rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo Z. L., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a L. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č.
X, rozvádza.

II. Maloletý L. L., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 90,- € mesačne, vždy do 20-dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 07.11.2016 domáhala rozvodu manželstva s jej
manželom L. L. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k ich mal. dieťaťu L.
L., I.. XX.XX.XXXX. V odôvodnení návrhu uviedla, že ich manželstvo s manželom bolo harmonické až

do roku 2013. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo po tom, čo sa jej manžel postupne stal
alkoholikom a gemblerom. Postupne sa manžel začal k navrhovateľke správať veľmi agresívne, začal
požívať alkoholické nápoje, neskôr pravidelne míňal celú výplatu na hracích automatoch. Neprispieval
na domácnosť, často sa zdržiaval mimo domácnosti. Navrhovateľka chcela s ohľadom na maloletého
syna manželstvo udržať, ale keďže jej manžel napriek prosbám a upozorneniam nechcel zmeniť svoj
spôsob života, jej vzťahy k nemu ochladli. Ako manželia sa nestýkajú od r. 2015. Maloletého syna žiadala

na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu
vo výške 70,- € mesačne. Styk otca s mal. synom nežiadala upraviť.

2. Druhý manžel sa k návrhu písomne vyjadril dňa 31.05.2017 a uviedol, že s návrhom na rozvod
manželstva súhlasí. Počas šetrenia pomerov v rodine mal. dieťaťa kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že
je pravdou, že príčinou rozpadu jeho manželstva s navrhovateľkou bol alkohol a jeho správanie sa pod

vplyvom alkoholu. Uviedol, že je ochotný platiť na mal. dieťa výživné ako požaduje jeho manželka, resp.
ako určí súd. Styk s mal. synom upravovať nežiadal.3. V zmysle § 116 Civilného mimosporového poriadku súd o prebiehajúcom konaní písomne informoval
mal. L. L. a objasnil mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci, keďže mal za to, že dieťa vo veku 17

rokov je schopné pochopiť význam a zmysel tohto súdneho konania ako aj súdneho rozhodnutia. Súd
si zároveň, a to i s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka aj s mal. synom v čase konania žili v
Spolkovej republike Nemecko, od mal. dieťaťa vyžiadal písomný názor. Maloletý L. v ňom uviedol, že
súhlasí s rozhodnutím jeho matky rozviesť sa, po rozvode chce zostať v jej starostlivosti, s otcom chce
udržiavaťkontaktlenčiastočne,akhootecbudechcieťvidieť,niejeproti.Súdnázormal.dieťaťazisťoval

aj na súdnom pojednávaní, kde mal. L. uviedol, že v súčasnosti žije s matkou v Spolkovej republike
Nemecko. Tu sa mu páči a chcel by tu zostať aj po dosiahnutí plnoletosti. Uviedol, že s otcom bývať
nechce, ani sa s ním nechce stretávať.

4. Dokazovanie súd vykonal výsluchom navrhovateľky a listinným dôkazmi sobášnym listom,
oznámením o narodení dieťaťa, rodným listom mal. L. L., potvrdeniami a správami Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Revúca na navrhovateľku a druhého manžela, výsledkami lustrácie na
druhého manžela v Registri priestupkov, potvrdením zamestnávateľa o výške mesačného príjmu
druhého manžela v r. 2016 a za obdobie 01 - 04/2017, mzdovými listami druhého manžela,
potvrdením Sociálnej poisťovne na navrhovateľku a druhého manžela, správou ORPZ Revúca -
Okresný dopravný inšpektorát na navrhovateľku a druhého manžela, potvrdením o poberaní sociálnych

dávok navrhovateľkou, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa navrhovateľkou, nájomnou zmluvou,
potvrdením o zálohových platbách za elektrinu, výplatnými páskami navrhovateľky, príkazmi na úhradu,
potvrdením zamestnávateľa druhého manžela o výške mesačného príjmu za obdobie 05 - 07/2017 a
správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine mal. dieťaťa a zistil nasledujúci skutočný
stav veci:

5. Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela manželstvo s druhým manželom,
L.L.,XX.XX.XXXXvG..Zrodnéholistumalsúdpreukázané,žeXX.XX.XXXXsaimzmanželstvanarodil
t. č. ešte mal. L. L.. Z výsluchu navrhovateľky a súhlasného vyjadrenia druhého manžela pred kolíznym
opatrovníkom mal súd za preukázané, že od r. 2013 začalo dochádzať k zhoršovaniu manželských

vzťahov medzi navrhovateľkou a jej manželom z dôvodu nadmerného užívania alkoholických nápojov
zo strany druhého manžela a hry na automatoch. Z výpovede navrhovateľky tiež vyplynulo, že takýmto
spôsobom druhý manžel míňal skoro všetky zarobené peniaze a prestal prispievať na domácnosť.
Druhý manžel si v dôsledku hry na automatoch narobil dlhy, na splatenie ktorých bola navrhovateľka
nútená zobrať úvery a to v Poštovej banke a Prvej stavebnej sporiteľni. Napriek dohováraniu zo strany

navrhovateľky, druhý manžel svoj spôsob života nezmenil, preto jej vzťahy k nemu ochladli. Od mája
2016 žije navrhovateľka v Nemecku, od augusta 2016 tam s ňou žije aj mal. syn L.. Z výpovede
navrhovateľky mal súd preukázané, že z jej strany neexistuje vôľa na obnovení manželského spolužitia s
druhým manželom. Z vyjadrenia druhého manžela mal súd preukázané, že aj on s rozvodom manželstva
súhlasí. Taktiež s rozvodom rodičov súhlasil aj mal. L. L..

6. Z výpovede navrhovateľky a nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že ona aj mal. L. L. žijú v spoločnej
domácnosti, v dvojizbovom byte v Spolkovej republike Nemecko. Z výpovede navrhovateľky a ňou
predložených listinných dôkazov - nájomnej zmluvy a mesačníka mal súd preukázané, že navrhovateľka
má nasledujúce mesačné výdavky: nájomné vo výške 450,- € mesačne, platby vody vo výške 120,- €

mesačne, platby elektriny 73,- € mesačne, výdavky na cestovné - mesačník do práce 44,- € mesačne a
výdavky na cestovné do jazykovej školy ktorú matka navštevuje vo výške 66,- € mesačne. Okrem týchto
má navrhovateľka výdavky na stravu a to súhrnne na ňu a na mal. L. vo výške 400 - 450,- € mesačne,
výdavky na oblečenie pre seba a mal. L., ktoré sú porovnateľné, avšak trošku drahšie než výdavky na
oblečenie na SR, výdavky na hygienu v súhrnnej výške na seba a na mal. dieťa vo výške 40 - 50,- €

mesačne. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že ona sama spláca úvery v Poštovej banke a Prvej
stavebnej sporiteľni, mesačné splátky ktorých predstavujú 178,- € a 129,- €.

7. Z výpovede navrhovateľky mal súd taktiež preukázané, že okrem vyššie uvedených výdavkov má aj
ďalšie výdavky na mal. L. a to na mesačnú permanentku do posilňovne - 18,- €, paušál na telefón 19,- €

mesačne, týždenné vreckové 25,- € a cestovné do školy 66,- € mesačne. Z výpovede navrhovateľky
a ňou predložených potvrdení Kommunales jobcenter a výplatných pások mal súd preukázané, že
navrhovateľka dosahuje mesačne príjem v súhrnnej výške 1 503,56 €. Z toho sociálne dávky predstavujú868,- € mesačne, prídavky na dieťa 166,48 € mesačne a príjem u zamestnávateľa, kde pracuje na
čiastočný pracovný úväzok 469,08 €.

8. Z listinných dôkazov potvrdenia zamestnávateľa druhého manžela o výške jeho mesačného príjmu
mal súd preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem v r. 2016 bol 573,02 € v r. 2017 za obdobie
od 01 - 07/2017 511,72 € mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine
mal. dieťaťa mal súd preukázané, že druhý manžel žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom
G. L.. Obývajú dvojizbový byt, ktorého vlastníkom je otec druhého manžela. Nakoľko druhý manžel

súdu nepreukázal žiadne mesačné výdavky mal súd za to, že tieto predstavujú bežné výdavky na
zabezpečeniezákladnýchživotnýchpotrieb.Čosatýkavýdavkovnaubytovanie,pripriemernýchcenách
zálohových platieb spojených s užívaním bytu vo výške cca 150,- € mesačne na dvojizbový byt obývaný
dvoma osobami a bežných platbách za elektriku vo výške cca 30,- € mesačne mal súd za to, že spoločné
výdavky druhého manžela a jeho otca predstavujú výdavky na bývanie 180,- € mesačne. Z toho teda
mesačné výdavky druhého manžela na bývanie predstavujú 90,- €. Bežné výdavky druhého manžela

súd ustálil vo výške 200,- € mesačne. Ostatné bežné výdavky na hygienu, obuv a oblečenie vo výške 50,
- € mesačne. Celkovo tak bežné výdavky druhého manžela predstavujú 340,- €. Výšku týchto bežných
výdavkov súd osobitne nepreukazoval, nakoľko sa jedná o skutočnosti všeobecne známe zo znalostí
bežných cien nákladov na bývanie, cien potravín a ostatných spotrebných výrobkov na Slovensku.

9. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa ust. § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

11. Podľa ust. § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa ust. § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

15. Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

jednéhozrodičovdbáoto,abybolorešpektovanéprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahuk
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

16. Podľa ust. § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.18. Podľa § 62 ods. 2 až 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

22. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine a na základe zisteného
skutkového stavu veci súd manželstvo navrhovateľky a druhého manžela rozviedol. Mal pri tom za to,
že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené a ich manželstvo dlhodobo neplní svoj účel. Pritom
nie je šanca na obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil v dlhodobom
nadmernom užívaní alkoholických nápojov zo strany druhého manžela a pravdepodobne chorobnému

gemblerstvu, ktoré ani na opakované žiadosti navrhovateľky druhý manžel neriešil, resp. ich riešil
neúspešne, bez dosiahnutia nápravy.

23. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
od odpustenia spoločnej domácnosti (v roku 2016) zabezpečuje starostlivosť oň a v starostlivosti ktorej

neboli zistené žiadne nedostatky. Pritom prihliadol aj na zistený názor mal. dieťaťa.

24. Výživné druhého manžela k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva súd v zmysle § 24
ods. 1, 62 ods. 1 - 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine určil vo výške 90,- € mesačne. Vychádzal
pritom z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré ustálil vo výške 731,- € mesačne. Čo sa týka takto

zistených potrieb mal. dieťaťa, súd pri určení výšky výživného prihliadol na cenové rozdiely vecí bežnej
spotreby a výšky nákladov na bývanie v Slovenskej republike a v Nemecku, kde v súčasnosti mal. dieťa
žije a aj v budúcnosti bude žiť s navrhovateľkou. Z tohto dôvodu zvýšené náklady na zabezpečenie
bežných potrieb mal. dieťaťa súd posúdil tak, že tieto je povinná znášať navrhovateľka, ktorá uskutočnila
rozhodnutie odsťahovať sa s mal. dieťaťom do Nemecka a to aj napriek tomu, že druhý manžel s týmto

jej rozhodnutím súhlasil. Nemožno spravodlivo požadovať od rodiča žijúceho v SR, aby sa podieľal
na zvýšených nákladoch mal. dieťaťa, ktoré vznikli len z toho dôvodu, že sa mal. dieťa, najmä na
základe rozhodnutia jedného z rodičov, presťahovalo do zahraničia. Toto platí najmä v situácii, keď mu
to neumožňujú jeho schopnosti a možnosti vyplývajúce z jeho mesačného príjmu a možností zamestnať
sa v Slovenskej republike. Pritom taktiež nemožno druhého rodiča nútiť, ani od neho spravodlivo

požadovať, aby len za účelom získania vyššieho príjmu a teda získania lepšej schopnosti podieľať sa
na zabezpečovaní zvýšených potrieb mal. dieťaťa zmenil svoje zamestnanie, ktoré má už dlhodobo,
resp. sa z tohto dôvodu tiež presťahoval do zahraničia. Vychádzajúc zo schopností a možností druhého
manžela, teda z jeho priemerného mesačného príjmu v r. 2017, ktorý mal súd preukázaný vo výške
511,72 € a prihliadnúc na jeho odôvodnené výdavky, ktoré boli zistené vo výške 340,- €, mal súd za

to, že je v možnostiach a schopnostiach druhého manžela, prispievať na výživu mal. dieťaťa vo výške
90,- € mesačne.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov nežiadal upraviť styk druhého manžela s
maloletým dieťaťom, súd ho neupravoval.

26. O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. Súd nezistil také osobitné okolnosti prípadu, pre ktoré by
bolo spravodlivé niektorému z účastníkov konania náhradu trov konania priznať (§ 55 CMP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (v troch vyhotoveniach).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.