Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206430
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211206430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne M. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, proti
žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, 2/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Štúrova 2, 085 01 Bratislava, o zaplatenie 236,22 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/171/2011-150 zo dňa 17.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok so spresnením označenia žalovaného v 2/ rade vo výroku Slovenská republika -

Generálna prokuratúra ....

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 2/ rade nahradiť škodu žalobkyni
vo výške 236,22 eur, ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 438,64 eur, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 30.6.2008 bola na Okresný súd Bardejov pod sp.zn.

2T/115/2008 bola podaná obžaloba na žalobkyňu pre prečin porušovania domovej slobody. Rozsudkom
zo dňa 8.4.2010 bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená, pretože nebolo preukázané, že sa stal
skutok, pre ktorý bola obžalovaná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2010. Dňa 23.8.2010
požiadala žalobkyňa Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu
škody vo výške 236,22 eur pozostávajúcej z trov obhajoby, ktoré zaplatila advokátovi v uvedenej trestnej
veci. Ministerstvo spravodlivosti žiadosť postúpila Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá
podaním zo dňa 19.1.2011 žalobkyni oznámila, že nárok neuznáva.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.3.2012 pôvodne voči označenému žalovanému v 1/ rade
v žalobe vyhovel.
4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19-12-2012 pod sp.zn. 1Co/70/2012 bol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušený s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva,
že Ministerstvo spravodlivosti SR je subjektom legitimovaným na zastupovanie štátu v konaniach takého
charakteru v prípade, ak škoda vznikla v občianskom súdnom alebo trestnom konaní. Odvolací súd
poukázal, že v predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby škoda mala byť spôsobená

súdmi ako orgánmi spadajúcimi pod Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko žalobkyňa bola pred
súdom spod obžaloby oslobodená. V danom prípade preto do úvahy pripadajú ako zástupcovia štátu v
predmetnom konaní na náhradu škody Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR.5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.2.2014 žalobu opätovne zamietol z dôvodu, že
žalobkyňa nesprávne označila ako pasívne legitimovanú Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom
spravodlivosti SR, ktoré nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu v zmysle ust. § 4 ods.1 zák.

č. 514/2003 Z.z.
6. Odvolací súd uznesením zo dňa 17.7.2014 rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil s tým, že nie
je viazaný označením orgánu, ktorý má Slovenskú republiku v konaní zastupovať a môže aj bez návrhu
z úradnej moci označiť a konať s tým orgánom, ktorý podľa jeho názoru je subjektom legitimovaným
na zastupovanie štátu.

7. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie z úradnej moci konal s Generálnou prokuratúrou
zastupujúcou Slovenskú republiku v zmysle § 4 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z., ktorú zaviazal na náhradu
škody, nakoľko trovy konania žalobkyne pozostávajúce z trov obhajoby v trestnom konaní vznikli až v
čase, keď súd prvej inštancie žalobkyňu spod obžaloby oslobodil a následne bolo podané odvolanie zo
strany prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade, ktorý navrhol rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v súlade s ustálenou
judikatúrou podanie obžaloby nie je titulom na náhradu škody a preto ani nie je možné z týchto
titulov odvodzovať právo na náhradu škody. Extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z.z. bol síce
judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody ma rovnaký význam ako zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie

spod obžaloby, ako to bolo v tomto prejednávanom prípade, avšak uvedený záver nemôže byť
prijímaný absolútne a bezvýhradne. Poukázal na nález Ústavného súdu SR pod sp.zn. II.ÚS 163/2013
zo dňa 13.11.2013, v ktorom vyslovil, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych

dôvodov nepotvrdila. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 1Cdo/64/2008
zo dňa 30.9.2009, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní
trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia,
že obvinený spáchal trestný čin. Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať,
že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne a jednotlivé dôvody oslobodenia spod

obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký význam.
Zároveň uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. je súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, teda existencia nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou
a namietaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím, pričom v tejto veci nie

je splnená už prvá a podstatná podmienka, teda existencia nesprávneho postupu. Zároveň priznanie
nároku trov obhajoby považuje za rozporné s dobrými mravmi, keďže predmetom prejednávania trestnej
veci bol prečin žalobkyne, ktorý si nevyžadoval povinnú obhajobu v zmysle § 37 Trestného poriadku. V
prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žiadal, aby vo výroku potvrdzujúceho
rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu vzhľadom na rozdielnu aplikačnú prax jednotlivých súdov.
9. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 378 a nasl. Zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a zistil, že odvolanie Generálnej prokuratúry SR ako

zástupcu žalovaného v 1/ rade dôvodné nie je.
11. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h/ Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i/ verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j/ Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k/ Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l/ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m/ orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

12. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, ak nemožno príslušný orgán
určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

13. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, ak bol nárok na náhradu
škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán
povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky
uplatnenia nároku zostávajú zachované.
14. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu
proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR z 28.6.1993,
sp.zn. 1Cdo/53/93). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR z 18.8.2009, sp.zn. 4MCdo/15/2009;

rozsudok NS SR z 30.3.2011, sp.zn. 3Cdo/194/2010).
15. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že ide o
špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, priktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo

oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie
začína, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto smere neviaže na
správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania,
ale na samotný výsledok trestného stíhania.
16. Nakoľko bola žalobkyňa právoplatne oslobodená spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu

Bardejov zo dňa 8.4.2010 pod sp.zn. 2T/115/2008 v predmete trestného stíhania pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal, je na strane štátu daná zodpovednosť za škodu,
ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím v súlade s ust. § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. a to
v rozsahu upravenom týmto zákonom.
17. Za otázku právne zásadného významu odvolací súd považoval, či orgánom konajúcim v mene štátu

je v danom prípade Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR.
18. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení koná vo veci náhrady
škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
policajného zboru a v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna
prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného právneho predpisu v Občianskom

súdnom, trestnom alebo v právnom konaní.
19.Zobsahuzák.č.514/2003Z.z.jemožnévyvodiť,žetentovsebezahŕňajednakzákonnéustanovenia
hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru.
20. Zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zák. č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013
došlo k zmene ust. § 4 citovaného zákona, ktoré určovalo orgán konajúci v mene štátu.

21. Nakoľko v zák. č. 412/2012 Z.z. absentujú prechodné ustanovenia, je potom potrebné vychádzať pri
rozhodovaní z ust. § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013.
22. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu
Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo

poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu
príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
23. Keďže v trestnej veci bola obžaloba príslušnému súdu dňa 30.6.2008 pod sp.zn. 2T/115/2008

podaná, neboli splnené podmienky pre konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu, ale jediným
orgánom oprávneným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra SR v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm.
f) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013.
24. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení

s ust. § 255 CSP tak, že úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému v 2/ rade priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).