Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914215716
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914215716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v
spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, proti žalovanej A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX Q. K., zastúpená Centrom
právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841 - kancelária
Rimavská Sobota so sídlom Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní o zaplatenie 1
546,82 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.

13C/211/2015-54 zo dňa 18. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu o zaplatenie 1 546,82 € na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500001201 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou dňa 22. 10. 2010 (ďalej aj „žiadosť/zmluva“) súd prvej inštancie zamietol
v celom rozsahu po zistení, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná písomná
forma vyžadovaná zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách.

Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje jej neplatnosť. Žalobca nemá
voči žalovanej nárok na plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, iba na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia. K takémuto záveru dospel po vyhodnotení procesu uzatvárania zmluvy
medzi žalobcom a žalovanou stanovený práve žalobcom v zmluvných dojednaniach. Žalovaná dňa
21. 10. 2010 vyplnila predtlačené formulárové tlačivo žalobcu s názvom Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, do ktorého vpísala svoje osobné údaje a údaje
o požadovanom revolvingovom úvere. Sám žalobca do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom,

že takto vyplnená a žalovanou podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje len za návrh na uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo posúdiť žiadosť dlžníka a prípadne
ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre úveru. Žalobca zapracoval do zmluvy aj
dojednanie, že takéto zmeny môže robiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa a bez jeho
súhlasu bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa k tomu vyjadriť a rozhodnúť sa, či podpíše alebo
nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy zapracoval žalobca aj
súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení úveru bude dlžník oboznámený po jeho odoslaní žalobcom

až potom, čo už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal. Žalobca týmto postupom vyplnil bod 6 žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, kde uviedol odlišné údaje od časti 5
žiadosti/zmluvy vyplnenej žalovanou a v rovnaký deň 22. 10. 2010 vyhotovil aj oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500001201. Pri nezhode údajov v žiadostižalovanej o poskytnutie revolvingového úveru a schváleného úveru žalovaným je potrebné listinu o
schválení revolvingového úveru žalovanej považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy v súlade s
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý, ak dlžník nepríjme a neopatrí svojím podpisom z dôvodu

vyžadovanej písomnej formy zmluvy a nedoručí späť do dispozičnej sféry veriteľa, zmluva písomnou
formou nevznikne. Spôsob uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere vyhodnotil súd prvej inštancie
ako rozporný s dobrými mravmi, čo má tiež za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú
prihliada súd z úradnej povinnosti. Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere označil
prvoinštančný súd, že text zmluvných dojednaní bol písaný drobným a ťažko čitateľným písmom, čo

prakticky znemožňuje alebo aj vylučuje možnosť spotrebiteľa riadne sa s nimi oboznámiť a posúdiť ich
obsah a význam. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe neplatnej zmluvy žalovanej určité
plnenie poskytol. Nebola to však čiastka 1 170,- €, ako to uvádza žalobca v žalobe, ale iba suma 1
001,83 € uvedená vo výpise z účtu klienta. Len túto sumu by bola žalovaná povinná vydať žalobcovi z
titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka, keďže sa len o túto sumu
zmenšilmajetokžalobcuvprospechžalovanej.Žalovanáužvrátilažalobcovi1086,16€,čímsplatilacelý

skutočne poskytnutý úver. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani nárok na zmluvnú pokutu a úrok z
omeškania s odôvodnením, že zmluvná pokuta má vyplývať zo záväzkového vzťahu, ktorý je neplatný.
1.2 Výrok o trovách konania, náhradu ktorých žalovanej proti žalobcovi priznal, odôvodnil súd prvej
inštancie ustanovením § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“)
a ustanovením § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi. Výška trov bola vyčíslená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal odvolanie žalobca dňa 19. januára 2016. Napádal v
ňom „závery súdu o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu chýbajúcej dohody o hodnote

RPMN“. Tento záver podľa názoru žalobcu odporuje zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorý vymedzuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podmienkou vzniku a platnosti
samotnej zmluvy nie je uvedenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmluve. Chýbajúci údaj
(predpísaný zákonom) má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. iba to, že úver je bezúročný a
bez poplatkov. Chýbajúci údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) nespôsobuje, že zmluva

nevznikla. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych záveroch aj z dôvodu, že
vychádza z predpokladu o tom, že údaj o RPMN je výsledkom konsenzu zmluvných strán pri uzatváraní
zmluvy rovnako ako napríklad výška úveru, či doba splatnosti a podobne. Z rozsudku súdu prvej
inštancie nevyplýva, ako môže byť hodnota RPMN vôbec navrhnutá pri podaní žiadosti o úver, ak
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa RPMN určuje na základe údajov platných v

čase uzavretia zmluvy. Táto zákonná požiadavka vylučuje prípustnosť záverov súdu ohľadne RPMN a
jej dojednávania. Pre výpočet RPMN majú význam údaje o výške úveru, celkových nákladoch, dátum
splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. RPMN schváleného
úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru
známy nie je, ten sa stane známym až pri schválení úveru, z tohto dôvodu sa údaj o predpokladanej

hodnote RPMN a RPMN schváleného úveru môže odchyľovať. Rozdiel týchto dvoch údajov však nie
je zmenou návrhu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ súd napáda nesprávnosť a nelogickosť údaju RPMN v pomere k údaju o ročnej úrokovej sadzbe,
potom nedostatkom úvah súdu je nezohľadnenie rozdielu medzi výpočtom úrokovej sadzby a výpočtom
RPMN, ročná percentuálna miera nákladov nie je totiž prepočtom nákladov na jeden rok, ale na presný

počet dní, čo okrem iného vyplýva aj zo vzorca pre výpočet RPMN. Žalobca napáda aj závery súdu o
výške úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej. Úverom a jeho poskytnutím sa rozumie nielen vyplatenie
peňažných prostriedkov na určený účet, ale každá forma splnenia záväzku zo zmluvy (t. j. aj započítaním
pohľadávok). Započítaním pohľadávok došlo k poskytnutiu sumy úveru v časti 168,17 (1 001,83 +
168,17 € = 1 170,- €), ktorá nebola žalovanou uhradená v celom rozsahu. Súd aj pri vlastnom závere

o neplatnosti zmluvy dospel k nesprávnemu konštatovaniu, že žalovaná uhradila všetko, čo jej bolo
poskytnuté. Uvedené odvolacie dôvody podriaďuje žalobca pod ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O. s. p. a pod § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O. s. p.. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe, eventuálne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Na odvolanie žalobcu zareagovala žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu Centrum
právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota zopakovaním údajov, že žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru bola žalovanou podpísaná 21. 10. 2010 a schválený revolvingový úver bolveriteľom podpísaný až 22. 10. 2010. Údaje uvedené v bode 5 a bode 6 žiadosti/zmluvy nie sú totožné
a nakoľko nedošlo k podpisu zmluvy na jednom mieste má žalovaná za to, že v prípade zmeny údajov
v ktorejkoľvek časti medzi návrhom a schválením ide o zmenu návrhu na uzavretie zmluvy. Žalovanej

bola skutočne vyplatená čiastka úveru iba vo výške 1 001,83 € po odpočítaní sumy 168,17 €, čo bol
poplatok za odloženie splátok úveru v rámci bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere v časti Dohoda
o poskytnutí služby. Celá zmluva o revolvingovom úvere je nejasná a nezrozumiteľná. Už len tieto
skutočnosti odôvodňujú záver súdu o neplatnosti zmluvy. Žalovaná prijala plnenie vo výške 1 001,83
€ a splátkami uhradila žalobcovi 1 086,16 € tak, že žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia nič

nedlhuje. Aj v prípade, ak by zmluva o úvere bola zmluvou platnou, považoval by sa úver za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu, že RPMN nie je uvedená
zrozumiteľne v súlade so zákonom. Zmluva o úvere neobsahuje ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z. z. a to konečnú splatnosť úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Tieto údaje obsahuje len oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22. 10. 2010,
avšak toto oznámenie nie je súčasťou zmluvy o úvere. Dohodu o zmluvnej pokute zakotvenú vo

všeobecných obchodných podmienkach považuje žalovaná za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve z dôvodu jej výšky (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) a neplatnú podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. To, že zmluva uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou nebolo
v konaní spochybňované. Ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu v časti požadovanej zmluvnej pokuty,
porušil by zákon aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii, kde sa členské

štáty zaviazali zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa neboli záväzné pre spotrebiteľa. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania na účet Centra právnej pomoci.

4. Konanie vo veci začalo na súde prvej inštancie pred 30. júnom 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1, 2
ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie
je v C. s. p. ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti C. s. p. zostávajú zachované. Odvolací súd prejednal vec po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku podľa ustanovení tohto zákona bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať
ani doplniť a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako vecne správny.

5. Predmetom konania je spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Táto skutočnosť v konaní namietaná nebola.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou si uplatnil žalobca voči žalovanému nárok zo zmluvy o

revolvingovom úvere s odôvodnením, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná pre
nedodržanie písomnej formy právneho úkonu a pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka. Prihliadol aj na formu vyhotovenia právneho úkonu so záverom, že dôvodom
absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je aj skutočnosť, že žalobcom vypracované
zmluvné dojednania obsahujúce aj postup veriteľa pri uzatváraní zmluvy a prehlásenia dlžníka vrátane

jeho súhlasov sú písané drobným, ťažko čitateľným písmom. Pri neexistencii platnej (písomnej) zmluvy
o spotrebiteľskom úvere si môže žalobca odvodzovať svoj nárok voči žalovanej len od ustanovenia §
451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Na strane žalovanej podľa názoru súdu prvej
inštancie žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo z dôvodu, že žalovaná zaplatila žalobcovi na tento
úver vyššiu sumu než jej v skutočnosti žalobca poskytol. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť správnosť

záverov o neexistencii platnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere v písomnej forme z dôvodu nedodržania
procesu uzatvárania zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka a neplatnosti zmluvy z dôvodu nekalej
obchodnej praktiky žalobcu pri uzatváraní a forme vyhotovenia zmluvy.

6. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v

znení účinnom k 31. 12. 2010 (ďalej „zákon č. 129/2010 Z. z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 8500001201

nebola uzavretá v písomnej forme a z tohto dôvodu je neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu je aj jeho rozpor s dobrými mravmi a rozpor so
zákonom je správny. Z listín doložených žalobcom do súdneho spisu správne súd prvej inštancie zistil,
že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere sa účastníci zmluvy správali spôsobom vymedzenýmv zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
vyhotovenýchžalobcom.Podľabodu2zmluvnýchdojednaní„sazmluvaorevolvingovomúvereuzatvára
na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná

dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je
uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára
žiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveruzmluvyorevolvingovomúverenímpožadovanúvýškuúveru
a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru
znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvy o revolvingovom úvere.“ Sám žalobca týmto potvrdzuje, že žalovanou vyplnená žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 21. 10. 2010 je len návrhom na uzavretie zmluvy podľa §
43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý môže adresát návrhu (veriteľ) včasným konaním, z ktorého
možno vyvodiť jeho súhlas prijať (§ 43c ods. 1 OZ), čím by v zmysle § 44 ods. 1 došlo k uzavretiu zmluvy

okamihomprijatianávrhu.Zospôsobukonaniažalobcu,ktorýodpovedalžalovanejnanávrhnauzavretie
zmluvy oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22. 10. 2010, ktorá listina obsahuje
nielen odlišné údaje o úrokovej sadzbe úveru a RPMN, ale aj iné nové údaje (napríklad schválená
výška revolvingu 704,23 €, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 704,23 €, odplata za
poskytnutie služby 168,17 €, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %) je jednoznačne novým

návrhom, ktorý musí byť prijatý aj druhou stranou zmluvy podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Po doručení oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi už žalovaná žiaden úkon smerujúci k
prijatiu návrhu zmluvy zo strany veriteľa neuskutočnila. Za bezvýznamné považuje odvolací súd, že
údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedené v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru vyplneného žalovanou a v bode 6 tejto žiadosti a oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

sú priaznivejšie pre žalovanú. Žalobca, ak mienil prijať návrh žalovanej na uzavretie zmluvy, nebol
oprávnený sám jednostranne meniť žiadny údaj týkajúci sa úveru. Ročná percentuálna miera nákladov,
ktorej výpočet, tak ako tvrdí žalobca, určuje zákon, musí byť súčasťou zmluvy o úvere už v čase jej
uzatvárania (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzatvárania zmluvy) z dôvodu, že sa spotrebiteľ rozhoduje pre uzavretie zmluvy o úvere na základe

údajov uvedených v zmluve.

8. Zmluva o revolvingovom úvere pod č. 8500001201 musela mať podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. písomnú formu. Písomná forma zmluvy v konaní preukázaná nebola, z tohto dôvodu je zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500001201 neplatná pre nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 písm. a)

Občianskeho zákonníka.

9. Uvedenú zmluvu o úvere nie je možné považovať ani za určitú a zrozumiteľnú z dôvodu rozdielnych
údajov v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 a 6 a oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, ktoré ani nie je možné považovať za súčasť zmluvy. Ide o jednostranné oznámenie veriteľa

adresované dlžníkovi.

10. Zmluvu o revolvingovom úvere by nebolo možné považovať za platnú ani pre jej rozpor s dobrými
mravmi spočívajúci v spôsobe uzatvárania tejto zmluvy, keď žalobca v zmluvných dojednaniach vopred
naformuloval také vyjadrenia a súhlasy dlžníka, ktoré by pri vyjednávaní podmienok zmluvy nemusel

vôbec dosiahnuť napríklad, že zmluva nadobudne platnosť a účinnosť aj vtedy, ak veriteľ jednostranne
zmení údaje uvedené v žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru, výške úrokov a spôsobe ich platenia,
zabezpečení úveru a sankciách za nesplácanie úveru. Za klamlivú obchodnú praktiku zo strany žalobcu
považuje odvolací súd aj nesprávne uvedenie údaja o RPMN v bode 5 a 6 žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere (odvolací súd je toho názoru, že aj bod 5 žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru vzhľadom na spôsob vyplnenia tejto časti a uvádzané údaje vyplnil
veriteľ, pretože žalovaná nemala odkiaľ údaje o celkovej čiastke, ktorú bude musieť na úverovú zmluvu
zaplatiť o predpokladanej RPMN, o ročnej úrokovej sadzbe a priemernej RPMN, výške poskytnutého
revolvingu a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu čerpať), keďže tieto údaje ovplyvňujú vôľu spotrebiteľa
pri uzatváraní zmluvy. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov bol v žiadosti/zmluve uvedený v

nesprávnej výške v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. V žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru z 21. 10. 2010 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov za úver 70,02 % a v bode 6
tejto žiadosti a oznámení o schválení úveru je uvedený údaj 65,89 %. Podľa zistenia odvolacieho súdu
(prostredníctvom verejne prístupných internetových stránok fininfo.sk, ekonomika.sme.sk/kalkulackyalebo ako-investovat.sk) predstavuje pri sume dojednaného úveru 1 170,- €, ktorý bol splatný v 42
splátkach ku 14 dňu v mesiaci vo výške 62,69 € mesačne ročná percentuálna miera nákladov v
skutočnosti74,27%.Poplatokzaslužbuvovýške168,17€bolopotrebnézahrnúťdocelkovýchnákladov

spotrebiteľa spojených s úverom z dôvodu, že bol splatný ihneď pri poskytnutí úveru formou započítania
tejto pohľadávky veriteľa proti pohľadávke žalovanej z úveru. V konaní bolo preukázané listinou, že
namiesto schválenej výšky úveru 1 170,- € bola žalovanej vyplatená iba suma 1 101,83 €. Celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.
z.vzneníúčinnomdo31.12.2010všetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvek

druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe.

11. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy o úvere vyplýva z údajov uvedených v bode 5 a 6 žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru a oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde sa uvádza údaj
o poskytnutej čiastke úveru (úverový limit) 1 170,- €, údaj o poskytnutej čiastke revolvingu 616,87 €,

potom ďalší údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť na úver 2 632,98 €, znovu odlišná suma v
riadku celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 504,56 €, odlišná výška schváleného
revolvingu 704,23 €, ďalší údaj označený ako zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu
sumou 704,23 €, z ktorých sa jednoznačne nedá konštatovať, čo malo byť predmetom zmluvy. Zmluva o
revolvingovomúvereprejejneurčitosť,nezrozumiteľnosť,rozporsdobrýmimravmiarozporsozákonom

je neplatná podľa § 37 a § 39 OZ a teda nevznikla. Ak na základe neplatného právneho úkonu poskytol
žalobca žalovanej peňažné plnenie správny je záver súdu prvej inštancie, že na strane žalovanej vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré by podľa § 456 Občianskeho zákonníka bola žalovaná povinná vydať
žalobcovi (pokiaľ tak už neučinila).

12. Žalobca tvrdí, že žalovanej poskytol úver v sume 1 170,- € a pokiaľ jej bolo vyplatených len
1 101,83 €, tak z dôvodu vzájomného zápočtu pohľadávok v sume 168,17 €. Odvolací súd tento
názor žalobcu nezdieľa. Pokiaľ nevznikla platne zmluva o úvere aj s dojednaním o výške poplatku za
poskytnutieúveru,napoplatokzaposkytnutieúveruvsume168,17€žalobcovinároknevznikol.Žalobca
predložil listinný dôkaz o výške úhrad žalovanou na úver pod č. 8500001201, z ktorého súdu prvej

inštancie zistil, že celkom zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 1 086,16 €, teda sumu vyššiu než jej reálne
žalobca vyplatil. Žalovaná dobrovoľne vydala žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho úkor na
základe neplatnej zmluvy získala, preto správne súd prvej inštancie žiadnu povinnosť žalovanej vydať
bezdôvodné obohatenie žalobcovi neuložil.

13. Okrem nedoplatku úveru žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu, ktorej
základ a výšku žalobca žiadnym spôsobom neodôvodňuje, len požaduje uložiť žalovanej povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne zo sumy omeškaných splátok od dátumu ich splatnosti
do konkrétneho dátumu alebo až do zaplatenia dlžnej sumy 1 441,87 €. Zmluvnú pokutu možno podľa §
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty

alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta medzi účastníkmi zmluvy nebola dojednaná písomne.
V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na argumenty o nedodržaní procesu uzatvárania zmluvy podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a chýbajúcej písomnej formy právneho úkonu a navyše udáva,
že keby aj bola zmluva o úvere uzavretá písomne, dojednanie o zmluvnej pokute vo všeobecných
podmienkach úveru nie je v zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013

sp. zn. I. ÚS 3512/2011 prípustné, môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy. V tomto
náleze Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na
rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy
prepisovať dohody technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ podmienky, ktoré

sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú (napríklad
rozhodcovská doložka alebo dohoda o zmluvnej pokute). Tento nález Ústavného súdu Českej republiky
je aplikovateľný aj na prejednávanú vec súdom Slovenskej republiky z dôvodu, že politika EÚ na úseku
ochrany spotrebiteľa je spoločná pre všetky členské štáty EÚ.

14. Nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi nevznikol z
dôvodu,žežalovanánebolavomeškanísvydanímbezdôvodnéhoobohateniapodľa§456Občianskeho
zákonníka.15. Súd prvej inštancie správne prihliadal aj na formu vyhotovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
je písaná hustým, malým, ťažko čitateľným písmom, vrátane zmluvných dojednaní. Záver súdu prvej
inštancie o neplatnosti zmluvy aj z hľadiska formy jej vyhotovenia je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/320/2013, podľa ktorého pri posudzovaní neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve zohráva úlohu nielen obsah tejto podmienky, ale aj spôsob jeho
formálneho vyjadrenia zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Ak je veľkosť písma minimálna, sťažujúca priemernému spotrebiteľovi čo i len sa oboznámiť
s textom zmluvy alebo úverových podmienok, nieto ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky

dopadajúceho na neho ako spotrebiteľa, sú takto uvedené zmluvné podmienky neprijateľné ako celok.
Tento názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53c), podľa ktorého ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach
alebo akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí
dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

16. Žalovaná bola v konaní zastúpená Centrom právnej pomoci na základe plnej moci udelenej Centru
právnej pomoci žalovanou, ktorej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci z 28. 07. 2015 priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40,- €. Súd prvej inštancie s
odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 185,17 €, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby ako odmena
za zastupovanie vo veciach upravených Občianskym zákonníkom vo výške 200,- € mínus finančná
spoluúčasť žalovanej vo výške 40,- € a paušálna náhrada nákladov podľa § 17 ods. 3 tejto vyhlášky
3x po 8,39 €.

16.1 Žalovaná úspešnou stranou v spore nepochybne bola. Žalovaná v súlade s § 12 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z. z. uzavrela dohodu o poskytovaní právnej pomoci centrom.
16.2 Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak centrum
zastupuje oprávnenú osobu pred súdom (§ 5b ods. 3), patrí mu náhrada výdavkov vrátane odmeny
podľa osobitného predpisu; ustanovenie § 15 ods. 1 sa použije primerane. Osobitným predpisom podľa

odkazu 5a je vyhlášky č. 655/2004 Z. z., jeho § 14a a § 14b. Odmena centru za zastupovanie žalovanej
v občianskoprávnom konaní bola vyčíslená súdom prvej inštancie v správnej výške. Odvolací súd z
tohto dôvodu aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania potvrdil ako vecne správny.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku žalovanej na náhradu trov konania je odôvodnené jej
úspechom v odvolacom konaní a ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).