Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209208
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814209208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr,. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad R., F. XXX/XX, zast.
JUDr. Martinou Fabianovou, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Nám. Slobody 6 o zaplatenie
2.641,16 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 13C/439/2014-166 zo dňa 21.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku.

M e n í rozsudok v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 1.915,92 Eur v splátkach tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,98 Eur v
splátkach po 41,81 Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.915,92 Eur v splátkach po 41,81 Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa v mesiaci na
adrese žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkami
straty výhody splátok. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 3, § 39, § 101, § 103, § 111, § 52 ods.1,2,
§ 53 ods.1,2,3,5 a 10, § 517 ods.1,2, § 524 ods.1,2 a § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka, ust.§ 497
Obchodného zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 7 ods.1, § 9 ods.2, § 11 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. a
ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že Slovenska sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako
dlžník uzatvorili dňa 27.06.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová

zmluva“ ). Podľa článku. I. úverovej zmluvy - Základné podmienky, predmetom zmluvy bolo poskytnutie
splátkového úveru bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých úverovej zmluve
poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Na základeúverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 2.450 eur, ako spotrebný úver na čokoľvek, ktorý
sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 41,81 Eur a to v 120 mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.07.2022,

pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,90 % ročne a ročná percentuálna miera
nákladov 15,85 %. Ako inkasný účet a účet pre poskytnutie úveru bol určený účet XXXXXXXXX/XXXX.
Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 4.760,07 Eur.

4. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2014 adresovaným žalovanej spoločnosť

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako
postupníka.

5. Listom zo dňa 24.07.2014 žalobca žalovanej oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
24.07.2014 a poskytol žalovanej lehotu na úhradu dlžnej čiastky do 08.08.2014.

6. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2014 zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda
zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s
postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

7. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

8. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok
plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní
niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby,
teda splátky splatné po 17.10.2011, žaloba bola podaná dňa 17.10.2014. Keďže v danom prípade bola

splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré
sú splatné odo dňa 20.10.2011, pričom je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie splátok
splatných od 20.08.2014, teda len nepremlčané splátky.

10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola

uzavretá úverová zmluva, z ktorej nárok bol na žalobcu postúpený, čím je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcuvkonaní.Akosúdužuviedolvyššie,jednalosaozmluvuspotrebiteľskomúvere,ktorejnáležitosti
obsahuje ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednou z podstatných náležitosti zmluvy
tak ako ich vyžuje zákon je aj uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že
súčasne je v ust. § 11 ods. 1 písm. a) spojená s nesplnením tejto povinností sankcia a teda, že predmetný

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Zároveň dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom
o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov.Vzmluvejeuvedenýibapočetsplátokavýškacelkovejmesačnejsplátkybezrozdelenia

istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade
s uvedeným zákonným ustanovením. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej
inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona ospotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov a v ďalšom sa nezaoberal poplatkom
za poskytnutie úveru a ani poplatkom za správu úveru.

12. Podľa názoru súdu na tom nemení nič ani skutočnosť, že právny predchodca si splnil svoju povinnosť
tak ako mu vyplývala z ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovanej poskytol informácie
v súlade s ods. 2 prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý
je uvedený v prílohách č. 3 zákona a v neposlednom rade ani skutočnosť, že v zmysle bodu 14 časť
I. č. I. zmluvy by právny predchodca na požiadanie žalovanej ako dlžníka bezplatne vyhotovil výpis o

splátkach formou amortizačnej tabuľky, tak ako túto predložil súdu až v priebehu konania.

13. Čo sa týka namietaného rozporu ohľadom uvádzanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov
RPMN, žalobca predložil súdu výpočet v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
pričom uviedol, že vzhľadom na zložitosť výpočtu nie je možné tento uskutočniť na kalkulačke, ale len
prostredníctvom zložitých aproximačných metód, ktorými sa dá náročne dopracovať k výsledku s tým, že

podľanímvykonanéhoprepočtuzapoužitiavovyjadreníuvedenýchveličínakoichpredpokladáajzákon
určil RPMN tak ako bola uvedená v zmluve vo výške 15,85 %. Žalovaná súdu predložila informatívne
prepočty, podľa ktorých by mala byť RPMN vyššia, pričom vychádzal zo sumy splátky 41,81 Eur, pričom
žalobca použil pre výpočet sumy splátky po odrátaní splátky na poistenie, teda v sume 39,63 Eur.

14. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa § 19 ods. 1 zákona
podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je v možnostiach súdu vykonať výpočet RPMN iným spôsobom ako
informatívnym ( tak ako boli predložené aj právnou zástupkyňou žalovanej ) prostredníctvom portálov

zaoberajúcich sa danou problematikou ako aj na skutočnosť, že s prípadnou nesprávne uvedenou
RPMN v neprospech spotrebiteľa sú spájané rovnaké dôsledky porušenia povinností v zmysle § 11
zákona o spotrebiteľských úveroch ako pri nesplnení povinností týkajúcej sa náležitosti zmluvy ako
ich súd uzavrel vyššie, súd v súlade so zásadu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie
ohľadom tejto skutočnosti.

16. Žalovaná je tak povinná zaplatiť iba sumu 1.915,92 Eur, ktorá suma je rozdielom medzi sumou
zo strany žalobcu reálne poskytnutou 2.450 Eur a vykonanými úhradami 534,08 Eur vrátane sumy
uhradenej na poplatok za poistenie úveru ako sa ním bude zaoberať nižšie, preto súd v tejto časti
uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy a čo do zvyšku

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Čo sa týka dojednania poistenia s čl. III. časť II. zmluvy o úvere pod bodom 3 - prehlásením, že
podpisom úverovej zmluvy súhlasí s poistením súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej
úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o

poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia,
nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou
vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom

zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia
bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť
platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Súd mal za to, že ide o
dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto žalovanou vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.

18. Žalovaná v neposlednom rade namietala, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy
nekonal s odbornou starostlivosťou tak ako mu to ukladalo ust. § 7 zákona.

19. Súd prvej inštancie vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa a dospel k záveru, že len samotné

posúdenie obratov na účte klienta - žalovanej, nie je konaním s odbornou starostlivosťou tak ako to
predpokladá citované ustanovenie § 7 ods. 1 zákona. Súd má totiž za to, že pre posúdenie schopnosti
splácať nepostačuje len zistenie príjmov dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola
zasielaná tak jej mzda ako aj manžela, ale je najmä potrebné zistiť prípadné ďalšie záväzky dlžníka,resp. klienta, ktoré v konečnom dôsledku nie vždy musia byť zrejmé ani z pohybov na účte, keďže
poukázanie či následné úhrady zo záväzkových vzťahov s inými subjektmi či už bankového alebo
nebankového charakteru nemusia byť vykonávané prostredníctvom tohto účtu, aj keď to nie je vylúčené.

Vyjadrenie žalobcu zabezpečené od pôvodného veriteľa potom v konečnom dôsledku potvrdzuje
vyjadrenie žalovanej, že na poskytnutie úveru jej postačovala preukázať svoju totožnosť a že veriteľ v
ďalšom vychádzal z príjmov poukazujúcich na účet. Pôvodný veriteľ dokonca v čl. 7 VOP ako banka mal
potvrdiť prijatie listín preukazujúcich schopnosť klienta schopnosť splácať úver tak ako boli príkladmo
uvedené v bode 7.1.1. a taktiež bolo pôvodnému veriteľovi dané oprávnenie aj kedykoľvek počas trvania

úverového vzťahu preverovať schopnosť klienta splácať úver ( bod 7.2.2. VOP ). Taktiež pod požiadavku
takého konania vzhľadom na už uvedené ohľadom ďalších záväzkov dlžníka nemožno subsumovať,
resp.hopovažovaťzakonaniesodbornoustarostlivosťouposúdeniekreditnýchpoložieknaúčtedlžníka
bez akejkoľvek ďalšej výpovednej hodnoty.

20. Vzhľadom na záver o nekonaní pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou, s ktorým konaním

na druhej strane nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver, súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach po 41,81 Eur, teda v sume pôvodne dojednaných splátok.

21. Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.641,16 Eur od
13.08.2014 do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie má za to, že v dôsledku nekonania pôvodného

veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ žiadať od žalovanej
ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda podľa názoru súdu vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru sa nestala splatnou celá suma a keďže súd žalovanú zaviazal na platenie
v mesačných splátkach tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalovaná sa nedostala
do omeškania, preto je nárok žalobcu na úrok z omeškania v celom rozsahu nedôvodný a v tejto časti,

úroku z omeškania, žalobu zamietol.

22. V prípade splnenia podmienok podľa § 11 ods. 2 zákona v ďalšom zákonodarca nerieši otázku
splatenia úveru, preto súd pre zachovanie rovnováhy vzájomných práv a povinností pri určení povinnosti
žalovanej ako dlžníka platiť v splátkach súčasne toto podmienil istým druhom ochrany práv veriteľa -

žalobcu pre prípad, že splátky nebudú riadne uhrádzané a to stratou ich výhody.

23. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie v súvislosti s otázkou skúmania bonity žalovanej, resp. konania
veriteľa s odbornou starostlivosťou, nakoľko mal za to, že ak by pôvodný veriteľ disponoval prípadnými
listinami tak by ich poskytol žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka ako aj práva s ňou spojené

a to najmä s odkazom na ustanovenie čl. VIII. Zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorom sa ako postupca
zaviazal odovzdať žalobcovi ako postupníkovi originály zmluvnej dokumentácie.

24. Výrok o trovách konania odvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu

účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

25. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to v časti úrokov z omeškania a v časti, v ktorej
súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej
inštancie, podľa ktorého posúdenie obratov na účte klienta nie je konaním s odbornou starostlivosťou
veriteľa tak ako to predpokladá ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku
čoho veriteľ v tomto konaní nie je oprávnený dožadovať sa okamžitej povinnosti vrátiť celý poskytnutý

úver na základe čoho súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach po 41,81 Eur a
ustálil, že žalovaná sa nedostala do omeškania a nárok žalobcu na úrok z omeškania je v celom
rozsahu nedôvodný. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety uvedenej v § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa
považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými
prostriedkami alebo cennými papiermi, tým nie je dotknuté ust.§ 17 ods.7. V zmysle ust.§ 11 ods. 2zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa§ 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného sa žalobca
nestotožňuje so záverom súdu, že konanie s odbornou starostlivosťou veriteľa sa na účely ust.§ 7 ods.1

Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje také konanie veriteľa, na základe ktorého skúma nielen
príjmy dlžníka, ale najmä jeho ďalšie záväzky. Ak by bol úmysel zákonodarcu takýto výklad predmetného
ustanovenia, tak by ho pretavil priamo do znenia uvedeného ustanovenia, v ktorom by stanovil, že
veriteľ má brať do úvahy nielen dobu, na ktorú poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, ale aj ďalšie záväzky dlžníka.

Ani samotná žalovaná nespochybňovala v čase uzavretia zmluvy svoju schopnosť platiť poskytnutý
úver na základe čoho je jej námietka nedostatku odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu
pri posudzovaní jej schopnosti platiť úver absurdná. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie
spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Žalobca zastáva

názor, že uvedený spôsob posúdenia schopnosti splácať úver spotrebiteľom je posúdením s odbornou
starostlivosťou v zmysle ust.§ 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak žalobca opakovane tvrdil,
aj v priebehu konania schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver právny predchodca žalobcu pred
uzavretím zmluvy posúdil na základe obratov žalovanej na jej osobnom účte. Nemožno súhlasiť so
záveromsúduprvejinštancie,žežalobcaniejevkonaníoprávnenývyžadovaťodžalovanejjednorazové

splatenie úveru a žalovaná sa nedostala do omeškania. Preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutom
rozsahu preskúmal rozsudok a v zmysle ust.§ 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že
zaviaže žalovanú na úhradu sumy 1.915,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 1.915,92 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia prizná žalobcovi náhradu trov konania, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 76,05 Eur.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že
neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú
splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011. Na základe uvedeného má za to, že súd mal

odpočítať od poskytnutej sumy úveru vo výške 2.450,- Eur aj spracovateľský poplatok vo výške 79,- Eur
jednorázovo, ktorý ako vyplýva z úverového účtu bol uhradený z poskytnutého úveru v deň poskytnutia
úveru a nebol uhradený priamo žalovanou. Vo výpise z úverového účtu je spracovateľský poplatok
uvedený ako debetná operácia. Žalovanej bola reálne poskytnutá iba suma 2.371,- Eur. Iba s touto
sumou mohla disponovať, a preto iba uvedenú sumu je povinná vrátiť. Súdu boli v konaní predložené a

preukázané nepriaznivé sociálne a majetkové pomery žalovanej v zmysle § 138 O.s.p. (§ 254 C.s.p.).
Preto má žalovaná za to, že súd mal v danom prípade určiť výšku splátky v primeranej výške a to 25,-
Eur mesačne. Následne žalovaná poukázala na znenie ust.§ 7 ods.1 a § 11 ods.2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že veriteľ nesplnil svoje povinnosti stanovená v § 7 ods.1
zákona o spotrebiteľských úveroch a nekonal s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní majetkových

pomerov žalovanej a jej schopnosti splácať úver, pričom mal informácie o jej platobnej neschopnosti,
o príjmoch rodiny, príjem žalovanej bol vo výške minimálnej mzdy a o existencií ďalších úverov. Súd
vyhodnotil uvedené skutočnosti ako konanie, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou tak, ako
to predpokladá ust.§ 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Znenie ust.§ 11 ods.2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch nevylučuje, aby súd sankcionoval uvedené konanie zamietnutím žaloby, aby

ponechal na dohode veriteľa a dlžníka spôsob splatenia dlžnej čiastky. Na základe uvedeného žalovaná
navrhla, aby súd zmenil rozhodnutie v zmysle ust.§ 388 C.s.p. a návrh v celom rozsahu zamietol alebo
alternatívne, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,92 Eur v splátkach po 25,-
Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa v mesiaci na adrese žalobcu počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkami straty výhody splátok. Zároveň, aby

bola uložená povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania.

27. Rovnopis odvolania a výzva na vyjadrenie boli doručené žalobcovi dňa 26.08.2016 a žalovanej dňa
24.08.2016. Vyjadrenia podané neboli.

28. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalejlen „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 C.s.p.).

29. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.10.2017 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

30. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalobcu sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument, teda
argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť

pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej
inštancie poukazuje na ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcou v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. I odvolací súd má
za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že samotné posúdenie obratov na účte klienta - žalovanej
nie je konaním s odbornou starostlivosťou tak ako to predkladá ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. Záver súdu prvej inštancie, že pre posúdenie schopnosti splácať nepostačuje len zistenie príjmu
dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola zasielaná tak jej mzda, ako aj jej manžela

zodpovedá pravidlám formálnej logiky a do takej úvahy súdu prvej inštancie nemá právo odvolací
súd zasahovať. Skutočne konanie pôvodného veriteľa nemožno kvalifikovať ako konanie s odbornou
starostlivosťou. Preto s týmto konaním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne uložil žalovanej splácať úver v splátkach
vo výške 41,81 Eur, tak ako boli pôvodne dojednané. Aj keď v dôsledku nekonania pôvodného

veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ žiadať od žalovanej
ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda i podľa názoru odvolacieho súdu
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nenastala sa splatnou celá suma, splátky vo výške 25,-Eur
mesačne tak ako požadovala žalovaná vo svojom odvolaní považuje odvolací súd vzhľadom na výšku
dlžnej sumy za neprimerané. Preto v tejto časti považuje odvolací súd i odvolaciu námietku žalovanej

za nedôvodnú.

31. Za nedôvodnú považuje odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcu čo do zamietnutia žaloby
vo vzťahu k úroku z omeškania. V odôvodnení súdu prvej inštancie v tejto časti rešpektuje kautely
určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. Je jednoznačne

preskúmateľné prečo súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Jedná sa o úrok z omeškania z
dlžnej sumy 2.641,16 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že v dôsledku
nekonania pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ
žiadať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, tak ako to i odvolací
súd konštatuje vyššie. Teda podľa názoru súdu prvej inštancie, ale i odvolacieho súdu vyhlásením

mimoriadnej splatnosti úveru sa nestala splatnou celá suma. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na
platenie dlžnej sumy v mesačných splátkach, teda žalovaná sa nedostala do omeškania, tak ako to má
na mysli ust.§ 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Preto správne súd prvej inštancie žalobu v tejto
časti zamietol.

32. Za oprávnenú považuje odvolací súd námietku žalovanej čo do inkasovania poplatku už pri
poskytnutí úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že skutočne právny predchodca žalobcu inkasoval
spracovateľský poplatok vo výške 79,- Eur jednorazovo od žalovanej, ako to vyplýva z úverového účtu,
bol tento uhradený v deň poskytnutia úveru a nebol uhradený priamo žalovanou. Skutočne vo výpisez úverového účtu je spracovateľský poplatok uvedený ako debetná operácia a žalovanej bola reálne
poskytnutá iba suma 2.371,- Eur. Preto je žalovaná povinná zaplatiť iba sumu 1.836,92 Eur. Súd prvej
inštancie sám konštatoval a odvolací súd s týmto názorom súhlasí, že úver je bezúročný a bez poplatkov

a že v ďalšom sa nezaoberal poplatkom za poskytnutie úveru. Zabudol ho však odpočítať od priznanej
sumy žalobcovi.

33. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dal vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom, podľa názoru odvolacieho súdu boli garantované práva strán na

spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu,
teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom neznamená, že došlo k porušeniu
práva strán na spravodlivé súdne konanie.

34. Žiada sa odpovedať i na ďalšiu odvolaciu námietku žalovanej, ktorá žiadala alternatívne žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na ust.§ 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré nevylučuje,

aby súd sankcionoval konanie, ktoré nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou zamietnutím žaloby
a aby ponechal na dohode veriteľa a dlžníka spôsob splatenia dlžnej čiastky. I v tejto časti odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na zachovanie rovnováhy vzájomných práv a
povinností strán sporu, pričom plnenie v splátkach podmienil istým druhom ochrany práv veriteľa, teda
žalobcu pre prípad, že splátky nebudú riadne uhrádzané a to stratou ich výhody a aj keď posúdenie

schopnosti splácať zo strany právneho predchodcu žalobcu nebolo dostatočné, teda išlo len o zistenie
príjmov dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola zasielaná tak jej mzda, ako aj mzda
manžela. Odvolací súd má za to, že sankcia vo forme zamietnutia žaloby, v danom prípade by bola
neprimeraná a prísna. Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku.

35. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a zmenil rozsudok
v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,92
Eur v splátkach tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,92 Eur v splátkach po
41,81 Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné do 20-teho dňa toho, ktorého mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. Keďže súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
nerozhodoval, nerozhodoval o týchto trovách ani odvolací súd. Rozhodol však o trovách odvolacieho
konania podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.2 C.s.p. Žalobca nemal v odvolacom
konaní úspech, žalovaná mala úspech len čiastočný čo do sumy 79,- Eur, preto odvolací súd vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.