Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Prvostupňové nenapadnuté… Judgement was issued on Friday, March 18, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215215540
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215215540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletú W. S., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh rodičov matky V. S., N.. XX.X.XXXX, trvale
bývajúcejM.K.J.N.L.X.Č..XXaotcaQ.X.,N..XX.X.XXXX,trvalebývajúcehoM.K.N.L.L.Č..X,t.č.vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice, v konaní o zvýšenie a zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 76/2012 zo dňa 15.6.2012 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca voči maloletej W. S., N.. XX.XX.XXXX, od 25.5.2015 do budúcna zo sumy 70 € mesačne
na sumu 110 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca

vopred, k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej W. za obdobie od 25.5.2015 do 31.3.2016 vo výške 409 €
zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej W. doručila tunajšiemu súdu dňa 25.5.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na maloletú W. zo sumy 70 € mesačne na sumu 150 € mesačne od podania
návrhu do budúcna, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletá od 1.9.2015 mala začať navštevovať
predškolské zariadenie a došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletej, svoj príjem v tom čase
udávala vo výške cca 470 € mesačne v čistom, uviedla poberanie rodinných prídavkov na maloletú, v

súvislosti s bývaním hradila úhrady za nájom 158 €, hypotekárny úver 118 € a poistku za úver, hradila
výdavky na cestovné do práce, telefónny paušál mesačne 15 € a štandardné výdavky na maloletú,
uviedla ďalej poplatok za komunálny odpad 50 €.

Otec maloletej W. doručil tunajšiemu súdu dňa 16.6.2015 návrh, ktorým žiadal o zníženie výživného
z jeho strany voči maloletej zo sumy 70 € mesačne na sumu minimálneho zákonom stanoveného
výživného, ktorý návrh odôvodňoval tým, že od 1.6.2015 sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody,

kde nebol pracovne zaradený.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 223/2015 zo dňa 27.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.12.2015, súd spojil na spoločné konanie konanie vo veci zvýšenia výživného začaté na návrhmatky, ako je uvedené vyššie, ktoré bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 23P 192/2015, s konaním o návrhu
otca uvedeného vyššie, ktoré bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 23P 223/2015.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 19.8.2015 navrhoval návrh otca na
zníženie výživného zamietnuť z dôvodu, že nie je v prospech dieťaťa a k návrhu matky na zvýšenie
výživného navrhoval upraviť sumu výživného primerane k veku a potrebám maloletej.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca cestou dožiadania, kolízneho opatrovníka, listinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej W. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 41P 76/2012 zo dňa 15.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2012, ktorým rozsudkom
maloletá W. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec maloletej bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej sumou 70 € mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo

zistení, že maloletá bola dieťaťom v útlom veku, nemala ešte ani jeden rok veku, matka s ňou bola na
rodičovskejdovolenke,vsúvislostisčímjejbolvyplácanýrodičovskýpríspevokvovýške190€mesačne,
otec bol zamestnaný v spoločnosti K., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem v rozpätí od 501
do 543 € mesačne.

V minulosti na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 27P 269/2012, v ktorom konaní bolo
konané o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného bol zamietnutý
rozsudkom zo dňa 15.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2014; konanie bolo začaté na
návrh matky doručený súdu 15.6.2012; z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že maloletá nenavštevovala
predškolské zariadenie, príjem otca v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného sa nezvýšil

a došlo k zvýšeniu príjmu matky, keďže okrem poberania rodičovského príspevku poberala aj mzdu.

Matka maloletej W. je od 1.10.2009, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, zamestnankyňou
spoločnosti R. B..T..Y.. K. a z opisu mzdových listov matky od tohto zamestnávateľa vyplýva, že jej
priemerný mesačný čistý príjem v roku 2014 bol 482,7 € a od 1.1.2015 doposiaľ je 513,10 €.

Otec maloletej bol rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného od 1.4.2008 zamestnancom
spoločnosti K. P..B.. K., zo správ ktorej spoločnosti vyplýva, že ich zamestnancom bol otec do 11.6.2015,
kedy bol s ním skončený pracovný pomer pre absencie, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov,
od 1.1.2014 do skončenia pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 544,6 €.

Spoločnosť K. P..B.. súdu oznámila, že otec u nich mohol pracovať i naďalej a mohol dosahovať
pravdepodobný priemerný mesačný čistý príjem aspoň 483,19 €.
Na základe dohody o vykonaní práce otec pracoval od 24.4.2015 pre spoločnosť T., B..T..Y.. K., z ktorého
pomeru v apríli 2015 dosiahol čistý príjem 38,59 €.
Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý si pôvodne odpykával v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Košiciach - Šaci, ktorý súdu oznámil predpokladaný termín konca trestu 20.12.2016 s
tým, že ku dňu 20.7.2015 od nástupu do výkonu trestu zaradený pracovne nebol z dôvodu nedostatku
vhodných pracovných príležitostí, následne zo správ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody v Košiciach súd zistil, že otec bol vo výkone trestu od 1.6.2015 a od 20.8.2015 je
pracovne zaradený a z rozpisu pracovnej odmeny vyplýva príjem otca od augusta 2015 do decembra

2015 spolu v čistom 434,61 €; ústavu bola dňa 9.10.2015 doručená žiadosť o vykonanie zrážok z čistej
pracovnej odmeny odsúdeného a je tam evidovaná vyživovacia povinnosť na maloletú W., na jej výživu
z tejto čistej pracovnej odmeny otec prispel v októbri 2015 sumou 39,61 €, v novembri 2015 sumou
30,04 €, v decembri 2015 sumou 16,29 €.

Matka spolu s maloletou býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, v súvislosti s ktorým
bývaním hradí mesačné úhrady okolo 158 €, ďalšie osoby s ňou v tejto domácnosti nebývajú. V súvislosti
s nadobudnutím tohto bytu matka spláca splátky úveru mesačne po 118 €, sebe matka hradí poplatok
za lístky MHD 20 € mesačne, paušál za mobilný telefón 20 € mesačne, úhradu za internet v domácnosti
a TV signál 8 € mesačne, v súvislosti s uvedeným bytom hradí aj daň z nehnuteľností ročne 16,60 € a

hradí poplatok za odvoz odpadu za ňu a za maloletú vo výške 52 € ročne, ročne alebo polročne hradí
poistenie súvisiace s uvedeným úverom 18, €.Maloletá od 1.9.2015 navštevuje materskú škôlku, kde jej matka hradí mesačné platby v priemere
vo výške po 50 € mesačne, začiatkom školského roka jej uhradila jednorazový poplatok 80 €, ktorý
bolo potrebné uhradiť už mesiac pred nástupom maloletej do materskej škôlky, čo bol poplatok na

hygienické potreby, posteľné oblečenie a podobne. Krúžkovým aktivitám, aj keď tieto sú dostupné v
rámci uvedenej materskej škôlky, maloletá sa nevenuje z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v
rodine. Maloletá pravidelne polročne navštevuje ambulanciu kardiológa pre šelest na srdci, v súvislosti
s ktorým problémom má predpísanú diétu, čo zvyšuje výdavky na dieťa. Matka maloletej v škôlke hradí
jednorazové poplatky podľa požiadaviek škôlky, ako bol napr. poplatok za fotografie 7,50 €, výdavky

súvisiace s karnevalom cca 20 €.

Matka okrem maloletej W. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T 145/2013 súd zistil, že otec bol v uvedenom konaní
odsúdený za úmyselný prečin - marenie výkonu úradného rozhodnutia, do výkonu trestu odňatia slobody

bol dodaný na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody dňa 5.12.2014.

Ani otec okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.10.2015 zotrvával na svojom návrhu na

zníženie výživného na maloletú W. dôvodiac výkonom trestu odňatia slobody, ktorý mu plynul od
1.6.2015, s predpokladaným termínom jeho ukončenia 20.12.2016, čím zdôvodňoval neschopnosť
plnenia si vyživovacej povinnosti v pôvodne súdom stanovenej výške. K svojim predchádzajúcim
zamestnávateľom uviedol, že od 1.4.2008 do 1.6.2015 bol zamestnancom spoločnosti K. P..B.. K.,
konštatoval, že okrem maloletej W. iné vyživovacie povinnosti nemá, keďže je vo výkone trestu

odňatia slobody nemá žiadne náklady na bývanie, ani stravu, je slobodným, nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, ani hnuteľnej veci, na potreby maloletej W. prispieval len formou vyživovacej povinnosti.
K tomuto vyjadreniu pripojil potvrdenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Košice zo dňa 9.10.2015, v ktorom je konštatované, že vo výkone trestu je otec od 1.6.2015
s predpokladaným termínom ukončenia tohto trestu 20.12.2016, pričom od 20.8.2015 je pracovne

zaradeným a dosiahol čistý príjem v auguste 2015 41,01 €, v septembri 2015 102,50 €, z ktorého príjmu
žiadne výživné v prospech maloletej W. uhradené nebolo.

Otec bol vypočutý k predmetu konania cestou dožiadaného súdu - Okresného súdu Košice I dňa
21.12.2015 a vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí, keďže je

vo výkone trestu a nemá žiadne príjmy, preto žiadal návrh matky zamietnuť, opätovne žiadal o zníženie
výživného z jeho strany voči maloletej W. z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody zo sumy 70 € na 30 %
zo sumy životného minima, opätovne uviedol, že pred nástupom trestu vypomáhal aj inak než bežným
výživným, ale v súčasnosti nemá z čoho hradiť výživné, je nemajetným, má dlhy, dlhuje 14.000 € W. A.,
3.000 € spoločnosti W., okrem príjmu zo zaradenia do práce vo výkone trestu iné príjmy nemá, nikdy

nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, po prepustení z trestu si mieni nájsť prácu a bude ochotný
platiť viac; okrem W. iné vyživovacie povinnosti nemá, uviedol, že do nástupu trestu výživné vždy riadne
platil, s maloletou nie je v žiadnom kontakte, čo zdôvodňoval tým, že matka dieťaťa si to neželá.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči
maloletej W. a to odo dňa matkou podaného návrhu, teda od 25.5.2015, keďže dospel k jednoznačnému
záveru, že od poslednej úpravy výživného sa odôvodnené potreby maloletej podstatne zvýšili a to
predovšetkým v súvislosti s uplynutím doby troch rokov od poslednej úpravy výživného, v dôsledku čoho

jednoznačne odôvodnené potreby dieťaťa v súvislosti jeho fyzickým a psychickým vývinom za uvedené
obdobie troch rokov narástli a na úhrade zvýšených odôvodnených potrieb dieťaťa sú povinní primerane
sa podieľať obaja rodičia, po podaní návrhu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, maloletá následne
nastúpila od 1.9.2015 do materskej škôlky, čo je ďalšia podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na
strane maloletej, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe; pri stanovení konkrétnej výšky výživného

súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním,
ošatením, stravovaním, ako i kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní
primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane matky súd prihliadol k rodinným prídavkom, ktoré
súvyplácanékrukámmatkyaktorésúpríspevkomštátuurčenýmnaúhradupotriebmaloletejaprihliadol
ajkpomernejčastiplneniasivyživovacejpovinnostizostranymatkyodieťaformouosobnejstarostlivosti

oň, zároveň na strane matky súd zohľadnil skutočnosť, že jej priemerný mesačný čistý príjem sa zvýšil
v priemere o 323,1 €, keďže v čase ostatnej úpravy výživného matka bola s maloletou na rodičovskej
dovolenke a až následne nastúpila opätovne do práce, súd zohľadnil i vývoj životných nákladov.Pomerynastraneotcavporovnanísčasompredchádzajúcejúpravyvýživnéhosazmenilizdôvodutoho,
že otec, ako je uvedené vyššie, je vo výkone trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na posudzovanie
jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej W. na túto okolnosť súd nemohol a ani neprihliadal, keďže

túto situáciu si otec zavinil sám tým, že sa dopustil trestného činu a to úmyselného prečinu, čo nemôže
a ani nie je posudzované v neprospech maloletého dieťaťa a preto na strane otca súd vychádzal z
princípu potencionality jeho príjmov, ktorý princíp má prednosť pred princípom fakticity príjmov a teda
vychádzal z toho, že otec mohol byť riadne zamestnaným, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania
a mohol naďalej pracovať v spoločnosti K. P..B.., v ktorej bol zamestnaný aj v čase predchádzajúcej

úpravy výživného, keďže jeho pracovný pomer bol s ním skončený len pre hrubé porušenie pracovnej
disciplíny, pre absencie, a ako vyplýva zo správ spoločnosti K. otec naďalej u tohto zamestnávateľa
mohol pracovať i doposiaľ, preto je nepodstatným pokiaľ ide o posudzovanie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletej W. to, že isté obdobie otec mal nižší príjem počas zamestnania sa na dohodu o vykonaní
práce a nepodstatným je i pokles jeho príjmov počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže, ako už
bolo konštatované, tento stav si otec zavinil sám svojim konaním. Vzhľadom na uvedené súd dospel k

záveru, že súdom stanoveným výživným otec mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej W.
bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že výživné súd upravil odo dňa, keď matka doručila súdu návrh bez
rozčlenenia ku dňu, kedy sa zvýšili výdavky zo strany matky na dieťa v súvislosti aj s nástupom maloletej

do materskej škôlky, keďže dospel k záveru, že takáto jednoliata úprava výživného počas sporného
obdobia je v záujme dieťaťa zohľadňujúc možnosti dosahovania príjmov na strane otca v spoločnosti
K., tak ako je to uvedené vyššie.

Súd zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti a obdobne vzhľadom na uvedené skutočnosti súd

zamietol i návrh otca na zníženie výživného, keďže tento otcom podaný návrh je nedôvodným z dôvodov
uvedených vyššie a teda z dôvodov, že otcom udávaný dôvod ním podaného návrhu je z pohľadu
posudzovania vyživovacej povinnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bezdôvodným,
pokles príjmov na strane otca v danom prípade nemôže mať za následok zníženie jeho vyživovacej
povinnosti, keďže ako skončenie pracovného pomeru v spoločnosti K., tak i pokles príjmov otca

počas ním odpykávaného trestu odňatia slobody si otec zavinil svojim konaním sám, nerešpektujúc
svoju morálnu povinnosť vyživovať svoje dieťa, ako aj povinnosť špecifikovanú v citovanom zákonnom
ustanovení Zákona o rodine a teda povinnosť správať sa tak, a tak riadiť svoje záležitosti, aby svojim
konaním neohrozoval uspokojovanie odôvodnených potrieb svojho maloletého dieťaťa.

Vzhľadomnaspätnúúpravuvýživnéhodošlonastraneotcazaobdobieod25.5.2015dodňa31.3.2016k
vzniku dlžného výživného vo výške 409 € (t.j. rozdiel medzi toho času súdom stanoveným výživným 110
€apôvodnesúdomurčenýmvýživným70€za10celýchmesiacovspornéhoobdobia,t.j.zamesiacejún
2015 až marec 2016, čo je spolu 400 € a za pomernú časť mesiaca mája 2015, t.j. za 7 dní uvedeného
mesiaca, čo je 9 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).