Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/352/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715205541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Ing. E. E., bytom Y. XXXX/XX,
G., právne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, Považská Bystrica proti
žalovaným: 1/ BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s., Nám. M. Benku 10, Bratislava, IČO: 36
669415,2/Dražobnáspoločnosť,a.s.,Gunduličova3,Bratislava,IČO:35849703,právnezastúpenému

advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčková 18, Bratislava, 3/ P. G., bytom
O. XXXX/XXX, G. J., a 4/ VENGE s.r.o. v konkurze, Hollého 1925/18, Púchov, IČO: 36 815 292, v konaní
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica, zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 7C/199/2015-163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej a vo vzťahu k náhrade trov konania
žalovaných 1/, 3/, 4/ p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaného 2/ m e n
í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške
623,54 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného 2/ STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní 1/ až 4/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca proti žalovaným 1/
až 4/ domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 06.03.2015 v Hoteli Grand Trenčín,
predmetom ktorej boli dražené nehnuteľnosti uvedené v návrhu dražobníkom žalovaným 2/ na návrh
žalovaného 1/ v prospech žalovaného 3/ ako vydražiteľa je neplatná. Návrh odôvodnil tým, že je jediným
a výlučným spoločníkom spoločnosti VENGE, s.r.o., ktorá je v konkurze, pričom správca konkurznej
podstaty pristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu tým, že poveril predajom majetku dražobníka, teda

žalovaného 2/, ktorý ako oprávnená osoba organizuje a vykonáva dražby v zmysle zák.č. 527/2002
Z.z.. Na základe existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a
žalovaným2/akodražobníkomsauskutočniladňa06.03.2015dobrovoľnádražba,predmetomktorejboli
nehnuteľnosti patriace do vlastníctva úpadcu. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 12 ods. 1, § 17 ods. 1 písm. a/ až l/, § 17 ods. 2, 3, 5 písm. a/ až i/, §
21 ods. 2, 4, § 24 ods. 1, 2 zák.č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej ust. § 92 ods. 1

písm. d/, 92 ods. 6 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Po
zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh žalobcu nie je
dôvodný. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.04.2011, sp. zn. 28R/4/2010súd vyhlásil na majetok dlžníka VENGE, s.r.o. v reštrukturalizácii - žalovaného 4/ konkurz, pričom
uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.07.2011, sp. zn. 28R/4/2010, súd do funkcie správcu
ustanovil spoločnosť BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s., so sídlom kancelárie 17. novembra

37, Trenčianske Teplice - žalovaného 1/. Keďže správca speňažoval majetok podliehajúci konkurzu
inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, mohol v
zmysle § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov speňažiť nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu t.j. Nehnuteľností zapísaných na LV č. 1027 a
4246 k. ú. Púchov v rozsahu záväzného pokynu SLSP, a.s. Bratislava dňa 09.05.2014 len dražbou

za účelom realizácie dražby uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 02.02.2016 s dražobníkom -
žalovaným 2/.

2. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
určený okruh prítomných osôb na vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom

na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom
urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom ( § 5 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbách ). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené zákonom

o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
predpisu ( § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci
klepnutím kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená. Vydražiteľom je účastník dražby,

ktorému bol udelený príklep ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote
prechádza na neho vlastnícke právo, alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. V prípade,
ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požadovať, aby súd určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu ak

dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

3. V danom prípade žalobca podal návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21

ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom tvrdil, že s uvedenou dobrovoľnou dražbou ktorá sa
uskutočnila dňa 06.03.2016 o 10:15 hod v Grand Hoteli v Trenčíne boli porušené ustanovenia § 12 až
§17 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

4.Vzmyslecitovanéhoustanovenia§92ods.6 zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii, na

dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom zákon
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov č. 7/2005 Z. z. odkazuje na Zákon č.
57/2002 o dobrovoľných dražbách s tým, že oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v
Obchodnom vestníku. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo

veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná
v mene a na účet úpadcu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu vstúpil do hmotnoprávnych vzťahov ako aj procesnoprávnych
vzťahov správca konkurznej podstaty a úpadca stratil oprávnenie nakladať so svojim majetkom, pretože
toto oprávnenie prešlo na správcu konkurznej podstaty - žalovaného 1/. Správca pritom koná v mene

a na účet úpadcu. Správca je síce oprávnený nakladať s majetkom úpadcu, ktorý patrí do konkurznej
podstaty,vrátanejehospeňažovaniaaleniejezástupcomúpadcu.Zpohľaduhmotnéhoprávajekonanie
správcu ako konanie mandatára, pretože pokiaľ ide o majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, správca
koná v mene úpadcu a na jeho účet. Správca vstupuje namiesto úpadcu aj do procesných vzťahov.
Svoju činnosť vykonáva správca v konečnom dôsledku v záujme uspokojovania pohľadávok veriteľov.

Správcaniejevšakanizástupcomveriteľov.Veriteliamajúnadradenépostavenienadsprávcom,pretože
prostredníctvom svojich orgánov alebo priamo ( zabezpečení veritelia, v danom prípade SLSP, a.s.,
Bratislava) sú oprávnení určovať správcovi záväzné pokyny pri správe a speňažovaní majetku. Zuvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný 4/ nemôže v predmetnom konaní vystupovať samostatne,
ale len prostredníctvom správcu a preto v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný.

5. Z formulácie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosti dražby
súdnou cestou sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že porušením ustanovením tohto zákona bol dotknutý
na svojich právach. Je potrebné spresniť, že nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale
musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach.
Dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola tá skutočnosť, aby úpadca ako vlastník bytu č.

6, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku vo výške 101/2559, všetky zapísané na LV č. 4246 k. ú. Púchov, ako aj spoluvlastníckeho
podielu vo výške 123/2559 na pozemkoch - parcela registra "C" č. 444/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 499 m2, parc. registra "C" č. 444/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc.
registra "C" č. 446 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, všetky zapísané na LV č. 1027 k. ú.
Púchov rešpektoval, že oprávnenie nakladať s týmto majetkom prešlo na správcu konkurznej podstaty.

Inými slovami správca konkurznej podstaty sa nestal vlastníkom nehnuteľností, správca konkurznej
podstaty ex lege iba vstúpil do vlastníckeho vzťahu úpadcu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za
účelom ich ďalšieho speňažovania postupom podľa § 92 ods. 1 písm. b/ ZKR. V danom prípade
žalobca je síce jediným spoločníkom úpadcu, ale zároveň je z právneho hľadiska subjektom odlišným od
úpadcu. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojená s prechodom konkrétneho

vlastníckeho práva k predmetu dražby, ktorého pôvodným a výlučným vlastníkom (nositeľom práv
spojených s vlastníctvom) bol úpadca a nie žalobca. Okrem vyššie uvedeného žalobcovi ako jedinému
spoločníkoviúpadcunemohlavzniknúťujmanajehoprávachanizdôvodu,ževkonaníbolopreukázané,
že výška pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu predstavovala sumu 958.954,87 Eur,
pričom prihlásené zabezpečované pohľadávky zabezpečeného veriteľa SLSP boli vo výške 654.663,67

Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že hodnota speňažovaného majetku v konkrétnej dražbe, aj keby
bola o 33% vyššia ako aj jeho výťažok ani zďaleka nepostačuje na uspokojenie veriteľov a teda aj
v prípade ukončenia konkurzu a vyplatenia veriteľov by žalobcovi ako spoločníkovi nebol vyplatený
žiadny vyrovnávací podiel a teda mu nemohla vzniknúť ani ujma na jeho právach. Vzhľadom na zhora
uvedené mal súd za to, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie návrhu o

neplatnosť dobrovoľnej dražby.

6. Napriek konštatovaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd poukázal na nedôvodnosť návrhu
žalobcu aj pokiaľ sa týka dôvodu neplatnosti dražby pre porušenie notifikačnej povinnosti dražobníka
vyplývajúcej z § 17 ZoDD. Žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o dražbe, ktorá sa konala 06.03.2015

uverejnil v lehote 30 dní pred začatím dražby v registri dražieb a to dňa 03.02.2015 a zabezpečil jeho
zverejnenie v obchodnom vestníku dňa 6.2.2015 (§ 17 ods. 3 zákona č 527/2002 Z.z. ). Fotokópiami
poštových doručeniek žalovaný 2/ preukázal, že oznámenie o dražbe bolo dourčované subjektom podľa
§ 17 ods. 5 písm. a/ - i/ zákona č 527/2002 Z.z. a nad rámec uvedeného uverejnil informácie o
pripravovanej dražbe v periodiku Dražobné listy, na internetových stránkach, a taktiež prostredníctvom

svojej internetovej stránky.

7. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný 2/ nesprávne špecifikoval draženú
nehnuteľnosť súd mal za to, že oznámenie od dražbe obsahuje všetky náležitosti podľa § 17 ods. 1 písm.
d/ ZoDD, t.j. označenie nehnuteľnosti ( v časti C), opis nehnuteľnosti a jej stavu ( v časti D), práva a

záväzky viaznuce na nehnuteľnosti ( v časti E) ako aj odhadnú cenu nehnuteľnosti ( v časti E). Pri opise
nehnuteľnosti žalovaný 2/ vychádzal zo znaleckého posudku č. 195/2014 vypracovaného Ing. Gálikom
pre účely dražby, kde sa uvádza, že byt č. 6 sa nachádza na 4. Podlaží- podkrovie a nachádza sa v
štádiu rozostavanosti, nemá ukončené podlahy, chýbajú obklady v kúpeľni, vo WC a v kuchyni, nie sú
osadené zariaďovacie predmety sanity, chýba zariadenie kuchyne, osadený je kotol ústredného kúrenia,

bez radiátorov atď.. Skutočnosť, že pri opise predmetu dražby je uvedené, že byt je bez radiátorov je
informáciou pravdivou a neznamená, že v byte radiátory majú byť osadené a že chýbajú. Z uvedených
dôvodovsúdmalzato,ževdanomprípadeneboloporušenéustanovenie§17ods.1zákonaodražbách.

8. Žalobca namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom č. 195/2014

vypracovaným znalcom Ing. Andrejom Gálikom, odbor stavebníctvo, pre účely dobrovoľnej dražby,
pričom mal za to, že znalecký posudok je vecne nesprávny, nie je objektívnym vyjadrením všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a znalec pri jeho vypracovaní nepostupoval s odbornou starostlivosťou a
príslušnými predpismi upravujúcimi činnosť znalcov a týmto znaleckým posudkom boli nehnuteľnostipodnodnotené. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 12 od. 1 Zákona č 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého povinnosťou dražobníka je zaistiť ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty, miesta a času konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, musí byť

cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako 6 mesiacov. Súd mal za to, že pokiaľ zaistí dražobník odhad nehnuteľnosti znaleckým posudkom
nie starším ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky povinnosti ktorý mu v súvislosti s odhadom
ceny predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 Zákona č 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a preto
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom stanovené, tak mohlo byť použité pre určenie

najnižšieho podania pri predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto znaleckého posudku, teda výška
ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo však súčasne neznamená, že by žalobca nemohol mať právo na
náhradu škody, ktorá by mu vznikla následkom „vadného“ posudku znalca o zistení ceny predmetu
dražby. Ak porušil znalec zavinenie svojej povinnosti pri podaní posudku o cene predmetu dražby,
zodpovedal by za škodu tým spôsobenú žalobcovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným

porušením povinnosti pri podaní posudku znalcom. Ani prípadné nesprávne závery súdneho znalca
však nepredstavujú porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a nemôžu mať za následok neplatnosť
dražby. Na tomto závere nemení nič ani žalobcom vznesené námietky voči znaleckému posudku počas
dražby, predložené odborné vyjadrenie a znalecký posudok Ing. Jurigovej, keď už ako bolo uvedené
vyššie samotné zistenie, že Ing. Andrej Gálik by určil nesprávne všeobecnú hodnotu predmetu dražby

nepredstavuje v zmysle § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. dôvod neplatnosti dražby, ale by bol základom pre
preukázanie iného nároku, ktorý nie je predmetom tohto konania.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal za to, že v danom prípade neboli porušené žiadne
ustanoveniaZákonaodobrovoľnýchdražbách, ktorébymalizanásledokneplatnosťdobrovoľnejdražby

tak ako sa jej žalobca domáhal podaným návrhom. Súd preto návrh žalobcu za použitia citovaných
ustanovení Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a Zákona č. 7/2005 o konkurze a
reštrukturalizácii v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
kedy žalovaným 1/,3/,4/ trovy konania nevznikli, preto im náhradu trov konania nepriznal a žalovanému
priznal trovy titulom právneho zastúpenia spolu vo výške 2.392,14 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že predmetná dražba je neplatná a zároveň zaviazal
žalovaných 1/ až 4/ k náhrade trov odvolacieho konania. Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie vo
vzťahu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Mal za to, že táto bola jednoznačne preukázaná,

či už žalobcom doloženými dokumentami do konania alebo jeho výpoveďou, z ktorej je zrejmé, že
žalobca bol a je konateľom úpadcu, teda žalovaného 4/, ktorého majetok sa na dražbe dražil a zároveň
ručil svojim majetkom so splatením záväzkov úpadcu. Z tohto je zrejmé, že žalobca mal záujem na
speňažení dražených vecí za najvyššiu hodnotu tak, aby bol v čo najmenšej miere postihnutý jeho
majetokakofyzickejosoby.Jetedazrejmé,žežalobcovoprávoboloohrozenéaeventuálnemuajvznikla

škoda na jeho majetku tým, že majetok úpadcu bol speňažený za nižšiu hodnotu a následne by bol vo
väčšom rozsahu postihnutý jeho majetok ako ručiteľa. Z tohto dôvodu sa cítil poškodený speňažením
nehnuteľných vecí za nižšiu hodnotu ako tieto podľa jeho názoru v skutočnosti mali. Mal preto za to,
že v konaní splnil podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že si
neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania tak, ako argumentoval žalovaný 1/. Poukazoval

ďalej na nesprávnu špecifikáciu draženej nehnuteľnosti, ktorá prípadných záujemcov o kúpu predmetu
dražby mohla odradiť. V časti týkajúcej sa hodnoty draženej nehnuteľnosti mal za to, že hodnota
nehnuteľnosti bola preukázaná znaleckým posudkom Ing. Juríkovej, kedy bola cena stanovená cca. o
33% vyššia ako znaleckým posudkom Ing. Gálika. V časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania
mal za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na to, aby súd vychádzal pri určovaní výšky trov

z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, ak sa vôbec táto hodnota nehnuteľnosti dá určiť,
nakoľko v konaní nebola žiadnym spôsobom ustálená. Mal preto za to, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 4/, ktorí poukázali na znenie ust.
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, kedy z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že
predpokladom úspechu žalobcu je preukázanie kumulatívneho splnenia podmienok a to porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách, poškodenie práv žalobcu a preukázanie príčinnej súvislosti medziporušením ustanovením v zákone o dražbách a poškodením práv žalobcu. V tejto súvislosti poukázal
na fakt, že výlučným vlastníkom nehnuteľností a nositeľom subjektívnych práv bol úpadca. Žalobca
je jediným spoločníkom úpadcu, ale zároveň je z právneho hľadiska subjektom odlišným od úpadcu.

Žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach spojených s prechodom konkrétneho vlastníckeho
práva ku konkrétnemu predmetu dražby, ktorého pôvodným a výlučným vlastníkom bol úpadca a
nie žalobca. Z tohto dôvodu je zjavná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože zánikom
vlastníckeho práva u iného subjektu mu nevznikla žiadna ujma. Pri posudzovaní aktívnej vecnej
legitimácie je však potrebné prihliadať tiež na skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz

a súčasťou majetku tvoriaceho oddelené konkurznú podstatu boli aj dražené nehnuteľnosti. Účelom
konkurzu je dosiahnuť čo možno najvyššie uspokojenie pohľadávok tých veriteľov úpadcu, ktorí si
svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu. Ani tu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože si
v konkurze neprihlásil žiadnu pohľadávku a jeho majetkové práva tým pádom nemôžu byť dražbou
nijakým spôsobom dotknuté. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že ručí svojim majetkom za
záväzky úpadcu, žalobca nesprávne tvrdí, že je ručiteľom, pretože žalobca svojim majetkom záväzky

úpadcu zabezpečuje a to tie, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere uzatvorené medzi Slovenskou sporiteľňou
ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 23.011.2007. Zabezpečenie záväzku úpadcovým majetkom
nemá žiaden vplyv na poškodenie práv žalobcu, nakoľko žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda,
pretože majetok, ktorým zabezpečil žalobca záväzku úpadcu, by v konkurze mohol byť speňažený aj
pred momentom speňaženia akéhokoľvek majetku vo vlastníctve úpadcu. Vo vzťahu k namietanému

porušeniu ust. § 12 zákona o dobrovoľných dražbách poukázal na tú skutočnosť, že z tohto zákonného
ustanovenia vyplýva, že každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu
predmetu dražby. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti bez ohľadu na vecnú správnosť znaleckého
posudku,žalovaní1/-4/tvrdia,žeaniprípadnýchybnýpostupznalcaniejedôvodomurčenianeplatnosti
dražby. Poukázali pritom na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 21Cdo 1263/2008, Okresného súdu Trenčín

16C 1/2014, Krajského súdu v Prešove 8Co 59/2013, NS SR sp.zn. 3Cdo 233/2010. Ďalej poukázali
na tú skutočnosť, že podľa notárskej zápisnice do začatia dražby zložili dražobnú zábezpeku šiesti
záujemcovia, ktorí sa aj osobne dražby zúčastnili, pričom ani po trojitej opakovanej výzve licitátora nebol
ani jeden z dražiteľov ochotný urobiť najnižšie podanie vo výške 55.680,- eur a preto bol licitátor nútený
opakovane znižovať vyvolávaciu cenu až na sumu 46.700,- eur. Cena dosiahnutá vydražením sa tak

vytvorila prostredníctvom plurality záujmu, pričom príklep licitátora bol udelený dražiteľovi s najvyšším
podaním. Mal preto za to, že žalovaný 2/ si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti a to tým, že
si objednal vypracovanie znaleckého posudku u znalca, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov a
zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva povinnosť preskúmavať znalecký
posudok vypracovaný znalcom.

12. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Súhlasil s konštatovaním
súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu s prihliadnutím
na ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania je

zrejmé,ževpriebehuorganizáciearealizáciedražbybolipríkladnedodržanévšetkyustanoveniazákona
o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa opisu draženej nehnuteľnosti uviedol,
že súd prvej inštancie sa s toto námietkou dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozsudku, pričom
vysvetlil, že oznámenie o dražbe obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona
o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k znaleckému posudku a ohodnoteniu draženej nehnuteľnosti

poukázal na rozhodnutie NS ČR 21Cdo 1263/2008, OS TN 16C 1/2014, Krajského súdu v Prešove 8Co
59/2013, Okresného súdu Piešťany 5C 251/2013, NS SR sp.zn. 3Cdo 233/2010. Z ustálenej judikatúry
je zrejmé, že zaistením vykonania ohodnotenia nehnuteľností znalcom žalovaný 2/ ako dražobník
riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto nemá
právny význam argumentácia žalobcu poukazujúca na odborné stanovisko Ing. Jurigovej, ktorú žiadala

v konaní vypočuť ako znalkyňu, pretože tieto dôkazy sú pre posudzovanie sporu o neplatnosť dražby
irelevantné. Vo vzťahu k tomuto zdôraznil, že kľúčový fakt, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej
ceny je samotná dražba. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť
hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Zo samotného výťažku dosiahnutého dražbou je tak zrejmé, že
predstavy žalobcu o cene obvyklej v čase a mieste konania dražby nekorešpondujú s realitou. Cena

dosiahnutá vydražením tak predstavuje trhovú cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a
ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť. Vo vzťahu k námietkam ohľadom priznaných trov
právneho zastúpenia poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 226/2012, I. ÚS 119/2012,
II. ÚS 226/2012, kedy vzhľadom na osobitný charakter konania o neplatnosť dražby považuje zahodnotu veci cenu dosiahnutú vydražením, teda hrubú hodnotu príklepu, ktorá je dôsledkom verejného
dražobného procesu, ktorá predstavuje sumu 46.700,- eur, čo umožňuje objektívne stanoviť hodnotu
vecí nielen vo vzťahu k žalovanému 4/ ako pôvodnému vlastníkovi, ale aj vo vzťahu k ohrozenému

dobromyseľnému vydražiteľovi, ktorú túto sumu za predmet dražby riadne zaplatil. Vyslovil tiež ten
názor, že účelom vyhlášky konkrétne § 10 ods. 2 je adekvátna odmena advokáta za poskytnuté služby,
ktorá by mala o.i. reflektovať zložitosť a význam vo veci pre klienta a preto by sa pri stanovení ceny
právnej služby malo vychádzať z hodnoty veci, o vlastníctvo ktorej sa vedie spor, alebo ktoré vydanie
je predmetom súdneho sporu. Mal preto za to, že súd prvej inštancie nepochybil, ak žalovanému 2/

priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, nakoľko jeho právneho
posúdeniezodpovedázneniuaúčelupozitívnejprávnejnormeakojudikatúreÚstavnéhosúdu.Malpreto
za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu a následne meritom
veci správne posúdil aj z právneho hľadiska.

13. Žalobca a ostatní žalovaní sa k týmto vyjadreniam ďalej písomne nevyjadrili.

14. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2

CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

15. V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol nahradený s účinnosťou od 01.07.2016 Civilným sporovým poriadkom

(zák.č. 160/2015, ďalej len CSP), ktorý v prechodných ust. § 470 ods. 1, 2 stanovil, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Z tohto teda vyplýva, že nová právna úprav dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znemená, že nová procesná úprava sa použije na

všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, avšak
s tým, že z hľadiska procesného bolo potrebné dané rozhodnutie posudzovať podľa ust. Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko súd prvej inštancie rozhodoval za jeho platnosti a účinnosti.

16. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke

správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

17.Preskúmanímvecidospelodvolacísúdktomuzáveru,žeprávneposúdenievecizostranysúduprvej
inštancie ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore je správne.
Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávnej

postavenie žalobcu, kedy mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní, skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (tvrdenia existencie práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej, existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu

jeho žaloby.

18. Ust. § 44 zákona o konkurze a vyrovnaní upravuje podmienky a nakladania majetkom úpadcu.
Základnou vlastnosťou konkurzného práva je, že ide o právo súbehové. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi

a podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma
sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb a to v prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod
dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza k prechodu na správcu
aj iných oprávnení viažucich sa k majetku podliehajúcemu konkurzu ako je právo užívacie, právo k
výťažkom z takéhoto majetku. Toto odňatie oprávnenie dlžníka spôsobuje u dlžníka ten stav, že mu

ostáva zachované v skutočnosti len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v tejto súvislosti uvádza, že správca
koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, čo medzi správcom a dlžníkom ide navonok vzťah
obdobný zastúpeniu. Riešenie zvolené zákonodarcom sa javí ako efektívne s ohľadom na konštrukciu
iných právnych inštitútov v právnom poriadku. Pri označení konajúcej strany na strane úpadcu, keďžeide o zastúpenia zmluvnou stranou vždy je úpadca zastúpený správcom, nie správca určitého úpadcu.
V tejto súvislosti je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v
súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou podstatou vznikajú vždy úpadcovi a nie správcovi.

19. Kauzálny rozsah, v ktorom dlžník, teda úpadca oprávnene k majetku podliehajúcemu konkurzu
stráca v rozsahu, v ktorom ho správca nadobúda nie je absolútny a taktiež nie je úplne synalagmatický.
Rozsah, v ktorom správca nadobúda jednotlivé oprávnenia k majetku v konkurznej podstate je
obmedzený účelom, pre ktoré sa dlžníkovi odnímajú. Tým je záujem na nezmenšovaní konkurznej

podstaty.

20. Ďalej vo vzťahu k súdnym a iným konaniam je rozhodujúce ust. § 47 zákona o konkurze a
vyrovnaní, z ktorého vyplýva, že aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty
ohľadom majetku úpadcu je počas trvania účinkov vyhlásenia konkurzu výlučne správca. Správca sa pri
uplatňovanínárokovoznačujeakosprávcakonkurznejpodstatysosídlom.Úpadcavyhlásenímkonkurzu

v zásade stratil aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty.
V prípade teda, ak podá žalobu niekto iný ako správca, je potrebné takúto žalobu pre nedostatok vecne
aktívnej legitimácie zamietnuť. Obdobná situácia je vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácii, pretože vo
veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty je počas konkurzu pasívne legitimovaný výlučne správca,
t.z. akýkoľvek návrh na začatie súdneho konania, ktoré sa týka konkurznej podstaty možno podať iba

voči správcovi a nie voči úpadcovi. V prípade, že žalobca takýto návrh podá voči úpadcovi, takýto návrh
je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

21. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že bol v plnom rozsahu správny a
korektný záver súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že v prejednávanej veci žalobca nie je vecne aktívne

legitimovaný na podanie žaloby, z dôvodov, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a z
rovnakého dôvodu nie je ani vecne pasívne legitimovaný žalovaný 4/, nakoľko žalobca je len konateľom
úpadcu a žalovaný 4/ je spoločnosťou, na ktorú bol vyhlásený konkurz v dôsledku čoho prešli všetky
oprávnenia na správcu konkurznej podstaty.

22. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie
vo vzťahu k námietke ohľadom hodnoty dražených nehnuteľností zo strany žalobcu, ktorá sa v
prejednávanej veci ukázala ako nedôvodná. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť,
že námietka ohľadom znaleckého posudku, ktorý mal podľa názoru žalobcu podhodnotiť cenu draženej
nehnuteľnosti, nie je významná. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ani znalecký posudok

zabezpečený dražobníkom nie je priamym určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako
priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu súdu
prvej inštancie sa dražby zúčastnili šiesti účastníci dražby, ktorí urobili aj podania, pričom dražobníkovi
s najvyšším podaním bol udelený príklep. Je teda zrejmé, že samotná cena sa tvorila priamo na dražbe
a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt predmetnej nehnuteľnosti, pričom nikto z prítomných záujemcov

nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Preto aj s prihliadnutím na túto skutočnosť bol
správny postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol.

23. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň na neho v súlade s § 387 ods. 2

CSP poukazuje.

24. Vo vzťahu k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie žalovaných 1/, 3/, 4/ bolo potrebné
výrok rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že sa jedná o závislý výrok vo vzťahu k veci samej
ako vecne správny potvrdiť v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. Čo sa týka náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie žalovaného 2/ však bolo odvolanie
žalobcu dôvodné, a preto vo vzťahu k tomuto výroku dospel odvolací súd k tomuto záveru, že je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

26. V prejednávanej veci ako bolo vyššie uvedené sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vymedzené v petite žaloby. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného 2/ vychádzal z hodnoty draženej nehnuteľnosti a dospel
k záveru, že hodnota jedného úkonu právnej pomoci v náväznosti na vyššie uvedené predstavuje 519,49eur. Tento postup súdu prvej inštancie nie je správny. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález
Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 510/2015, v ktorom sa konštatuje, že v prípade určenia neplatnosti
dobrovoľnej, resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sa jedná o určovaciu žalobu pôvodného

ust. § 80 písm. c/ O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ
ide teda o žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ide o konanie o určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je a jedná sa preto o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. S
prihliadnutím na rozhodnutia NS SR, sp.zn. 5Mcdo 9/2010, 3Mcdo 9/2009, 1MoBdov 17/2006, 2Nobdov
3/2012 v prejednávanej veci nie je možné vyjadriť hodnotu veci ani práva v peniazoch. Hodnota veci pri

predmete konania, ktorým je určenie, že dobrovoľná dražba je neplatná, nie je hodnota nehnuteľnosti
o dražbu, ktorej išlo. V prejednávanej veci nemožno požiadavku na negovanie dobrovoľnej dražby
mechanicky stotožňovať s cenou draženej veci, ani s hodnotou práva majúceho sa v prípade úspechu
žalobcu prinavrátiť. Napriek tomu, že takému výkladu nejde uprieť istú logiku, zastiera sa ním to, že popri
žalobe o neplatnosť dražby za určitých okolností nemožno vylúčiť ani štandardnú určovaciu žalobu, či
žalobu o plnenie, napr. o vydanie hnuteľnej veci, prípadne vypratanie nehnuteľnosti. Preto malo byť v

prejednávanej veci správne stanovená sadzba za jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací
súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ zmeniť tak, že mu bude priznaná
náhrada trov konania za tri úkony právnej služby pri hodnote 66 eur za úkon právnej pomoci vykonaný v

roku 2016 (1/13-ina výpočtového základu a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu,
účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016, na ktorom bola vec aj meritórne prejednaná a došlo k vyhláseniu
rozsudku vo veci samej + 3x režijný paušál 8,58 eur a tiež za jeden úkon právnej služby á 16,50 eur ( 1-
ina hodnoty úkonu za účasť na pojednávaní dňa 29.03.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci )
+ režijný paušál 8,58 eur, 20% DPH zo sumy 248,82 eur t.j. 49,764 eur. Náhrada za stratu času za cestu

na pojednávanie dňa 29.03.2016 z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť ( 2 hod. + 2 hod.) spolu
4 hodiny. Za každú začatú, aj začatú polhodinu prináleží náhrada vo výške 1/60 výpočtového základu
( 14,30 eur) , 8 x 14,30 eur =114,40 eur, cestovné náhrady k účasti na pojednávaní dňa 29.03.2016: cesta
Bratislava-PovažskáBystrica verejnoudopravouvcelkovejhodnote9,56eur,náhradazastratučasuza
cestunapojednávaniedňa28.04.2016zBratislavydoPovažskejBystrice aspäť(2hod.+2hod.)spolu

4 hodiny. Za každú začatú, aj začatú polhodinu prináleží náhrada vo výške 1/60 výpočtového základu
( 14,30 eur) , 8 x 14,30 eur =114,40 eur, cestovné náhrady k účasti na pojednávaní dňa 28.04.2016:
cesta Bratislava - Považská Bystrica osobným motorovým vozidlom - priemerná spotreba pohonnej
hmoty motorového vozidla za 100 km, podľa technického preukazu vynásobená priemernou cenou za 1
liter pohonnej hmoty v čase ukončenia cesty prepočítaná na 1 km + 0,183 eur ako náhrada za použitie

motorového vozidla : 5,9 litra pohonnej hmoty x 0,01 x 1,216 eur + 0,183 eur =0,2547 eur za 1 km, cesta
Bratislava - Považská Bystrica a späť - 340 km x 0,2547 eur = 86,60 eur. Spolu takto trovy právneho
zastúpenia úspešného žalovaného 2/ pred súdom prvej inštancie predstavujú čiastku 623,54 eur. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného
2/ a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom úspešným žalovaným 1/ až 4/ bola priznaná ich plná náhrada voči žalobcovi,
ktorý v odvolacom konaní nemal. V náväznosti na ust. 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie, pričom v náväznosti na § 262 ods. 2 CSP

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).