Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010644
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314010644.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Mariána Jarábka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému L. M. stíhaného
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno a/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona v súbehu s
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku samosudcu Okresného súdu v Galante pod sp. zn. 3T/113/2014 zo dňa 26.11.2014, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného L. M., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu v Galante pod sp. zn. 3T/113/2014 zo dňa 26.11.2014 tento
(samosudca okresného súdu) uznal obžalovaného L. M. vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písmeno a/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorých (prečinov) sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 28.10.2013 v čase okolo 20.00 hod., v Seredi na ulici Novomestskej pred bytovým domov č.
43/43 na parkovisku, prišiel k tam zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu zn. VW Golf, sivej
metalízovej farby, EČV: SC-201CK, majiteľkou ktorého je Mgr. V. Q., nezisteným spôsobom rozbil sklo
na pravých predných dverách vozidla, cez vzniknutý otvor sa načiahol doň a odcudzil odtiaľ osobné

veci Mgr. V. Q., a to dámsku koženú peňaženku zn. Next bielej farby s finančnou hotovosťou vo výške
190,-- Eur s osobnými dokladmi majiteľky vozidla(občianskym preukazom, dokladom o prechodnom
pobyte, vodičským preukazom, bankomatovou kartou O., zdravotnou kartou, zdravotnými kartami jej
detí na meno M. I., M. I. a M. I., dokladom o technickej kontrole vozidla), osobné veci Y. I., a to koženú
peňaženku čiernej farby zn. Adidas s finančnou hotovosťou vo výške 260,-- Eur i s jeho osobnými
dokladmi(občianskym preukazom, bankomatovou kartou, zdravotnou kartou, vodičským preukazom na

vysokozdvižný vozík a mobilným telefónom zn. Samsung S3 mini, bielej farby, nezisteného výrobného
čísla) a následne z miesta odišiel preč. Mgr. V. Q. poškodením osobného motorového vozidla spôsobil
škodu vo výške 296,66 Eur a odcudzením vecí a finančnej hotovosti škodu vo výške 220,-- Eur. Y. I.
odcudzením vecí a finančnej hotovosti spôsobil škodu vo výške 375,-- Eur. Skutku sa dopustil napriek
tomu, že za taký čin bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T 39/2012, z 26.04.2012,
právoplatným 26.04.2012, odsúdený.

Za to mu okresný súd uložil

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods.
1 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické
ambulantnou formou.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, že ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 76 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.
2T/163/2013 zo 04.12.2013, právoplatného 04.12.2013, (za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zák. k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., mu bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov, stredný stupeň stráženia, ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou
aochrannýdohľadvtrvaní1rok),akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný L. M. povinný uhradiť:
- Mgr. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M., B. XX/XXXX, sumu 476,66 Eur,
- Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M., H. ul. č. XXXX/XX sumu 260,-- Eur.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu tento dospel k ustálenému skutkovému stavu na
základe dokazovania, v rámci ktorého prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, keďže
konal proti nemu ako proti ušlému, súčasne za súhlasu procesných strán prečítal výpovede svedkov Y.
I., Mgr. V. Q., S. M. a B. J.. V neposlednom rade oboznámil príslušné listinné dôkazy tvoriace obsah
spisového materiálu.

Pri samotnom rozhodovaní ako vyplýva zo samotného odôvodnenia rozsudku vychádzal z dôkazov,
ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a hodnotil tieto (dôkazy) podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr.por).
Napriek skutočnosti, že obžalovaný L. M. v rámci výpovede z prípravného konania poprel spáchanie

skutku, konajúci (I. stupňový súd) mal jeho trestnú činnosť za preukázanú na základe výpovede svedkov,
resp. poškodených, a to Mgr. V. Q., ktorá videla muža na bicykli tesne pred krádežou, ktorý mal na
sebe zelenú bundu. Svedok Y. I. rovnako videl páchateľa priamo pri aute na osvetlenom priestore. Videl
mu tvár zo vzdialenosti 8 metrov. Pamätal si, že mal zelenú vetrovku, pod ňou hnedú mikinu, bol na
fialovo-modrom horskom bicykli. Na takom istom bicykli prišiel obžalovaný aj na OOPZ Sereď, v čase,

keď tam bol prítomný aj L. I. a policajti realizovali v čase, keď tam bol prítomný aj on vyšetrovacie
úkony ohľadne predmetného trestného konania. Tento (svedok Y. I.) jednoznačne opoznal (podľa
fotografií) ako páchateľa obžalovaného M.. Pred samotným opoznaním podrobne popísal ako páchateľ
vyzeral. Výpoveď svedkyne E. M. (matky obžalovaného) vyhodnotil I. stupňový súd ako tendenčnú
motivovanú snahou pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Naopak za zásadný

a súčasne usvedčujúci dôkaz vyhodnotil konajúci súd výpoveď L. I., ktorý jednak opoznal obžalovaného
na fotografiách a súčasne tento zaevidoval aj farbu bicykla, na ktorom obžalovaný prišiel k autu a
po vlámaní do neho, kam unikal. Na rovnakom type bicykla pritom obžalovaný prišiel aj na políciu v
Seredi. Rozsah škody spáchanej konaním samotného obžalovaného mal za preukázaný na základe
výpovedí poškodených, ktorí sa vyjadrili jednak k odcudzeniu finančnej hotovosti ku škode poškodenej

V. Q., resp. Y. I.. Z listinného dôkazu (faktúry Autoprofitu, s.r.o.) mal za preukázané, že na aute vznikla
škoda vo výške 296,66 Eur. Pri hodnotení osoby obžalovaného konajúci (I. stupňový súd) zistil, že tento
bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 0T/39/2012 z 26.4.2012, právoplatného
26.4.2012, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno a/, ods. 3 písmeno a/ Trestného
zákonanatrestodňatiaslobodyvtrvaní6mesiacov(vykonalho22.10.2012).OkresnýmsúdomGalanta,

rozsudkom sp. zn. 2T/163/2013 zo 4.12.2013, právoplatným 4.12.2013, bol odsúdený za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písmeno a/, ods. 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, kde mu bolo
uložené aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, ochranný dohľad na dobu 1 roka.
Skutok spáchal 29.5.2013.

Zohľadňujúc objektívne výsledky dokazovania dospel I. stupňový súd k záveru, že obžalovaný tým, že si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písmeno a/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovanému, I. stupňový súd zohľadňoval jednak

okolnostíprípadu,akoajosobupáchateľa,vneposlednomradepoľahčujúce,resp.priťažujúceokolnosti,
ako aj skutočnosť, že sa mal aktuálne šetrenej trestnej činnosti dopustiť skôr ako bol súdom I. stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za inú jeho trestnú činnosť. V tomto prípade teda prichádzalo pri
ukladaní trestu rozhodnúť o uložení úhrnného a súhrnného trestu odňatia slobody. Za zákonne súladný
považuje okresný súd v danom prípade trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením pre

jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne okresný súd obžalovanému uložil aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou
formou. Následne ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok
o treste z rozsudku Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/163/2013 z 4.12.2013, právoplatného
4.12.2013 (za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písmeno
a/, ods. 3 písmeno a/ Trestného zákona v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu

so stredným stupňom stráženia, ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou a ochranný
dohľad v trvaní 1 rok), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Napokon rozhodol, že obžalovaný je povinný uhradiť škodu poškodenej Mgr. V. Q., nar. X.X.XXXX,
bydlisko M., B. XX/XXXX, v sume 476,66 Eur a Y. I., nar. X.XX.XXXX, bydlisko M., H. ul. č. XXXX/XX,

v sume 260,-- Eur.
Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie obžalovaný L. M., ktoré v zákonnej lehote odôvodnil
prostredníctvom obhajcu.
V dôvodoch podaného odvolania napáda rozsudok súdu I. stupňa v celom jeho rozsahu. Vo vzťahu k
dôkazom usvedčujúcim poukazuje na nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej Mgr. V. Q., ktorá v prvotnej

svojej výpovedi mala uviesť, že bola na balkóne, keď videla, že niekto rozbil okno na jej motorovom
vozidle, v neskoršej svojej výpovedi však uvádzala, že boli s druhom na balkóne spolu a moment, keď
jej niekto rozbil okno na motorovom vozidle, nevidela.
Rovnako tak namieta konzistenciu výpovede svedka - poškodeného Y. I., ktorý vypovedal, že bol s
družkou na balkóne a spolu sledovali ako neznámy páchateľ rozbil okno na motorovom vozidle, spolu na

nehozbalkónazakričali,páchateľvyberalvecizauta,podľaprvejvýpovede,podľadruhejbolnabalkóne
sám, odtiaľ sledoval skutok (ešte nesvietilo pouličné osvetlenie?), neskôr zbehol, videl páchateľovi do
tváre a prejavil ochotu opoznať páchateľa podľa fotografií, v tretej výpovedi mal zakričať na páchateľa
zo vzdialenosti 8 metrov, dobre mu videl do tváre, keďže svietilo pouličné osvetlenie, presne ho popísal,
dokonca jeho strih účesu a súčasne uvádzal, že mal na hlavne natiahnutú kapucňu a v ten istý deň večer

zisťoval, či L. M. nezháňal drogy, hoci ho nepoznal. Za nejednoznačnú považuje aj výpoveď svedka B.
J.. Vzhľadom na takto prezentované nezrovnalosti vo výpovediach svedkov - poškodených navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 321 ods. 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku a
aby vec vrátil I. stupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade podaného (odvolania obžalovaného), odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1

Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného L. M. je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd primárne zistil, že súd I. stupňa vo veci vykonal vyčerpávajúce dokazovanie umožňujúce
mu vysloviť nespochybniteľné závery, že žalovaný skutok sa stal a že ako jeho páchateľ bol usvedčený

práve obžalovaný L. M.. Podkladom pre takéto (úvahy okresného súdu) sú práve dôkazy vykonané
pred I. stupňovým súdom v podobe výpovede svedkov - poškodených, resp. oboznámením ostatných
vo veci nazhromaždených dôkazov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výpovede poškodených Mgr. V.
Q., Y. I., produkované počas prípravného konania v podstatných častiach korešpondujú a sú doplnené
aj ostatnými dôkazmi vykonanými súdom I. stupňa v rámci hlavného pojednávania v podobe výpovede

svedka J., resp. oboznámením ostatných listinných dôkazov.
Spôsob identifikácie páchateľa realizovaný predovšetkým na základe výpovede svedka Y. I. z pohľadu
odvolacieho súdu je možné považovať za nespochybniteľný, keďže tento jednoznačne jednak páchateľa
videl a následne bezprostredne po spáchaní skutku ho opoznal na polícii aj podľa fotografií. Naviac
identifikoval páchateľa nielen osobne, ale aj tou skutočnosťou, že obžalovaný prišiel na miesto skutku

na bicykli rovnakom ako neskôr sám sa dostavil na Obvodné oddelenie PZ v Seredi. Okresným súdom
realizované dokazovanie pritom jednoznačne vytvára ucelenú reťaz dôkazov na seba nadväzujúcich
pri zhodnotení ktorých je možné vysloviť záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že páchateľom
skutku bol práve obžalovaný L. M.. Aj napriek obžalovaným namietaným čiastočným nezrovnalostiam vovýpovedipoškodenýchMgr.V.Q.,resp.Y.I.niejemožnétieto(nezrovnalosti)považovaťzatakzávažné,
ktoré by spochybňovali skutkové závery ustálené súdom I. stupňa premietajúce sa do výrokovej časti
rozsudku. Rovnako za zákonne súladný považuje odvolací súd aj spôsob vyhodnotenia obhajoby

obžalovaného, ktorý počas prípravného konania spáchanie trestnej činnosti popieral tvrdiac, že v čase
skutku sa mal nachádzať u svojej matky S. M.. Táto (svedkyňa S. M.) túto jeho obhajobu potvrdila,
avšak vzhľadom na konštatovaný pomer obžalovaného a svedkyne (jeho matky) je potrebné svedeckú
výpoveď E. M. hodnotiť ako zjavne tendenčnú motivovanú snahou matky pomôcť svojmu synovi vyviniť
sa spod trestnoprávnej zodpovednosti.

Naviac počas realizovaného dokazovania nebol produkovaný žiadny ďalší dôkaz, ktorý by jeho
obhajobné tvrdenia akýmkoľvek spôsobom potvrdil.
Súdom I. stupňa ustálené skutkové závery si preto ako správne zistené osvojil aj odvolací súd.
Nepochybil tento (I. stupňový súd) pokiaľ po právnej stránke vyhodnotil konanie obžalovaného
dopúšťajúceho sa svojim konaním naplnenia jeho zákonných znakov prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písmeno a/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci

podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a súčasne zničil
cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Znaky príslušných (prečinov) boli vykonaným
dokazovaním preukázané v plnom rozsahu.
Za zákonne súladný považuje odvolací súd aj postup okresného súdu v smere rozhodnutia o treste

ukladaného obžalovanému, keďže sa tento (obžalovaný M.) naposledy spáchanej trestnej činnosti
mal dopustiť skôr ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok v inej jeho trestnej veci,
prichádzalodoúvahyuloženietrestusúhrnného,resp.úhrnného.Zazákonnesúladnýpovažujeodvolací
súd v konkrétnom prípade trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Príslušný (výrok rozsudku súdu I. stupňa)

rešpektuje príslušné zákonné kritériá upravujúce druh a výmeru trestu ukladaného páchateľom trestných
činov s ohľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, ako aj požiadavky zákonodarcu na
zabezpečenie generálnej, ako aj špeciálnej prevencie ukladaných trestov.
Vo vzťahu k ostatným výrokom I. stupňového súdu odvolací súd zistil, že tieto majú zákonnú oporu a
keďže nezistil akýkoľvek dôvod na reparáciu rozsudku súdu I. stupňa rozhodol spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.