Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/159/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5108219326.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobkyne: M.

Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, J., právne zastúpená B.. C. Kováčová, advokát so sídlom
Drieňová 16, Žilina, proti žalovaným: 1/ Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. P. XXXX/XX, J., 2/ B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. P. XXXX/XX, J., obaja právne zastúpení JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so
sídlom M. Rázusa 14, Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa
v kat. úz. J., zapísaných na U. úrade J., odbor katastrálny, pre okres J., obec J., kat. úz. J., na liste

vlastníctva č. XXXX, a to stavba - dom súp. č. XXXX na pozemku C. parc. č. XXXX/X s príslušenstvom
a pozemok C. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria z r u š u j e .

II. G. nachádzajúce sa v kat. úz. J., zapísaných na U. úrade J., pre okres J., obec J., kat. úz. J., na
liste vlastníctva č. XXXX, vyporiadava tak, že tieto nehnuteľnosti, a to stavbu - dom súp. č. XXXX spolu
s príslušenstvom a vonkajšími úpravami (ploty, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, spevnené
plochy č. X a 2, vonkajšie schody) postavený na pozemku C. parc. č. XXXX/X a pozemok C. parc.

č. XXXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria v celosti p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobkyne v podiele X/X.

T.. J. j e p o v i n n á spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ výplatu náhrady za ich
spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach sumu XX.XXX eur do XX dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

IV. J. zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

V. Z. m á proti stranám sporu právo na náhradu trov konania voči každému z nich v rozsahu, a to
žalobkyňa XX % a žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu XX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. J. sa návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území J., zapísaných na LV č. XXXX, a to rodinnému
domu súp. č. XXXX, postaveného na C. parc. č. XXXX/X a pozemku C. parc. č. XXXX/X o výmere
XXX mX zastavané plochy a nádvoria, a zároveň žiadala predmetné nehnuteľnosti prikázať do jej

výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalovaným 1/ a 2/ ako podielovým spoluvlastníkom primeranú
náhradu. V priebehu tohto konania následne žiadali reálne rozdelenie nehnuteľností. O. realizáciou
nadstavby pôvodného rodinného domu rodičia v roku XXXX kúpnou zmluvou previedli X podielu z domu
a zastavaného pozemku na žalovaných 1/ a 2/ a títo začali s realizáciou stavebných úprav a tonadstavby a prístavby jestvujúceho rodinného domu; podľa vyjadrení žalobkyne strechu financovali
výlučne jej rodičia, nadstavbu pôvodného domu financovali žalovaní 1/ a 2/ za pomoci rodičov. V.
má dva samostatné vchody, samostatne je časť pôvodného domu, kde bývajú doposiaľ jej rodičia a

nadstavba je samostatnou bytovou jednotkou, ktorú užívajú žalovaní 1/ a 2/ nezávisle od vzájomného
prístupu do pôvodného rodinného domu. J. od roku XXXX nebýva v domovej nehnuteľnosti, býva s
rodinou v trojizbovom byte a vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú dlhodobo narušené.

2. J. 1/ aj ako ustanovený súdom opatrovník žalovaného 2/ (v opatrovníckej veci sp. zn. XXPs X/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX) uviedol, že žalobkyňa cez zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa
domáha získať vlastníctvo k časti veci, ktoré obstarali žalovaní 1/ a X/, keď k pôvodnej stavbe rodinného
domu realizovali prístavbu a nadstavbu za ich výlučné prostriedky a so súhlasom rodičov manželky
(žalovaný X/) a v takom rozsahu, že vznikli z pôvodnej nehnuteľnosti dve samostatné navzájom na sebe
nezávislé bytové jednotky. Po realizácii nadstavby a prístavby pôvodného domu od roku XXXX v byte
trvale býva, byt má samostatný vchod, ako i samostatné dodávky energií. V súčasnosti v byte býva

spolu so svojou dcérou a jej rodinou.

3. P. U. súdu J. č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (v poradí prvým) súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. J. a zapísaných na LV č.
XXXX stavba - dom súp. č. XXXX na pozemku C. parc. č. XXXX/X a pozemok C. parc. č. XXXX/X o

výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že byt č. X
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, byt č. X a nebytový priestor č. X prikázal do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ (na základe znaleckého posudku č X/XXXX, ktorý vypracoval znalec
T.. B. Z. dňa XX.X.XXXX dospel k závere, že dom č. súp. XXXX kat. úz. J. je reálne deliteľný a dom súp.
č. XXXX je možné rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky a jeden nebytový priestor); pozemok C.

parc. XXXX/X prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu (podľa geometrického plánu č. XXC
XXX/XXXX a to novovytvorený pozemok C. parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX žalobkyne v podiele
X a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných 1/ a 2/ v podiele 1, C. parc. XXXX/XX o
výmere XXX mX a C. parc. č. XXXX/XX o výmere XX mX do podielového spoluvlastníctva žalobkyne
spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných 1/ a

2/ spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX); zriadil vecné bremeno ( právo prechodu pešo a prejazdu
autom) in rem k novovytvorenému pozemku C. parc. č. XXXX/XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne v prospech oprávneného z vecného bremena vlastníka bytu č. X a nebytového priestoru č. X
postaveného na C. parc. č. XXXX/XX o výmere XX mX za jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške X.XXX eur.

4. C. súd J. uznesením č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX (v poradí prvým) rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že záver
okresného súdu, že v danom prípade do úvahy prichádza prvý zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva - rozdelenie veci - stavby, pri ktorom vzniknú samostatné veci i v právnom slova zmysle

je nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle podmienok uvedených v § X42 ods. 1 U. zákonníka
a nebola správna analógia zákona č. XXX/XX Z. z. pre aplikáciu ustanovenia § X42 ods. 1 U. zákonníka
- vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej
veci, keď rozdelenie sa týka rodinného domu u ktorého bola zrealizovaná nadstavba a prístavba. O.
okresného súdu bude skúmať aj ďalšie spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § X42

ods. 1 veta druhá a tretia U. zákonníka, prípadne skúmať aplikáciu výnimky zo zásady, že „nikto nemôže
byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu“ uvedenej v § 14X ods. 2 U. zákonníka.

5. P. U. súdu J. č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX (v poradí druhým) súd zamietol návrh
žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Po

zrušenípredchádzajúcehorozsudkuokresnýsúdvychádzajúczozáväznéhoprávnehozáverukrajského
súdu, že reálne rozdelenie nie je dobre možné, skúmal aj ďalšie spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva ako i aplikáciu výnimky zo zásady, že „nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu“ uvedenej v § 14X ods. 2 U. zákonníka. I. výsledky vykonaného
dokazovania, že žalobkyňa spoluvlastnícky podiel X k vyporiadavaným nehnuteľnostiam nadobudla

darovacou zmluvou V XXXX/XX a V XXXX/XX a domovú nehnuteľnosť reálne na svoje bývanie
nevyužíva a žalovaní 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel X nadobudli titulom kúpy č. RI XXX/XXXX a po
realizácii kúpy spoluvlastníckeho podielu následne so súhlasom pôvodného podielového spoluvlastníka
realizovaliprístavbuanadstavburodinnéhodomusovznikomnovejbytovejjednotky,ktorúodr.XXXXdosúčasnej doby reálne na bývanie užívajú. A. posudzoval pre svoje rozhodnutie otázku riešenie konfliktu
dvoch práv, práva žalobkyne ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností a na druhej strane právo
žalovaných v r. 1/ a 2/ na súkromie a obydlie a dospel k záveru, že v danom prípade v zmysle § 14X ods.

2 U. zákonníka sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo.

6. C. súd v J. ako súd odvolací uznesením č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX (v poradí
druhým) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prejednávanej veci krajský

súd vyslovil záver, že vzhľadom na charakter predmetu konania, ktorým je vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k rodinnému domu, na ktorom bola realizovaná nadstavba, reálne rozdelenie veci
nie je dobre možné (prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § X42 ods.
1 U. zákonníka). M. krajský súd v dôvodoch uznesenia z XX.XX.XXXX č. k. XXC XXX/XXXX-XXX
(správne malo znieť č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX) konštatoval, že je ďalej potrebné
skúmať aj ďalšie spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a to b) prikázaním

veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu; c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi
spoluvlastníkov podľa ich podielov. V danom prípade vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom veci a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov
podľa ich podielov neprichádza do úvahy, čo znamená, že je dôvodné skúmať podmienky pre
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa písm. b) prikázaním veci jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom za náhradu alebo zamietnutie návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podľa § 14X ods. 2 U. zákonníka. C. súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru,
žeokresnýsúdskutkovézistenianevyhodnotilspôsobomuvedenýmv§132O.s.p.,keďžesanezaoberal
všetkýmitvrdenýmiskutočnosťami(žalobkyňou),ktorébolivýznamnépreposúdenie,čivdanomprípade
nie sú dané dôvody pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným pod

písm. b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu.

7. V zmysle intencií odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí súd v ďalšom konaní
vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (k intenzite „nezhôd“ medzi stranami a rodinnými
príslušníkmi, k možnosti prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, prípadne

prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaných, čo je podmienené tým, že na nehnuteľnosti viazne
právo doživotného bývania v prospech matky žalobkyne), svedka, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané
dôkazy produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

8. J. v priebehu ďalšieho konania zotrvala na svojej doterajšej argumentácii v spore, má záujem o

nadobudnutie výlučného vlastníctva k vyporiadavaným nehnuteľnostiam a tieto chce do budúcna užívať.
V. chodí do domu za svojou matkou, ktorá má v pôvodnej časti domu a na jej podiel X vecné bremeno
práva doživotného užívania a bývania a stará sa o ňu. Z. na svoje náklady prestavbu záhrady v
období rokov XXXX až XXXX a to na výsadbu rastlín a drevín, počas vegetačného obdobia kosia
trávnik, zabezpečujú zimnú údržbu chodníkov okolo domu a na ulici pred domom, vykonávajú opravy

a nátery oplotenia domu. F., že vykonala totálnu prestavbu pôvodnej časti domu užívanej jej matkou a
zahrňujúca kompletnú opravu bytových stien, opravu a úpravu výmeny podláh, vchodových vstupných
dverí, kúpeľne. Z dôvodov sporných užívacích vzťahov nedošlo k oprave a rekonštrukcii samotného
domu, výmeny okien na pôvodnej časti domu, zateplenie domu a pod. O úpravy okolia rodinného
domu a opravy a zhodnotenie rodinného domu sa žalovaní nijako nepričinili. O. ide o nadstavbu a

prístavbu domu túto ďalej užíva žalovaný 1/ so svojimi rodinnými príslušníkmi od roku XXXX, pričom
žalovaná 2/ je dlhodobo umiestnená v zdravotnom zariadení - ústave od roku XXXX a túto nehnuteľnosť
neužíva. G. pretrvávajú spory medzi rodinnými príslušníkmi obidvoch spoluvlastníkov a nevedia sa
dohodnúť na spoločnej oprave a údržbe. Od r. XXXX, kedy bola stavba zrekonštruovaná resp. upravená
prístavbou, neprebehli výraznejšie zmeny. J. sa minimálne o časť, ktorú užíva jej matka stará, stará

sa aj o okolie a toto pravidelne zveľaďuje. E. užívanie jej sťažujú časté urážky a slovné osočovanie
zo strany rodinných príslušníkov žalovaného v r. 1/ a pokiaľ by zotrvali v spoluvlastníctve, túto situáciu
nerieši do budúcna, pretože nehnuteľnosť ako takú by bolo zrejme ťažko možno predať. So žalovaným
1/ navzájom nekomunikujú, vyhýbajú sa, takže k tomuto osočovaniu už svojím spôsobom v súčasnosti
nedochádza, ale dochádza zo strany rodinných príslušníkov žalovaného 1/ a to v čase, kedy nie je

doma. G. je pravdepodobné, že by nejakým spôsobom došlo k dohode týkajúcej sa opravy a úpravy
danej nehnuteľnosti. Je schopná vyplatiť náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel a z hodnoty
stanovenej znaleckým posudkom T.. B. Z., kedy hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu XXX
tisíc eur. O. ide o časť financovania stavby a tvrdenia žalovaných, poukázala na výpoveď svedkyne p.M. N., ktorá s realizáciou prístavby a nadstavby súhlasila, avšak na nadstavbu a prístavbu tiež použili
svoje finančné prostriedky a to priamo na úpravu krovu.

9. J. v r. 1/ v priebehu ďalšieho konania zotrval na svojej argumentácii a uviedol, že práve v danej
veci sú splnené podmienky na reálne rozdelenie. O. ide o návrh zo strany žalobkyne na prikázanie
vlastníctva v jej prospech a s uložením povinnosti vyplatiť žalovaných, ktorý zodpovedá zápisom ich
podielov na liste vlastníctva, ide o jednoznačne rozpor s dobrými mravmi. J. žiada, aby mala povinnosť
vyplatiť ich z hodnoty podielu iba 1, pričom prístavbou a nadstavbou žalovaní realizovali na základe

žiadosti práve právnych predchodcov žalovanej 2/ a žalobkyne, po realizácii tejto nadstavby a prístavby
bolo dohodnuté, že vyporiadajú majetkové vzťahy a pomery a podiely budú v pomere X/X, avšak
k tomuto nedošlo neskôr z dôvodu, že žalovaná 2/ onemocnela. O. nehnuteľnosť je z r. XXXX a
prístavba bola realizovaná v r. XXXX a neupravovali sa spoluvlastnícke podiely napriek tomu, že medzi
právnymi predchodcami žalobkyne a žalovanými došlo k dohode, že takáto úprava vlastníckych alebo
spoluvlastníckych vzťahov bude vykonaná. V súčasnosti prístavba a nadstavba danej nehnuteľnosti

ako stavba nie je evidovaná, pričom však žalovaní túto prístavbu a nadstavbu realizovali a kolaudačné
rozhodnutie bolo rozhodnutím o povolení užívania v prospech žalovaných z r. XXXX. O. ide o zapísané
právo doživotného bývania matky žalobkyne, toto považujú za neplatné, nakoľko právo doživotného
bývania bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá bola v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných a bolo
zriadené v súvislosti s darovacou zmluvou, a to na podiel žalobkyne, a teda nevie si predstaviť ako

môže byť zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve len na základe právneho
úkonu, ktorého účastníkom bol len jeden zo spoluvlastníkov. G. užívanie tejto nehnuteľnosti matkou
žalobkyne. J. v r. 1/ popieral, že by atakoval žalobkyňu a že by sa nepodieľal a nezúčastňoval na
opravách. On sa výlučne stará o svoju časť, aj o strechu; pokiaľ ide o finančnú výpomoc rodičov,
je pravda, že pri prístavbe a nadstavbe pomáhali, avšak oni im tieto peniaze vrátili. So znaleckým

posudkom T.. Z. sa oboznámil, avšak po realizovaní nadstavby a prístavby hodnota bytovej jednotky
je ďaleko vyššia ako hodnota pôvodného domu. Je ochotný zaplatiť tú čiastku, pokiaľ sa dohodnú, že
by pominulo vecné bremeno a získať túto stavbu do jeho vlastníctva, avšak malo by sa vychádzať zo
znaleckého posudku k stanoveniu objektívnej v súčasnosti reálnej hodnoty danej nehnuteľnosti alebo
protihodnotu, ktorú by mal vyplatiť žalobkyni zodpovedá hodnote bytu č. 1, ktorá je v znaleckom posudku

stanovená.Kuskutočnosti,žeexistovaladohodamedziprávnymipredchodcamižalobkyneažalovanými
o tom, že budú vysporiadané ich majetkové vzťahy a podiely na úrovni zodpovedajúcej zhodnoteniu
tejto nehnuteľnosti, navrhli vypočuť svedkov, ktorí by sa vedeli vyjadriť k situácii, ktorá nastala po
realizovaní prístavby a nadstavby, ako aj ku skutočnosti, kto vykonával údržbu tejto nehnuteľnosti. E.
uviedol, to že strany navzájom nekomunikujú, nesvedčí o tom, že by boli zlé vzťahy, ale svedčí o

tom, že strana žalovaných sa vyhýba možným konfliktom, lebo každá komunikácia, ktorá by mohla
vzniknúť, alebo z každej komunikácie, ktorá nejakým spôsobom začala, bola zo strany žalobkyne alebo
zo strany užívateľov bytu č. X manželov M. zárodok pre konflikt a ktorý proste len sa násobil a nebolo
možné to utlmiť. R. prístavba, nadstavba bola realizovaná na náklady a na účet žalovaných. O. tam
došlo k nejakej finančnej výpomoci zo strany rodičov žalobkyne, bola to finančná výpomoc vo forme

pôžičky, ktorá sa následne vrátila. O. tiež na dôvody osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie
spoluvlastníctva je aj tá skutočnosť, že žalovaní mali svoj byt samostatný v paneláku na Z. a išli stavať,
pristavovať a nadstavovať vyslovene na žiadosť a naliehanie právnych predchodcov žalobkyne a týmto
spôsobom vyporiadania sa žalovaný v r. 1/ a jeho rodina - dcéra s manželom a ich deťmi v podstate
stanú asi bezdomovcami, pretože takéto bývanie si nijaké nezaobstarajú.

XX. A. I. Q. vyjadrovala sa k obdobiu, kedy bola účastníkom stavebného konania vo veci susednej
stavby, a to nadstavby a prístavby a nemá vedomosť a ani nebola prítomná pri konflikte, že by rodina
C. s niekým mala konflikty.

XX. Po skutkovej stránke z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že pozemok C. parc. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X je
v podielovom spoluvlastníctve strán a to žalobkyňa - podiel 3, titul nadobudnutia darovacia zmluva č.
V XXXX/XX a č. V XXXX/XX-XX/XX; žalovaní 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel 1, titul nadobudnutia kúpa
č. RI XXX/XX-XX/XX. V časti C sú zapísané ťarchy : na podiel žalobkyne právo doživotného bývania

a užívania pre Z. M. a Emíliu M., č. V XXXX/XX-XX/XX (výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz.
a obec J.). E. je nesporné, že pozemky C. parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX a C. parc. č.
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, titulnadobudnutia darovacia zmluva č. V XXXX/XX a č. V XXXX/XX-XX/XX ( list vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. a obec J.)

XX. Z vyjadrení svedka M. N. (XX.XX.XXXX) vyplynulo, že pred začatím nadstavby a prístavby domu
previedli X na žalovaných aby si mohli urobiť nadstavbu a po jej realizácii pôvodnú starú časť mali ako
svoje (rodičia) a žalovaní 1/ a 2/ mali svoju stavbu a to konkrétne nadstavbu a prístavbu. V. o zmenení
spoluvlastníctva po realizácii nadstavby a prístavby nebola. A. financovali spoločne, tak žalovaní ako
aj ona s manželom (nová strecha a úpravy, materiál - „výdavky na stavbu „ zapísané v poznámkach

rodičov žalobkyne čl. XXX).

XX. Z výsledkov vykonaného dokazovania, konkrétne z obsahu stavebného povolenia M., odbor
územnéhoplánovaniaJ.,č.j.FzodňaXX.X.XXXX(č.l.XX) vyplýva,žekstavbe-prístavbaanadstavba
rodinného domu so vznikom samostatnej kompletnej bytovej jednotky na pozemku parc. č. XXXX/X pre
kat. úz. J. bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníka žalovaného 1/ a 2/ a k predmetnej stavbe dňa

XX.X.XXXX č.j. F (č. l. XX), bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a povolené užívanie stavby - prístavby
a nadstavby rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky postavenej na pozemku parc. č. XXXX/
X v kat. úz. J..

XX. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca T.. B. Z. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX - XXX) vyplynulo,

že rodinný dom súp. č. XXXX je situovaný v zastavanom území obce, v zástavbe prevažne rodinných
domov, stavba je solitérne stojaca s prístupom z verejnej komunikácie. Má jedno čiastočné podzemné
podlažie a dve nadzemné podlažia. K pôvodnej časti z r. XXXX bola realizovaná prístavba v r. XXXX a v r.
XXXX bola realizovaná druhá prístavba s nadstavbou druhého nadzemného podlažia. P. dom obsahuje
dve samostatné bytové jednotky, každá so samostatným vstupom a samostatným meraním spotreby

elektrickej energie, vody, plynu. V závere znaleckého posudku znalec použitou metódou polohovej
diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. X. a to stavby rodinný dom súp. č.
XXXX s príslušenstvom (drobná stavba, ploty, vonkajšie úpravy a pozemok XXXX/X - zastavanej plochy
a nádvoria) spolu na sumu XXX.XXX eur. J. vo svojom stanovisku k námietkam žalobkyne k znaleckému
posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) uviedol, že pri ohodnotení rodinného domu je dom

braný ako jedna nehnuteľnosť a jednotlivé konštrukcie a zariadenia sú uvedené pri ocenení domu a
bytov a pri zapracovaní akceptovaných pripomienok na (pri rodinnom dome položka XX.X, XX, X.X.X)
pri bytoch položka č. XX je všeobecná hodnota po zaokrúhlení rodinný dom s príslušenstvom celkom
XXX.XXX eur.

XX. O. § 136 ods. 1, X U. zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

XX. O. § X37 ods. 1 U. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

XX. O. užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým
spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel (§ X37 ods.
1OZ).Jevprvomradevecouspoluvlastníkov,abysaotom,akobudúspoločnúvecužívať,samidohodli,
predpokladá to aj ustanovenie § 139 U. zákonníka, ktoré umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade
nezhody o svojich právach a povinnostiach obrátili na súd. Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti

hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci. V. spoluvlastníkov o užívaní
spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani ak ide o nehnuteľnú vec. M. byť teda uzavretá aj len ústne
a v danom prípade dlhšie trvajúci režim užívania môže byť určitým prejavom toho, že spoluvlastníci s
ním súhlasia.

XX. O. § X42 ods. 1 U. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. O. pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

XX. O. právne posúdenie veci bol rozhodný výklad pojmu „spoločná vec“. O. pojmom spoločná vec
treba chápať vec celú, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, pretože podielvyjadruje ideálnu, nie reálnu účasť spoluvlastníka na veci. V. so spoluvlastníckym podielom je totiž
výlučným a samostatným oprávnením každého spoluvlastníka. T. v prípade, ak táto dispozícia presahuje
rámec nakladania so spoluvlastníckym podielom, t.j. dotýka sa spoločnej veci ako takej (ako celku),

uplatní sa právny režim ustanovenia § 139 ods. X U. zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (to sa však
nevzťahuje na jej scudzenie).

XX. O. hospodárením so spoločnou vecou sa rozumie aj rozhodovanie o užívaní spoločnej nehnuteľnosti

ako i to či komu a za akých podmienok bude zriadenie vecného bremena. A. má za to, že už v samom
dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom možno vidieť dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti a
medziúčastníkminiejespornýužívacívzťahdanejdomovejnehnuteľnosti,keďžeivsúčasnosti spodnú
časť domu užíva matka žalobkyne a hornú časť domu (nadstavba a prístavba) túto ďalej užíva žalovaný
1/ so svojimi rodinnými príslušníkmi nezávisle od pôvodnej časti rodinného domu. S prihliadnutím na
osobitosti v danej veci, že medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi existovala predchádzajúca

dohoda prijatá v rámci hospodárenia so spoločnou vecou o tom, ktorú reálnu časť nehnuteľnosti je
oprávnený užívať ten ktorý spoluvlastník a z vyjadrení strán sporu vyplýva konkrétne, ktorú časť užívajú
jednotliví spoluvlastníci, v takom prípade môže súd konštatovať, že došlo k „zreálneniu“ ideálneho
podielu a jeho konkretizácii na predmetnej nehnuteľnosti. V danom prípade táto dohoda o spôsobe
užívania reálnej časti nehnuteľnosti umožňuje zriadenie vecného bremena a je možné pripustiť aj

zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu 3. T. v prípade, keď vecné bremeno zaťažuje
celú nehnuteľnosť a táto je v podielovom spoluvlastníctve, sa vyžaduje, aby všetci spoluvlastníci boli
účastníkmi zmluvy. V danom prípade vecné bremeno obmedzuje iba práva jedného z podielových
spoluvlastníkov v prospech oprávneného z vecného bremena, potom taký záväzok nezaťažuje celú
nehnuteľnosť, ale len spoluvlastníka, ktorý zmluvu uzavrel, prípadne jeho právnych nástupcov vo

vlastníctve jeho podielu. (pozri R X/XXXX). V danom prípade na podiel žalobkyne X v dotknutým
nehnuteľnostiach je vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania pre Z. M. (právo doživotného
užívania zanikne smrťou oprávnenej osoby) a pre N. M., č. V XXXX/XX-XX/XX, ktoré oprávňuje fyzickú
osobu užívať podiel na nehnuteľnosti a jeho zriadenie bolo súčasťou darovacej zmluvy zriadeným ho
obdarovaným (žalobkyňa) v prospech darcu (rodičia žalobkyne).; pričom za života darcu môže zriadené

vecné bremeno k podielu X zaniknúť len na základe dohody (zapisuje sa do katastra a spôsobuje výmaz
ťarchy na liste vlastníctva).

XX. A. sa tiež zaoberal otázkou, v akom rozsahu sú spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľnosti. O. názoru
súdu realizáciou stavby (prístavby a nadstavby rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky

postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X v kat. úz. J.) v súlade s vyššie uvedeným stavebným povolením
došlo len k vybudovaniu nadstavby a prístavby existujúceho rodinného domu, ktorá sa tak stala
súčasťou existujúcej stavby (v súlade s ustanovením § X20 ods. 1 U. zákonníka). G. teda samostatný
predmet vlastníckeho práva. Z ustanovenia § 120 občianskeho zákonníka potom treba vyvodiť, že
prístavba (nadstavba) ani iné stavebné zmeny zásadne nič nemenia na vlastníctve nehnuteľnej veci. A.

poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XX R./XXXX/XXXX, podľa ktorého prístavby a iné stavebné
zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci, pričom za stavebnú zmenu sa považuje
i prístavba, ktorá spravidla má za následok i zmenu technických parametrov alebo aj funkcie a účelu
stavby. K vykonaniu prestavby sú potrebné práce investičného charakteru; tieto investície sami však
neovplyvňujú vlastníctvo stavby. O. ak nebolo dohodnuté nič iné, do vlastníctva toho, komu patrila stavba

pôvodná, prípadne aj prístavba vykonaná na základe stavebných úprav, pričom, nie je rozhodné, kto
bol stavebníkom.

XX. Je nesporné, že predmetná prístavba a nadstavba nebola zapísaná na liste vlastníctva ako
samostatná stavba a predmet vlastníctva; vlastníctvo stavby rodinného domu súp. č. XXXX zostalo

rovnaké (podiel X pôvodní vlastníci a X žalovaní 1/ a X/) a keďže niet dostatočne presvedčivého dôkazu
o obsahu dohody o výške spoluvlastníckych podielov, ktorá by založila nové spoluvlastníctvo, platí
zápis v katastri. A. konštatuje, že zo skutkových zistení vyplynulo, že stavebné úpravy (nadstavba,
prístavba) pôvodnej stavby boli financované tak z prostriedkov pôvodných podielových spoluvlastníkov
ako i žalovaných a táto investícia do domovej nehnuteľnosti sama o sebe nepredstavuje právny titul

na nadobudnutie iného podielu spoluvlastníctva k novovybudovanej časti nehnuteľnosti (nadstavba a
prístavba). A., ktorých navrhol žalovaný 1/ (čl.XXX) a ktorí sa mali vyjadrovať k úprave majetkových
pomerov rodinného domu na čas po realizácii jej nadstavby a prístavby medzi žalovanými a právnymi
predchodcami žalobkyne ešte pred ukončením jej realizácie súd nevykonal, keď takúto dohodu ozaložení podielového spoluvlastníctva k novovybudovanej nehnuteľnosti ako i rokovania o nej zásadne
popierala svedkyňa (M. M. ako pôvodná spoluvlastníčka podielu X), keď udávala, že “ žiadne dohody
neboli“ a samotný žalovaný 1/ udával, že k takejto dohode ani nedošlo neskôr z dôvodu, že žalovaná

2/ onemocnela. O. súd v prejednávanej veci vychádzal z výšky podielov tak, ako sú aktuálne zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. a obec J..

XX. A. je toho názoru, že základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je, že ide majetkové právo (nárok), ktorý vznikol medzi

účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového
spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. V judikatúre je
ustálené, že vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie
v širšom zmysle, avšak iba na návrh (resp. vzájomný návrh).

XX. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. E. právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

XX. O. spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie. Ak odvolací súd v prejednávanej veci vyslovil,
záver,ževzhľadomnacharakterpredmetukonania,ktorýmjevyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
k rodinnému domu, na ktorom bola realizovaná nadstavba, reálne rozdelenie veci nie je dobre možné
(prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § X42 ods. 1 U. zákonníka) súd v
ďalšom konaní v danom prípade posudzoval podmienky pre ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu.

XX. V danom prípade súd vychádzal z aktuálneho zápisu na LV č. XXXX kat. územie J., že
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností je žalobkyňa v podiele X a žalovaní X/ a 2/ v podiele 1. Z
ustanovenia § 142 ods. 1 U. zákonníka vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti

svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, a teda ak žalobkyňa podala žalobný návrh nemusí
tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené a
má záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva k vyporiadavaným nehnuteľnostiam a tieto chce do
budúcna užívať.

XX. V rámci posudzovania účelného využitia veci okrem veľkosti podielov súd zohľadnil skutočnosť
rozhodujúcu pre žalobkyňu, že jej matka je odkázaná na spornú nehnuteľnosť rodinný dom, kde býva
a má zriadené vecné bremeno, ktoré ju oprávňuje užívať podiel X na nehnuteľnosti a jeho zriadenie
bolo súčasťou darovacej zmluvy. E. právo vecného bremena zapísané na liste vlastníctva ako ťarcha
zostáva zachované aj v prípade, ak z akýchkoľvek príčin nastane zmena vlastníka. E. nebolo sporné, že

žalobkyňa vykonáva v reálne vydelenej časti domovej nehnuteľnosti všetky práce v súvislosti s bežnou
nevyhnutnou úpravou a údržbou. O. však ide o iné investície na nevyhnutné opravy a údržbu celej
nehnuteľnosti (výmena okien na pôvodnej časti domu, zateplenie domu) z dôvodov sporných užívacích
vzťahov nie je dohoda medzi nimi možná.

XX. A. pri posudzovaní ďalšieho kritéria účelnosti na strane žalobkyne z jej spoluvlastníckeho podielu
za prioritné považoval i tú skutočnosť, aby zrušením a vyporiadaním stavby v prospech druhého
spoluvlastníka (žalovaný 1/ a X/) nevytváral stav, že dom súpisné číslo XXXX bude sčasti na cudzom
pozemku časť (nebytový priestor - garáž podlahová plocha XX,XX mX stojí na pozemku C. parc. č.
XXXX/XX) a nebol tomuto znemožnený prístup k tejto stavbe vzhľadom na preukázaný vlastnícky vzťah

„priľahlých“ pozemkov parc. XXXX/X a XXXX/XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (LV
XXXX pre kat. územie J.). Je tiež nesporné, že na pozemku C. parc. č. XXXX/X okrem stavby rodinného
domu súp. č. XXXX je postavená ďalšia stavba - garáž súp. č. XXXX, ktorá stavba je tiež vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne a právny vzťah k tejto stavbe je evidovaný na LV č. XXXX.

XX. G. tomu žalovaný 1/ v spornej nehnuteľnosti býva spolu so svojou dcérou a jej rodinou, žalovaná 2/
dlhodobo spornú nehnuteľnosť neužíva. J. 1/ prípadne prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaných
podmieňoval zrušením právo doživotného bývania v prospech matky žalobkyne a schopnosťou
žalobkyňu aj vyplatiť, avšak v hodnote pôvodného domu (cena bytu - XX.XXX eur) a nie podľazodpovedajúceho podielu z ceny celej veci. A. je toho názoru, že v tomto konaní súd nemôže peňažnú
náhradu znížiť a nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok; nemôže
ísť o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka voči žalobkyni, ktorá v čase vloženia investícií

do spoločnej veci nebola spoluvlastníkom a návrh na vyporiadanie v širšom zmysle zrušovaného
podielového spoluvlastníctva nebol podaný.

XX. K intenzite „nezhôd“ medzi stranami a rodinnými príslušníkmi súd poznamenáva, že násilné
chovanie sa žalovaného 1/ k osobe žalobkyni v ďalšom konaní žalobkyňa ani netvrdila a ani nebolo

v ďalšom konaní zistené. U. zhodne udávali, že vzájomne nekomunikujú a vzájomnému stretnutiu
sa vyhýbajú. Za neopodstatnenú považoval námietku žalobkyne, týkajúcu sa morálneho aspektu a
nevhodného chovanie sa rodinných príslušníkov žalovaného 1/ k jej osobe a jej matky, keď tieto neboli
v konaní zistené a na ich preukázanie v ďalšom nenavrhla žalobkyňa vykonať žiadne dokazovanie.

XX. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že splnenie kritéria účelnosti využitia

nehnuteľnosti je na strane žalobkyne (väčšinový spoluvlastník podielu X, obmedzenie práva k
spoluvlastníckemu podielu 3 v prospech oprávneného z vecného bremena, výlučný vlastník „priľahlého“
pozemku) a prejavila o nehnuteľnosť záujem v spôsobe jeho následného účelného využitia, a preto
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území J. a zapísané U. úradom v
J., katastrálny odbor, na LV č. XXXX a to pozemok C. parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere XXX

mX a dom súp. č. XXXX s príslušenstvom postavený na pozemku C. parc. č. XXXX/X zrušil, predmetné
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

XX. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca T.. B. Z. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX až XXX) vyplynulo,
že rodinný dom súp. č. XXXX je situovaný v zastavanom území obce, v zástavbe prevažne rodinných

domov, stavba je solitérna, stoja s prístupom z verejnej komunikácie, má jedno čiastočné podzemné
podlažie a dve nadzemné podlažia; obsahuje dve samostatné bytové jednotky, každá so samostatným
vstupom a samostatným meraním spotreby elektrickej energie, vody, plynu. Z. hodnotu rodinného domu
súp. č. XXXX s príslušenstvom pri zapracovaní akceptovaných pripomienok stanovil sumou celkom
XXX.XXX eur.

XX. O. stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti súd vychádzal zo zistení stanovených v tomto posudku
a iný návrh ani dôkaz k hodnote sporných nehnuteľností zo strany žalovaných X/ a 2/ nebol
preukázaný, preto súd dospel k záveru, že suma XX.XXX eur, t.j. 1 zo sumy XXX.XXX eur s

príslušenstvom( vonkajšie úpravy a zastavaný pozemok parc. č. XXXX/X) je primeraným hodnotovým
ekvivalentom a nemal dôvod o nej pochybovať. Z. náhrady XX.XXX eur určenú podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností, ktorá by žalovaným 1/ a 2/
patrila, je podľa názoru súdu primeranou náhradou umožňujúcou zaobstaranie bývania pre žalovaného
1/ napr. formou jednoizbového bytu v kat. území J. aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná

2/ v predmetnom dome dlhodobo nebýva. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam autoritatívnym rozhodnutím
súdu neprichádzajú žalovaní 1/ a 2/ o hodnotu ich podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva
dochádza na ich strane len k premene formy ich majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné
prostriedky, a to ako ekvivalent peňažnej náhrady ich spoluvlastníckeho podielu zapísaného v katastri

nehnuteľností k daným sporným nehnuteľnostiam. O. náhrada, za ktorú sa vec prikazuje bola stanová
úradným odhadom a primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva bol
príslušný podiel všeobecnej ceny veci.

XX. E. spolu výška náhrady za spoluvlastnícky podiel X žalovaných 1/ a 2/ v predmetných

nehnuteľnostiachpredstavujesumuXX.XXXeurakohodnotovýekvivalentichspoluvlastníckehopodielu
o ktorý prichádzajú, a ktorú sumu je žalobkyňa povinná vyplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a
2/ do XX dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
XX. O. ide o argumentáciu žalovaného X/ v ďalšom konaní, aby súd nezrušil a nevyporiadal
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu a aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 U. zákonníka, súd

poznamenáva, že v rozhodnutí č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX (v poradí druhým) riešil
otázku konfliktu dvoch práv, práva žalobkyne ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností a na druhej
strane právo žalovaných 1/ a X/ na súkromie a obydlie a dospel k záveru, že v danom prípade v zmysle
§ 142 ods. 2 U. zákonníka sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné zrušiť avyporiadaťpodielovéspoluvlastníctvo.O.rozhodnutiebolosúdomdruhejinštanciezrušenéapretosúdv
ďalšom konaní posudzoval dôvody pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom
a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu.

XX. O. ide o vzájomný návrh žalovaných 1/ a 2/ o zriadenie vecného bremena v zmysle § 151 ods. X U.
zákonníka, ktorý svojím obsahom nesúvisí s podaným návrhom žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctva,súdsamostatnýmuznesenímč.k.XXCXXX/XXXX-XXXzodňaX.X.XXXX
vylúčil na samostatné konanie a vec je vedená pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť X.X.XXXX.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 257 R.,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. V danom prípade súd prihliadol na skutočnosť, že takýto návrh mohla podať
ktorýkoľvek strana v záujme vyporiadať spoločný majetok a v dôsledku jeho vyporiadania prikázaním
veci jednému spoluvlastníkovi za náhradu, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na
náhradu trov konania právo.

XX. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností, v súvislosti s ktorým bolo priznané znalcovi T.. B. Z. (uznesením XCo XX/XXXX-XXX zo
dňa XX.X.XXXX) znalečné vo výške XXX,XX eur, ktoré bolo hradené z časti z rozpočtových prostriedkov
okresného súdu vo výške XXX,XX eur; nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie
a kartografie v súvislosti s ktorým bolo priznané znalcovi T.. O. C. (uznesením XXC XXX/XXXX-XXX zo

dňa X.X.XXXX) znalečné vo výške XXX,XX eur, ktoré bolo hradené z časti z rozpočtových prostriedkov
okresného súdu vo výške XXX,XX eur; uznesením XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX znalečné
vo výške XXX,XX eur, ktoré bolo hradené z časti z rozpočtových prostriedkov okresného súdu vo výške
XXX,XX eur a v dôsledku jeho vyporiadania prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za náhradu,
preto o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti U., rozhodol súd podľa § X55 ods. X R. v

spojení s § 253 R. a § 470 ods. 2 R. tak, že štát má proti stranám sporu právo na náhradu trov konania
voči každému z nich vo výške XX % trov dôkazu.

XX. O samotnej výške tejto náhrady trov konania štátu rozhodne súd podľa ustanovenia § X62 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).