Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200340
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516200340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobkyne: L.. H. J., L.., X. P. P. I. XXX, zastúpenej
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o
zaplatenie 1.099,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa,
č. k. 2C/20/2016-132 z 20.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zastavil konanie v časti týkajúcej sa výnosov k 30.4.2014
v sume 1,- eur. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.099,50 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
od 28.11.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %., o konkrétnej výške, ktorý
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že konanie treba zastaviť v časti výnosov k 30.4.2014, pretože v tejto časti

(pokiaľ ide o sumu 1,- eur) vzala žalobkyňa žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Preto
súd prvej inštancie postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie zastavil.

3. Pokiaľ ide o vec samú konštatoval, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli 29.4.1999 poistnú zmluvu pod
č. D.-W. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 30.4.1999, koncom poistenia 30.4.2014, dobou platenia
poistného 10 rokov, poistnou dobou 15 rokov, poistnou sumou pre prípad smrti 50.000,- Sk a poistnou
sumou pre prípad dožitia 75.437,- Sk. Znenie zmluvy je vopred predtlačené, dopisovali sa len údaje

o žalobkyni a náležitosti zmluvy - začiatok poistenia, koniec poistenia, spôsob platenia, poistná doba,
právo na plnenie oprávnenej osoby (len tieto časti zmluvy možno považovať za individuálne dojednané).
Zmluva obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá zmluvu podpisuje, že sa oboznámila so všeobecnými
poistnými podmienkami (VPP), ktoré boli vopred dané, predtlačené dodávateľom, poisťovňou, do ich
obsahu nemohla žalobkyňa zasahovať a ovplyvniť ich obsah. Uvedené platí aj o VPP účinných od
21.5.2007.

4.Zovšeobecnýchpoistnýchpodmienokpreživotnépoistenieúčinnýchod1.6.1995,čl.15bod1vyplýva
povinnosť poisťovne vyplatiť poistnú sumu v prípade, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v zmluve
pre prípad dožitia, čl. 16 bod 1 povinnosť poisťovne vyplatiť dojednanú sumu v prípade, ak poistený
zomrie v dobe trvania poistenia alebo ak sa poistením dožije dňa dojednaného v zmluve pre prípadsmrti, alebo dožitia. Redukcia poistenej sumy, poistnej doby (v prípade neuhradenia ďalšieho poistného
v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom) vyplýva z čl. 9 ods. 2 VPP, ktorý upravuje
následky podľa trvania platenia poistného - redukciu poistnej sumy a doby bez povinnosti platiť ďalšie

poistné alebo zánik poistenia bez náhrad.

5. Zo všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, z časti XVI. vyplýva Sadzobník administratívnych
poplatkov a druhy životného poistenia, postup pri uzavretí zmluvy, začiatok a koniec poistenia, zánik
poistenia, rozsah poistenia, platenie poistného, podmienky odkúpenia poistenia, poistná udalosť,

podmienky jednotlivých druhov poistenia, redukcia poistenia (napr. ako dôsledok nezaplatenia
poistného), obnova parametrov na základe žiadosti poistníka, rozhodcovské konania, sadzobník
poplatkov a konštatovanie, že tieto VPP sú súčasťou zmluvy ako jej neoddeliteľná súčasť. Tieto
všeobecné poistné podmienky v časti XVII. -záverečné ustanovenia pod bodom 7f uvádzajú, že ak
poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007 pristúpi v rámci novácie zmluvného vzťahu k
týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s poistnou zmluvou dojednané, s výlukou

právnych predpokladov vzniku poistných udalostí a niektorých nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú
výšku nároku neupravujú tieto všeobecné poistné podmienky inak, a ak to povaha týchto všeobecných
poistných podmienok pripúšťa.

6. Redukcia poistnej sumy, poistnej doby (v prípade neuhradenia ďalšieho poistného v plnej výške v

lehote stanovenej Občianskym zákonníkom) vyplýva z čl. XIV. VPP účinných od 21.5.2007 s odkazom
na čl. 9 ods. 2 - 6 II. časti VPP. Pri dohľade Národnej banky Slovenska v roku 2007 bolo zistené, že
žalovaný pri produktoch ako uzavrel aj so žalobkyňou používa nesprávne poistno-matematické vzorce.

7. Pokiaľ ide o otázku platnosti poistnej zmluvy, súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod absolútnej

neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, pretože nie je v rozpore so žiadnym
ustanovením Občianskeho zákonníka, alebo s iným zákonom platným v čase uzavretia. Súd nezistil,
aby táto zmluva svojím účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to,
že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia poistnej
zmluvy Občiansky zákonník v § 788 ods. 2 neupravoval konkrétne náležitosti poistnej zmluvy. Je

však zrejmé, že námietku žalovaného, že poistné bolo určené v rozpore so zákonom v dôsledku
čoho je neplatná celá poistná zmluva nemožno akceptovať. Právny vzťah sporových strán sa má
v prejednávanej veci riadiť všeobecnými poistnými podmienkami účinnými od 1.6.1995, pretože k
všeobecným poistným podmienkami z 21.5.2007 žalobkyňa nepristúpila. Redukcia poistného by v
prejednávanej veci prichádzala do úvahy vtedy, ak poistený neplatí riadne a včas dohodnuté poistné v

dôsledku čoho by boli splnené podmienky pre zánik poistenia. Vykonaním redukcie poistenie nezaniká,
ale znižuje sa poistná suma pre prípad dohodnutej poistnej udalosti. Uvedený záver pritom vyplýva
tak zo znenia citovaných právnych predpisov, zo znenia prvých VPP ako aj z odbornej literatúry.
Nebolo preukázané, že by boli splnené podmienky na redukciu poistného plnenia. Žalovaný síce tvrdil,
že žalobkyňa poistné uhrádzala oneskorene čo by v konečnom dôsledku malo za následok aj zánik

poistenia, avšak z predloženého platobného kalendára nevyplýva, aby k takému kroku žalovaný pristúpil
a vyplýva z neho, že žalobkyňa zaplatila poistné v sume 5.203,03 eur, do zániku poistenia bolo toto
poistné vo výške 2.203,03 takto stanovené, pričom nebol vykázaný žiadny dlh na poistnom. Nebolo
preukázané, že by malo pre neplatenie poistného dôjsť k zániku poistenia. Žalovaný nepreukázal, ktoré
konkrétne štvrťročné splátky žalobkyňa uhradila oneskorene a ako sa s tým žalovaný vyporiadal. Možno

pochybovať o správnosti údajov uvedených v platobnom kalendári v predmetnej poistenej zmluvy. Ani
prípadné omeškanie s platením poistného nezakladá nárok na redukciu poistného plnenia, ak pre
neplatenie nevznikol dôvod na zánik poistenia, čo žalovaný nepreukázal.

8. Poistná zmluva medzi stranami sporu bola riadne a platne uzavretá, spravuje sa spomenutými prvými

VPP z 1.6.1995 a nevznikol dôvod na krátenie poistného plnenia z dôvodu redukcie poistenia. Žalovaný
vyplatiť žalobkyni sumu 1.404,55 eur, teda rozdiel, ktorý by mal žalovaný doplatiť žalobkyni predstavuje
sumu 1.099,50 eur, ku ktorej súd prvej inštancie žalovaného zaviazal.

9.Výrokoúrokochzomeškaniaodôvodniltým,ževýškazákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnej

banky platnej k 28.11.2014 (kedy sa žalovaný dostal do omeškania s platením sumy, ktorá je predmetom
konania) bola 0,25 % a úrok z omeškania v sadzbe 5,05 %. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v
sadzbe 5,05 % ročne od 28.11.2014 do zaplatenia z priznanej sumy 1.099,50 eur a zvyšok uplatneného
nároku nad sadzbu 5,05 % úroku zamietol ako nedôvodný.10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j., že súd prvej inštancie prejednávanú vec
nesprávne právne posúdil a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. Poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie spočíva v závere, že poistná zmluva je platná a v
priznaní žalobkyni nároku na vyplatenie sumy 1.099,50 eur s prísl. Pri posudzovaní predmetnej otázky
sakonajúcisúdbezuvedeniadôvodovodmietolzaoberaťakýmkoľvekdôkazomnavrhnutýmžalovaným,
čím porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania. Podstatou obrany žalovaného

bola námietka, že poistné v prípade poistenej zmluvy uzavreté so žalobkyňou bolo povolené s vadou,
ktorá spočívala v tom, že poistné v prípade poistenia (poistenie UDP-K) bolo právne záväzne stanovené
v rozpore so zákonom. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplývaj, že v prípade tohto poistenia boli
sadzby poistného, a teda poistné schválené v rozpore so zákonom. Oproti týmto listinným dôkazom v
spise neexistuje žiaden protidôkaz. Ak je poistné podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy

a ak poistné bolo schválené v rozpore so zákonom, potom by mal súd prvej inštancie uviesť, na
základe akého výnimočného dôvodu, alebo na základe akého ustanovenia zákona je napriek tomu
poistná zmluva platná. Okolnosť nesprávne stanoveného poistného vyplýva z notárskej zápisnice pod
č. B. XX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX z 2.6.2008, v ktorom sa nachádza vyhlásenie
poverených zamestnancov Národnej banky Slovenka, že poistné v prípade produktu UDP-K je nízke

a nesprávne kalkulované. Za týchto okolností je predmetná poistná zmluva z dôvodu nesprávne
kalkulovaného poistného neplatný právny úkon. Ide o rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
zákonom sa tu myslí nielen Občianky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu
zákona. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v tomto smere neobsahuje záver o tom, že poistné pre poistný
produkt UDP-K je v súlade so zákonom. Posúdenie zákonnosti poistného ako podstatnej obsahovej

náležitosti poistenej zmluvy je rozhodujúce pre určenie platnosti zmluvy. sadzobníky poistného boli
súčasťou obchodného plánu, ktorý bol schválený rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky
č.52/1024/1995zaúčinnostiaplatnostizákonač.24/1991Zb.opoisťovníctve.RozhodnutieMinisterstva
financií ako aj jeho súčasť - sadzby poistného zostali v nezmenenej podobe od momentu ich schválenia
aždoroku2007,kedyvzmyslelistinnéhodôkazu-listuNBSODP-13070/2013sastalototorozhodnutie

materiálne nevykonateľným. Nesprávnosť schválenia sadzieb poistného pre poistný produkt UDP-K sa
priamo dotýka predmetnej poistnej zmluvy ako aj posúdenia jej platnosti. Vyplýva to zo vzťahu ust. § 9
a § 11 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a poistenej zmluvy. Ustanovenia § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3
stanovovali zákonné podmienky, ktoré musel subjekt uchádzajúci sa o podnikanie v oblasti poisťovníctva
spĺňať,abymubolovydanépovolenie.Vydaniupovoleniapredchádzalopredloženiežiadostižalovaným.

Za právneho stavu, ktorý platil i v čase vydania povolenia na výkon poisťovacej činnosti o žiadosti
rozhodoval výlučne orgán štátu, a to Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré mohlo vydať takéto
povolenie len vtedy, keď po preskúmaní žiadosti a jej príloh, medzi ktoré patrili poistné podmienky a
obchodný plán obsahujúci sadzby poistného, vrátane ich kalkulácie dospel k záveru, že žalovaný bude
schopnýdlhodoboplniťsvojezáväzkyzpoistnýchvzťahov.Predmetnépovolenienavýkonpoisťovníctva

bolo schválené nesprávne, čím sa dostalo do rozporu s ust. § 9 zákona č. 24/1991 Zb., nakoľko sadzby
poistného schválené pre uvedený poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov
z poistných vzťahov. Vzhľadom na to, že poistná zmluva je formou realizácie povolenia na výkon
poisťovníctva, poistné schválené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. sa explicitne dotýka i konkrétnej
poistnej zmluvy žalobkyne.

14. Súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ tvrdil, že Národná banka
Slovenska neuložila žalovanému povinnosť prijať opatrenia na odstránenia nedostatkov vo vzťahu k už
existujúcim poistným zmluvám. Takéto skutkové zistenia nemá oporu v žiadnom dôkaze, pretože z listu
NBS pod č. ODO - 2262/2008 z 12.9.2016 bolo žalovanému uložené prijať opatrenia na odstránenie a

nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu, čo sa týka aj poistnej zmluvy prejednávanej v
tomto konaní a NBS listom z 8.2.2012 č. ODT - 1355/2012 poukázala na nesprávny poistno-matematický
postup poisťovne, ktorý je potrebné revidovať a nesprávne kalkulácie prepočítať. Súd prvej inštancie
naviac porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania a dostatočným spôsobom sazaoberať návrhmi na vykonanie dôkazov, ako aj samotnými dôkazmi a premietnuť tieto okolnosti do
odôvodnenia rozhodnutia.

15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania, a preto výroky rozsudku o zastavení konania o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti, ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako
také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

19. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia poistenej zmluvy
medzi sporovými stranami, poistnú zmluvy sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 787 ods. 2 citovaného Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné
poistné podmienky poistiteľa, schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky),
na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy

tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

21. Podľa § 790 písm. b) citovaného Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre

prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti
(poistenie osôb).

22. Podľa § 816 citovaného Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu
bola vyplatená dohodnutá suma alebo, aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo, aby mu bolo

poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

23. Podľa § 39 citovaného Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne prejednávanú vec posúdil v tom smere, že ide
o zmluvu poistnú, ktorá nepochybne má spotrebiteľský rozmer, pretože žalobkyňa v nej vystupovala
ako fyzická osoba nepodnikateľ a smerovala k uspokojenie určitých potrieb v rovine poistenia právne

významnýchokolnostíažalovanýnaopakvystupovalakopodnikateľ,ktorýkonalvrámcipredmetusvojej
obchodnej podnikateľskej činnosti.

29. Predmetná poistná zmluva bola svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou aj v tom zmysle, že
žalobkyňa ako poistená nemala reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a bola nútená akceptovať návrh

poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako jej boli zo strany poisťovne
(žalovaného) predložené.

30.Nemožnosúhlasiťsodvolacounámietkoužalovanéhotýkajúcousaúdajnéhonesprávnehoprávneho
posúdenia zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
účinného v znení od 1.1.1998 do 31.3.2000, teda v čase uzavretia poistnej zmluvy, ktorá bola medzi

sporovými stranami uzavretá 29.4.1999. toto zákonné ustanovenie stanovuje reštrikciu týkajúcu sa
žiadateľa o povolenie poisťovacích činností (služieb), ktoré nemožno vydať (podľa vtedajšieho znenia
tohto právneho predpisu), ak by žiadateľ nebol schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje
záväzky. Toto ustanovenie sa však netýka žalobkyne ako účastníčky zmluvy o poistení, pretože ide o
špecifikáciu podmienok, ktoré sa vzťahujú na žiadateľa o povolenie podnikania v oblasti poisťovníctva.

S touto otázkou sa napokon dostatočne vyporiadal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a ako už
bolo naznačené, ani v tomto smere nemožno vytknúť nesprávnosť právneho posúdenia tomuto súdu,
pretože citované zákonné ustanovenie sa žalobkyne netýka a ide vlastne o reguláciu právneho vzťahu
medzi štátom, ktorý predmetné povolenie vydáva a žiadateľom.

31. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa výsledkov kontrolnej činnosti vykonanej u žalovaného
Národnou bankou Slovenska treba konštatovať, že žalovaný je povinný napriek výsledkom kontroly
orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti vyplatenia poistného plnenie podľa pôvodných poistných
podmienok zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok aké boli dohodnuté, čo je
nepochybne plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty. Ak aj bolo uložené orgánom dohľadu

žalovanému zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov predmetného poistného produktu v zmysle
novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemohlo
dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcnosti. Spôsob akým
žalovaný upravoval už existujúce poistné vzťahy nevyplýva ani z textu protokolu Národnej banky
Slovenska, ide skôr o účelový výklad žalovaného. V tejto súvislosti treba poukázať na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 30.9.2014, sp. zn. 2Cdo/229/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že napriek
tomu, že žalovaný na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou
určiťvýškupoistnéhonazákladepoistno-matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv nijako to neodôvodňuje zvolený postup
žalovaného jednostranným zrušením poistnej zmluvy, keďže z ust. § 31a Zákona o poisťovníctve

účinného od 01.05.2014 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných
strán nejakým spôsobom meniť. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR tiež konštatoval, že poistný vzťah
bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva,
ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane
tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromného práva, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju

činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to je jednak
poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát ako subjekt vykonávajúci
dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto
nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom
predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené,

aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli preniesla do vzťahu iného,
a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve
poistencom. Rovnaký právny záver zaujal svojim rozhodnutím aj Okresný súd Košice I pod sp. zn. XXC/
XXX/XXXX, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XX/XXXX, voči
ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie, rozhodnutím sp. zn. XCdo/XXX/XXXX a Ústavný súd SR

odmietol sťažnosť rozhodnutím sp. zn. N..Ú.U. XXX/XXXX z 26.8.2015.

32. Zo záverov uvedených v rozhodnutí vyplýva, že právny vzťah medzi žalovaným ako právnickou
osobou a poisteným (žalobkyňou) je súkromnoprávny vzťah, obsahom ktorého je vzájomná dohodaúčastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení podľa § 788 Občianskeho zákonníka, bez
akejkoľvek regulácie verejným právom. Zásahy verejnoprávnej regulácie štátneho kontrolného orgánu
do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta nemôžu viesť k prenosu

alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne
nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromnoprávnom vzťahu, a ani
k modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy, či možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť
súkromnoprávny vzťah. Poistená fyzická osoba, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS
nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok

voči NBS, prípadnú škodu takto vzniknutú preto nemožno prenášať na spotrebiteľov a nesplnenie si
povinnosti pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti,
môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť
a obsah súkromnoprávnych poistných zmlúv. Žalovaný nebol nútený navrhnúť také sumy poistného
ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol a ktoré boli nepochybne jedným
z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzatvoreniu zmluvy s ním, naopak on podcenil

tvorbu dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov za čo
odmieta niesť podnikateľské riziko, a preto si plnenie zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany
podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.

33. Nemožno súhlasiť ani s názorom, že právny vzťah sporových strán by sa mal posudzovať

podľa všeobecných poistných podmienok účinných od 21.05.2007, pretože v zhode so súdom prvej
inštancie konštatuje aj odvolací súd, že získanie takéhoto súhlasu (popisu) žalobkyne bolo vykonané na
základe nekalej obchodnej praktiky (klamlivé, nedostatočné informovanie žalobkyne ako spotrebiteľky),
o právnych následkoch podpisu danej listiny označenej ako stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej
zmluveč.51601/3.Aplikáciatzv.druhýchvšeobecnýchpoistnýchpodmienoknaprávnyvzťahsporových

strán v prejednávanej veci je nepochybne nepriaznivá pre žalobkyňu ako spotrebiteľku a vytvorila by
hrubú nerovnováhu vzájomných práv a povinností, pretože pri tejto aplikácii by došlo k navýšeniu
administratívnych poplatkov a zakotvila by sa. Ale taktiež zakotvenie rozhodcovského konania na
eventuálne riešenie sporov medzi účastníkmi poistnej zmluvy (tzv. rozhodcovská doložka), ktorá
oprávňovala žalovaného, aby si sám vytvoril rozhodcovský súd a na tento sa obrátil. Preto treba súhlasiť

s právnym názorom a posúdením v prejednávanej veci súdom prvej inštancie, že na právny vzťah
sporových strán v prejednávanej veci treba uplatniť tzv. prvé (pôvodné) všeobecné poistné podmienky
platné pred VPP z 21.5.2007.

34. Odvolací súd sa stotožňuje a názorom prvostupňového súdu a s ohľadom na vyššie uvedené ako

aj citované právne predpisy uzatvára, že z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa a žalovaná
uzavreli poistnú zmluvu. Rovnako je nepopierateľný fakt, že žalobkyňa po celú dobu poistenie platila
poistné žalovanej, pričom keď v zmysle zmluvy došlo k času dožitia žalobkyne, čo bola podmienka
vyplatenia poistnej zmluvy pre prípad dožitia, žalovaná bez relevantného dôvodu začala s tzv. redukciou
zmluvy (bez zákonného podkladu minimalizovanie výplaty poistného), resp. s požadovaním vyplnenia

listín a tlačív, len z dôvodu, aby oddialila plnenie, na ktoré mala žalobkyňa v zmysle uzavretej zmluvy
nárok, vzhľadom na splnenie všetkých zákonných aj zmluvných podmienok zo strany žalobkyne.
Irelevantný je aj argument žalovanej, že žalobkyňa neplnila poistné včas, keďže peniaze odchádzali z
účtu žalobkyne na základe trvalého príkazu k 27. dňu v mesiaci celé roky a žalovaná túto skutočnosť
počas doby pripisovania týchto finančných prostriedkov ani raz nenamietala a konkludentne súhlasila

s takouto splatnosťou. Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie,
ktoré by zabezpečovalo maximálnu realizáciu základných práv účastníkov sporov a ak to nie je možné,
rozhodnúť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti (nález ÚS SR II. ÚS 2048/2009 zo dňa
2.1.2009). Ak účelom poistnej zmluvy je všeobecne prenášať za odplatu svoje rizika a zmierňovať
následky škodových udalostí, bol by uvedený účel zásadne podlomený, ak by sa poisťovateľ, hoci sa

poistné riziko realizovalo, mohol vyhnúť povinnosti plniť odkazom na bezdôvodne nejasné ustanovenia,
ktorých bol pôvodcom. Uvedené neznamená nutnosť minucióznej úpravy všetkých detailov v poistných
podmienkach, pretože aj takáto úprava by v konkrétnom prípade mohla vytvárať podmienky pre
neposkytnutie poistného plnenia. V danom prípade výklad v prospech spotrebiteľa podľa čl. V Smernice
93/13/EHS dokladá tiež spoločenská úspora nákladov vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné

poistné podmienky pripraví samotný poisťovateľ ako subjekt, ktorý sa na takú činnosť špecializuje,
je na ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré
by musel vynaložiť každý jednotlivý klient na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality. Opakom tejto
nespornej výhody je však faktická nerovnosť daná tým, že poisťovateľ za pomoci svojho odbornéhoaparátu formuluje svoje poistné podmienky sám, zatiaľ čo sú možnosti klienta podrobne preskúmať
podmienky obmedzené najmä, ak náklady s tým spojené prevyšujú možný prínos (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.8.2008 pod sp. zn. 28Cdo 864/2008). Odvolací súd v tento

záver o existencii faktickej nerovnosti vzťahuje i na žalobcom tvrdené pochybenie, resp. omyl zo strany
tretiehosubjektu-kontrolnéhoorgánu.Spotrebiteľakopriemernýsubjektprávasexistenciouomylurátať
pri uzatváraní zmluvy nemohol a zmluva bola uzavretá v dobrej viere, že v prípade poistenej udalosti,
resp. pre prípad dožitia, poisťovňa splní svoje záväzky, ak poistné určené v zmluve bude zo strany
spotrebiteľa riadne a včas hradené. Naopak žalovaný bol subjektom, ktorého sa nesprávny výpočet

poistného dotkol a musel situáciu riešiť. Náležitosťami prejavu vôle sú jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v
niektorých prípadoch tiež forma. Ak nie je prejav vôle jednoznačný, možno pochybnosti o tom, aká vôľa
bola prejavená a aký bol jej obsah, odstrániť výkladom. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom
na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Výklad
právneho úkonu ale môže vždy smerovať len k objasneniu toho, čo bolo skutočne prejavené; výkladom
nemožno (dodatočne) meniť zmysel právneho úkonu, dotvárať, doplňovať alebo meniť jeho obsah či

účel. Za tejto situácie možno považovať za spravodlivé, aby výklad išiel na ťarchu poisťovateľa, ktorý
sám sformuloval všeobecné poistné podmienky. Uvedený výklad nijako nepopiera právo poisťovateľa
dosahovať zisk, ak to robí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako ústavne nesúladné (porušujúce základné
práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,

prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti,
napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS
69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky
napr. III. ÚS 150/99). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si splnila všetky svoje povinnosti z daného
poistného vzťahu a bola to žalovaná, ktorá sa snažila znemožniť výplatu poistného pre žalobkyňu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku (t.j. o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 623,37 eur s prísl.), postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Čo sa týka odvolania odvolateľa - žalovanej proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie v tomto výroku je pre žalovanú vyhovujúce,
preto odvolací súd v predmetnej veci nemal inú možnosť, ako odvolanie proti tomuto výroku odmietnuť

ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal.

Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).