Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/310/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014201083
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3014201083.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne A. Y., bytom U., U. XXX,
právne zastúpenej JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15, IČO: 42 117
151, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3, za účasti 1/ I.. I. F., bytom U., E. XXX/X, 2/ U.. J. F., bytom U., E. XXX/X, 3/ Q. U.,
bytom U. XXX, 4/ L. D., bytom Q., B. XXX/XX, 5/ V. Q., bytom M. R., U. R. XXX/XX, 6/ G. F., bytom B.,
C. X, 7/ J. F., bytom U. XXX, 8/ F. Y., bytom U. XXX, 9/ L. B., bytom U., F. L. XXX/XX, 10/ SVP, š.p.,
OZ Piešťany, Závod Povodie hornej Nitry, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 9, 11/ PRODOMA, s.r.o., so

sídlom Bojnice, Hornoulická 21, IČO: 36 314 706, 12/ I.. D. B., M. D., F. XX, 13/ I.. U. P., U., D. XX/X, 14/
I.. T. W., bytom Q. - B. F., W. L. XXXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
TN-OVBP2-2014/025652-002/Ka zo dňa 15. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia v záhlaví tohto
rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2014/025652-002/KA zo dňa

15.10.2014, ako aj prvostupňového rozhodnutia obce Poluvsie sp. zn. 32/2014, SOcÚ 44/2014/SP zo
dňa 01.07.2014, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby „Rodinný dom“ v obci U. na parcele č.
XXX/X a vrátenia veci prvostupňovému orgánu, obci Poluvsie na ďalšie konanie.

2. Podľa názoru žalobkyne v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný rovnako ako pred ním
aj prvostupňový orgán nedostatočne zistili skutkový stav. Dodatočné povolenie stavby sa týkalo
posunutia stavby, prístavby prístrešku a zmeny spôsobu odkanalizovania nehnuteľnosti. Napadnutému

rozhodnutiu vytýka, že dodatočne povolená stavba „Rodinný dom“, konkrétne prístrešok je od pozemku
parc. č. XXX vo vzdialenosti menšej ako X metre, čo je v rozpore s § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia č. 532/2002 Z.z.. Žalovaný túto skutočnosť nepreveroval na tvári miesta, vychádzal
iba z dôkazov predložených v spise. Prvostupňový orgán síce vykonal ohliadku miesta samého,
ale vzdialenosť sporného prístreška od pozemku nezameral. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie prvostupňového orgánu o dodatočnom povolení
stavby neobsahovalo polohové určenie stavby, čo je jedna z náležitostí rozhodnutia o povolení stavby,

pričom v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné pre dodatočné
povolenie stavby stanoviť miernejšie kritériá ako sú kladené na riadne povolenie. Rozhodnutie tiež
považuje za nepreskúmateľné, z dôvodu, že v rozpore s § 88 ods. 4 stavebného zákona sa v ňom
neuvádzajú doteraz vykonané stavebné práce. Čo sa týka zmeny odkanalizovania, namiesto vodotesnejžumpy, ktorá bola schválená v stavebnom povolení, sa splaškové vody majú odvádzať do čistiarne
odpadových vôd a následne do potoka Kravská, pričom v skutočnosti sú odvádzané na pozemok parc.
č. XXX, ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne. V súvislosti s celým stavebným konaním a konaním o

dodatočnompovolenístavbypoukázalanato,žezostranyprvostupňovéhosprávnehoorgánudochádza
kzaujatémupostupukjejosobe,stavebnýúradjejodmietasprístupniťvšetkydôkazy,nazákladektorých
vydal rozhodnutie a nebolo jej umožnené nahliadnuť do spisu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa neho v predloženej žalobe nie je uvedený

ani jeden konkrétny dôvod, ako malo rozhodnutie žalovaného a ním uznaný postup prvostupňového
orgánu ukrátiť žalobkyňu ako podielovú spoluvlastníčku susediaceho pozemku par. č. XXX, k.ú. U.
na jej právach a právom chránených záujmoch. K jednotlivým argumentom žalobkyne uviedol, že
predmetné konanie je konaním o dodatočnom povolení zmeny stavby spočívajúcej v odsunutí celého
rodinného domu od spoločnej hranice, v podstate v prospech žalobkyne. V blízkosti hranice, nie menšej
ako X metre je umiestnený len prístrešok domu. Najmenšia vzdialenosť steny stavby, časti prístrešku

od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXX k.ú. U. je podľa projektovej dokumentácie 2.219
mm. Žalovaný pritom rovnako ako v napadnutom rozhodnutí upozornil, že z kópie katastrálnej mapy
vyhotovenej Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom vyplýva, že hranica pozemkov nie
je totožná s oplotením, oplotenie je v blízkosti prístrešku umiestnené približne v polovici vzdialenosti
medzi stĺpmi prístrešku a spoločnou hranicou pozemkov. K tvrdeniu žalobkyne, že podľa § 66 zákona

č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnutie musí obsahovať polohové určenie stavby,
žalovaný upozornil, že v citovanom ustanovení je konkrétne uvedená povinnosť stavebného úradu
určiť záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby. Zmena umiestnenia stavby je zakreslená
v projektovej dokumentácii, s ktorou je adresne vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedená
súvzťažnosť pri popise zmeny umiestnenia stavby. Umiestnenie stavby je detailne konkretizované v

overenej projektovej dokumentácii, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu prvostupňového orgánu. Čo
sa týka uvádzania doteraz vykonaných prác v predmetnom rozhodnutí uvádza, že vo výroku rozhodnutia
sa jasne konštatuje že doteraz bola vykonaná hrubá stavba, z čoho je zrejmé, že prvostupňový orgán
dodatočne povolil realizované práce - hrubá stavba rodinného domu. Žalobkyňou napádaná zmena
odkanalizovania stavby rodinného domu povolením čističky, ktorá podľa žalobkyne ústi na jej pozemok

podlieha preskúmaniu prvostupňovým orgánom pri kolaudácii rodinného domu. Záverom žalovaný
uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania rovnako ako v podanom odvolaní neuviedla skutočnosti,
ktoré by zakladali zákonný dôvod na rozhodnutie o vylúčení tohto ktorého zamestnanca z dôvodu jeho
predpojatosti.

4. Pribratí účastníci, I.. I. F. a U.. J. F., vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobný návrh
považujú za zavádzajúci a účelový, vychádzajúci z nesprávnych a vymyslených údajov. Žalobkyňa
podľa nich opakovane namieta hlavne nedodržanie minimálnej vzdialenosti ich stavby od jej pozemku,
pričom mylne vychádza z predpokladu že hranicou je plot. V reáli dvojmetrová vzdialenosť od hranice
pozemku bola označená geodetom, na základe týchto označení bola uskutočnená stavba. Body

merania,takakoichvyznačilgeodetkolíkmisúdoposiaľvterénezachované,tietoskutočnostipreukázali
účastníci predloženými fotografiami terénu. Tvrdenie žalobkyne, týkajúce sa odvodu recipientu z čističky
odpadových vôd je taktiež nepravdivé, pretože recipient je odvádzaný do potoka B. cez pozemok obce.
Uvedené skutočnosti sú preukázané kolaudačným rozhodnutím.

5. Z pribratých účastníkov sa k veci písomne vyjadril F. Y., ktorý v podaní doručenom súdu dňa
28.07.2017 uviedol, že bol prítomný pri prvom konaní na Obecnom úrade v Poluvsí, kde boli podané
informácieostavbe,keďnemalnámietkyvočistavbeanidokumentácii.Pokiaľspornástavbanezasahuje
na parcelu č. XXX, ktorého je spoluvlastníkom, nemá záujem vstupovať do sporu.

6. Na pojednávaní dňa 16.08.2017 sa vyjadril zástupca SVP, š.p., OZ Piešťany, ktorý uviedol, že
vybudovaná čistička odpadových vôd už bola skolaudovaná. Odpadové vody nie sú vyvádzané na
pozemok v spoluvlastníctve žalobkyne, ale do potoka B.. Pribratý účastník PRODOMA s.r.o., zast. I.. F.
uviedol, že zmena stavby bola osádzaná na pozemok za základe geometrického plánu, ktorý bol dodaný
investorom, stavebníkmi. Na základe tohto plánu je prístrešok vo vzdialenosti väčšej ako X metre od

hraníc pozemku. Údaje vychádzali zo zamerania, ktoré vypracoval geodet.

7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 S.s.p., § 13 ods.1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 S.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§
134 ods. 1 S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 S.s.p.). Po zistení, že žaloba bola

podanáoprávnenouosobou(§178ods.1S.s.p.),zastúpenouadvokátom(§49ods.1S.s.p.),vzákonnej
lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 3 ods.
1 písm. b/ S.s.p. a § 7 písm. a/ S.s.p), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§
108 S.s.p.), za prítomnosti účastníkov konania (§ 107 ods. 1 S.s.p. ) a po oboznámení sa s vyjadreniami
účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu, teda po vykonanom súdnom prieskume

zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel
Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu
nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia
podľa ust. § 134 ods. 2 S.s.p.) nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil,
že sa žaloba zamieta.

8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-
OVBP2-2014/025652-002/Ka zo dňa 15.10.2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976
Zb. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie č. sp. 32/2014, SOcÚ 44/2014/SP zo dňa
01.07.2014, ktorým prvostupňový orgán podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona a podľa § 46 zákona

č. 71/1967 Zb. dodatočne povolil zmenu stavby „Rodinný dom“ v k.ú. U. na pozemkoch parc.č.
XXX/X v rozsahu projektovej dokumentácie zmeny stavby vypracovanej firmou PRODOMA s.r.o., so
sídlom Hornoulická 21, Bojnice, v zastúpení I.. W. F.. Vo výroku rozhodnutia ďalej uviedol, že v
čase miestneho zisťovania dodatočného povoľovania stavby bola vybudované hrubá stavba rodinného
domu, zabezpečená fotodokumentácia rozostavanosti povoľovanej zmeny stavby a určil podmienky pre

dokončenie stavby.

9. Krajský súd preskúmaním administratívneho spisu zistil nasledovné:

- Stavba rodinného domu na pozemkoch katastra CKN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/

X, ktorú realizujú stavebníci I.. I. F. a U.. J. F., obaja bytom U., E. XXX/X, bola povolená rozhodnutím
stavebnéhoúraduObecPoluvsieč.k.240/2002,SOcÚ917/2012/SPzodňa20.03.2013,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 30.08.2013.

- Dňa 02.12.2013 stavebníci podali žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením.

Zmena stavby spočívala v prístavbe prístreška zo strany od spoločnej hranice s pozemkom parc. č.
XXX a v posune osadenia celej stavby podľa projektovej dokumentácie vypracovanej firmou PRODOMA
s.r.o.. Zmena stavby sa taktiež týkala spôsobu odkanalizovania splaškových vôd z pôvodne povolenej
žumpy na čističku odpadových vôd, ktorá bola povolená špeciálnym stavebným úradom, Okresným
úradom Prievidza, odborom starostlivosti o životné prostredie, štátnou vodnou správou.

-ObecPoluvsieakopríslušnýstavebnýúraddňa28.01.2014zrealizovalamiestnezisťovanie,výsledkom
ktorého bolo zistenie, že stavba sa realizuje v rozpore s vydaným stavebným povolením. Následne
zahájila výzvou zo dňa 29.01.2014 konanie podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného
zákona vo veci posúdenia zmeny stavby, v rámci ktorého stavebníci na výzvu stavebného úradu

predložili doklady o vlastníctve stavby, kópiu katastrálnej mapy so zakreslením súčasného stavu
evidencie nehnuteľností, projektovú dokumentáciu stavby a zhodnotenie projektanta, že stavba nie je
v rozpore s verejným záujmom.

- Dňa 15.04.2014 sa na Obecnom úrade Poluvsie uskutočnilo konanie o dodatočnom povolení stavby

spojené s miestnym zisťovaním. Tohto konania sa žalobkyňa nezúčastnila, hoci o jeho termíne bola
riadne a včas upovedomená. Voči dodatočnému povoleniu stavby žalobkyňa ani nikto z prítomných
nevzniesli žiadne námietky.
- Dňa 01.07.2014 rozhodol prvostupňový orgán o žiadosti stavebníkov kladne a vyššie rozobraným
rozhodnutím sp. zn. 32/2014, SOcÚ 44/2014/SP dodatočne povolil zmenu stavby. Potom ako žalobkyňa

odvolaním napadla predmetné rozhodnutie rozhodol vo veci žalovaný, ktorý rozhodnutím č. OU-
TN-OVBP2-2014/025652-002/Ka zo dňa 15.10.2014, prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie
žalobkyne zamietol, tak ako bolo uvedené vyššie.10. Podľa § 88a ods. 1 a 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými

záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané
stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

11. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane

vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

12. Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

13. Podľa § 6 ods. 3 veta druhá vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

14. Krajský súd v Trenčíne sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, žeby rozhodnutie žalovaného
bolo nezákonné, nepreskúmateľné a že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu s prihliadnutím na znenie citovaných právnych
predpisov krajský súd konštatuje, že správny orgán vykonal vo veci dostačujúce dokazovanie a z takto
vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúcich zistení nemohol stavebný úrad, ani druhostupňový
orgán preskúmavajúci jeho postup dospieť k iným skutkovým záverom, k akým dospel. Taktiež je krajský
súd toho názoru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom

zdôvodnili. V odôvodneniach svojich rozhodnutí sa podrobne zaoberali jednotlivými argumentmi
žalobkyne pričom všetky vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedali a v jednotlivých bodoch vyvrátili.
Pokiaľ žalobkyňa v prvom rade namietala nedodržanie minimálnej zákonnej vzdialenosti krajský súd
mal z administratívneho spisu, kópie katastrálnej mapy, ako aj z fotodokumentácie predloženej I..
F. jednoznačne preukázanú skutočnosť, že hranica medzi pozemkom vo vlastníctve stavebníka a

pozemkom vo spoluvlastníctve žalobkyne skutočne nie je totožná s hranicou oplotenia. Od tejto
skutočnosti sa následne odvíja fakt, že vzdialenosť stavby, resp. prístreška od hranice pozemku
žalobkyne je dodržaná a v súlade s vyššie citovanou legislatívou. Čo sa týka žalobkyňou namietaného
nedostatočného zisťovania skutkového stavu na mieste samom a nevykonania navrhovaného
dokazovania, nezamerania dodržania vzdialenosti stavebným úradom, súd uvádza, že je na vôli

správneho orgánu, ktoré s navrhovaných dôkazov vykoná, ako ich vyhodnotí samostatne, či vo
vzájomnej súvislosti a o ktoré oprie svoje rozhodnutie. Pokiaľ sa prvostupňový stavebný úrad a
následne žalovaný uspokojil s dôkazmi tak ako sú obsiahnuté v administratívnom spise nemožno mu
tento postup vyčítať, nakoľko aj podľa názoru súdu spoľahlivo a dostačujúcim spôsobom preukazuje
skutkový stav v posudzovanej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa

mala možnosť zúčastniť sa miestneho konania zrealizovaného stavebný úradom, čo však neučinila a
v konaní žiadne námietky nevzniesla. Druhou navrhovanou zmenou je celkové posunutie stavby od
spoločnej hranice pozemkov, čo je z celkového hľadiska jednoznačne v prospech žalobkyne, a preto
v tejto časti napadnuté rozhodnutie nie je možné vyhodnotiť ako spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu na
právach a právom chránených záujmoch. Námietka týkajúca sa zmeny odkanalizovania predmetnej

nehnuteľnosti bola hodnoverným spôsobom vyvrátená, t.č. právoplatným kolaudačným rozhodnutím
podporeným aj výpoveďou účastníka SVP, š.p. OZ Piešťany na pojednávaní dňa 16.08.2017. Ohľadom
namietaného spôsobu vedenia konania, kedy mali byť v konaní na prvostupňovom stavebnom úrade
porušované procesné práva žalobkyne zaujatým postupom pracovníkov úradu voči jej osobe, súd
uvádza, že preskúmaním administratívneho spisu a prebiehajúceho konania žiadne takéto skutočnosti

nezistil. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu majú
z obsahového hľadiska všetky náležitosti, tak ako ich ustanovuje § 47 stavebného poriadku, resp.
ustanovenie § 88 v spojení s § 66 stavebného zákona. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahya závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe neboli
spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.

15. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. V súdenej veci žalovaný dôvodne ustálili, že dodatočné povolenie zmeny stavby, tak ako bolo
charakterizovanévyššieniejevrozporesverejnýmizáujmamiscieľmiazámermiúzemnéhoplánovania.

Zároveň správne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nezasahuje do práv a
právom chránených záujmom žalobkyne. Záver, ktorý stavebný úrad zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil teda zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v
súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona, vrátane jeho vykonávacích predpisov.

17. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský

súd žalobu zamieta.

18. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že účastníci L.. U. L., L. F., T. F., L. Q., C. F. a I.. L. W. sa v zmysle
ust. § 32 ods. 4 S.s.p. vzdali svojho účastníctva v tomto konaní.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. podľa ktorého žalovanému prizná správny súd
podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak
to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne. Nakoľko súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by
umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z ďalších účastníkov
konania. Navyše žalovaný, ani pribratí účastníci sa náhradu trov konania neuplatnili.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.