Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226114
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115226114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés,
advokát,sosídlomMýtna48,81107Bratislava-Starémesto,protižalovanému:K.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom X. sv. H. XX, XXX XX Z., t.č. R. XX, XXX XX J., O. K., o zaplatenie 81,70 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 415/2015-42 zo dňa 16.06.2016, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 18,97 eur spolu s 8,75 % ročne od 18.10.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách
konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 47
% voči žalovanému.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o
zaplatenie sumy 21,49 eur s príslušenstvom zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 37,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,97 od

19.11.2012 až do zaplatenia, 8.75 % ročne zo sumy 18,97 % ročne až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, §
101 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust.
§ 42 ods. 1 a 4 písm. b) a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal uzavretú zmluvu
s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené
nasledujúce faktúry: a) faktúra č. 743892654 s dátumom splatnosti do 17.10.2012, ktorej dlžná suma ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 23,96 eur a žalobou sa uplatňuje suma 18,97 eur, b) faktúra
č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.11.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala 38,77 € a žalobou sa uplatňuje suma 18,97 eur, c) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 18.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 18,97 eur a
tátosumasauplatňuježalobou.Pokiaľišloofaktúrapísm.a)-sumu18,97€súdprvejinštancienepriznal
z dôvodu premlčania. Keďže zmluva o pripojení je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, súd prvejinštancie ex offo prihliadal na premlčanie žalobou uplatneného nároku. Uvedená faktúra bola splatná
dňa 17.10.2012 a keďže žaloba bola podaná dňa 19.10.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej doby.
Vo vzťahu k faktúram b) a c) konštatoval, že priznal sumy 18,97 eur a 18,97 eur, keď nárok vyplýva

zo Zmluvy o pripojení a príslušných právnych predpisov. Zároveň priznal žalobcovi úroky z meškania,
keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania. Základná úroková sadzba ECB
bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania
je 8,75% ročne.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na prakticky rovnaký pomer
úspechu a neúspechu strán sporu (žalovaná sumy 81,70 €, priznaná suma 37,94 €, nepriznaná suma
43,76 €) žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti nesprávne právne posúdil,

keď nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne p.a. z
dlžnej sumy 18,97 eur od 18.10.2012 do zaplatenia zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný.
Odôvodnil to tým, že žalobca nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky uplatnil žalobou na súde dňa
19.10.2015. Posledný deň lehoty na uplatnenie nároku z titulu neuhradenej faktúry v sume 18,97 eur
splatnej dňa 18.10.2012 pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby pripadol na 18.10.2015. Premlčacia

lehota je hmotnoprávnou lehotou a na jej plynutie sa vzťahuje § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka
o počítaní času. Keďže koniec premlčacej lehoty pripadol na 18.10.2015, tento deň bola nedeľa, z
tohto dôvodu posledným dňom plynutia premlčacej lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j. pondelok,
kedy bola žaloba doručená súdu a tým aj začaté súdne konanie. Podporne poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu Prešov č.k. 1Co/279/2014-64 a Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/150/2015-75. Na

základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmení rozsudok v napadnutej časti, tak, že zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 18,97 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 18,97
eur od 18.10.2012 do zaplatenia.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho
webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo

sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o merite veci zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie faktúry
č. 0743892654 na sumu 18,97 eur s odôvodnením, že nárok je v tejto časti premlčaný. Z obsahu spisu
vyplýva dátum splatnosti tejto faktory 17.10.2012, pričom žaloba bola podaná dňa 19.10.2015. V tomto

smere odvolací súd poukazuje na obsah odvolania žalobcu a jeho odôvodnenosť. Premlčacia lehota je
lehotou hmotnoprávnou a pokiaľ posledný deň lehoty pripadol na 18.10.2015, tento deň bol nedeľa, a
teda podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka posledným dňom lehoty sa stal najbližší nasledujúci
pracovný deň, teda pondelok 19.10.2015. V tento deň bola aj žaloba súdu doručená, a teda nedošlo
k premlčaniu pohľadávky.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v komentári k Občianskemu
zákonníku, cit.: ,,Zákonodarca používa pojmy ,,lehota“ a ,,doba“ promiscue, a to napriek jednoznačným
a nespochybniteľným rozdielom medzi nimi. Doba je ohraničený časový úsek, ktorého uplynutím
spravidla nastavajú právne následky eo ipso, bez ďalšieho (doby výpovedné, záručne). Lehota je

oproti tomu časový úsek ustanovený objektívnym právom na vykonanie (uplatnenie, realizáciu) práva
subjektívneho. Na spôsobenie právnych následkov vo forme zachovania práva sa teda oproti dobe
vyžaduje aktívne vôľové správanie sa subjektov práva. Z uvedeného vyplýva, že časový limit, úsek
vyčlenený objektívnym právom v súvislosti s premlčaním, je premlčacia lehota, nie doba. Nič na tonemení ani zákonodarcom nesprávne zvolený pojem ,,doba“. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450 Komentár. Praha: C.H.
Beck,2015, 680 s.)

11. Žalovaný tým, že pohľadávku nezaplatil v deň splatnosti, od nasledujúceho dňa sa dostal do
omeškania a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Preto odvolací súd vychádzajúc zo skutkového
stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie, avšak s odlišným právnym posúdením, zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie postupom podľa § 388 C.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 18,97 eur s 8,75 %

úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia.

12. Zároveň, keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodoval podľa § 396 ods.
2 C.s.p. aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Po zmene rozsudku bol žalobca v konaní
úspešný v časti zaplatenie sumy 60,21 eur a neúspešný o zaplatenie sumy 21,49 eur, čo predstavuje
úspech žalobcu 73,70 % a jeho neúspech 26,30 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 47,40 %,

zaokrúhlené 47 %. Preto odvolací súd zmenil výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47 % voči žalovanému. Výšku trov konania
určí súd prvej inštancie.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255

ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní a preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).