Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215674
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714215674.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, IČ: 09252000, so sídlom
83 Ducie Street, Manchaster, M1 2JQ, Veľká Británia, právne zast. Mgr. Michalom Jendrulekom,
usadeným euroadvokátom, so sídlom Cintorínska 9, 811 08 Bratislava, proti povinnému: P. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 39885/14, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 954,13 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/584/2014-28 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, zastavil exekúciu
podľa § 243f ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“). V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, že exekučným titulom v tejto veci je rozsudok Okresného súdu Zvolen č.
k. 10C/150/2013-104 zo dňa 15.08.2014. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 26.01.2016
mu bolo prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie spoločnosti Private Capital Investments

Limited označené ako oznámenie o zmene oprávneného (obsahom podania bolo oznámenie o
postúpení vymáhanej pohľadávky pôvodným oprávnený CD Consulting s.r.o. na vyššie uvedenú
spoločnosť) a doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie poďla § 243f Exekučného poriadku.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že v základnom konaní sa konajúci súd nezaoberal možným
spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným a pôvodným zmenkovým veriteľom a

z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, rozporu vystavenia
zmenky s dobrými mravmi alebo zákonom, pretože základné konanie sa spravovalo podľa Nariadenia
EP a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu a v ktorom bola uplatňovaná vlastná zmenka. Pôvodný oprávnený (CD Consulting s.r.o.) bol
povinný podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní od účinnosti zákona, t. j. do 22.01.2016. Súčasný oprávnený

(Private Capital Investments Limited) vstúpil do procesného exekučného vzťahu s povinným v dôsledku
pripustenia zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného, a to na základe rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že síce oprávnený doručil súdu podanie, ktorého zámerom bolo
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, takéto podanie nebolo

zaslané oprávnenou osobou (CD Consulting, s.r.o.) a navyše obsah uvedeného podania toto doplnenie
vzťahu oprávneného a povinného neobsahuje, Z podania nebolo možné ustáliť, či kauzálny vzťah medziprávnym predchodcom oprávneného a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Keďže doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie nevykonal oprávnený, ide v podstate o nesplnenie si povinnosti oprávneného
vyplývajúcej z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zastavil exekúciu

podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Podľa jeho
názoru nový oprávnený preukázal v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, že na neho prešlo
právo z exekučného titulu. Na základe uvedeného bol práve nový oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej namietal, že na neho prešlo právo
priznané exekučným titulom na základe dohody o postúpení pohľadávok, nejednalo sa o k rubopis,
ani odovzdanie zmenky, a teda nemá práva zo zmenky. Ak je už pohľadávka zo zmenky rozsúdená,
možno ju ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Keďže došlo
k cesii pohľadávky zo zmenky a zmenku oprávnený nenadobudol, nevzťahuje sa na neho povinnosť
preukázať vlastný vzťah s povinným podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Preto neboli naplnené

dôvody na zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený svoj návrh doplnil a zároveň nebol oprávneným,
ktorému by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu. Oprávnený nemal vlastné vzťahy s
povinným a súčasne nepreukazoval svoje právo nepretržitým radom indosamentov. Oprávnený navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a priznal mu náhradu trov konania za podané odvolanie.

5. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne

neskončených exekučných konaniach.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP

a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že pôvodný oprávnený - CD Consulting s.r.o., so sídlom

Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, 26429705 podal návrh na vykonanie
exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
10C/150/2013-104 zo dňa 15.08.2014. Súd prvej inštancie dňa 12.11.2014 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Súčasný oprávnený dňa 20.01.2016 u súdneho exekútora doplnil
návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v rámci návrhu na zmenu

oprávneného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. V podaní tvrdil, že povinnosť doplniť návrh
sa na neho nevzťahovala, pretože nadobudol pohľadávku, ktorá bola priznaná súdnym rozhodnutím,
a nie pohľadávku prostredníctvom indosamentácie zmenky. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
17Er/584/2014-17zodňa21.03.2016pripustilzmenupôvodnéhooprávnenéhona novéhooprávneného
Private Capital Investments Limited. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

11. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; proti rozhodnutiam podľa
§ 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti

osvedčujú.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pôvodný
oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v § 243f Exekučného
poriadku (zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z.), bol oprávnený v prebiehajúcich exekučných konaniach

vedených na podklade exekučných titulov, ktorými sa priznal nárok zo zmenky proti fyzickej osobe,
povinný v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. do 22.01.2016, opísať vlastný právny
vzťah s povinným zo zmenky (hospodársku kauzu jej vzniku). Účelom uvedenej právnej úpravy bolo
skúmanie, či bola povinnému, ktorý bol spotrebiteľom, v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským
súdom poskytnutá primeraná ochrana, resp. bolo prihliadnuté na prípadnú neprípustnosť zmenky. V

§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku je upravený procesný následok nekonania oprávneného, a to v
podobe zastavenia exekúcie, ak oprávnený skutočnosti podľa § 39 ods. 4 v lehote podľa § 243f ods. 1
Exekučného poriadku nedoplnil.

16.Vpredmetnejvecivlehotenadoplnenienávrhunavykonanieexekúciepodľa§243fods.1vspojenís

§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku došlo k hmotno-právnemu nástupníctvu medzi pôvodným oprávneným
a súčasným oprávneným, a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. K procesnému
nástupníctvu však došlo až rozhodnutím súdu prvej inštancie č. k. 17Er/584/2014-17 zo dňa 21.03.2016.
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015, o akú ide v predmetnej veci, predstavuje singulárnu
sukcesiu, ktorou do hmotno-právneho vzťahu vstupuje tretí subjekt, odlišný od pôvodných účastníkov

tohto právneho vzťahu. Pri singulárnej sukcesii dochádza k hmotno-právnemu nástupníctvu, ktoré ale
nemá za následok procesné nástupníctvo v súdnom konaní. K procesnému nástupníctvu pri postúpení
pohľadávky dochádza rozhodnutím súdu na návrh realizovaný účastníkom konania - oprávneným.

17. V základnej lehote, keď mohlo účinne dôjsť k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie, bol

účastníkom konania pôvodný oprávnený (CD Consulting s.r.o.), ktorý doplnenie návrhu v stanovenej
lehote nepodal, hoci to bola jeho procesná povinnosť. Odvolací súd v tej súvislosti má za to, že
rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodným oprávneným a súčasným oprávneným bola
uzavretá dňa 23.12.2015, kedy nadobudol tiež účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo vložené
do Exekučného poriadku ust. § 243f. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že nový oprávnený

v čase uzavretia zmluvy mal mať vedomosť o tom, že podmienkou pre pokračovanie v exekúcii bude
preukázanie vlastného vzťahu zo zmenky. Rovnako mu muselo byť zrejmé, že túto povinnosť by mal
splniť pôvodný oprávnený, ktorý bol v tom čase ešte účastníkom konania. Je možné pripísať na ťarchu
oprávneného, že nekonal s odbornou starostlivosťou a nezabezpečil si doplnenie návrhu zo strany
pôvodného oprávneného.

18. Doplnenie návrhu v intenciách § 243f ods. 1 Exekučného poriadku však mohol podľa názoru
odvolacieho súdu uskutočniť aj súčasný oprávnený v návrhu na zmenu účastníka konania. Súčasný
oprávnený k aplikácii § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že podľa jeho právneho názoru sa toto
ustanovenie Exekučného poriadku na neho nevzťahuje, pretože nadobudol už judikovanú pohľadávku

v priebehu exekučného konania. Ďalej doplnil, že vlastný vzťah s povinným nemá a teda skutočnosti
podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku preukazuje len z exekučného titulu a zmluvy o postúpení
pohľadávok. Z obsahu exekučného titulu a zo zmluvy o postúpení pohľadávok vlastný vzťah medzi
pôvodným oprávneným a povinným nie je možné zistiť a posúdiť, preto odvolací súd dospel k záveru,
že skutočnosti podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nedoplnil ani súčasný

oprávnený.

19. Ťažiskom argumentácie oprávneného bola nemožnosť aplikácie § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods.
4 Exekučného poriadku na danú vec. Uvedené ustanovenia sa podľa oprávneného vzťahujú len naoprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Odvolací súd považuje
tentoargumentoprávnenéhozanedôvodný.Povinnosťdoplniťnávrhnavykonanieexekúciesavzťahuje
na každého, kto vystupuje v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha nárok na základe exekučného

titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky v pozícii oprávneného, t. j. aj na toho, kto nadobudol nárok
až z judikovanej pohľadávky prostredníctvom postúpenia (cesie). Podľa názoru odvolacieho súdu druhá
veta ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku slúži len ako doplnok k prvej vete uvedeného ustanovenia v
tomzmysle,žetútopovinnosťmáajten,ktopreukazujesvojepostavenieúčastníkakonanianepretržitým
radom indosamentov podľa osobitného predpisu. Táto interpretácia vyplýva zo slovného spojenia v § 39

ods. 4 druhá veta Exekučného poriadku: „Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať „aj“ oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov“.

20. Pôvodný oprávnený v čase, keď bol účastníkom konania nedoplnil skutočnosti podľa § 39 ods. 4 a §
243f ods. 1 Exekučného poriadku, tieto skutočnosti v stanovenej lehote nedoplnil ani nový oprávnený po
nadobudnutí práv z exekučného titulu a potom ako sa stal účastníkom exekučného konania v procesnej

pozícii oprávneného. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne exekúciu podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.