Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815208292.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti
povinnej T. D., bytom Y. XXX o vymoženie 19,76 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. XEr/XXX/XXXX - 15 zo dňa 07. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predloženým exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s.
sp. zn. SR 07307/14 zo dňa 27.10.2014 a rozhodcovská zmluva dohodnutá k Zmluve o úvere č.
802101394 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neplatná. Poukázal predovšetkým na ustanovenia §52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS, zák. č. 129/2010 Z.z.. Tento záver odôvodnil
tým, že rozhodcovská zmluva v istých prípadoch núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
nebola individuálne dojednaná, keďže bola pripravená vopred dodávateľom bez možnosti ovplyvniť
obsah zmluvy, povinná nebola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská
zmluva len zdanlivo dáva povinnej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom.

Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcovský
rozsudok je nulitným právnym aktom. Tento svoj záver podporil aj poukázaním na judikatúru Európskeho
súdneho dvora (ES) C-243/08, C-240/98, C-168/05.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal predovšetkým na
tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd nemá právomoc
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pri materiálnom prieskume sa musí obmedziť na skúmanie
výroku exekučného titulu, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím
postupom nahrádzal konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 a nasl.

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona.
Pochybenie exekučného súdu spočíva aj v tom, že k svojím záverom dospel bez primeraného zisťovania
skutkového stavu, keďže konštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva ani
doložka. Oprávnený a povinná uzatvárali zmluvu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch bola
doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach, a podľa nich je daná právomoc rozhodcovského
súdu, ktorý bol oprávnený vydať exekučný titul. Navyše argument súdu s poukazom na § 53 ods. 4 písm.

r) OZ neobstojí, pretože nešlo o úpravu riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, spotrebiteľovi
bolo umožnené rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný

rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti

uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného povinný skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
skúma, či rozhodcovský orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mal právomoc vo veci konať. V prípade

zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného
súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Súd prvej inštancie správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa
17.05.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto

otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
(Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

7. Podľa predloženej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.05.2012, čl. II bod 1., sa všetky spory zo zmluvy
mali riešiť pred stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky.

8. Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

9. V predmetnej veci súdna kontrola neprijateľnosti, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bola
opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované

na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú
(Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).10. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje
za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je
podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,
formulárovou zmluvou.

11. Takouto vopred pripravenou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva, jej obsah, a to aj
keď bola pripravená vo forme samostatnej listiny, pretože tá je formulárová, spotrebiteľ nemá žiadnu
možnosť ovplyvniť jej obsah, oprávnený ju používa v nespočetných prípadoch a ako súčasť zmluvného
úverového vzťahu ju predkladá spotrebiteľom v deň podpisu úverovej zmluvy na podpis. Ide o formu
rozhodcovskej zmluvy k úverovej zmluve, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním, čo svedčí o
tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne.

12. Takáto formulárová rozhodcovská zmluva ako faktická i právna súčasť formulárovej úverovej zmluvy
bezmožnostispotrebiteľaovplyvniťjejobsah,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto zmluvu treba preto považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, nevyvoláva právne účinky, a keďže mala založiť

právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý na
jej základe vydal rozsudok, spôsobuje vo svojich dôsledkoch nulitnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý
nemožno vykonať.

13. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný

titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská
zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme
skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať

a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom
pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania.

14. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie, ako exekučný súd, žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol.

15. Uvedený názor je aj v súlade s judikatúrou Európskej únie, napr. s Rozsudkom Súdneho dvora
EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom
na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje

hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt
ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade
sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa
mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do
kategóriepodmienok,ktorémajúcielaleboúčinokvylúčiťalebozabrániťprávuspotrebiteľazačaťprávne

konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka
uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je
neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc
na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za
necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“). V tejto veci bola aj geografická
neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).