Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/286/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607209445
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4607209445.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: U. P., nar. X.X.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX E., o
vymoženie 820,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Topoľčany č. k. 5Er/846/2007-50 zo dňa 23.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/846/2007-50 zo dňa 23.02.2016 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Topoľčany č. k.
5Er/846/2007 zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 58 ods. 1, § 45 ods. 2, zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a všeobecné podmienky

a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské
právo, pričom úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom, a to z nasledovných dôvodov.
Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.
Oprávnený je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom. Oprávnený teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa. Pokiaľ

ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, z jeho označenia v zmluve je nepochybné, že
zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere (podľa § 2 ZoSÚ). Takáto zmluva musí okrem iného obsahovať aj náležitosti

ustanovené v § 4 ods. 2 ZoSÚ, medzi ktoré patrí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN),
ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru. Ak ročná percentuálna miera nákladov nie
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.
3 ZoSÚ), čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada.
V zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov absentuje,
povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov (aj keď zo zmluvy vyplývajú, neprihliada

sa na ne). Súčasťou sumy, ktorú bol povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom zaplatiť, je všakaj príslušný poplatok. Rozhodcovský rozsudok tak z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN,
zaväzuje povinného aj na zaplatenie právom nedovoleného plnenia.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na všetky dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí v zmysle
citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Nároky, ktoré aj keď

sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne
normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by
bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné
aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka
je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok. Uzavretá rozhodcovská zmluva

(bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa
na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa musí
podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do podania návrhu na začatie
rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v
prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi -

spotrebiteľovi. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Oprávnený mal za to, že predmetnú zmluvu o úvere
nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku,
nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka a bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym
obchodom. Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že z odôvodnenia predmetného uznesenia nevyplýva

jediný právne relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie.
Podľa právneho názoru súdu bude takýmto dôvodom potreba skončenia konania o návrhu na zastavenie
exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že konajúci súd nebol právnym predpisom splnomocnený
na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo, keďže zastavenie exekúcie nie je možné podložiť
právne relevantnými dôvodmi. Samotný súd uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol

zamietnutý, oprávnenému preto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie očakával zastavenie
exekúcie. Oprávnený mal za to, že v odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany absentuje
akékoľvek odôvodnenie a z uvedeného dôvodu mal za to, že predmetné uznesenie je arbitrárne. Na
základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.

7.Vpodanízodňa15.02.2016povinnýpoukázalnato,ževpredmetnejzmluvejerozhodcovskádoložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, pričom táto nedala povinnému na výber riešenie sporov
cestou príslušného súdu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok
prijať alebo odmietnuť. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. To znamená, že exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu a zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ďalej povinný

uviedol, že po uhradení exekúcie súdny exekútor nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie č.
5406*015711 zo dňa 04.09.2007, ktoré vydal Okresný súd Topoľčany. Súdny exekútor zamestnávateľovi
povinného Prefa invest Sučany poslal nový exekučný príkaz na vykonávanie exekúcie zrážkami zo mzdy
EX 2554/07 zo dňa 29.01.2016 a tak opakovane začal vymáhať už raz uhradenú exekúciu. Nakoľko na
zastavenie exekúcie postačuje, že je neprijateľná rozhodcovská doložka (§ 53 ods. 4 písm. r/ a § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Povinný navrhol, aby odvolací súd exekúciu v celom rozsahu zastavil
a z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý spôsobil oprávnený
povinnému, nepriznať trovy exekučného konania.8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
vo forme zápisnice domáhal u súdneho exekútora voči povinnému vykonania exekúcie. Oprávnený
predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Slovenskej rozhodcovskej a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 vedený pod sp. zn.
SR 2309/07 zo dňa 17.04.2007. Dňa 15.08.2007 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Topoľčany
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Dňa 16.02.2016 povinný doručil súdu
prvej inštancie návrh na odklad a zastavenie exekúcie.

10. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

13. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

16. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným

je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou štandardným formulárovým spôsobom. V § 52 ods. 1 OZ je
stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je
zrejmé, že veriteľ (oprávnený), je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a dlžník (povinný), je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala

v pozícii spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako
spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Odvolací súd poznamenáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na

rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 možno prijať záver, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

23. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z

ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01.
2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa
23. 11. 2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia

existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

24. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 17 všeobecných podmienokposkytnutia úveru sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušnéhoprávnehopredpisu.Ipodľanázoruodvolaciehosúdutaktodojednanározhodcovskádoložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto
dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom na viac ani
nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami,

zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania
úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

25. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom,

keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv
dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek
plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku
čoho bolo dôvodné aplikovať § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania

exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

26. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.