Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/283/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216203809.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: G., proti žalovanej Q., o
zaplatenie 4.693,15 Eur s príslušenostvom, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou, sp. zn. 5Csp/127/2016-78, zo dňa 5. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.09.2017, č.k. 5Csp/127/2016-78 a konanie z a s t a v u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanej
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil

poukázaním na § 2 písm. a), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 43a
ods. 1, § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení
k 14.12.2016 - v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok), § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení
svojhorozhodnutiauviedol,žepôvodnýžalobcaQ.(ďalejajlenQ..),sažaloboupodanoudňa21.11.2016
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 4.693,15 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,00% ročne zo sumy 4.693,15 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia. Dňa 23.01.2017 VÚB, a.s., a

spoločnosť G. navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že Q. postúpila pohľadávku voči
žalovanej spoločnosti G., čo preukazovali oznámením o postúpení pohľadávky Q., zo dňa 20.12.2016.
Súd uznesením č.k. 5Csp/127/2016-42 zo dňa 21.02.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu. Žalovaná
sa k žalobe vyjadrila písomne a žiadala žalobu zamietnuť, namietala neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nečitateľnosti a nezrozumiteľnosti obchodných podmienok
a vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalej namietla

nesprávnosť požadovaného príslušenstva a to, že údajne poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu, a preto súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca a jeho právny predchodca Q. tvrdili, že Q. poskytla
žalovanej úver formou kreditnej karty. Žalovaná sa mala dostať do omeškania a úver nesplácať. Q.,
mohla svoju pohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia zákona o bankách voči žalovanej
postúpiť inému subjektu iba za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Keďže nebolo preukázané splnenie
predpokladu nepretržitého omeškania žalovanej dlhšieho ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke napriek písomnej výzve banky, nemohla byť pohľadávka
banky (ak by vôbec existovala) platne postúpená bankou žalobcovi. Z uvedených dôvodov považoval
súd prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanej za neplatnú, žalobca nebol v
konaní aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania nebolo

preukázané ani platné uzatvorenie zmluvy o úvere, keď samotná žiadosť o vydanie kreditnej platobnej
karty bola v časti IV. o požadovanom úvere len návrhom na uzavretie zmluvy a Q. v časti V. žiadostischválila nižší úverový rámec, no po podpise žiadosti bankou už nebola táto odsúhlasená a podpísaná
klientom, a preto časť V. žiadosti je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu
na uzavretie zmluvy a považuje sa za nový návrh, keďže táto časť obsahuje zmenu výšky úveru oproti

tomu, ako ho navrhol klient v časti IV. Predložené tri návratky taktiež nie sú platne uzatvorenou zmluvou
o úvere, pretože na nich nielenže nie je podpis veriteľa, ale z nich ani nie je zrejmé, kto ním je, pričom
návratky odkazujú na zmluvu podľa čísla, ktorú ani žalobca a ani jeho právny predchodca nepredložili.
Vzhľadom na postavenie Q., žalovanej a parametre poskytnutých prostriedkov a ich návratnosti, by sa
jednalo o spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere musela

mať v čase, v ktorom bola datovaná žiadosť, ako aj návratky, písomnú formu pod sankciou neplatnosti.
Okrem toho platné uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo preukázané aj preto, že žalobca nenavrhol žiaden
dôkaz na preukázanie toho, že podpisy na uvedených listinách patria žalovanej, pričom žalovaná túto
okolnosť spochybnila. Pokiaľ súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú, tak žalobca
by v prípade, že by bol aktívne legitimovaným, mal nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia,
t.j. peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanej poskytnuté. Žalobca však nepreukázal ani len to, či

prostriedky žalovanej boli zo strany Q. žalovanej poskytnuté (žalovaná tvrdenia o poskytnutí
finančných prostriedkov poprela) a už vôbec nie ich výšku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej
inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu voči žalobcovi.

2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.09.2017 vzal žalobca žalobný návrh o zaplatenie
4.693,15 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia žiadajúc o zastavenie
konania a vrátenie žalobcovi časti kráteného zaplateného súdneho poplatku. K späťvzatiu žaloby došlo
teda v čase po vyhlásení rozhodnutia a pred tým, ako toto nadobudlo právoplatnosť.

3. Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej, ktorá na výzvu súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby
reagovala podaním doručeným súdu dňa 02.10.2017, v ktorom uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca
vzal žalobu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, procesne zavinil zastavenie konania, preto
navrhovala, aby odvolací súd ak konanie zastaví podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100%.

4. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

5. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

6. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s

konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon
voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval.
Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby, naopak, v podaní doručenom odvolaciemu
súdu dňa 02.10.2017 v reakcii na súdnu výzvu vyjadrila s predmetným dispozitívnym úkonom žalobcu
svoj súhlas, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou rozhodol tak, že v zmysle

ustanovenia § 370 ods. 1 CSP späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 CSP súčasne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

7.Otrováchkonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1,§262ods.1a§256ods.1CSP.Podaním
žaloby a jej následným späťvzatím bez toho, aby dôvodom bolo správanie žalovanej, zavinil žalobca

zastavenie konania. Žalovanej preto prislúcha voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania účelne vynaložených na bránenie svojich práv v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).